Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202750
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8414202750.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu I. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. J. - D., A.. C.Ň. XXXX/XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom,
so sídlom Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanej v 1. rade C. C., rod. T.Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. J. - D.Ž., A.. C. XXXX/XX a žalovanej v 2. rade C. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., M. C. XXXX/X, obe občianky SR, právne zastúpené JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so
sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o neplatnosť kúpnych zmlúv takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol rodinný dom súpisné číslo
XXXX v katastrálnom území D., postavený na pozemku parcela číslo XXX/X, s pozemkami parcela číslo

T.-Q. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, parcela číslo T.-Q. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmer 92 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec D.Š. J. a
katastrálne územie D. a vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu v Kežmarku povolený dňa
10.04.2014 pod E. XXX/XX a kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol pozemok parcela
č. T.-Q. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
pre obec D. J. a katastrálne územie D. a vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu v Kežmarku
povolený dňa 15.04.2014 pod E. XXX/XX, s ú n e p l a t n é.

II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. SR- zastúpená Okresným súdom Kežmarok m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na 100%
náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol rodinný
dom špecifikovaný v petite žaloby a kúpna zmluva z toho istého dňa, ktorej predmetom boli ďalšie

nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby sú neplatné a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol,
že v čase, keď bolo prerušené konanie o rozvod manželstva, z dôvodu obnovenia manželského
spolužitia, dňa 28.3.2013 splnomocnil žalovanú v 1.rade, aby v jeho mene uzatvorila kúpnu zmluvu na
odpredaj uvedených nehnuteľností. Dôvodom splnomocnenia bola skutočnosť, že žalobca odchádzal
dlhodobo do zahraničia a obaja, čiže on aj žalovaná v 1. rade, mali záujem v tom čase odpredať
predmetné nehnuteľnosti tretej osobe z dôvodu, že sa chceli odsťahovať mimo D. J.. Dňa 3.10.2013
žalovaná v 1. rade požiadala o pokračovanie v konaní o rozvod manželstva, v ktorom sa pokračovalo aj v

priebehu tohto konania. Od pokračovania v rozvodovom konaní sú vzťahy medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade zlé. Žalovaná v 1. rade, aj napriek týmto skutočnostiam, kedy sa rapídne zmenili pomery medzi
ňou a žalobcom, uzavrela dňa 11.3.2014 kúpne zmluvy. Tieto uzavrela so svojou vlastnou matkou, bez
toho, aby o tejto skutočnosti informovala žalobcu, ktorý naviac v čase podpisovania týchto zmlúv sanachádzal na území Slovenska. Mal zato, že tak učinila úmyselne, s cieľom poškodiť žalobcu. O tomto
svedčí aj predajná cena, ktorá sa ani zďaleka nepribližuje trhovej cene a tiež spôsob vyplatenia kúpnej
ceny, teda až do 28.2.2016. Uviedol, že v čase, keď obaja mali záujem tieto nehnuteľnosti odpredať, bola

podľa odhadu ich cena 150.000,- eur. Vklad predmetných zmlúv bol povolený katastrálnym odborom
Okresného úradu Kežmarok dňa 10.4. a 15.04.2014. Od dňa 22.4.2014 bola v realitnej kancelárii
ViaSalus ponuka na odpredaj predmetných nehnuteľností. Z tohto jednoznačne vyplýva snaha poškodiť
žalobcu a tým pádom ukrátiť jeho majetkové práva. Žalovaná v 2. rade ponúkla realitnej kancelárii na
predaj spomínané nehnuteľnosti, preto mal zato, že tu existuje dôvodná obava, žeby výkon súdneho

rozhodnutia, v prípade určenia neplatnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv bol vážne ohrozený, a preto
navrhol vydať vo veci aj predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanej v 2. rade akokoľvek
nakladať s týmito nehnuteľnosťami, pričom spôsob nakladania špecifikoval v petite návrhu uznesenia
o nariadení predbežného opatrenia. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania predložil potvrdenie
z ktorého je zrejmé, že u rakúskeho zamestnávateľa bol žalobca zamestnaný 2.12.2013. Predložil aj
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu, vydané na Slovensku, v ktorom je uvedené, že

bol práceneschopný od 3.11.2013 do 1.4.2014 a je teda zrejmé, že aj v marci 2014 bol na území
SR. Predložil tiež oznámenie ÚPSVaR Kežmarok datované dňom 1.4.2014 o jeho zaradení do jeho
evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2014 potvrdenie realitnej kancelárie ViaSalus o tom,
že inzercia predmetnej nehnuteľnosti prebiehala v tejto realitnej kancelárii od konca apríla 2014 do
28.5.2014, teda nie je pravdou, ako tvrdila protistrana, že inzerát bol zverejnený už oveľa skôr a že

vlastne tam bol zabudnutý, a tento bol pritom inzerovaný presne do 28.5.2014 teda do dňa vydania
predbežného opatrenia. Žalobca na tvrdenie žalovaných, že v čase podpisu zmlúv nevedeli, kde sa
nachádza uviedol, že nie je pravdou, že v rozhodnom období, keď sa podpisovala zmluvu nevedeli kde
je. Býval 1000 metrov od nich, minimálne 2 krát týždenne chodila žalovaná v 1. rade okolo jeho bydliska.
Splnomocnenie jej dával v dobre viere s tým, že sa presťahujú zo Strážok, keďže tam nechcela bývať.

Raz mu aj volala, že má kupca za 100 tisíc eur, ale sa jej to zdalo málo a potom nakoniec ho predala
za smiešnych 50 tisíc eur svojej matke.

2.Žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k žalobe vyjadrili tak, že ju považujú v
celom rozsahu za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že vyššie

uvedené zmluvy sú neplatné, iba konštatoval, že má naliehavý právny záujem na takomto určení.
Poukázali tiež na nedostatočnú právnu argumentáciu žalobcu v žalobe, keď len stroho konštatuje,
že sa domáhal určenia neplatnosti špecifikovaných kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia ust. § 39
Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Žalobca nešpecifikuje z akého dôvodu by malo dôjsť k vysloveniu
neplatnosti právneho úkonu, a teda či tento úkon svojich obsahom alebo účelom odporuje zákonu,

či zákon obchádza alebo či sa prieči dobrým mravom. V dôsledku tejto skutočnosti teda nemôžu
žalované zaujať adekvátne stanovisko vo vzťahu k právnej argumentácii žalobcu. Vo vzťahu k samotným
skutkovým okolnostiam uvedeným žalobcom, poukázali na skutočnosť, že žalobca svojim právnym
úkonom označeným ako splnomocnenie splnomocnil žalovanú v 1. rade, aby v mene žalobcu uzatvorila
kúpnu zmluvu, ktorou dôjde k predaju nehnuteľností v predmetnom právnom úkone špecifikovaných.

