Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200585
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817200585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu V., proti žalovanému 1/ V. 2/ B., o zaplatenie 538,03
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. novembra
2018, č. k. 6Csp/8/2017-67 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/,
2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
na súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
538,03 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 03.02.2014 do zaplatenia. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 29.04.2013 podpísal žalovaný

1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako spoludlžník predtlačený formulár žalobcu označený ako Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Vo formulári v bode
5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené, že dlžník žiada o poskytnutie
úveru za nasledovných podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500 eur. Splatnosť
úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/01, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 eur,
predpokladaná RPMN za úver: 70,01%. Dňa 7.5.2013 podpísal uvedený formulár zástupca žalobcu.

Vo formulári v bode 6 „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené: Poskytnutá
čiastka úveru (úverový limit): 1020 eur. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/30,
mesačná splátka (vrátane úrokov): 54,65 EUR, RPMN za úver: 65,72 %, Predpokladaná RPMN po
poskytnutí revolvingu: 70,01%. Údaj o splatnosti úveru a RPMN bol do bodu 6. doplnený až veriteľom
pri podpise zmluvy. Z karty klienta vyplýva, že žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou splátky
č. 4, splatnej dňa 30.09.2013. Žalobca následne oznámením zo dňa 12.1.2014 poskytol žalovanému
1/ 15 dní na úhradu omeškaných splátok spolu v sume 123,95 eur. Oznámenie bolo žalovanému 1/

doručené 16.01.2014. Potom, keďže žalovaný 1/ svoj záväzok neuhradil, sa 3.2.2014 stal splatným
celý jeho záväzok zo zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ mali uhradiť žalovanú sumu 538,03 eur. Právne vec súd
prvej inštancie posúdil podľa § 40 ods. 1, § 43c ods. 2,3, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, Občianskeho
zákonníka; § 2 písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc
zo skutkových zistení v predmetnej veci dospel súd k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť
z dôvodu premlčania jeho práva uplatnené žalovanými na pojednávaní, či už na vydanie bezdôvodného

obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný nárok od písomne uzavretej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru so žalovanými, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch
zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. dzákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva musí mať písomnú formu a
musí mať zákonné náležitosti tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu zmluvy a ostatných
listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný 1/ najskôr dňa 29.04.2013 požiadal o úver v sume 1500 eur,
na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol len údaje k požadovanej pôžičke 1500 eur počet splátok
42 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami. Teda z vyššie uvedeného dvojročná

premlčacia doba uplynula 07.05.2015. žalobca uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 18.01.2017, teda po
uplynutí premlčacej lehoty. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému
prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo,
pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a
zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak ako je uvedené v oznámení,

podľa obsahu ktorého bola dňa 07.05.2013 žiadosť o pôžičku schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy.
V tomto oznámení uvádza právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o pôžičke, počte s plátok,
výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec
možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Bolo preukázané, že veriteľ
ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne

po podaní žiadosti, pričom na základe ním nadstavených podmienok aj následne poskytol žalovanému
pôžičku 1.020 eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti
zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje len
nový návrh na uzatvorenie zmluvy /§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, ktorý ale žalovanému nebol
predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu

musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade
nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať podmienky k zmluve o poskytnutí, v ktorých sa
nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych podmienok splácania, pretože
v čase podávania žiadosti nie je zrejmé aká pôžička, v akej výške bude schválená. Zmluva o úvere
preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami /§ 39 Občianskeho

zákonníka, § 40 ods. 1 OZ/. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy, žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.5.2013. Odhliadnuc od
uvedeného súd konštatoval, že zmluva o pôžičke neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úverepodľa§9ods.2citovanéhozákona,akonapr.presnýúdajokonečnejsplatnostiúveru,otermínoch
jednotlivých splátok, o určení aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom nesprávne je uvedený údaj

o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady spotrebiteľa a je v rozpore s §
2 písm. l/ citovaného zákona. Úver by bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobcovi
by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet žalovaného 1/ poskytol v sume 873,08
eur po odpočítaní platieb žalovaného. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp.
k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z

neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu
posudzovať úkon žalobcu - predžalobnú upomienku z 12.01.2014, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu. Je
pravdou, že v zmysle § 565 OZ v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní
splátok, preto pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedených dôvodov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu. O nároku žalovaných v 1. a 2.rade na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali plný úspech žalovaní, preto by
im prináležala náhrada trov konania, tieto im však nevznikli a tieto ani neuplatnili, preto súd vyslovil, že
im náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že podstatné pre konanie
je ustanovenie článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a
na ktoré poukazuje. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu,
pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti

o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na
výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný
úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal, resp. v nižšej. Na to, aby nejaká zmluva
vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú,potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne),
potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má
za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie

zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Tvrdil preto, že o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy sa strany dohodli a dohodli sa aj
na kreovaní tejto zmluvy. Dohoda o iných náležitostiach nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy; to
napokon vyplýva aj z § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k náležitostiam
zmluvy podľa § 9 ods. 2 neustanovuje neplatnosť zmluvy resp. jej nevzniknutie, ale iný právny dôsledok.

