Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216207317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216207317.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, doručovacia adresa Hlavná 62, 010 01
Košice, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice,
proti žalovanej X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V.Š., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 61.854,49 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26. januára 2018, č.k.
41C/182/2016-984

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v prvom vyhovujúcom výroku, v treťom a štvrtom súvisiacom výroku o nároku
na náhradu trov konania strán sporu a štátu a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61.854,49 € s úrokmi z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od
26.7.2016 až do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, priznal žalobcovi
a štátu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku uplatneného titulom náhrady poistného plnenia podľa §
12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( ďalej zákon č. 381/2001 Z.z.), v zmysle ktorého ustanovenia
poisťovateľovi patrí proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti vyplateného z
dôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,ktoráškodabolaspôsobenáúmyselnealebo
pod vplyvom návykovej látky. Žalobca ako poisťovateľ plnil za žalovanú ako poistenú na základe poistnej

zmluvy č. 6810329155 uzavretej podľa zákona č. 381/2001 Z.z. škodu vo výške 61.854,49 € zavinenú
konaním žalovanej pod vplyvom návykovej látky pri dopravnej nehode v Maďarsku dňa 21.8.2012, čím
boli porušené ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 48 ods. 4 zákona č. 1/1975 platného
a účinného v Maďarskej republike. Nárokovanú sumu žiadal žalobca priznať s úrokmi z omeškania
5% ročne od 10. 3. 2016. Súd prvej inštancie konštatoval zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu
vychádzajúc z rozsudkov maďarského súdu prvej inštancie Okresného súdu Godollo zo dňa 22.11.2013

č. 2.B.337/2013/186, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z jazdy pod vplyvom alkoholu za skutok
dopravnej nehody zo dňa 21.8.2012 v spojení s Rozsudkom Súdu Budapešť - okolie, ako súdu druhej
inštancie, č. 2.Bf.230/2014/155 zo dňa 11.9.2014. Okresný súd Godollo v rozsudku zo dňa 22.11.2013
č. 2.B.337/2013/186 skúmaním obrany žalovanej vylúčil, aby k užitiu alkoholu došlo tesne po nehode,
preto bol prijatý odôvodnený záver, že žalovaná motorové vozidlo riadila na verejnej komunikácii pod
vplyvom alkoholu a porušenie právnych predpisov žalovanou bolo v príčinnej súvislosti s výsledkom

nehody, ktorou bola spôsobená smrť štyroch osôb Y. J., Y. J., U. N., U. M. É.. V čase nehody mala
obvinená koncentráciu alkoholu v krvi s určitosťou aspoň na úrovni 0,5 g/l až 0,8 g/l, čo bolo zisťovanéodobratím krvnej a močovej vzorky bezprostredne po nehode, za prítomnosti policajného príslušníka.
Rozsudkom Súdu Budapešť - okolie, ako súdu druhej inštancie, č. 2.Bf.230/2014/155 zo dňa 11.9.2014
bola žalovaná právoplatne odsúdená za trestný čin riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s

uložením trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a zákazu riadenia motorového vozidla na 8 rokov. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia Súdu Budapešť - okolie, bol plne opodstatnený záver o konaní žalovanej pod
vplyvom alkoholu, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca pri riešení poistnej udalosti a poskytovaní

poistného plnenia poškodeným, konal v súlade s § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. prostredníctvom
likvidačného zástupcu, keď nebolo sporné, že s účinnosťou od 1.11.2008 likvidačným zástupcom
žalobcu bol Union Biztosíto Vienna Insurance Group, ktorý vybavoval škodovú udalosť v mene
poisťovateľa žalovanej a na jej účet, ktorý postup bol tiež v súlade s právom Európskej únie vyplývajúcim
z tzv. motorových smerníc ( Smernica č. 72/166/EHS, č. 84/5/EHS, č. 90/232/EHS, č. 2000/26/ES,
zrušené a nahradené Smernicou č. 2009/103/ES), podľa ktorých poškodené osoby, ktoré utrpia ujmu

alebo škodu následkom dopravnej nehody majú právo požiadať o poistné plnenie likvidačného zástupcu,
ktorého určí poisťovňa zodpovednej osoby v členskom štáte, v ktorom majú trvalý pobyt. Poškodeným
bolo v súlade s § 4 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., poskytnuté poistné plnenie v rozsahu poistenia
zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého bola škoda spôsobená,
pri odškodnení nárokov sa preto postupovalo v súlade s maďarskou právnou úpravou vychádzajúcou