Osobitne je v rámci uvedeného splnomocnenia charakterizované, aké úkony má v mene žalobcu
realizovať žalovaná v 1. rade, keď v rámci predmetného splnomocnenia je uvedené, že táto má
hlavne vybrať kupujúceho, dohodnúť výšku kúpnej ceny, podpísať kúpnu zmluvu, prevziať kúpnu cenu,
dohodnúť akékoľvek podmienky obsiahnuté v kúpnej zmluve, podpísať návrh na vklad do katastra
nehnuteľností a zastupovať žalobcu v celom katastrálnom konaní. Z tohto je bezpochyby zrejmé,

že žalobca ponechal na vôli žalovanej v 1. rade, aby táto sama, bez potreby ďalšej kooperácie so
žalobcom rozhodla, na koho budú prevedené vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam vo
forme kúpnej zmluvy, aby sama stanovila účel a výšku kúpnej ceny, za ktorú dôjde k prevodu týchto
vlastníckych práv na tretiu osobu a aby zabezpečila následné procesné úkony. Tvrdenia žalobcu, že
nehnuteľnosť mala byť odpredaná za sumu 150.000,- eur považovali za absolútnej nepravdivé a ničím

nepodložené a uviedli, že žalobca nemal v tom čase v úmysle prevádzať predmetné nehnuteľnosti
na tretiu osobu, s úmyslom zabezpečenia čo najväčšej odplaty z prevodu vlastníckych práv, nakoľko
žalobca mal v danom období úmysel previesť jeho vlastnícke práva na žalovanú v 1. rade, čo však
s ohľadom na existenciu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo procesne možné.
Rovnako tak reálny stavebno-technický stav predmetných nehnuteľností je natoľko zlý, že čo i len

uvažovať o ich predaji za žalobcom uvádzanú sumu je absolútne nepredstaviteľné a nezrealizovateľné.
Žalovaná v 1. rade si nechala bezodkladne po doručení žaloby vypracovať znalecký posudok na
stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota
na sumu 77.300,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna cena, za ktorú došlo k odpredaju predmetnýchnehnuteľností na žalovanú v 2. rade, nie je neprimeraná trhovej cene, tak ako vo svojej žalobe poukazuje
žalobca. Žalovaná v 2. rade musí na vlastné náklady zabezpečovať nevyhnutnú rekonštrukciu strechy
predmetného rodinného domu, vzhľadom na jej havarijný stav a v prípade, ak by k tomu nedošlo, reálna

trhová hodnota nehnuteľnosti by sa prakticky rovnala trhovej hodnote pozemku, na ktorom predmetný
rodinný dom stojí. Na pojednávaniach zotrvávali obe účastnícke strany a právni zástupcovia na svojich
tvrdeniach, právny zástupca žalobcu uviedol, že v čase keď jeho klient dával splnomocnenie žalovanej v
1. rade bolo prerušené konanie o rozvod manželstva. Chceli zmeniť bydlisko a on odchádzal za prácou
do zahraničia. V čase uzavretia kúpnych zmlúv však situácia bola úplne iná, jeho klient v tom čase

bol na území SR. So žalovanou v 1. rade bolo obnovené rozvodové konanie a až po jeho obnovení
boli tieto nehnuteľnosti predané žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade previedla nehnuteľnosti na
žalovanú v 2. rade s dobou splatnosti kúpnej ceny 2 roky a následne ich chcela previesť na tretiu osobu
prostredníctvom realitnej kancelárie. Mal zato, že cena za ktorú boli prevedené nie je podstatná. Tieto
tvrdenia potvrdil aj žalobca, uviedol, že plnomocenstvo udelil z dôvodu, že chcel zachrániť manželstvo,
manželka nechcela bývať v tej dedine kde bývali, on vtedy odchádzal do zahraničia, a keďže ju mal a aj

ju má stále rád, dal jej plnú moc, aby našla iné vhodné bývanie, ktoré by jej vyhovovalo. Ani vo sne by
ho nenapadlo, že urobí tento krok, že odpredá nehnuteľnosti za 50.000,- eur svojej matke a podotkol,
že on z pozemkov nevyplatil svojich súrodencov, k čomu bol v rámci dedičského konania zaviazaný.
Z jej strany išlo výslovne o úmyselné konanie a zámer, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že následne
predmetné nehnuteľnosti chcela predať prostredníctvom realitnej kancelárie. On nemal vedomosť ani

že obnovila rozvodové konanie a o tom, že už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností sa dozvedel
až z toho, keď mu došiel list z katastra nehnuteľností. Na otázku právneho zástupcu žalovaných či
urobil od marca 2013, kedy bolo dané plnomocenstvo, do marca 2014 akýkoľvek úkon za účelom
odvolania plnomocenstva odpovedal záporne. Na ďalšiu otázku či urobil nejaký úkon smerujúci k tomu,
že predmetný dom chce nechať svojej manželke alebo deťom uviedol, že plnomocenstvo podpísal v

dobrej viere. V novembri 2013 jej poslal sms, v ktorej jej napísal, že jej necháva dom a auto, len nech
ho nechá rok postaviť sa na nohy. Následne ho udala, že podniká na čierno, že má stroje, nič z toho
nebola pravda. Do Rakúska išiel pracovať z dôvodu, aby mal na súdy, čo mu lekár neodporúčal. Mal
depresie, z ktorých sa liečil. Žalovaná v 1. rade uviedla, že pred dvomi rokmi manžel odišiel do Ameriky
bez toho aby povedal niečo jej alebo deťom. Dozvedeli sa to len z emailu, ktorý písal bratrancovi, že

o týždeň bude uňho. V tom čase odišla aj s deťmi odišla bývať do Kežmarku k mame a podala návrh
na rozvod. Po jeho návrate ju na kolenách s plačom prosil aby ho prijala späť. Pýtala sa aj detí či to
chcú a dali mu ešte šancu. On však naďalej požíval alkoholické nápoje a miešal to s liekmi. Je pravdou,
že jej poslal sms, že je necháva dom a auto. V sms nebola žiadna taká veta, že nech ho nechá rok
postaviť sa na nohy. Dôkazom jeho slobodnej vôle prepísať dom na ňu je aj to, že na jeho žiadosť išli k

notárovi JUDr. Liškovi, ktorý mu vysvetlil, že dom majú v BSM a nemôže na ňu prepísať svoju polovicu a
načrtolimmožnéspôsobyriešenia.ObdobnepochodiliajunotáraJUDr.Dugasa.Vniekoľkýchrealitných
kanceláriách tieto nehnuteľnosti boli dané na predaj, neustále znižovala kúpnu cenu, ale boli nepredajné,
nie je pravdou, žeby mala nejakú pani, ktorá by chcela kúpiť dom za sumu ktorú uvádzal žalobca. Ona
teda na základe plnomocenstva, ktoré je manžel dal predala dom svojej mame, za takú cenu ako je

uvedené v kúpnej zmluvu, pretože inak sa nedala predať. Poukázala na vypracovaný znalecký posudok.
Uviedla, že je nepochybné, že manžel sám z dobrej vôle chcel dom nechať jej a nielen dom. Dôvod, ktorý
uvádza pri udelení plnomocenstva vôbec neriešili. On sa do toho nijako nechcel starať, tak sa vlastne
vyjadril, a to že ma vyplatiť súrodencov z pozemkov nevedela a vie o ústnej dohode s jeho matkou,
ale to bolo ešte za slobodna. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či plnomocenstvo bolo udelené

žalobcom v čase keď bolo prerušené rozvodové konanie, uviedla, že v tom čase bol odklad. Na ďalšiu
otázku či k uzavretiu kúpnych zmlúv so žalovanou v 2. rade došlo až po obnovení rozvodového konania
uviedla, že k tomu sa presne vyjadriť nevie. Na otázku či žalovaná v 1. rade vzhľadom ku skutočnosti,
že manželia boli v rozvodovom konaní v čase prepisovania domu na svoju matku informovala svojho
manžela a ak nie, či to považuje za morálne uviedla, že manžel jej dal plnú moc, nevidela dôvod prečo ho

má informovať. Tým sa vlastne zriekol vybavovania týchto vecí a áno považovala to za morálne, keďže
do januára tvrdil jej a deťom, že im dom necháva a vo februári zmenil názor, že chce byť vyplatený, čo
môže potvrdiť aj 18-ročný syn.