V zmysle uvedeného mal za to, že nemohlo ani dôjsť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky. Ďalej namietal
tvrdenie súdu o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a
to presný údaj o konečnej splatnosti úveru o termínoch jednotlivých splátok a určení aká suma splátky
pripadá na úrok. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu,
že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného
práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom

pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný
výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto
údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát
takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Túto skutočnosť
potvrdila aj zmena zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.05.2018. Zákonná požiadavka uvedenia termínu

konečnej splatnosti úveru pritom bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi,
a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok,
spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.
Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ

informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky
na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet
splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by podľa žalobcu
nemala žiadny význam. Žalobca ďalej poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, vo veci Pfeiffer
(C-397/01 až C-403/01), vo veci C-42/15, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom

pod sp.zn. 3Cdo/146/2017. Mal za to, že z napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
nerešpektovalpovinnosťvykladaťvnútroštátneprávovzhodesprávomEÚ.Žalobcažiadal,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalovaného zaviaže k
povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný
záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa

pretovcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmizávermi,akoajsprávnymposúdenímvecivodôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti, odvolací súdu
uvádza,žepredpokladomvznikuzmluvyjenávrhtoho,ktomieniuzavrieťzmluvu.Návrhzmluvymusíbyť

prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou,
ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný
adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu
(obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné
zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta

pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené
bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 29.04.2013 žalovaní 1/, 2/ požiadali o poskytnutie
revolvingového úveru (ďalej len „zmluva o úvere“). V bode 5 požiadali o poskytnutie úveru v sume
1500,- eur so splatnosťou v 42 mesačných v splátkach splatných v prvý deň v mesiaci, mesačná

splátka vrátane úroku 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eur, predpokladaná
RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1928,88 eur,
predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21
%. V bode 6. označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevyplňajte)“ veriteľ

doplnil údaje: poskytnutá čiastka úveru 1020,- eur, splatnosť úveru - počet splátok 42 splatných v 30
deň v mesiaci, mesačná splátka 54,65 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2295,30 eur,
RPMN za úver 65,72 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %,
poskytnutá čiastka revolvingu 513,76, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1311,60
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu
76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %. Žalovaní zmluvu o úvere podpísali dňa

29.04. 2013 a veriteľ dňa 07.05.2013, kedy veriteľ akceptoval návrh žalovaných na uzatvorenie zmluvy.

8. Proces uzatvárania zmlúv je možné vo všeobecnosti rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie,
pričom musí ísť o prijatie návrhu bez jeho zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o
nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku

zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať
za následok vznik platnej zmluvy. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenia § 43, § 43a, § 43c a §
44 Občianskeho zákonníka v platnom znení konštatuje, že žalovaným bol predostretý nový návrh na
uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru vo vyššie uvedenom bode 6 zmluvy o úvere, a to bez toho, aby
žalovanými došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

9. Ak veriteľ v bode 6. zmluvy o úvere uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v bode 5. zmluvy o úvere,
išlo o nový návrh, ktorý mali žalovaní prijať, nakoľko údaje vyplnené veriteľom podstatne modifikovali
návrh na uzatvorenie zmluvy, a to napr. aj v takej základnej otázke, ako je výška poskytnutého úveru, keď
žalovaní žiadali o úver vo výške 1500,- eur pričom im bol poskytnutý úver vo výške 1020,- eur. Taktiež

žalovaní navrhovali inú výšku splátky a s inou splatnosťou v bode 5 zmluvy o úvere, a to splátku vo
výške 80,37 eur so splatnosťou v prvý deň v mesiaci, pričom v bode 6 zmluvy o úvere veriteľ žalovaným
poskytolúvervsplátkachvovýške54,65eursplatnýchv30deňvmesiaci.Rozdielspočívalajvuvedenej
celkovej čiastke poskytnutého úveru.

10. Odvolací súd je preto, rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že predmetná zmluva o úvere
platne nevznikla a z tohto dôvodu žalobca nemal nárok na plnenie zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to,
že zmluva o úvere nevznikla, nebolo potrebné ďalej zmluvu o úvere preskúmavať z hľadiska náležitosti
vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, či

požiadavkami na eurokonformný výklad ustanovení tohto zákona s právom Európskej únie a judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval. Preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal
odvolacími námietkami žalobcu ohľadne náležitosti zmluvy o úvere podľa uvedeného zákona /zákon č.
129/2010 Z. z. / a jeho súladu s právom EÚ, vrátane žalobcom uvádzanej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2, §456, § 457 Občianskeho zákonníka v platnom znení, plnenie bez právneho
dôvodu by malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho
bolo získané. Žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je zrejmé,

že žalobca mal vedomosť o tom, že zmluva o úvere nemohla vzniknúť platne, keď akceptoval návrh
žalovaných so zmenami bez toho, aby takýto nový návrh žalovaní 1/, 2/ následne prijali, a to už
okamihom podpisu zmluvy o úvere žalobcom dňa 07.05.2013. Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula
dňa 07.05.2015, a preto pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 18.01.2017, žalobcov nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol premlčaný.

12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.13. Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ však náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili a vznik trov im nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu, a preto odvolací

súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).