Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/334/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6311203252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX, 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y.
I. č. XX, 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (zdržujúci sa v Z., N. č. X), a 4/ G.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (žalobcovia 2/ až 4/ ako právni nástupcovia pôvodnej
žalobkyne 2/ W. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Z., O. Y. I. č. XX, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX), všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom v Brezne,
Štúrova č. 51, proti žalovaným: 1/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. Z., B. č. XXX, a 2/ N. Z., rod.

H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. Z., B. č. XXX, obidvaja zastúpení Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou,
advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom č. 5, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o
určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k.
4C/99/2011-393 zo dňa 16.03.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)

m e n í tak, že žalobcovia 1/ až 4/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaných pred súdom
prvej inštancie.

Žalobcovia 1/ až 4/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu 1/ a pôvodnej
žalobkyne 2/ (W. N.) tak, že žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalobcom uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobcovia
(pôvodní žalobcovia 1/ a 2/) domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010, vklad
ktorej do katastra nehnuteľností bol bývalou Správou katastra Z. povolený pod zn. V XXXX/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „sporná kúpna zmluva“), resp. určenia, že sporná kúpna zmluva bola
zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a súčasne určenia, že sú v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celosti vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k.ú. Z. a to bytu

č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku N. parcela č.
XXX/X, X, X, X, X, X a XX na ulici O. Y. I. č. XXXX/XX v Z. (ďalej aj „sporný byt“). Po vykonanom
dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že na požadovanom určení majú žalobcovia naliehavý
právny záujem. Ďalej však dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli preukázané dôvody neplatnosti

spornej kúpnej zmluvy, na ktoré poukazovali žalobcovia v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
to, že kúpna zmluva ako právny úkon nebol urobený vážne a slobodne, ako aj v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka a to, že tento právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
resp. ho obchádza a prieči sa dobrým mravom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná
kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne a žalobcov do jej podpisu nikto nenútil. Súd prvej
inštancie vyhodnotil, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy ide o perfektný právny úkon, ktorý má

všetky náležitosti stanovené zákonom na to, aby bol platný a tento úkon svojím obsahom ani účelom
neodporuje zákonu. Súd prvej inštancie mal súčasne preukázané, že kúpna cena v sume XX.XXX,- €
bola žalobcom ako predávajúcim zo strany žalovaných ako kupujúcich odovzdaná v hotovosti. Nakoľko
kúpna cena bola žalobcom riadne zaplatená, nebol na ich strane daný ani právny dôvod na odstúpenie
od predmetnej kúpnej zmluvy. Preto k zrušeniu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani na základe tvrdeného

odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu žalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k spornému bytu
ako nedôvodnú zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 588, § 589, § 34, § 37 ods. 1, § 39, §

48 ods. 1 a ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; o trovách konania rozhodol podľa§
255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.04.2017 (č.l. 429-430 spisu). Rozsudok súdu prvej

inštancie napadli v celom rozsahu; vyjadrili názor, že súd prvej inštancie pochybil, pretože pred
vyhlásením rozhodnutia neuviedol predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p.
a súčasne napriek rozsahu odôvodnenia rozsudku (31 strán) konkrétnemu odôvodneniu výroku o
zamietnutí žaloby sa venuje v podstate len v troch odsekoch (101, 102 a 103) odôvodnenia, preto
napadnutý rozsudok považovali za nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

Zdôraznili, že sa nestotožňujú s výrokom napadnutého rozsudku ani s jeho odôvodnením. Nesúhlasili
s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy
realizované oznámením zo dňa 20.05.2011 považoval len za výzvu na zaplatenie kúpnej ceny;
argumentovali, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a zákon nestanovuje
osobitné náležitosti odstúpenia od zmluvy, preto ich právny úkon je nutné vykladať tak, že týmto podaním

poskytli žalovaným primeranú dodatočnú lehotu 15 dní na zaplatenie a po jej márnom uplynutí odstupujú
od kúpnej zmluvy, teda márnym uplynutím poskytnutej dodatočnej lehoty nastupujú účinky odstúpenia
od kúpnej zmluvy; navyše ak by aj ich podanie bolo vyhodnotené ako výzva na zaplatenie, v priebehu
konania prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu produkovali ďalšie hmotnoprávne úkony,
z ktorých je zjavný ich úmysel a vôľa odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, keď