3.Žalovaná v 2. rade uviedla, že niekedy v marci 2013 k nej prišiel zať s dcérou s tým, že zať povedal,

že boli u notára Lišku, chcel previesť svoj podiel na nehnuteľnostiach na dcéru ale že JUDr. Liška im
povedal, že to nie je možné. Rozčúlil sa a aj ich vyhodil odtiaľ a tak išli za pánom Dugasom, ktorý im
povedal ako postupovať vo veci. Poradil im, aby zať dal dcére splnomocnenie, že môže manipulovať
s domom. Oni sa potom snažili dom predať, avšak kupca nenašli, tak im chcela pomôcť, že dom kúpiona aj s pozemkami za 55.000,- eur a vyplatí ich do doby ako je uvedená v kúpnych zmluvách. Uviedla,
že dom síce zvonku vyzerá pekne, ale už do strechy musela investovať 10.500,- eur, pretože tam tiekla
voda. Chcela im pomôcť, aby mohli ostať bývať v dome. Na otázku samosudkyne prečo dom predávala

cez realitnú kanceláriu keď tvrdí, že tam chcela bývať dcéra s deťmi uviedla, že nevie kedy to bolo
dané na realitnú kanceláriu, dala to dcéra a zabudla to stiahnuť a potom dom kúpila ona. Záujemcovia
boli, boli sa pozrieť, ale keď videli, čo vedela z rozprávania dcéry, že koľko tam treba investovať, tak
stratili záujem. Pokiaľ ide o investície spomínané žalovanou v 2. rade do domu, tieto zdokladoval právny
zástupca žalovaných faktúrou a príjmovým dokladom. Ku vzťahom žalobcu a žalovanej v 1. rade v čase

keď sa podpisovali kúpne zmluvy sa vyjadriť nevedela, uviedla, že si na to nevie spomenúť, ale vzťahy
v čase keď jej dával splnomocnenie boli úplne normálne. Či v čase podpisovania kúpnych zmlúv bol
zať na Slovensku sa vyjadriť nevedela. Odpovedala aj na ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu a
uviedla, že ona do realitnej kancelárie dom na predaj nedávala, dala ho dcéra a inzerát stiahla asi vtedy,
keď ho predala jej. Na otázku ako chcela vyplatiť navrhovateľa z nehnuteľnosti ktoré boli predmetom
kúpnych zmlúv uviedla, že jednak mala niečo ušetrené a má pozemky, ktoré sa dajú predať. V najhoršom

prípade, keby chcel zať peniaze hneď, predala by trojizbový byt v Kežmarku a preto to chcela na dva
roky, aby si mohla niečo ušetriť. Ako by narábala s investíciami do domu v súvislosti s opravou strechy,
či by si to odrátala z kúpnej ceny, alebo ako by postupovala, k tomu sa vyjadriť nevedela, uviedla, že
nad tým nerozmýšľala. Na otázku akým spôsobom dali zaťovi vedieť, že sa dom predáva žalovaná v 2.
rade reagovala, že ozaj nevedeli kde sa zať nachádza, najprv bol u mamy, potom nie a či mu dcéra dala

vedieť alebo nie, to nevedela, ale nevedeli kde sa nachádza. Nevedeli to ani deti, ani dcéra a ani ona.

4.Svedok I.L. C., syn žalobcu a žalovanej v 1. rade vypovedal, že otec pôvodne rozprával, že si dom
majú nechať, že z neho nechce ani cent, že mu je všetko jedno a potom z jedného dňa na druhý zmenil
názor a povedal, že chce byť vyplatený z polovice domu. Nepamätal si na nejakú skutočnosť, ktorá by

bola dôvodom toho, že otec zmenil názor.

5.Svedok I.. I. B. si nespomínal na žalobcu a žalovanú v 1. rade, uviedol, že možno keby boli na
pojednávaní, pri vizuálnom kontakte by si možno spomenul.

6.Svedkyňa C.Á. C., matka žalobcu uviedla, k otázke právneho zástupcu žalobcu, či sa vie vyjadriť
za akým účelom dával syn splnomocnenie neveste, že vie a rozprávala to aj nevesta, že nechceli
bývať v D., chceli sa presťahovať inde a mala zato, že už mali aj vyhliadnutý nejaký dom v Kežmarku.
Splnomocnenie bolo dané v čase, keď ešte spolu žili a bývali u synovej svokry. Zmyslom splnomocnenia
a jeho dôvodom bolo, že syn išiel pracovať do Rakúska, nemal sa čas tomu venovať, tak dal manželke

splnomocnenie. Pracoval v Rakúsku od januára do novembra minulého roku. V čase, keď jeho manželka
obnovilakonanieorozvodužbývalivD.,bolotonajeseň,voktóbrieštespolužili,vnovembriužzasenie.
Nevesta robila v Rakúsku aj syn a potom syn býval u nich. Domy majú na jednom pozemku a majú jeden
vjazd na pozemok. Svedkyňa má dom vpredu a jej syn s nevestou vzadu. O tom, že bola odpredaná jeho
časť domu sa dozvedel keď mu došiel papier z geodézie, teda že dom bol predaný bez jeho súhlasu.

8.Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu rozsudkom určil, že kúpna zmluva
zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol rodinný dom a kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej
predmetombolpozemok,súneplatné.Zaviazalodporkynev1.a2.radenahradiťžalobcovitrovykonania
a Slovenskej republike súdny poplatok.

9.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalované. Uviedli, že navrhovateľ
v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že konanie odporcov bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Počas konania pred súdom bolo preukázané, že navrhovateľ sám chcel v dobe,
kedy udelil odporkyni v 1. rade splnomocnenie na prevod vlastníckych práv, predmetné nehnuteľnosti

predať. Pokiaľ navrhovateľ po čase zmenil svoju vôľu a nechcel naďalej, aby odporkyňa v 1. rade
bola oprávnená na predaj predmetných nehnuteľností, mal urobiť úkon, ktorý by smeroval k odvolaniu
plnomocenstva. Navrhovateľ neurobil žiaden takýto úkon, pričom mal na to dostatok času, z čoho je
zrejmé, že plnomocenstvo, ktoré udelil odporkyni v 1. rade, bolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy platné.
Navrhovateľ v konaní ani raz konkrétne neuviedol aké konanie odporcov by malo byť konaním v rozpore

s dobrými mravmi. Pokiaľ navrhovateľ udelil odporkyni v 1. rade splnomocnenie na prevod vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam na tretiu osobu bez akýchkoľvek obmedzení a tento právny úkon neodvolal,
bez toho, aby mu v tom bránili vážnejšie prekážky, je nemysliteľné, aby následne poukazoval na to,
že uskutočnenie takéhoto úkonu je v rozpore s dobrými mravmi. V opačnom prípade by totiž mohlodôjsť k porušeniu zachovania právnej istoty úkonov, ktoré osoby bežne realizujú. Zachovanie právnej
istoty v rámci občianskoprávnych vzťahov je významnou zložkou, aby nedošlo k svojvôli účastníkov
takýchto právnych vzťahov odvolávať svoje predošlé úkony. Výpovede navrhovateľa a jeho matky sú

