Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200920
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.PetryPríbelskejPhD.

a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci: žalobcov: 1/ Ing. H.Y.,
bytom I., 2/ PhDr. C.Y., bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátom Mgr. Martin Štoffa, sídlom Stoličková
4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2014/16942/36911/ŠS-KAM zo dňa 16. mája 2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/54/2014-61 zo dňa 16. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/54/2014-61 zo dňa 16.

apríla 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len krajský súd) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. OU-PO-OVBP2-2014/16942/36911/ŠSS-KAM zo dňa 16.05.2014 v spojení prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 20.03.2014, č. B/2013/18600-Mk, podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške
938,18 € žalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podstatnou právnou otázkou je, či žalobcovia mali
byť účastníkmi konania o povolenie zmeny stavby pod pracovným označením Telekomunikačná stavba
na existujúcom objekte administratívnej budovy 1111KO Gorkého, Prešov, ktorá spočívala v nadstavbe a
uskutočnení stavebných úprav na existujúcom objekte - administratívnej budove, súpisné číslo č. 4675,

na parc. č. 7819, k.ú. D.. Jednalo sa o výstavbu základňovej stanice verejnej elektronickej siete, ktorej
účelom bolo pokrytie okolitého územia signálom verejnej rádiotelefónnej siete v systéme GSM. Správne
orgány vec nesprávne právne posúdili, ak pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania neskúmali
ich účastníctvo podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/
stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi konania aj vlastníci stavby na takom pozemku, ktorý
nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie
môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavebný úrad a aj žalovaný ak nekonali so žalobcami

ako účastníkmi konania počas konania o zmenu stavby, a následne o návrhu na obnovu konania,
zasiahli do subjektívnych práv žalobcov. Neobstojí, že žalobcovia mohli podať opravný prostriedok proti
rozhodnutiu. Z výsluchu žalobcov a aj s administratívneho spisu bolo zistené, že sa žalobcovia o tomto
konaní dozvedeli až keď bola stavba zrealizovaná. Nesprávne postupoval žalovaný, ak posudzovalúčastníctvolenpodľa§85ods.2stavebnéhozákona.Krajskýsúdzáveromuviedol,žežalobnánámietka
žalobcov, že je možné skúmať účastníctvo v stavebnom konaní subsidiárne za určitých podmienok aj
podľa § 14 správneho poriadku je nedôvodná. Na daný prípad sa vzťahujú ustanovenia § 59 ods. 1

písm. b/ v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona.
3. O trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešným
žalobcom náhradu trov konania priznal.

II.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne
právne posúdil vec. Odôvodnenie krajského súdu je veľmi stručné a je nepreskúmateľné. Poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sžp/3/2012 zo dňa 19.12.2012 ohľadom

práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

5. Žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžo/28/2014 zo dňa 01.04.2015.
Správny orgán zistil, že žalobcovia nemali v predchádzajúcom prvostupňovom konaní ukončenom
rozhodnutím Mesta Prešov postavenie účastníkov konania a ani toto postavenie nemali mať, nakoľko

nespĺňajú kritériá § 59 stavebného zákona a s týmito skutočnosťami sa žalovaný vysporiadal
v rozhodnutiach. Žalobcovia neboli aktívne legitimovaní na podanie návrhu na obnovu konania
vo veci rozhodnutia, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby, spojená so zmenou stavby:
Telekomunikačná stavba na existujúcom objekte administratívnej budovy 1111 KO Gorkého, Prešov.“
Žalobcovia nevyužili možnosť domáhať sa účastníctva v stavebnom konaní. Ak by aj žalovaný pripustil

možnosť, že sa žalobcovia dozvedeli o zmene stavby až po právoplatnosti rozhodnutia, nebola pre
podanie návrhu na obnovu konania splnená druhá kumulatívna podmienka a to podanie návrhu na
obnovu konania účastníkom konania.

III.