ide napr. o podanie zo dňa 14.12.2011 alebo podanie zo dňa 09.05.2012; súčasne je zrejmé, že žalovaní
v priebehu konania nespochybnili ich úmysel odstúpiť od kúpnej zmluvy a nespochybnili ani doručenie
samotnej výzvy s oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 20.05.2011. Poukázali na to, že súd prvej
inštancie vykonal v priebehu konania rozsiahle dokazovanie najmä ohľadne zaplatenia kúpnej ceny,
ktorá skutočnosť bola medzi stranami od začiatku konania sporná, preto je prekvapivá zmena právneho

posúdenia a odôvodnenie zamietnutia žaloby v tom zmysle, že súd síce vykonával dokazovanie ohľadne
zaplatenia, či nezaplatenia kúpnej ceny, ale „toto dokazovanie nemá žiadny význam“ a súd prvej
inštancie toto dokazovanie „nijako nevyhodnotil a ani sa ním nezaoberal“; takéto rozhodnutie považovali
za absolútne nezákonné, nepresvedčivé a nesprávne ako aj v príkrom rozpore s procesnými zásadamivyjadrenými najmä v článku 2, 3 a 17 Civilného sporového poriadku, pretože otázka zaplatenia kúpnej
ceny podľa spornej kúpnej zmluvy bola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej aj podľa zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, čo súd prvej inštancie bezdôvodne nerešpektoval. Na základe uvedeného

sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

2.2 Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 24.05.2017 (č.l. 441-442 spisu) k odvolaniu žalobcov
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že sa s ním nestotožňujú a nesúhlasia s ním;
podrobne argumentovali, že sporná kúpna zmluva predstavuje platný právny úkon a z ich strany došlo aj

k riadnemu zaplateniu dojednanej kúpnej ceny; zdôraznili, že žalobcovia sa voči nim nikdy nedomáhali
zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy a to ani súdnou cestou; vyjadrili názor, že zo strany
žalobcov nedošlo ani k platnému odstúpeniu od spornej kúpnej zmluvy pre neexistenciu dôvodov, ktoré
by žalobcov oprávňovali na platné odstúpenie od zmluvy; na základe uvedeného navrhli potvrdenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ v replike zo dňa 12.06.2017 (č.l. 448 spisu) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedli, že pokiaľ žalovaní tvrdia, že kúpna cena mala byť zaplatená opomínajú
skutočnosť, že dôkazné bremeno o úhrade kúpnej ceny zaťažuje práve ich, pričom toto bremeno v
konaní pred súdom prvej inštancie neuniesli; skutočnosť, že sa nikdy nedomáhali zaplatenia kúpnej
ceny je právne irelevantná a nemôže byť dôkazom o jej úhrade; navyše žalovaných vyzvali k úhrade

kúpnej ceny prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom títo až teraz tento úkon spochybňujú;
v ostatnom rozsahu žalobcovia zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu ohľadne platnosti odstúpenia
od spornej kúpnej zmluvy.

2.4 Žalovaní 1/ a 2/ v duplike zo dňa 06.07.2017 (č.l. 457-458 spisu) k replike žalobcov prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne zopakovali svoju argumentáciu ohľadne platnosti spornej kúpnej zmluvy;
uviedli, že kúpnu cenu podľa spornej kúpnej zmluvy zaplatili riadne a včas, keď v tomto smere poukázali
na svoje výpovede ako aj výpoveď svedka V. Z. st., od ktorého pochádzali finančné prostriedky na
zaplatenie kúpnej ceny a svedka V. B., ktorý bol svedkom prevzatia finančných prostriedkov medzi
zmluvnýmistranamispornejkúpnejzmluvy;vostatnomrozsahužalovanízopakovalisvojuargumentáciu

ohľadne nesplnenia podmienok na odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v prejednávanom spore začalo dňa 18.05.2011 doručením
žaloby na súd a ide o majetkový spor (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k bytu a určenie vlastníckeho práva k bytu); pôvodná žalobkyňa 2/ zomrela dňa XX.XX.XXXX bez
zanechania závetu alebo listiny o vydedení, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo; konanie
o dedičstve po pôvodnej žalobkyni 2/ (poručiteľke) bolo vedené na Okresnom súde Brezno pod sp.
zn. 1D/185/2017 a skončilo vydaním uznesenia č.k. 1D/185/2017-31 zo dňa 11.09.2017 o zastavení
konaniaprenemajetnosťporučiteľky,keďuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa11.10.2017;právnymi