nepravdivé pokiaľ ide o dôvody vystavenia plnomocenstva. Navrhovateľ tvrdil odporkyni v 1. rade, že
nechce byť naďalej vlastníkom domu a chcel svoju časť prepísať na odporkyňu v 1. rade. Nakoľko
však predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, nebolo možné urobiť takýto
úkon a z tohto dôvodu udelil navrhovateľ odporkyni v 1. rade splnomocnenie s tým, že odporkyňa v
1. rade si podľa jeho slov môže s domom robiť čo chce. V období od decembra 2013 sa navrhovateľ

nekontaktoval s odporkyňou v 1. rade ani so svojimi vlastnými deťmi a odporkyňa v 1. rade nemala
čas zaoberať sa, resp. hľadať navrhovateľa, ktorý ich opustil a nejavil o nich záujem. Pokiaľ ide o
tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa v 1. rade predala nehnuteľnosť pod cenu, tieto nie sú pravdivé.
Keby sa našiel záujemca za sumu 100.000 eur ako to tvrdil navrhovateľ, dom by mu odporkyňa v 1. rade
predala. Nikdy sa však takýto záujemca neobjavil. Všetkých záujemcov odradila spoločná prístupová
cesta, spoločný dvor s matkou navrhovateľa a tiež nedostatky domu. Konanie odporkyne v 1. rade

nebolo v rozopre s dobrými mravmi, nakoľko mala platné splnomocnenie navrhovateľa na nakladanie
s predmetnými nehnuteľnosťami, pričom splnomocnenie jej udelil navrhovateľ dobrovoľne, na základe
vlastného uváženia a toto neodvolal napriek tomu, že mal dostatok času.

10.Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu Kežmarok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Uviedol, že súdne rozhodnutie, v ktorom nie je daná dostatočne jasná odpoveď na
podstatné skutkové a právne otázky, neumožňuje účastníkovi konania brániť sa, a tým mu znemožňuje,
aby uskutočňoval jej patriace procesné práva bez toho, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V danom prípade podstatným pre právne posúdenie tejto veci je aj skutková okolnosť, za akých
okolností a s akými pokynmi si navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade dohodli splnomocnenie na predaj

nehnuteľností patriacich do ich vlastníctva. Účastníci konania v tomto smere tvrdia odlišné skutočnosti.
Navrhovateľ tvrdí, že splnomocnenie odporkyni dal z praktických dôvodov, pretože chceli nehnuteľnosť
predať a spoločne sa presťahovať do iného mesta. Odporkyňa v 1. rade tvrdí, že navrhovateľ už predtým
prejavil vôľu previesť jej bezodplatne svoj podiel na nehnuteľnostiach do jej vlastníctva a len z dôvodu,
že to právne nebolo možné, keďže nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve, vystavil jej

splnomocnenie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku však nedal odpoveď na túto podstatnú
právnu otázku, teda aké pokyny navrhovateľ v súvislosti so splnomocnením odporkyni dal. Či odporkyňa
mohla prevod nehnuteľností realizovať celkom podľa svojich predstáv a komukoľvek s úmyslom, že
za získané finančné prostriedky si manželia kúpia nehnuteľnosť v inom meste alebo odporkyňa v 1.
rade nebola nijakým spôsobom v dispozícii obmedzená. Bez vyriešenia tejto skutkovej okolnosti nie

je možné robiť právne závery o tom, či konanie odporkyne v 1. rade bolo alebo nebolo v rozpore s
dobrými mravmi. Najskôr je teda potrebné zistiť, aká bola dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou
v 1. rade, aby bolo možné usúdiť, či túto dohodu odporkyňa v 1. rade dodržala alebo ju porušila
a v súčinnosti s konaním odporkyne v 2. rade v rozpore s dobrými mravmi poškodila navrhovateľa.
Samotný stav ekonomickej nevýhodnosti zmluvy, teda či sa už jedná o dlhšiu dobu na zaplatenie

kúpnej ceny alebo nižšiu kúpnu cenu, by bez ďalšieho nemusel byť považovaný za rozpor s dobrými
mravmi - vlastník nehnuteľností môže nehnuteľnosť previesť aj za menej ako je jej skutočná hodnota.
Spolupôsobením s inými okolnosťami však táto skutočnosť môže založiť neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd

prvej inštancie zistí aká bola dohoda navrhovateľa a odporkyne v 1. rade pri vystavení plnomocenstva
(aké pokyny dal splnomocniteľ), či pri uzatváraní napadnutých kúpnych zmlúv odporkyňa v 1. rade túto
dohodu dodržala alebo porušila. V prípade, že dohoda medzi manželmi bola dodržaná, nemožno mať za
preukázané konanie odporkyne v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi. Dôkazná povinnosť preukázania,
že odporkyňa v 1. rade konala v rozpore s dobrými mravmi, je na navrhovateľovi. Ak bude preukázané,

že odporkyňa v 1. rade nepostupovala podľa pokynov splnomocniteľa, možno uvažovať o tom, že
napadnuté právne úkony sú neplatné. Bude pri tom potrebné zohľadniť tvrdené dôvody neplatnosti (aké
konanie odporkýň je v rozpore s dobrými mravmi) a zohľadniť aj to, či odporkyňa v 2. rade môže požívať
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.

11.Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie postupoval v intenciách rozhodnutia súdu druhej
inštancie, právnym názorom ktorého je viazaný.12.Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na podanej
žalobe. Uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach jednoznačne tvrdil, že v 1. rade nespochybňuje
výšku kúpnej ceny a spôsob jej vyplatenia, ale spôsob a všetky okolnosti ako bola predmetná

nehnuteľnosť alebo nehnuteľnosti odpredané. Je jednoznačne preukázané z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, z výpovedí, že žalobca dal splnomocnenie za absolútne iných okolností, kedy
bolo prerušené rozvodové konanie. Je zrejmé, že splnomocnenie bolo použité, keď sa vzťahy medzi
manželmi rapídne zmenili. Bola to žalovaná v 1. rade, ktorá obnovila rozvod manželstva. Následne po
uskutočnenompojednávaníporozvodemanželstvatúnehnuteľnosťodpredalaajeveľmizaujímavé,keď

sa tvrdí, že týmto sa malo zabezpečiť bývanie pre deti, ale následne po predaji uvedených nehnuteľností
žalovanej v 2. rade boli tieto ponúknuté na predaj cestou realitnej kancelárie. Jednoznačne v priebehu
konania klamlivo zavádzali, a to napríklad skutočnosťou, že inzerát bol stiahnutý z predchádzajúcej
ponuky kúpy, keď z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že predaj nehnuteľnosti bol inzerovaný
žalovanou v 2. rade až potom keď, ho dostala do osobného vlastníctva. Teória aj súdna prax zhodne
považujú dobré mravy za všeobecné uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok spoločnosti a z uvedeného dôvodu sú zakotvené v Občianskom zákonníku, pričom
zdôraznil, že pri porušení dobrých mravov je jedno o aký úkon sa jedná, nie je to smerodajné v tom, aj
keď bol urobený slobodne, či je v súlade s dobrými mravmi. Zmyslom ustanovenia je zamedziť výkonu
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn
spoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,kt.vhistorickomvývojiosvedčujúistúnemennosť,zisťujú

podstatné tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Súdna prax zaujíma názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto v
situáciách, kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo
vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich. Uviedol, že porušením dobrých mravov
preukazujúc aj samotné výsluchy žalovaných v 1.2. rade, ktoré boli v priebehu tohto konania vykonané,

ich vyjadrenia nemožno považovať inak ako za zavádzajúce, klamlivé a tendenčné, s cieľom získania
prospechu.