zo zákona č. IV z roku 1959 o Občianskom zákonníku (maďarský OZ), zákona č. LXII z roku 2009
o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (zákon č. LXII/2009). Podľa
ustanovení maďarského OZ, osoba zodpovedná za škodu je povinná obnoviť pôvodný stav, ak to nie
je možné, alebo ak to poškodená osoba z náležitého dôvodu nechce, je povinná uhradiť majetkovú i
nemajetkovú ujmu v peniazoch s výnimkou, ak okolnosti odôvodňujú naturálnu náhradu škody, pričom

odškodné je splatné okamžite, keď došlo k poškodeniu. Podľa zákona č. LXII/2009, v súvislosti s jednou
poistnou udalosťou nezávisle od počtu poškodených osôb, poisťovňa je povinná zaplatiť v prípade
poškodenia veci, sumu do výšky 1.200.000 €, v prípade škôd s osobnými zraneniami do výšky 6.070.000
€, ktoré sumy zahŕňajú aj nároky uplatňované z akéhokoľvek iného titulu a súčasne úroky prináležiace
do dátumu plnenia.

4. Obsahom listinných dôkazov - likvidačnými správami u poškodených Y. J., Y. J., U. N., U. M. É.,
výpismi z účtu žalobcu, mal súd prvej inštancie preukázaný rozsah poskytnutého poistného plnenia, ako
je predmetom konania, ktorý sa týkal morálneho odškodnenia, spracovateľských poplatkov, pohrebných
nákladov, právnych nákladov, cestovných nákladov, hmotnej škody na poškodenom motorovom vozidle

zn. Fiat EVČ: J. XXX, osobnými dokladmi boli preukázané príbuzenské vzťahy osôb, ktorým vznikol
nárok v súvislosti s úmrtím poškodených. Povinnosť úhrady spracovateľského poplatku mu vyplynula z
pravidiel riešenia poistných udalostí, ktorý poplatok je nevyhnutne spojený s postupom likvidácie poistnej
udalosti v zahraničí z dôvodu spôsobenej škody. Námietku premlčania žalovanej vyhodnotil súd prvej
inštancie ako nedôvodnú vychádzajúc z § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 101 OZ, v zmysle ktorých sa

nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť
až odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda potom, čo došlo k vyplateniu plnenia. Vzhľadom
na čas podania žaloby 18.3.2016 a rozsah poistných plnení poskytnutých žalobcom v žiadanej sume
61.854,49€včaseod22.3.2013do27.2.2015konštatoval,žetátopohľadávkažalobcuniejepremlčaná.

5. Žalovaná sa proti nároku žalobcu bránila tiež tvrdením, že v konaní o náhradu poistného plnenia
nemožno vychádzať z rozsudkov maďarských súdov, pretože tieto neboli uznané podľa slovenského
právneho poriadku, a teda nemajú na území Slovenskej republiky účinky. Tvrdila, že dopravnú
nehodu nespôsobila pod vplyvom alkoholu, ktoré tvrdenia mali podporovať závery ňou predložených
súkromných znaleckých posudkov č. 2/2018 Doc. R.. Y.. T. V. T.. znalca z odboru zdravotníctvo -

farmácia, odvetvie súdneho lekárstva (toxikológia, alkohológia, serohematológia) a č. 43/2017 Y.. N. L.
znalkyne z odboru zdravotníctvo - farmácie, odvetvie toxikológie.

6. K uvedenej obrane žalovanej súd prvej inštancie odkázal na odsudzujúce trestné rozsudky Okresného
súdu Godollo zo dňa 22.11.2013 a Súdu Budapešť-okolie zo dňa 11.9.2014, z ktorých záverov vyplýva,