6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

IV.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené

verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke
www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok
krajského súdu trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia veci (§ O.s.p.).

8. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

9. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych

noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

10. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2014/16942/36911/ŠSS-KAM zo dňa 16.05.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.
B/2013/18600-Mk zo dňa 20.03.2014, ktorým žalovaný zastavil konanie o návrhu na obnovu konania

podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „správny poriadok“) vo veci rozhodnutia Mesta Prešov pod č. B/2013/12816-Mk zo dňa 10.09.2013.11. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho prieskumu bolo výlučne
posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, alebo nie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky zo súdneho spisu zistil, že Krajský súd v Prešove vôbec neposudzoval, či sú

žalobcovia aktívne legitimovaní na podanie návrhu na obnovu konania a či došlo k splneniu zákonných
dôvodov pre povolenie obnovy konania. Krajský súd posudzoval výlučne len účastníctvo žalobcov v
pôvodnom stavebnom konaní ako podstatnú otázku pre povolenie obnovy konania, čo nie je správne.
12. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;

d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z administratívneho spisu preukázané, že návrh na obnovu
konania podali žalobcovia, ktorí neboli účastníkmi pôvodného stavebného konania, resp. konania o
povolenie zmeny stavby. Žalobcovia argumentovali tým, že o pôvodnom stavebnom konaní nevedeli
a dozvedeli sa o ňom až po právoplatnosti rozhodnutia. Tieto argumenty žalobcov nič nemenia na
skutočnosti,žepodľa§62ods.1správnehoporiadku,návrhnaobnovukonaniamôžepodaťlenúčastník

tohto pôvodného konania, nie teda opomenutý účastník. Inštitút opomenutého účastníka, ako je tomu
v prípade žalobcov rieši § 250b ods. 2 O.s.p..

14. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu
nebolodoručené,hocisasnímakosúčastníkomkonaniamalokonať,súdoverísprávnosťtohtotvrdenia

a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správnyorgánspisysúdunarozhodnutieožalobe.Aksavrámcisprávnehokonaniapovykonanípokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

15. Ak teda žalobcovia mali za to, že správne orgány s nimi mali konať v pôvodnom stavebnom
konaní, mali sa obrátiť na súd so žalobou opomenutého účastníka podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,
konkrétne § 250b ods. 2 O.s.p.. Nesprávne postupovali žalobcovia, keď namiesto žaloby opomenutého
účastníka, obrátili sa na správny orgán s návrhom na obnovu konania, ktorého neboli účastníkmi.

16. V návrhu na obnovu konania žalobcovia ako dôvod obnovy konania uviedli ustanovenie § 62 ods. 1
písm. c/ správneho poriadku, ktoré ale tiež ako dôvod obnovy konania neobstojí, pretože toto zákonné
ustanovenie rieši prípad účastníka konania (čo v prípade žalobcov splnené nebolo), ktorému boli odňaté
určité procesné práva pred správnym orgánom, ako napr. nebol riadne predvolaný, nebolo mu doručené

rozhodnutie atď.. Žalobcovia však neboli vôbec účastníkom pôvodného konania, mali teda možnosť
podať žalobu opomenutého účastníka podľa § 250b ods. 2 O.s.p..

17. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten,
kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať

správny orgán.

18. Žalovaný teda postupoval správne, keď konanie zastavil z dôvodu, že návrh na obnovu konania
podali osoby, ktoré neboli účastníkmi pôvodného konania. Žalobcovia nevyužili svoje zákonné možnosti
prostredníctvom inštitútu tzv. opomenutého účastníka konania. Nie je možné obísť tento inštitút

opomenutého účastníka prostredníctvom návrhu na obnovu konania, pretože dôvody obnovy konania sú
taxatívne uvedené v zákone a aktívna legitimácia na podanie obnovy konania náleží výlučne účastníkovi
pôvodného konania.19. Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

20. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
tak, že neúspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.