13.Žalobca uviedol, že robil všetko v dobrej viere a nie s úmyslom, žeby sa obohatil niekto kto
na tom nemá ani štipku podielu. Dom sa prvýkrát predával ešte predtým ako dal bývalej manželke

plnomocenstvo. Bol kupec za 105 000,- EUR, čo jej ale bolo málo, tak keď išiel do Rakúska, dal jej
to plnomocenstvo. Chceli odísť zo Strážok, kúpiť si inde nový dom a toto bol vlastne dôvod, prečo
plnomocenstvo vôbec vystavoval. To, čo urobila so svojou matkou považoval za nehoráznosť. Dal
splnomocnenie v tom čase ešte svojej manželke, teda osobe, ktorej veril a myslel si, že má štipku
charakteru, ale zistil, že nemá žiadnu chrbtovú kosť. Nedal ho nikomu cudziemu, ani kamarátovi, ani

inej osobe.

14.Právny zástupca žalovaných takisto trval na všetkých svojich vyjadreniach v konaní a uviedol, že
dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý ho však žiadnym spôsobom neuniesol a relevantným
spôsobom nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou v 1. rade existovala akákoľvek dohoda ohľadom

podmienok, za ktorých môže žalovaná v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť odpredať. Bez preukázania
existencie takejto dohody, teda obmedzenia splnomocnenia ohľadom výšky kúpnej ceny, nie je možné
v súlade so závermi krajského súdu považovať predmetnú dohodu za neplatnú. Poukázal na znalecký
posudok Ing. Petra Tureka z roku 2014 z 10.6.2014, kde bola cena nehnuteľností, ako všeobecná
hodnota určená na sumu 67 000,- EUR rodinný dom, 9400,- EUR pozemky. Keďže sa jedná o kúpnu

zmluvu medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktoré sú v blízkom príbuzenskom vzťahu,
teda matka a dcéra v žiadnom prípade sa mu nejavila dohodnutá kúpna cena ako neprimeraná a to
aj vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaná v 2. rade sa vyjadrila o tom, že v budúcnosti je jej úmysel
s nakladaním rodinného domu ten, aby tento užívali a neskôr aj vlastnili deti žalovanej v 1. rade, teda
vnúčatá žalovanej v druhom rade.

15.Žalovaná v 1.rade vypovedala, že nebol tu žiaden úmysel z jej strany obohatiť sa. V tomto dome
doposiaľ žije ona a deti žalobcu a jej, ona platí spoločnú pôžičku na tento dom. V čase keďže sa
dom staval boli manželia, teda nie je to tak, že dom získal niekto kto sa oň vôbec nepričinil. Nemala
zato, že urobila niečo zlé. Žalobca jej chcel nehnuteľnosti darovať, keďže to nešlo, riešili to takto.

V plnomocenstve nebolo žiadne obmedzenie ohľadom predaja nehnuteľnosti. Uviedla, že „on“ stále
opakuje, že jej dal splnomocnenie nato, nato...., ale boli pri dvoch notároch, chcel jej dom darovať.16. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Mal zato, že či v zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka navrhovateľ preukázal konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Pri tejto žalobe bol dodržaný aj naliehavý právny záujem. Poukázal aj

na judikatúru NS SR, s tým že o naliehavý právny záujem ide vždy v prípade, ak výsledok nie je
možné dosiahnuť inak, čiže vrátením veci do pôvodného stavu. Žalobca preukázateľne v čase, keď
bolo prerušené konanie o rozvod manželstva z dôvodu obnovenia manželského spolužitia 28.3.2013
splnomocnil žalovanú v 1. Rade, aby v jeho mene uzatvorila kúpne zmluvy na odpredaj predmetnej
nehnuteľností.Dôvodomsplnomocneniabolaskutočnosť,žežalobcaodchádzalzaprácoudozahraničia

a žalobca ako i žalovaná v 1. rade mali záujem v tom čase odpredať predmetné nehnuteľnosti z dôvodu,
že sa chceli odsťahovať mimo D.Ú. J.. Dňa 3.9.2013 žalovaná v 1. rade požiadala o pokračovanie v
konaní o rozvod manželstva. V mesiaci február 2014 sa konalo pojednávanie v tejto veci, vzťahy od
pokračovania konania o rozvod boli medzi žalobcom a žalobkyňou v 1. rade zlé, rapídne sa zmenili
pomery a žalovaná v1. rade aj napriek týmto skutočnostiam medzi ňou a žalobcom uzavrela 11.3.2014
predmetné kúpne zmluvy so svojou vlastnou matkou bez toho, aby o tejto skutočnosti informovala

žalobcu, ktorý sa jednoznačne podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, výpovede jeho
matky, nachádzal na území SR, dokonca priamo v D. J. S. D.. Vzhľadom na uvedené, konanie
žalovaných v 1. 2. rade sa nedá posudzovať ináč ako úmyselné, s jednoznačným cieľom poškodiť
žalobcu a získať pre seba tak majetkový prospech. To uviedol bez ohľadu na výšku kúpnej ceny a
spôsobu jej zaplatenia. Snaha o predaj spomínaných nehnuteľností cestou realitnej kancelárie až po

odpredaji,tedažalovanouv2.radeastiahnutietejtoponukyažpovydanípredbežnéhoopatreniasúdom,
uvedené nespochybniteľne potvrdzujú. Sama žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu na pojednávaní dňa
22.9.2014 a takisto na prebiehajúcom pojednávaní sama potvrdila, že uvedené plnomocenstvo bolo
udelené v čase prerušenia rozvodového konania. Jej odpoveď 22.9.2014 na pojednávaní, že sa nevie
presne vyjadriť, či k uzavretiu kúpnych zmlúv so žalovanou v 2 rade došlo až po obnovení rozvodového

konania, či jej vyjadrenie na tom istom pojednávaní, že nevidela dôvod prečo by o týchto skutočnostiach
mala informovať svojho manžela, hovoria samé za seba. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní 16.10.2014
uviedla, že spomínané nehnuteľnosti prepísala na seba, aby pomohla dcére s deťmi, aby mohli ostať
v dome bývať, čo v kontexte ich odpredaja cez realitnú kanceláriu, či jej klamlivé vyjadrenia ohľadom
času inzerovania v realitnej kancelárii, len potvrdzujú skutočnosti uvedené v žalobe.