že žalovaná bola uznaná vinnou a odsúdená za trestný čin riadenia motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu. V závere bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril, že predmetné rozsudky boli
považované za dôkazy v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP), avšak následne s
odkazom na § 191 CSP, § 193 CSP v bodoch 40., 45. a 47. odôvodnenia konštatoval protichodný záver,a teda že je viazaný rozhodnutím maďarských súdov vydaných v trestnom konaní, na čom založil aj
záver o dôvodnosti nároku žalobcu vyplývajúceho z § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý je
daný len v prípade, ak osoba zodpovedná za škodu spôsobila škodu úmyselne, alebo ak viedla motorové

vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

7. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že uznanie cudzieho rozhodnutia ako podmienka viazanosti
súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní sa v danej veci nevyžaduje, lebo takéto uznanie by
sa vyžadovalo len v prípade, ak by žalovaná vykonávala trest odňatia slobody na území Slovenskej

republiky. K znaleckým posudkom predloženým žalovanou v bode. 47 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol, že sú len akousi úvahou, nepotvrdzujú, že žalovaná nespôsobila dopravnú nehodu
pod vplyvom alkoholu, ani nevyvracajú závery maďarských súdov. Poukázal na to, že sporné okolnosti
o požití alkoholu mali byť preukázané a zistené v konaní pred súdmi v Maďarsku, a podľa odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Godollo, si žalovaná na okolnosti nehody nespomínala, a neskôr cca po troch
mesiacoch po nehode už tieto údaje o konzumácii alkoholu uviedla. Maďarské rozsudky, na základe

ktorých bola uznaná žalovaná vinnou z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu sú
právoplatné a okresný súd v tomto konaní je výrokom rozsudkov viazaný, čo sa týka skutku, že bol
spáchaný trestný čin pod vplyvom návykovej látky.

8. Majúc za zistenú dôvodnosť a výšku peňažnej pohľadávky, priznal žalobcovi tiež právo na úroky

z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v hodnote vyplývajúcej z § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, v
prevyšujúcom rozsahu nárok na úroky z omeškania zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania strán sporu a štátu rozhodol v súlade s výsledkami súdneho

konania, keď procesne úspešnej strane sporu a štátu priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej
žalovanej podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

10.Protizaväzujúcimvýrokomrozsudkupodalaodvolaniežalovaná,namietajúcpodľaobsahuodvolania
existenciu odvolacích dôvodov vymedzených § 365 ods.1 písm. b/, f/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu

100%.

11. V odvolaní žalovaná argumentovala, že od počiatku popierala, aby viedla motorové vozidlo pod
vplyvom návykovej látky, čo je základným skutkovým tvrdením žalobkyne pri uplatňovaní jej nároku
podľa § 12 ods.1 písm.a/ zák. č. 381/2001 Z.z.. Poukázala na to, že právny názor súdu o tom, že súd je

podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím Okresného súdu Godollo a druhostupňového Súdu Budapešť
- okolie, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z jazdy pod vplyvom alkoholu, nie je žiadnom spôsobom
odôvodnený. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel
k záveru, že pod definíciu vyplývajúcu z § 193 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, patria aj rozhodnutia iného štátu. Aj keď

žalovaná namietala, že rozhodnutia cudzích súdov, ktoré neboli v Slovenskej republike uznané zákonom
predpísaným spôsobom, nie sú kvalifikované ako rozhodnutia, ktorým je súd viazaný, súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného stotožnením sa s argumentáciou žalobcu odkazujúcou na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Tost/19/2014. Toto rozhodnutie sa však vzťahuje na uznávacie
konanie cudzieho rozhodnutia v trestnej veci, výsledkom ktorého je uznanie cudzieho rozhodnutia, aby

nastali účinky predvídané § 519 ods.1 Trestného poriadku. V zmysle § 519 ods.1 Trestného poriadku,
len uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu. V konaní
je nesporné, že neprebehlo uznávacie konanie vo vzťahu k rozhodnutiam maďarských súdov, ktorými
bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, teda
nemožno im priznať účinky uznaného cudzieho rozhodnutia na území SR, keďže o vine vo vzťahu

k trestným činom rozhodujú len súdy. Zdôraznila, že rozsudky maďarských súdov v konaní možno
vyhodnocovať len ako listinné dôkazy, keď podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiadny dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu a podľa § 191 ods.2 CSP vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená. Žalovaná
zastávala názor, že ňou predložené súkromné znalecké posudky vychádzajúce z prvostupňového akoaj druhostupňového rozhodnutia súdov v Maďarsku dokazujú, že skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že
riadila motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nie je preukázané. Rozhodnutie prvostupňového súdu
v Maďarsku poukazuje na vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu vo vzťahu ku konkrétne

