Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010725
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:1118010725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému G. Q., nar. XX.X.XXXX, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2019, č. k. 3PP/167/2018
- 51, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.4.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. Q., nar. XX.X.XXXX, z

a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona žiadosť
odsúdeného G. Q., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.08.2018 sp. zn. 46T/57/2018, zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného bola splnená

formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého trestu, ako i prvá materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone
trestu plnením svojich povinností, vzhľadom na obsah hodnotenia ústavu, keď sa jeho správanie počas
výkonu trestu stabilizovalo.
Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke prvostupňový súd skonštatoval, že táto nie je splnená,
nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom

na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného
výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený
viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už
trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že
výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel.

V zmysle uvedeného prvostupňový súd poukázal najmä na obsah registra trestov odsúdeného, kde
má odsúdený evidovaných 7 záznamov, pričom bol v minulosti už podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody (Okresný súd Martin sp. zn. 2PP/169/2011), napriek tomu sa po podmienečnom
prepustení dopustil opakovane trestnej činnosti (bol šesť krát odsúdený pre rozličnú trestnú činnosť).
Odsúdený napriek tomu, že mu bola daná mimoriadna možnosť viesť na slobode riadny život a bol
mu skrátený výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, túto možnosť v minulosti nevyužil a

naložil s ňou tak, že opätovne páchal trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú v prípade
odsúdeného prítomné dostatočné garancie na to, aby sa mohlo skonštatovať, že k jeho náprave môže
dôjsť aj mimo podmienok výkonu trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného je teda riziko sociálneho
zlyhania mimoriadne vysoké a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobil doposiaľ
takým výchovným vplyvom, aby bol schopný viesť na slobode riadny život. Vzhľadom na uvedené mal
prvostupňový súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného

je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustenímodsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Vzhľadom na uvedené dôvody dospel preto prvostupňový súd k záveru, že u menovaného odsúdeného

nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie a preto rozhodol o jeho
žiadosti tým spôsobom, ako je to uvedené vo výroku napádaného uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal sťažnosti.
Odsúdený následne svoju sťažnosť dňa 19.2.2019 odôvodnil tým, že nevie aké argumenty prvostupňový

súd našiel, že zamietol jeho žiadosť, ale má za to, že súd je povinný rozhodovať aj podľa
medzinárodného práva. Rozhodnutie je asi zákonné, ale zároveň sa ním porušujú práva iného.
Nariadením trestu nemá možnosť zabezpečiť opateru otca a teda jeho trestom je najviac poškodený
otec. Nástupom trestu je síce potrestaný odsúdený, ktorý to však vydrží, ale jeho otec bude ohrozený
na živote a zdraví. Preto žiada, aby Krajský súd vyhlásil, že mu podmienečne trest odkladá na skúšobnú
dobu 5 rokov a prikáže mu starať sa o otca deň aj noc.

Dňa 26.2.2019 bolo na Okresný súd Trnava doručené podanie od osôb Dr. D. G. a Ing. G. G. (č. l. 57 -
60), v ktorom uvádzajú, že ponúkajú prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného G. Q., ktorý je
synom bratranca Ing. G. G.. V predmetnom podaní popísali rodinné zázemie odsúdeného ako i dôvody,
prečo sa podľa nich dostal do rozporu so zákonom („...vyrastal v rodine rodičov, bývalých alkoholikov,
bez akejkoľvek výchovy, nasmerovania a vedenia, bez ochrany a istôt, ktoré sa snažia dať rodičia svojim

deťom, Vychovával sa prakticky sám a na ulici. Rozprával tak, ako sa naučil od rodičov - a to boli žiaľ
samé nadávky a neslušnosti...“). Zároveň uviedli, že po tom, ako sa začali viac intervenovať v jeho
živote, postupne svoje správanie vylepšil a v súčasnosti sa naplno stará o svojho otca a tak on ako
i jeho otec (ktorý už prestal piť alkohol) sú na ceste zlepšenia. Oni síce žijú v U., ale majú v blízkosti
bydliska odsúdeného starší dom po rodičoch, ktorý už roky renovujú a z toho dôvodu aj jazdia často na

E.. Dr. D. G. ešte pracuje, takže na E. chodí keď má dovolenku, ale Ing. G. G. je už na dôchodku a trávi
väčšiu časť leta v B. pre N. v bydlisku odsúdeného. S odsúdeným sú v pravidelnom kontakte, minimálne
raz za týždeň, ale aj častejšie spolu telefonujú.
Dňa 8.3.2019 bolo Okresnému súdu Trnava doručené aj podanie otca odsúdeného - G. Q., ktoré
sťažnostný súd podľa obsahu vyhodnotil ako doplnenie odôvodnenia sťažnosti podanej odsúdeným.

V uvedenom podaní otec odsúdeného uviedol, že syn sa dnes o neho stará tak, že s jeho pomocou
prežije. Chodí pracovať na verejné práce na W. H.. Prestal sa flákať a už dlho ho nevyhľadali kamaráti,
s ktorými robil v minulosti zle. To, že mu súd neverí, je oprávnené. Ani on mu neverí, ale vidí, že chodí
len do práce a domov. Nepije a dokonca obmedzil aj fajčenie. Je pre neho pomocou. Ak bude zavretý v
base, odsúdený si „veget“ v base užije, ale on - jeho otec - nevinná osoba bude potrestaný. Prosí ako

nemohúci otec o jeho podmienečné prepustenie.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo
veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na
podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a

zákonný.
Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú
za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o
osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu

podmienku, teda, že vzhľadom na jeho osobu a na jeho trestnú minulosť, odsúdený nedáva dostatočné
záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do
rozporu so zákonom nedostane.S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany
odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby opakovania na tieto dôvody poukazuje.
Sťažnostný súd vo vzťahu k sesternicou otca odsúdeného a jej manželom ponúkanej záruke za

dovŕšenie nápravy odsúdeného G. Q. uvádza, že od 1.8.2013 môže v zmysle § 5 ods. 1 Trestného
poriadku ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už iba záujmové združenie občanov, teda nie aj
dôveryhodná osoba (ako tomu bolo do 31.7.2013) a navyše vzhľadom na ich pobyt v U. uvedené osoby
nie sú podľa sťažnostného súdu schopné účinne priaznivo ovplyvňovať správanie odsúdeného a to bez

ohľadu na pravidelný telefonický kontakt s odsúdeným.
Vo vzťahu k aktuálne vykonávanej starostlivosti odsúdeného o jeho otca sťažnostný súd uvádza, že táto
nie je dostatočným dôvodom na to, aby bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, ak sa od odsúdeného nedá očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, čo sa ani podľa
sťažnostného súdu vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť nedá dôvodne očakávať.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.