nástupcami po pôvodnej žalobkyni 2/ sú jej zákonní dedičia: 1/ V. N., nar. XX.XX.P., bytom v Z., O.
Y. I. č. XX (t.j. súčasný žalobca 1/; manžel), 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX
(syn), 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (zdržujúci sa v Z., N.. X; syn), a 4/ G. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., O. Y. I. č. XX (syn), každý z nich v jednej štvrtine; preto odvolací súduznesením č.k. 17Co/334/2017-483 zo dňa 20.11.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedenými
dedičmi pôvodnej žalobkyne 2/ podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.; pri rozhodovaní
o pokračovaní v konaní nebolo právne významné, že konanie o dedičstve po pôvodnej žalobkyni 2/

bolo právoplatne skončené zastavením konania pre nemajetnosť; podľa § 65 ods. 1 C.s.p., právni
nástupcovia pôvodnej žalobkyne 2/ podľa § 63 a § 64 prijali stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

4.3 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku
vecne správny potvrdil.

4.4 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.5 V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku
súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bolo potrebné postupovať v
zmysle § 390 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V tomto
prípade preto nebolo možné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, resp. určenia, že sporná kúpna zmluva bola zrušená odstúpením

od nej a súčasne určenia, že sú vlastníkmi sporného bytu v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Súd je aj po smrti pôvodnej žalobkyne 2/ viazaný pôvodnou žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.),
ku zmene ktorej nedochádza samotným pokračovaním v konaní so žalobcami 1/ až 4/ ako dedičmi
pôvodnej žalobkyne 2/. V súvislosti s úmrtím pôvodnej žalobkyne však neprichádza do úvahy určenie, že
pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, pretože ich bezpodielové

spoluvlastníctvo smrťou pôvodnej žalobkyne 2/ zaniklo (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 21 ods. 1 Zákona o rodine); obstáť preto môže len žaloba o určenie, že sporný byt patril do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva pôvodných žalobcov 1/ a 2/ ako manželov, ktorú zmenu možno v tejto
procesnej fáze konania dosiahnuť len zmenou žaloby (§ 140 C.s.p.); v odvolacom konaní však nemožno
žalobu meniť (§ 371 C.s.p.); súčasne v prejednávanom spore už nemožno napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 390 C.s.p.); preto bolo podľa
názoru odvolacieho súdu nevyhnutné posudzovať žalobu z obsahového hľadiska v zmysle, že pokiaľ
sa pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci sporného
bytu, smrťou pôvodnej žalobkyne 2/ sa obsahovo nič nezmenilo, pretože určenie, že sporný byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ ako manželov predstavuje obsahovo prakticky zhodný

nárok. Opačný (formálny) prístup by predstavoval stratu sporu z pohľadu žalobcov len z procesných
dôvodov, čo by odvolací súd vzhľadom na nemožnosť riešenia procesnej situácie iným spôsobom (napr.
zrušením napadnutého rozhodnutia) považoval za zjavne nespravodlivé. Z uvedených dôvodov pristúpil
odvolací súd k vecnému posúdeniu správnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

4.6 Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
na požadovanom určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, resp. na požadovanom určení, že sporná
kúpna zmluva bola zrušená odstúpením od zmluvy. V súčasnosti už tento určovací obsah žaloby nie
je prípustný (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Vzhľadom na intertemporálne súvislosti (§ 470 ods. 2 prvá veta

C.s.p.) však bolo potrebné aj po 01.07.2016 danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení posudzovať podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
Nakoľko v prejednávanom spore bolo predmetom konania aj určenie vlastníckeho práva k spornému
bytu, bolo by nadbytočné osobitným výrokom určovať požadované právne skutočnosti (t.j. neplatnosť
spornej kúpnej zmluvy, resp. neexistenciu spornej kúpnej zmluvy), pretože tieto tvoria len prejudiciálne

otázky vo vzťahu k výroku o určení vlastníckeho práva k spornému bytu a pri rozhodovaní o dôvodnosti
o žaloby v tomto smere ich súd musí nevyhnutne posudzovať. Nesprávnosť právneho posúdenia veci v
tomto smere však nemalo za následok nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu
k nedôvodnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu.4.7 Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne platnosti spornej kúpnej zmluvy a nedôvodnosti

podanej žaloby žalobcov je správne. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Z vykonaného dokazovania a jeho doplnenia po
zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vyplynul záver, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/