v konaní vykonaným dôkazom, rozsudok druhostupňový už žiadne takéto konkrétne skutočnosti
neobsahuje,aodkazujelennarozsudokprvostupňový.Pretožerozsudkymaďarskýchsúdovakodôkazy
nevyvracajú obranu žalovanej, že motorové vozidlo neriadila pod vplyvom alkoholu, nie je možné
považovaťzapreukázanéskutkovétvrdenie,zktoréhovychádzažalobca,tedažeškodabolaspôsobená
pod vplyvom alkoholu. Z uvedených dôvodov považovala žalobu za neopodstatnenú.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval za preukázané rozsudkom prvostupňového a
druhostupňového súdu v Maďarsku, že žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
čim bola vyvrátená obrana žalovanej o tom, že alkohol nepožila. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného
súdu Godollo zo dňa 22. 11. 2013 nepochybne vyplýva, že v čase nehody mala s určitosťou v krvi aspoň
0,5 g/1 až 0,8 g/l etanolu, keď Okresný súd Godollo sa dôsledne zaoberal obranou žalovanej, a to tak

metódou lekárskeho znaleckého výpočtu, psychiatrického a psychologického posudku, ako i metódami
mimoznaleckých posudkov a hodnotením výpovede žalovanej a jej pripomienok v konaní, na základe
jeho obsahového vývoja. Rovnako tak rozsudok druhostupňového maďarského súdu Súdu Budapešť-
okolie zo dňa 11.9.2004 konštatoval, že v súvislosti so skutkovou podstatou konania žalovanej, teda, že
sa jednalo o konanie pod vplyvom alkoholu- podnapitosť, sú zistenia súdu prvého stupňa smerodajné,

keďznalciposkytlipodrobnévyjadreniaajpriichsúbežnomvypočutí.Žalobcazastávalnázor,žeuznanie
cudzieho rozhodnutia ako podmienka viazanosti týmto rozhodnutím slovenským súdom konajúcim v
civilnom sporovom konaní, nemá oporu v zákone, pretože § 515 a nasl. Trestného poriadku upravujú
uznanie cudzieho rozhodnutia len v súvislosti s premenou právoplatne uloženého trestu. Z uvedeného
vyvodil, že súd prvej inštancie bol v prejednávanej veci viazaný rozhodnutím maďarských súdov

v trestnej veci žalovanej vo vzťahu ku skutku, za ktorý bola žalovaná uznaná vinnou. Dôvodil, že
ustanovenie § 193 CSP nestanovuje, aby sa viazanosť rozhodnutím príslušných orgánov týkala iba
rozhodnutí vydaných slovenskými orgánmi, ale podľa tohoto zákonného ustanovenia je súd v konaní
viazaný tiež rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Zdôraznil, že v
zmysle zásady in dubio pro reo, pokiaľ by vznikli v trestnom konaní vedenom proti žalovanej pochybnosti

o požití alkoholu pri dopravnej nehode, táto zásada by bola v jej prospech uplatnená. Znalecký posudok
č. 43/2017 Y.. L. hodnotil ako všeobecné teoretické vyjadrenie bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu,
keďže sa znalkyňa vyjadrovala len k tomu, akým spôsobom mohla byť uskutočnená analýza alkoholu v
krvi žalovanej. Z ďalšieho znaleckého posudku č. 2/2018 H.. R.. Y.. V. predloženého žalovanou vyplýva,
žeznalcoviniejeznámyobsahznaleckýchposudkovzoblastizdravotníctva,ktorébolipodanévsúdnom

konaní v Maďarsku, nie je mu známy obsah rozsudku Súdu Budapešť-okolie, a aj keď znalec vzhľadom
na množstvo etanolu zisteného v krvi, dychu a moči žalovanej v jednotlivých časových obdobiach,
nevylúčilverziužalovanejopoužitícca50mlbromhexinuprednehodoua100mlvodkyponehode,znalec
túto verziu žalovanej ani nepotvrdil. V znaleckom posudku rovnako konštatuje, že nemôže jednoznačne
tvrdiť, že konzumácia alkoholu ako ju opisuje žalovaná, je jediným možným vysvetlením koncentrácie

etanolu stanovenom v jej dychu, krvi a moči. Obrana žalovanej predložená súkromnými znaleckými
posudkami teda nemá vplyv na závery odsudzujúcich rozsudkov v trestnej veci. Z uvedených dôvodov
žalobca žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

13. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na stanovisku, že § 193 CSP sa nevzťahuje na viazanosť

súdu cudzozemskými súdnymi rozhodnutiami, ktoré neboli uznané, čo potvrdzovala aj argumentácia
žalobcu v konaní, keďže súd je viazaný len tými rozhodnutiami, ktoré sú v § 193 CSP vymedzené,
preto osobitne vnútroštátna úprava vymedzuje aj rozhodnutie ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva. Pokiaľ žalobca zakladá svoj nárok na odsudzujúcich trestných rozsudkoch cudzieho
štátu ako na listinných dôkazoch, žalovaná zastávala názor, že skutočnosti uvádzané v týchto listinných

dôkazov nepreukazujú tvrdenia žalobcu o opodstatnenosti nároku, a boli spochybnené znaleckými
posudkami H.. Y.. V. E. Y.. L., ktoré znalecké posudky vychádzali práve a len z údajov obsiahnutých v
trestných rozsudkoch maďarských súdov. Znalecké posudky podali znalci z odvetvia, ktoré ich kvalifikuje
na odborné posúdenie predložených otázok, a vychádzali z textu odôvodnenia súdnych rozhodnutí.
Textom odôvodnenia druhostupňového rozsudku je len konštatovanie, že je plne opodstatnený záver,

že žalovaná riadila motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, žiadne iné skutkové či právne závery
druhostupňový rozsudok maďarského súdu neobsahuje. Zo znaleckých posudkov ňou predložených
vyplýva, že jej tvrdenie o tom, že dopravnú nehodu pod vplyvom návykovej látky nespôsobila, je z
odborného hľadiska akceptovateľné.14. Žalobca v odvolacej duplike odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a písomné podania
konštatujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, z ktorých dôvodov ho navrhoval

potvrdiť a obranu žalovanej hodnotil ako účelovú dôvodiac, že prípadná existencia nových relevantných
skutkových okolností v trestnom konaní by nepochybne odôvodňovala použitie mimoriadneho
opravného prostriedku, čo žalovaná nevyužila ani netvrdila. Obrana žalovanej, že pred dopravnou
nehodou nepožila alkohol bola jednoznačne vyvrátená na strane 17. až 32. odsudzujúceho trestného
rozsudku, kde sa súd podrobne zaoberal hodnotením dôkazov. V prípade, ak by mal pochybnosť

ohľadom požitia alkoholu, uplatnil by zásadu in dubio pro reo, preto je bezpredmetná obrana žalovanej
súkromnými znaleckými posudkami.

15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani
na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý nárok na úroky z omeškania v prevyšujúcej časti, nebol
predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý, v ktorej časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP).

18. Žalovanou namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP boli naplnené.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť
súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s

týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS
163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 1 CSP.
Z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia založená na absencii dôvodov, či
rozpornosti argumentácie, predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu

možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle § 365 ods. 1 písm. b). Podstata odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom

logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii
právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný
právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale
tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď

súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vzhľadom na nedostatky v skutkových zisteniach predčasné,
založené tiež na nesprávnom právnom posúdení veci a v časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím boli zadané dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP

20. Do práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo

podľa relevantnej právnej normy majúcej základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
či medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
predpísanýmzákonom,akoajprávonato,abysavjehovecivykonalústavnesúladnývýkladaplikovanej
právnej normy predpokladajúci použitie ústavne súladne interpretovanej právnej a účinnej normy nazistený skutkový stav veci. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany
sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

21. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky.

22. Dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného podľa § 12 ods. 1 písm. a / zákona č. 381/2001 Z.z.
predpokladá, že žalovaná spôsobila škodu pri vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej
látky, v danom prípade pod vplyvom alkoholu. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazoval právoplatnými
odsudzujúcimirozsudkamimaďarskýchsúdov,ktoréuznaližalovanúvinnouzospáchaniatrestnéhočinu
riadenia motorového vozidla pod vplyvnom alkoholu, v príčinnej súvislosti s ktorým konaním došlo ku

vzniku škody, ktorú za žalovanú plnil žalobca. Spornou otázkou v konaní bola otázka viazanosti súdu
prvej inštancie cudzozemským rozhodnutím, ktoré nebolo uznané na území Slovenskej republiky. Súd
prvej inštancie svojím rozhodnutím, priznal priame účinky trestným rozsudkom iného štátu na území
Slovenskej republiky v zásade bez toho, aby tento svoj názor zdôvodnil.

23. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky (ČL. 1 Ústavy SR). Zvrchovanosť štátu je okrem iného charakterizovaná jeho výsostným
oprávnením výkonu štátnej moci na vlastnom území, ktorej prejavom je vydávanie rozhodnutí na to
určenými orgánmi verejnej moci v rámci ich kompetencií, vykonávanie rozhodnutí vydaných na vlastnom

území, ako aj rozhodovanie o podmienkach pre uznanie a výkon cudzích rozhodnutí na vlastnom území.
Z medzinárodného práva verejného vo všeobecnosti nemožno vyvodiť žiadnu povinnosť štátu uznávať
a vykonávať cudzie rozhodnutia, preto túto oblasť upravujú medzinárodné zmluvy a v rámci členských
štátov Európskej únie, akty komunitárneho práva. Štát sa musí teda sám zaviazať k možnosti uznania
cudzieho rozhodnutia, inak túto povinnosť nemá. Uznanie cudzieho rozhodnutia označuje jednak určitú

faktickú činnosť spojenú so skúmaním podmienok pre nastolenie účinkov cudzieho rozhodnutia v
Slovenskej republike a súčasne znamená nastolenie takého právneho stavu, aký by tu existoval,
keby o totožnej veci rozhodoval slovenský justičný orgán. Vzájomnosť uznávania sa stala predmetom
medzinárodných zmlúv medzi členskými štátmi EÚ aj v oblasti trestného práva s cieľom posilnenia
spolupráce v boji proti závažnej trestnej činnosti. Účelom uznania rozhodnutia je zaistenie účinkov

cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky, aby malo rovnaké právne účinky, akoby išlo o
právoplatné rozhodnutie slovenského orgánu verejnej moci. V prípade, ak cudzozemské rozhodnutie
nie je predmetom uznania, a ani z medzinárodných záväzkov nemožno dovodiť jeho účinky na území
Slovenskej republiky (napr. v zmysle zásady „ne bis in idem“), nestráca povahu verejnej listiny cudzieho
štátu,akspĺňaformálnenáležitostiabolovydanéorgánomverejnejmocivtomtoštátenatooprávneným,

zakladajúc tak vyvrátiteľnú domnienku o pravdivosti obsahu. Nie je preto nijako vylúčené neuznané
cudzozemské rozhodnutie využiť v konaní ako dôkaz.

24. V tomto kontexte § 193 CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ich spáchal, sa teda viaže len na rozhodnutia tých

orgánov, ktorých rozhodnutia majú účinky na území Slovenskej republiky rovnaké, ako by boli vydané
vnútroštátnymi orgánmi resp. na rozhodnutia tých orgánov, u ktorých to výslovne § 193 CSP zmieňuje,
a to sú rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to len v prípadoch, ak ide
o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

25. Súd prvej inštancie nijako nevysvetľuje z čoho vyvodil, že na účely občianskoprávneho konania
je viazaný rozhodnutiami maďarských súdov o spáchaní trestného činu žalovanou na tom skutkovom
základe, že motorové vozidlo viedla pod vplyvom alkoholu. Je možné sa len domnievať, že tak
postupoval na základe ustanovení Trestného poriadku, do ktorého boli implementované ustanovenia
komunitárneho práva založené na záväzkoch Slovenskej republiky o vzájomnom uznávaní a výkone

rozhodnutí súdov v trestných veciach v súlade s článkom 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ďalej rozpracované v Rámcových rozhodnutiach Rady 2009/315/SVV z 26.2.2009 o organizácii
a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, 2009/316/SVV z 6.4.2009 o
zriadení európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) a 2008/675/SVV z 24.7.2008o zohľadnení odsúdení členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní. Uvedené rámcové
rozhodnutia a z nich vyplývajúca povinnosť vzájomného uznávania odsúdení, boli prevzaté do
vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky, do ustanovení Trestného zákona, Trestného

poriadku, ako aj zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o registri trestov).

26. Podľa § 7b ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2013 rozhodnutie súdu iného štátu v
trestnej veci možno na území Slovenskej republiky vykonať alebo môže mať iné právne účinky, len ak

tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon.
Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2013 právoplatné odsúdenie súdom iného
členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako,
ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky.

27. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2013, ak súd odsudzuje páchateľa
za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v
rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v
jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine

svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za
pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v
jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší
než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú
podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, §

42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 41 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2013 ustanovenie odseku 3 sa nepoužije,
ak predchádzajúci rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

28. Podľa § 42 ods.1, 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2013, ak súd odsudzuje páchateľa

za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Ustanovenie o
súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

29. Podľa § 488a Trestného poriadku v znení účinnom od 1.1.2013, zohľadnenie právoplatného
odsúdenia súdom iného členského štátu EÚ v trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a
súd. Na účely odseku 1 môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať generálnu prokuratúru
o zabezpečenie kópie právoplatného rozsudku a ďalších súvisiacich informácií vydaných súdom tohto
členského štátu Európskej únie; kópie právoplatných rozsudkov a ďalšie súvisiace informácie sa

vyžiadajú vždy, ak sa postupuje podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona. Ustanovením odseku 1 nie je
dotknutý postup o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti
tohto zákona.

30.Podľa§515ods.1Trestnéhoporiadku,vykonaťrozhodnutiesúduinéhoštátuvtrestnejveci(ďalejlen

"cudzie rozhodnutie"), ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané
slovenským súdom.

31. Podľa § 519 ods. 1 Trestného poriadku uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako
rozsudok slovenského súdu.

32. Citované ustanovenia § 7b Trestného zákona (TZ) a § 488a Trestného poriadku (Tr.por.) vyslovene
zdôrazňujú, že ide o zohľadnenie účinkov právoplatného odsúdenia iného členského štátu EÚ v
trestnom konaní, a to na účely zohľadnenia trestnej činnosti páchateľa v novom prebiehajúcom trestnom
konaní, ktoré zohľadnenie má však svoje obmedzenia. Uplatňuje sa iba v novom po právoplatnosti

vedenom trestnom konaní ako recidíva, neuplatňuje sa však pri ukladaní úhrnného (§ 41 TZ) a
súhrnného trestu (§ 42 TZ) a bez uznania nemožno takéto rozhodnutie ani vykonať (§ 515 Tr.por.).
Rovnaké právne účinky ako rozsudku slovenského súdu sa priznávajú len uznanému cudziemu
rozhodnutiu (§519 Tr.por.).33. Podľa odôvodnenia bodu 13. Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV o zohľadnení odsúdení
členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní, toto rámcové rozhodnutie rešpektuje

rôzne vnútroštátne riešenia a postupy, ktoré sú potrebné na zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia
vyhláseného v inom členskom štáte. Vylúčenie možnosti preskúmať predchádzajúce odsúdenie by
nemalo členskému štátu brániť vydať v prípade potreby rozhodnutie, ktorým prizná predchádzajúcemu
odsúdeniu rovnocenné právne účinky. Postupy spojené s vydaním takéhoto rozhodnutia, by však
vzhľadom na čas a požadované postupy alebo formality nemali znemožniť priznanie rovnocenných

účinkov predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte.

34. Uplatnenie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí vydaných v trestnom konaní v zmysle
komunitárneho práva vedie k tomu, že sa uznáva, že odsúdenie vyhlásené v inom členskom štáte
má rovnakú hodnotu, a že sa mu priznávajú rovnaké účinky, ako predchádzajúcemu vnútroštátnemu
odsúdeniu (tzv. zásada asimilácie) s určitými obmedzeniami, keď Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/

SVV ponecháva vyvodenie dôsledkov z tejto zásady asimilácie, na vnútroštátnych právnych poriadkoch.
To znamená, že nie je jeho cieľom harmonizovať dôsledky prisúdené v jednom členskom štáte
predchádzajúcim rozsudkom, ktoré sa riadia vnútroštátnym právom (bod 5. odôvodnenia rámcového
rozhodnutia).

