Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200920
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8014200920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.PetryPríbelskejPhD.

a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. H.Y.,
bytomI.a2.PhDr.C.Y.,bytomtamtiež,obajazastúpení:Mgr.MartinŠtoffa,advokátsosídlomStoličková
4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so
sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OVBP2-2014/16942/36911/ŠSS-KAM zo dňa 16. mája 2014, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/54/2014-61 zo dňa 16. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/54/2014-61 zo dňa 16.

apríla 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvPrešove(ďalejlen,,krajskýsúd")zrušilrozhodnutiežalovaného
č. OU-PO-OVBP2-2014/16942/36911/ŠSS-KAM zo dňa 16.05.2014 v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. B/2013/18600-Mk zo dňa 20.03.2014 podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.")
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo

výške 938,18 € žalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podstatnou právnou otázkou je, či žalobcovia mali
byť účastníkmi konania o povolenie zmeny stavby pod pracovným označením „Telekomunikačná stavba
na existujúcom objekte administratívnej budovy 1111KO Gorkého, Prešov", ktorá spočívala v nadstavbe
a uskutočnení stavebných úprav na existujúcom objekte - administratívnej budove, súpisné číslo 4675,
na parc. č. 7819, k.ú. D.. Jednalo sa o výstavbu základňovej stanice verejnej elektronickej siete, ktorej

účelom bolo pokrytie okolitého územia signálom verejnej rádiotelefónnej siete v systéme GSM. Správne
orgány vec nesprávne právne posúdili, ak pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania neskúmali
ich účastníctvo podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/
stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi konania aj vlastníci stavby na takom pozemku, ktorý
nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie
môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavebný úrad a aj žalovaný ak nekonali so žalobcami
ako s účastníkmi konania počas konania o zmene stavby, zasiahli do subjektívnych práv žalobcov.

Neobstojí, že žalobcovia mohli podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Z výsluchu žalobcov a
aj z administratívneho spisu bolo zistené, že sa žalobcovia o tomto konaní dozvedeli až keď bola
stavba zrealizovaná. Nesprávne postupoval žalovaný, ak posudzoval účastníctvo len podľa § 85 ods. 2
stavebného zákona. Krajský súd záverom uviedol, že žalobná námietka žalobcov, že je možné skúmaťúčastníctvo v stavebnom konaní subsidiárne za určitých podmienok aj podľa § 14 správneho poriadku
je nedôvodná. Na daný prípad sa vzťahujú ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 139 ods. 2
písm. d/ stavebného zákona.

3. O trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešným
žalobcom náhradu trov konania priznal.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že krajský súd nesprávne právne
posúdilvec.Odôvodnenierozhodnutiakrajskéhosúdujeveľmistručnéajenepreskúmateľné.Poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp/3/2012 zo dňa 19.12.2012 ohľadom
práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

5. Žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/28/2014 zo

dňa 01.04.2015. Správny orgán zistil, že žalobcovia nemali v predchádzajúcom prvostupňovom konaní
ukončenomrozhodnutímMestaPrešovpostavenieúčastníkovkonaniaaanitotopostavenienemalimať,
nakoľko nespĺňajú kritériá v zmysle § 59 stavebného zákona a s týmito skutočnosťami sa správne orgány
vysporiadali v rozhodnutiach. Žalobcovia neboli aktívne legitimovaní na podanie návrhu na obnovu
konania vo veci rozhodnutia, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby, spojená so zmenou stavby:

„Telekomunikačná stavba na existujúcom objekte administratívnej budovy 1111 KO Gorkého, Prešov."
Žalobcovia nevyužili možnosť domáhať sa účastníctva v stavebnom konaní. Ak by aj žalovaný pripustil
možnosť, že sa žalobcovia dozvedeli o zmene stavby až po právoplatnosti rozhodnutia, nebola pre
podanie návrhu na obnovu konania splnená druhá kumulatívna podmienka a to podanie návrhu na
obnovu konania účastníkom konania.

6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
a rozsudok krajského súdu trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu

preto rozsudkom sp.zn. 5Sžo/176/2015 zo dňa 30.11.2017 napadnutý rozsudok krajského súdu č.k.
5S/54/2014-61 zo dňa 16.04.2015 zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcom náhradu trov konania
nepriznal.