na jednej strane ako predávajúci a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci na strane druhej uzavreli spornú kúpnu
zmluvu slobodne a vážne, čo vyplynulo aj zo skutočnosti, že po podpise zmluvy dňa 08.11.2010 boli v
ten istý deň ich podpisy overené na notárskom úrade, keď navyše k spornej kúpnej zmluve bol následne
uzavretý aj dodatok za účelom odstránenia nedostatkov vytýkaných bývalou správou katastra v rámci
konania o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných podľa spornej
kúpnej zmluvy. V spornej kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k

spornému bytu v sume XX.XXX,- €; doplnením dokazovania bolo preukázané, že dohodnutá kúpna
cena bola zo strany žalovaných zaplatená pôvodným žalobcom 1/ a 2/ v hotovosti dňa 08.11.2010, ktorý
záver vyplýva predovšetkým z textu samotnej kúpnej zmluvy (ktorú možno podľa obsahu príslušného
ustanovenia o prevzatí finančných prostriedkov považovať aj za potvrdenie o vyplatení kúpnej ceny),
výpovedí žalovaného 1/ a svedka V. B. (ktorého vierohodnosť nemôže byť spochybnená samotnou

skutočnosťou jeho trestného stíhania v iných veciach nesúvisiacich s týmto sporom), ktorí vypovedali o
odovzdaní kúpnej ceny v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy pôvodným žalobcom 1/ a 2/, keď tieto
skutočnosti boli následne potvrdené aj doplnením dokazovania, z ktorého vyplynula pravdivosť tvrdení
žalovaných o úhrade dlžôb pôvodných žalobcov 1/ a 2/ na bytovom družstve ako aj u ich ďalšieho
veriteľaG.O.aY.,a.s.;zdoplnenéhodokazovaniaakonepriamydôkazvyplynuloakopravdivéajtvrdenie

žalovaných o tom, že v rozhodnom období disponovali zodpovedajúcou finančnou sumou, z ktorej boli
schopní uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Predmetné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti
odôvodňujú skutkové zistenie, že kúpna cena podľa spornej kúpnej zmluvy bola pôvodným žalobcom 1/
a 2/ zo strany žalovaných vyplatená, keď opačné tvrdenie pôvodných žalobcov 1/ a 2/ nepodporil žiadny
z dôkazov a v prípade priklonenia sa k ich tvrdeniu by nebolo možné rozumným spôsobom vysvetliť

výsledky ostatného dokazovania. Z dôvodu preukázania zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny pôvodným
žalobcom 1/ a 2/ neexistoval zákonný (obsahový) dôvod na odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy (t.j.
nezaplatenie kúpnej ceny ani v dodatočne poskytnutej lehote), preto nebolo potrebné osobitne skúmať
formálne náležitosti odstúpenia od zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobcovia podané odvolanie ťažiskovo (podľa obsahu odvolania) odôvodnili tým, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcov ohľadne porušenia ich práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej
inštancie; v prvom rade nerealizovanie postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p. (i keď predstavuje porušenie
zákona) nevylučuje stranu z uskutočňovania žiadneho procesného práva, preto v tomto prípade

nemožno hovoriť o porušení práva žalobcov na spravodlivý proces; odvolací súd sa nestotožnil
ani s námietkou žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože jej
dôvodnosťprichádzadoúvahylenvprípadeabsencieakýchkoľvekdôvodovrozhodnutia,zodôvodnenia
napadnutého rozsudku je pritom dostatočne zrejmé, na základe akých dôvodov rozhodol o uplatnenomnároku žalobcov; neobstojí ani argument žalobcov, že súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať
vyhodnotením časti vykonaných dôkazov ohľadom zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy,
pretože i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa takáto pasáž nachádza (bod 103 odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie), v inej časti odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie hodnotením
dokazovania vo vzťahu k disponovaniu s dostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny
zaoberá (bod 54 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a súčasne popisuje výsledky doplnenia
dokazovania (body 55 až 58 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa následne
stotožnil so súdom prvej inštancie so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci ohľadne platnosti

spornej kúpnej zmluvy, zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy a tým pádom nedôvodnosti
podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu (bod 4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho
zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255
ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešným

žalovaným v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie dostatočne
nevyjadril pluralitu subjektov na strane žalovaných (nielen na strane žalobcov) ako aj v súvislosti so
zmenou okruhu sporových strán na strane žalobcov v dôsledku úmrtia pôvodnej žalobkyne zostal
výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu
nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcom 1/ až 4/ povinnosť spoločne a

nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie
v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok
o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9
odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní boli v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).