35. Na to, aby nastali účinky zohľadnenia trestného rozhodnutia vydané súdom iného členského
štátu v novom trestnom konaní voči totožnej odsúdenej osobe sa nevyžaduje osobitné uznávacie
konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, to však na účely iného než trestného konania neznamená
priznanierovnakýchúčinkovuvedenémusúdnemurozhodnutiu,akojetovprípadesúdnehorozhodnutia
vydaného slovenskými orgánmi verejnej moci. Táto okolnosť vyplýva práve zo zvrchovanosti štátnej

moci, ktorá si stanovuje podmienky za ktorých akceptuje cudzie rozhodnutia na svojom území, pričom z
úpravy vyplývajúcej z noriem komunitárneho práva, ako boli implementované aj do vnútroštátnej právnej
úpravy v trestnom konaní je zrejmé, že sa týkajú len trestného konania a vo vymedzenom rozsahu.
Uvedenému záveru o obmedzenej účinnosti cudzích rozhodnutí orgánov verejnej moci členských štátov
EÚ vydaných v trestných veciach len na oblasť trestného konania, nasvedčujú aj ustanovenia zákona

o registri trestov. V registri trestov sa bez ďalšieho evidujú informácie od ústredných orgánov iných
členských štátov Európskej únie o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky súdom iného
členského štátu Európskej únie (§ 3 ods. 2 písm. g/ ), čo je aj prípad žalovanej. Tieto údaje o odsúdení
sú tiež obsahom odpisu registra trestov, avšak v zmysle § 13a zákona o registri trestov, v odpise registra
trestov, ktorý sa vydáva podľa § 14 ods. 2 a 3 na iné účely, než na účely trestného konania, sa vo vzťahu

k nezahladenému odsúdeniu súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu, ktoré
neboli uznané súdom Slovenskej republiky, uvedie, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území
Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.

36. Súd prvej inštancie opakovane v odôvodnení preskúmavaného rozsudku zdôraznil, že základným

východiskom jeho rozhodnutia je práve záväznosť cudzozemských odsudzujúcich trestných rozsudkov
vo veci žalovanej vydaných členským štátom EÚ (Maďarsko), ktorý názor žiadnym spôsobom
neodôvodnil, a tento je podľa odvolacieho súdu nesprávny. Pokiaľ okresný súd mienil hodnotiť
rozhodnutia maďarských súdov ako dôkazy v občianskom súdnom konaní, čo bolo nanajvýš
opodstatnené, ako by to vyplývalo z jeho odôvodnenia v bode 38. a čiastočne v bode 47. rozhodnutia,

tieto dôkazy napokon žiadnym spôsobom nevyhodnotil, ale uzavrel, že „tvrdenia žalovanej mali byť
predmetom dokazovania v trestnom konaní pred maďarskými súdmi, ich rozhodnutia sú právoplatné a
Okresný súd Košice II je viazaný posúdením skutku, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom návykovej
látky“.

37. Súd prvej inštancie teda opätovne konštatoval, že nemá dôvod sa zaoberať obsahom dôkazov, lebo
pre neho je skutková situácia v spore vyriešená. Za týchto okolností neostávala odvolaciemu súdu iná
možnosť, iba rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na opätovné prejednanie.

38. V ďalšom konaní je okresný súd povinný v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov sám ustáliť pre

konanie spornú skutkovú otázku, či žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, zhodnotiac
relevanciu a výpovednú hodnotu dôkazov predložených žalobcom a žalovanou. Žalobca svoje tvrdenia
preukazuje cudzozemským súdnym rozhodnutím členského štátu Európskej únie, ku ktorému sa môže
prihliadať v inom trestnom konaní voči žalovanej aj bez osobitného konania, a ktoré je súčasne zapísanév registri trestov žalovanej. Ide o listinný dôkaz, u ktorého nie je spochybnené, že bolo vydané súdnym
orgánom na to oprávneným v medziach jeho kompetencií, ktoré je právoplatné a stalo sa vykonateľným,
a na jeho základe žalovaná vykonávala aj trest odňatia slobody v Maďarsku. Súd prvej inštancie

zhodnotí, aké skutočnosti mu vyplývajú z cudzozemských súdnych rozhodnutí, či a do akej miery sú
spôsobilé žalovanou predložené dôkazy spochybniť pravdivosť údajov v nich obsiahnutých. Súd prvej
inštancie bude dbať o to, aby rozsudok odôvodnil podľa zásad upravených v § 220 ods. 2, 3 CSP
tak, aby bolo zrejmé, na základe akých skutkových zistení a myšlienkových úvah dospel k záveru o
(ne)dôvodnosti nároku žalobcu, a akou interpretáciou právnych noriem sa riadil pri formulovaní svojho

právneho názoru. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého
konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).