17.Právny zástupca žalovaných v záverečnom návrhu uviedol, že uviedol, že vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu považuje za zhrnutie subjektívnych a účelovo zavádzajúcich tvrdení a skutočností,
ktoré však žiadnym spôsobom v konaní neboli relevantne preukázané a potvrdené a nemajú žiadne
právne opodstatnenie v nadväznosti na právnu argumentáciu, ktorú vo svojom odôvodnení uvádza

odvolací súd. Odvolací súd jednoznačne poukázal a vyslovil právny názor v tom zmysle, že v prípade, ak
existuje dohoda medzi manželmi ohľadom predaja nehnuteľností a táto dohoda nebola dodržaná resp.
bola dodržaná, nemožno mať za preukázané konanie žalovanej v 1. rade za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pričom zároveň odvolací súd poukazuje na to, že dôkazná povinnosť preukázania, že takáto
dohoda medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade existovala, je na žalobcovi. Žalobca takúto dôkaznú

povinnosť neuniesol, opätovne len uvádzal tvrdenia, ktoré už uvádzal v predchádzajúcom konaní, a
teda je úplne jasné a zrejmé, že nedošlo k preukázaniu tej skutočnosti, aby existovala akákoľvek
dohoda, ktorú by mala žalovaná v 1. rade porušiť, a prečo by malo byť jej konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobca sám uviedol, že nikdy predmetné splnomocnenie neodvolal a žiadnym spôsobom ho
neobmedzil.

16.Z výsledkov vykonaného dokazovania, z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 4P 1/2012, zo
splnomocnenia datovaného dňom 28.3.2013, z kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade ako predávajúcimi a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou dňa 11.3.2014, z výsluchu účastníkov,
svedkov, vyjadrení právnych zástupcov, z potvrdenia realitnej kancelárie Reality ViaSalus z 12.2.2015,

z potvrdenia ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 1.4.2014, z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
žalobcu, z potvrdenia Sociálnej poisťovne v Rakúsku, z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu
v Rakúsku, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal preukázané, že dňa 28.3.2013 žalobca
splnomocnil žalovanú v 1. rade, aby zaňho a v jeho mene uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou odpredajú
nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné číslo XXXX v k.ú. D. postavený na parcele č. XXX/X s

pozemkami CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 413 m2, parc. č. XXX/
X - zastavané plochy na nádvoria vo výmere 92 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre obec D.
J. a k.ú. D. s podielom pod B1 v celosti a CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 170 m2 zapísaná na LV č. XXX pre obec D. J. a k.ú. D. s podielom pod B2 v jednej poloviciv pomere k celku, ktorých je bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne s manželkou C. C., rodenou T.
v uvedených spoluvlastníckych podieloch. Splnomocnil týmto menovanú, aby vykonala všetky úkony
súvisiace s predajom predmetných nehnuteľností, hlavne vybrala kupujúceho, dohodla výšku kúpnej

ceny,podpísalakúpnuzmluvu,prevzalakúpnucenu,dohodlaakékoľvekpodmienkyobsiahnutévkúpnej
zmluve, podpísala návrh na vklad do katastra nehnuteľností, zastupovala ho v celom katastrálnom
konaní a podobne. C. C., čiže žalovaná v 1. rade, vyhlásila, že uvedené splnomocnenie v plnom rozsahu
prijíma. Toto v konaní sporné nebolo.

17.Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 4P 1/2012 v ktorom sa
viedlo konanie o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej v 1. rade súd zistil, že dňa 6.12.2012 bola
vydané uznesenie, ktorým bolo prerušené konanie o rozvod manželstva a toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.12.2012. Návrh na pokračovanie v konaní žalobkyňa podala dňa 3.10.2013,
uznesenie o pokračovanie v konaní bolo vydané dňa 28.10.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa
10.12.2013. V tejto súvislosti súd opakuje a zdôrazňuje, že splnomocnenie bolo dané žalobcom

žalovanej v 1. rade dňa 28.3.2013, teda v čase, keď konanie o rozvod manželstva bolo prerušené. Toto
korešponduje s tým, čo tvrdil žalobca, žalovaná si to údajne nepamätala, teda že splnomocnil manželku
na úkony súvisiace s predajom vyššie uvedených nehnuteľností v čase, keď bolo konanie o rozvod
manželstva prerušené, vzťahy medzi manželmi sa zlepšili, chceli predať dom a ostatné nehnuteľnosti
v D. J. - D., nakoľko manželka tam nechcela bývať a chceli si nájsť nové bývanie inde, mimo mesta

D. J. - D.T.. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, uznesenie o pokračovaní v konaní o rozvod manželstva
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013. Kúpne zmluvy, ktorých vyslovenie neplatnosti je predmetom
tohto konania, boli podpísané dňa 11.3.2014. Vklad predmetných zmlúv bol povolený pod E. a E.
katastrálnym odborom Okresného úradu Kežmarok. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti, ktorých žalobca a žalovaná v 1. rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi v jednej polovici

k celku, a síce pozemok C-KN č. XXX/X o výmere 170 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísaný na LV č. XXX k.ú. D., tak k tejto kúpnej zmluvy bol uzatvorený aj dodatok, a to 11.4.2014. Tu
treba poukázať na skutočnosť, ktorá podľa názoru súdu tiež korešponduje s úmyslom žalovaných, ktorý
súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to odôvodní nižšie, a síce konkrétne na
článok II. tejto kúpnej zmluvy, kde v bode 2 pôvodnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli

na tom, že kúpna cena bude predávajúcim, každému v sume 2.500,- eur, vyplatená v lehote najneskôr
do 28.2.2016. V dodatku v tejto zmluve už bod 2 článku II. vypadol a uvádza sa tam len, že predmetné
nehnuteľnosti sa odpredávajú za dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- eur a strana kupujúca spoluvlastnícky
podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobúda do svojho podielového spoluvlastníctva. Jednak teda
v upravenom článku II., ktorý hovorí o cene a platobných podmienkach, nie je uvedené, že polovica

kúpnej ceny bude vyplatená žalobcovi, ani akým spôsobom bude vyplatená, komu a nie je tam uvedená
už ani lehota, do ktorej táto kúpna cena má byť vyplatená. V kúpnej zmluve ktorej predmetom je rodinný
dom súp. č. XXXX na pozemku registra C-KN na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 92 m2 a pozemky reg. C-KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 413
m2, je v článku II. označenom ako cena a platobné podmienky, v bode 1. uvedené, že predávajúci

odpredáva nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. kupujúcej za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- eur a
stranakupujúcapredmetnénehnuteľnostikupujedosvojhovýlučnéhovlastníctvaavbode2.jeuvedené,
že kúpna cena bude vyplatená v lehote najneskôr do 28.2.2016. Tu treba brať zreteľ na to, že žalobca a
žalovaná v 1. rade, v tom čase boli v rozvodovom konaní, a toto už bolo v štádiu, kedy sa v rozvodovom
konaní pokračovalo po jeho prerušení a to na žiadosť žalovanej v 1. rade. V zmluvách nie je teda

uvedený spôsob, ako a komu sa kúpna cena vyplatí, v akom pomere ktorému z predávajúcich, čo okrem
iného žalobcu dostáva do veľmi neistej situácie, vzhľadom na už uvádzané skutočnosti, vzhľadom na
skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu v prebiehajúcom konaní sú žalobca a žalovaná v 1. rade už
právoplatne rozvedení a už v tomto prebiehajúcom konaní vyvstala otázka ako sa budú riešiť investície
vložené žalovanou v 2. rade do opravy strechy predmetného rodinného domu. Postavenie žalobcu, teda

aj keby súd považoval uvedené kúpne zmluvy za platné, je skutočne veľmi právne neisté. Uvedeným
kúpnym zmluvám by sa dali vytknúť aj iné vady, toto však nie je predmetom konania. Teda už len
články II. oboch zmlúv v naznačenom smere je možné hodnotiť ako prejavy v rozpore s dobrými mravmi
a za konanie proti záujmom žalobcu. A ďalším faktorom, ktorý ukracuje žalobcu, a teda je proti jeho
záujmom, je aj kúpna cena dohodnutá v zmluvách. Sama žalobkyňa predložila znalecký posudok, v