8. V odôvodnení tohto rozsudku najvyšší súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo výlučne

posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, alebo nie. Najvyšší
súd zo súdneho spisu zistil, že krajský súd vôbec neposudzoval, či sú žalobcovia aktívne legitimovaní
na podanie návrhu na obnovu konania a či došlo k splneniu zákonných dôvodov pre povolenie obnovy
konania. Krajský súd posudzoval výlučne len účastníctvo žalobcov v pôvodnom stavebnom konaní
ako podstatnú otázku pre povolenie obnovy konania, čo nie je správne. Z administratívneho spisu mal

najvyšší súd za preukázané, že návrh na obnovu konania podali žalobcovia, ktorí neboli účastníkmi
pôvodného stavebného konania, resp. konania o povolenie zmeny stavby. Žalobcovia argumentovali
tým, že o pôvodnom stavebnom konaní nevedeli a dozvedeli sa o ňom až po právoplatnosti rozhodnutia.
Tieto argumenty žalobcov nič nemenia na skutočnosti, že podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, návrh
na obnovu konania môže podať len účastník tohto pôvodného konania, nie teda opomenutý účastník.

Inštitút opomenutého účastníka, ako je tomu v prípade žalobcov rieši § 250b ods. 2 O.s.p.. Ak teda
žalobcovia mali za to, že správne orgány s nimi mali konať v pôvodnom stavebnom konaní, mali sa
obrátiť na súd so žalobou opomenutého účastníka podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., konkrétne §
250b ods. 2 O.s.p.. Nesprávne postupovali žalobcovia, keď namiesto žaloby opomenutého účastníka,
obrátili sa na správny orgán s návrhom na obnovu konania, ktorého neboli účastníkmi.

9. Žalobcovia podali dňa 06.03.2018 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd")
sťažnosť, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 40 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol")
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/176/2015 <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech.

16.Predmetomsúdnehoprieskumubolorozhodnutiežalovanéhoč.OU-PO-OVBP2-2014/16942/36911/
ŠSS-KAM zo dňa 16.05.2014 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č.
B/2013/18600-Mk zo dňa 20.03.2014, ktorým zastavil konanie o návrhu na obnovu konania podľa § 30
ods. 1 písm. a/ správneho poriadku vo veci rozhodnutia Mesta Prešov pod č. B/2013/12816-Mk zo dňa

10.09.2013.

17. V predmetnej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke účastníctva žalobcov v správnom
konaní, t.j. vyhodnotiť, či žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného konania a boli oprávnení na
podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku.

18. Podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom
správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať
podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

19. Podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku
1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3
rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.
Zmeškanie lehoty (§ 28 ) nemožno odpustiť.

20. Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť
sa na konaní, sa rozumie prípad, keď sa účastníkovi vôbec odoprelo toto jeho postavenie (§ 14), alebo
mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy.

21.Odvolacísúdpoukazujúcnavyššiecitovanézákonnéustanoveniaaprávnynázorvyslovenývnáleze

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 422/2018-46 zo dňa 13.12.2018, konštatuje, že pri
výkladeustanovenia§62ods.1písm.c/správnehoporiadkujepotrebnérešpektovaťzásadumateriálnej
ochrany práv a zásadu ústavne konformného výkladu právnych noriem. Je pravdou, že predmetné
zákonné ustanovenie môže zvádzať k právnemu záveru, že ten, kto nebol účastníkom konania vo
formálnom zmysle, nemôže byť ani aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na obnovu

konania. Podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku však návrh na obnovu konania možno podať,
ak sa nesprávnym úradným postupom správneho orgánu účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní. Pojem účastník konania, ktorý je vymedzený v ustanovení § 62 správneho poriadku ako osoby
vecne legitimovanej na podanie návrhu na obnovu konania nemožno interpretovať striktne formálne
(tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, keď správne orgány žalobcov nepovažovali za osoby aktívne

legitimované na podanie návrhu na obnovu konania z titulu, že sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi
v správnom konaní), ale je potrebné oprieť sa o materiálny výklad, v zmysle ktorého sa účastníctvo v
konaní priznáva podľa ustanovení správneho poriadku alebo osobitného zákona, bez ohľadu na to, či
s týmto subjektom správny orgán ako s účastníkom konal. Výkladom ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c/
správneho poriadku je preto potrebné dospieť k záveru, že návrh na obnovu konania môže podať aj ten

účastník konania, ktorého príslušný správny orgán za účastníka nepovažoval, hoci účastníkom konania
mal byť, a naopak - svojím nesprávnym postupom mu odňal možnosť zúčastniť sa na konaní. Iný výklad
tohto ustanovenia by úplne poprel. zmysel obnovy konania ako mimoriadneho opravného poriadku.

22. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že krajský súd vec správne

právne posúdil, keď zaoberajúc sa otázkou účastníctva žalobcov vyhodnotil, že žalobcovia mali byť
účastníkmi predmetného konania a preto boli osobami aktívne legitimovanými na podanie návrhu na
obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku.

23. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil

správnosť záverov krajského súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., keď účastníkom náhradu trov odvolaciehokonania nepriznal. Žalobcom napriek úspechu vo veci trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovanému
správnemu orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.