ktorom je hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv, stanovená sumou 77.300,- eur,
teda 2.328.739,80 Sk. Ako uviedol žalobca, čo síce v konaní preukázané nebolo, mali kupca za vyššiu
cenu, ktorá sa však žalovanej v 1. rade mala zdať nízka, ale to ani nie je tak rozhodujúce, aj keď rozdiel
medzi kúpnymi cenami, tak ako sú uvedené v kúpnych zmluvách, a tou ktorá je uvedená v znaleckomposudku je 22.300,- eur, ale treba zdôrazniť hlavne lehotu, do ktorej kúpna cena za dom a nehnuteľnosti
uvedené v kúpnej zmluve, ktorej vklad bol povolený pod č. XXX/XXXX je uvedená. Ide teda o lehotu
do 28.2.2016. Ako už je uvedené, zmluvy boli uzavreté dňa 11.3.2014, a teda kúpna cena mala byť

vyplatená až takmer po dvoch rokoch. Toto rozhodne nemôže byť v záujme žalobcu, ktorý takto prišiel
o všetky nehnuteľnosti ktorých bol bezpodielovým spoluvlastníkom, ale v časom horizonte skoro dvoch
rokov z nich nemal mať ani žiaden finančný zisk. Naopak, žalovaná v 2. rade nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti, má právo ich dva roky užívať a nezaťažovať sa s platením
kúpnej ceny. Keby len mala platiť nájom za takého nehnuteľnosti, napríklad 300,- eur mesačne, čo je

určite podhodnotené, za 23 mesiacov by zaplatila 6.900,- eur. Žalovanej v 1. rade sú takéto zmluvné
podmienky na prospech, nehnuteľnosti previedla na svoju blízku osobu, svoju matku, naďalej ich užíva,
v dome býva, takže na jej strane, okrem toho že nie je zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka, sa
nič nezmenilo. Súdu pripadá nelogické žalovanej v 2. rade že žalobca a žalovaná v 1. rade nemohli
dom predať, ona im chcela pomôcť, tak ho kúpila za 55.000,- eur aj s pozemkami. Už len to čo je
vyššie uvedené, že takmer dva roky má na vyplatenie kúpnej ceny možno ťažko hovoriť o pomoci

pre žalobcu, z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaná v 2. rade tiež uviedla, že im chcela pomôcť aby
mohli ostať bývať v dome, mala zrejme tým na mysli žalovanú v 1. rade a deti žalobcu a žalovanej v
1. rade. Nelogickosť je v tom, že vzápätí bol daný inzerát na predaj tohto domu, dôkazom čoho je z
internetu stiahnutý inzerát na predaj domu prostredníctvom realitnej kancelárie ViaSalus a potvrdenie
tejto realitnej kancelárie, že inzercia predmetnej nehnuteľnosti prebiehala u nich v čase od konca apríla

2014 do 20.5.2014. Súd nemá dôvod pochybovať o pravosti týchto dokladov, áno je pravdou že nie je
na nich podpis, je tam však uvedené meno, názov realitnej kancelárie s adresou, telefónnym číslom,
webovou stránkou a právny zástupca žalobcu toto potvrdenie získal na základe mailovej komunikácie
s dotyčnou realitnou kanceláriou. Vyznieva teda nelogicky, že žalovaná v 2. rade chcela pomôcť, aby
tam mohli ostať bývať, ale tieto nehnuteľnosti zároveň boli inzerované na predaj. Žalovaná v 1. rade

zas argumentuje tým, že žalobca ich chce vyhodiť, že chce z domu vyhodiť vlastné deti, keď napáda
platnosť týchto zmlúv a podobne. Súd nevidí dôvod prečo, keď chcela aj s deťmi ostať v predmetnom
dome bývať, ho vôbec predávala. Zo spomínaného potvrdenia realitnej kancelárie je zrejmé, že inzercia
predmetných nehnuteľností prebiehala v realitnej kancelárii až po uzavretí kúpnych zmlúv, teda nie skôr,
a nebolo to tak ako to bolo tvrdené žalovanou stranou, že inzerát bol zabudnutý a podobne. Stiahnutý z

realitnej kancelárie bol v deň vydania predbežného opatrenia súdom, teda 28.5.2014.

18.Je pravdou že žalobca udelené splnomocnenie žalovanej v 1. rade neodvolal, ako sám však aj
uviedol, a ako to konštatuje už aj vyššie súd bolo udelené v čase zlepšenia vzťahov medzi manželmi,
teda medzi ním a žalovanou v 1. rade, bolo to v čase keď bolo prerušené rozvodové konanie a súd nemá

dôvod neuveriť jeho argumentácii, že to bolo za účelom predaja domu a odsťahovania sa spoločne, ako
celá rodina, do iného mesta, keďže žalovaná v 1. rade nechcela ostať bývať v D. J. - D.. Súd uveril tomu,
že mal záujem na tom, aby sa vzťahy medzi manželmi zlepšili, aby sa manželstvo obnovilo. A to, že
konanie o rozvod manželstva bol prerušené mu dávalo aj nádej, že sa tak skutočne aj stane. Je faktom,
že zo samotného plnomocenstva pre žalovanú v 1.rade nevyplývajú žiadne obmedzenia pri predaji

nehnuteľností, toto ale nebolo potrebné, nakoľko bolo žalobcom žalovanej v 1.rade dávané za vyššie
existencie uvedených skutočností, ako osobe, ku ktorej mal veľmi pozitívny vzťah, citovú náklonnosť,
ako osobe, ktorej v plnom rozsahu veril, neočakával od nej podraz v tom smere, že ho zbaví majetku,
ktorého bol spoluvlastníkom a takto sa na jeho úkor, aj so žalovanou v 2.rade obohatí. Aj sám žalobca
uviedol, že splnomocnenie podpísal v dobrej viere, manželke veril, žil s ňou 20 rokov a je pravdou, že

jej napísal, že jej nechá dom aj auto a boli aj u notárov, chcel aby mu dala rok nato, aby sa postavil na
nohy. Vzápätí ho však udala, že podniká na čierno, čo však nebola pravda. Zrejme to, ale tiež vyššie
uvedené okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv a obsah týchto zmlúv sú dôvodom podanej žaloby. Naviac,
ako žalobca uviedol, má depresie, z ktorých sa liečil a stále lieči. Stav bezradnosti sa tiež môže podpísať
na konaní človeka. Sama žalovaná v 1.rade na otázku sudkyne, v akom psychickom rozpoložení v

čase udelenia plnej moci za účelom predaja domu, teda v marci 2013 sa nachádzal žalobca uviedla,
že žalobca sa v tom čase liečil na psychiatrii. Aj zo spisu 4P 1/12 je zrejmé, že žalobca mal vážne
psychické problémy a podporne možno poukázať aj na výpoveď svedka - syna žalobcu a žalovanej
v 1.rade, ktorý v snahe potvrdiť, že otec chcel matke nehnuteľnosti darovať uviedol, že si dom majú
nechať, že z neho nechce ani cent, že mu je všetko jedno a potom z jedného dňa na druhý zmenil názor.

Človek, ktorému je všetko jedno, evidentne nie je v psychickej pohode, čo bolo preukázané, že žalobca
nebol. Svedecké výpovede vypočutých svedkov veľa svetla do veci nevniesli, išlo o blízkych príbuzných
strán sporu a svedok I.. I. B.Š. - L. sa k meritu veci vyjadriť nevedel, nespomínal si na žalobcu a žalovanú
v 1. rade. Snáď len možno dodať, že skutočne bolo preukázané aj to, že v čase podpisu kúpnych zmlúvuž žalobca nepracoval v Rakúsku, bol práceneschopný, konkrétne od 3.11.2013 do 1.4.2014. Pracovný
pomer ukončil dňa 2.12.2013 a ako sám uviedol, v rozhodnom čase sa nachádzal na území SR v D.
J. - D.. Súd má zato, že minimálne sa mala pokúsiť žalovaná v 1. rade skontaktovať s ním a bolo by

sa predišlo zrejme aj tomuto súdnemu sporu, a možno by bolo došlo aj k dohode žalobcu a žalovanej
v 1. rade ohľadom predaja nehnuteľností. Toto sú ale už len úvahy súdu, ktoré zhodne s vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu, smerujú k tomu, že konanie žalovanej v 1. rade v súvislosti s predajom
domu a ostatných nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi sa nedajú považovať za morálne.

19.Súd má zato, že žalobca má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený
procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisnáď
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Jedine takáto žaloba,

akú žalobca podal, je procesne vhodným nástrojom, ktorý odstráni neistotu vo vzťahoch účastníkov
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. V tomto konkrétnom prípade jedine týmto spôsobom
môže dosiahnuť žalobcu žiadaný výsledok a síce opätovne sa stať spoluvlastníkom nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcu a žalovanej v 1.rade sa tak následne môže zákonne a spravodlivo rozhodnúť aj o tom, ako bude

s nehnuteľnosťami pariacimi do BSM po zániku bezpodielového spoluvlastníctva naďalej naložené bez
toho, aby na svojich právach bol ktokoľvek z bývalých spoluvlastníkov ukrátený.

20.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

21.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22.Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

23.Súd má zato, že vyššie popísané konanie žalovaných je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

24.Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania

a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujúcu podstatné historické tendencie sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

25.Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria

základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011, č.
k. IV.ÚS 55/2011-19).

26.Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý
síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, v ktorom možno definovať ako súhrn

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných.

27.Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez

ohľadu nato, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy (nález Ústavného súdu
ČR zo 7.5.2009 zo sp. zn. I.ÚS 523/07).28.Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne
práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Ich obsah spočíva vo
všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady keď výkon práva je v súlade so zákonom, ale jeho
cieľom je dosiahnutie iného výsledku než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Ak
výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi spočíva v konaní právneho úkonu, je tento
právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu

nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že použitie korektívu dobré mravy pri výkone práva za
účelom dosiahnutia idei spravodlivosti nesmie viesť v konkrétnom prípade na druhej strane k oslabeniu
princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z
právnych noriem. V danom prípade mám však jednoznačne súd zato, že konanie žalovanej v 1. rade v
spojení s konaním žalovanej v 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi a bola oslabená právna istota
práve na strane žalobcu, spôsobená vyššie popísaným konaním žalovanej strany. Žalobca nemal inú

možnosť ako sa domôcť svojich vlastníckych práv ako podať túto určovaciu žalobu na neplatnosť vyššie
špecifikovaných kúpnych zmlúv.

29. V súvislosti s úvahami krajského súdu, že je potrebné zohľadniť aj to, či odporkyňa v 2. rade
môže požívať ochranu dobromyseľného nadobúdateľa súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.marca 2016: „ Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke pravo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízieobidveústavnéhodnoty-princípochranydobrejvieryďalšiehonadobúdateľa(princípdobrejviery,
dôveryvaktyštátuaprávnejistotyvdemokratickomprávnomštáte)aprincípochranyvlastníckehopráva

pôvodnéhovlastníka(princípnemoplusiurisadaliumtransferepotestquamipsehabet,t.j.niktonemôže
previesť na iného viac práv, než koľko sám ma). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch
základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď
je nutne zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej

viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní“. V danom
prípade má súd za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nemožno žalovanú v 2.rade považovať
za dobromyseľnú nadobúdateľku predmetných nehnuteľností. Táto, ako matka žalovanej v 1.rade, teda
osoba jej blízka, musela mať vedomosti o situácii v rodine svojej dcéry, o rozvodovom konaní a ďalších

už uvedených skutočnostiach ( s dcérou si sú evidentne veľmi blízke), sama na pojednávaní 16.10.2014
uviedla, že spomínané nehnuteľnosti prepísala na seba, aby pomohla dcére s deťmi, aby mohli ostať v
dome bývať. Toto však v kontexte preukázanej snahy o odpredaj nehnuteľností cez realitnú kanceláriu je
evidentnelživétvrdenie,rovnakoakoajtvrdenieohľadomčasuinzerovaniavrealitnejkancelárii,nakoľko
z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že predaj nehnuteľnosti bol inzerovaný žalovanou v 2. rade

až potom, keď ho nadobudla do osobného vlastníctva ( dôkaz : z internetu stiahnutý inzerát na predaj
domu prostredníctvom realitnej kancelárie ViaSalus a potvrdenie tejto realitnej kancelárie, že inzercia
predmetnej nehnuteľnosti prebiehala u nich v čase od konca apríla 2014 do 20.5.2014 - povolenie
vkladu 10.4. a 15.4.2014)., teda nešlo o nejaký „zabudnutý“ inzerát z minulosti, ako sa žalovaná strana
tiež snažila súd presvedčiť.

30.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.Vkontextevšetkýchvykonanýchdôkazovmásúd
za to, že žalovaná v 1.rade bola oprávnená prevod nehnuteľností realizovať na základe plnomocenstva
daného jej žalobcom, avšak za takej situácie v manželstve, ktorá v čase udelenia plnomocenstva

existovala, teda nie neobmedzene podľa svojich predstáv, za akúkoľvek sumu a komukoľvek ( nízka
cena oproti znaleckému posudku, blízka osoba, nevyplatená kúpna cena, neuvedený spôsob vyplatenia
žalobcu, dvojročný odklad splatenia kúpnej ceny..). Súd má za to, že udelené plnomocenstvo zneužila
na získanie majetkového prospechu pre seba za zmenenej situácie ( podala žiadosť o pokračovanie v
rozvodovom konaní ), zneužijúc aj nepriaznivý psychický stav žalobcu, v ktorom nemal na mysli to, že jej

udelil predmetné plnomocenstvo ( keď odchádzal pracovať do zahraničia ) v snahe o urovnanie vzťahov
v manželstve, obnovenie riadneho manželského života a za tým účelom predania nehnuteľností v meste,
kde žalovaná v 1.rade bývať nechcela s tým, že začnú žiť inde, že začnú „odznova“ a zaobstarajú sinové bývanie z finančných prostriedkov získaných predajom. Keby jej konanie bolo korektné, aspoň by
žalobcu oslovila pred predajom, tento sa preukázateľne v rozhodnom čase nachádzal v Spišskej Belej.

31.O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods.1, ods. 2 C.s.p. s tým, že trovy štátu
predstavujú nezaplatený súdny poplatok žalobcom za podanú žalobu vo veci samej, ku ktorému podľa
výsledku sporu súd zaviazal žalované.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).