Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210328
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714210328.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: U. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXXX/XX, XXX XX N., zast. advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska kancelária so
sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX
XX N., 2/ X. P., rod. X., bytom F. XXXX/X, XXX XX N., obaja zastúpení advokátom JUD. Ľubomírom

Ivanom, advokátska kancelária so sídlom Námesie SNP 41, 960 01 Zvolen, o ochranu vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 156 zo
dňa 09. 08. 2018 a o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby zo dňa 27. 05. 2019.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 156 zo dňa 09. 08. 2018 z r u š u j e

a konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
1/, 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - parcela CKN XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a domovú
nehnuteľnosť súpisné č. XXXX na parcele CKN XXXX/X, nachádzajúcej sa na ul. F. vo N., okres N.,
obec N., katastrálne územie N., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie rozhodoval
v poradí druhým rozsudkom po tom, čo odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok zo dňa 19. 01. 2017 č. k.
17C/108/2014 - 110 vo výroku I. a III. a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a nesprávneho hodnotenia dôkazu v dôsledku
nedostatočných skutkových zistení najmä na otázku, či žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti
oprávnene alebo neoprávnene, keď predčasný záver vyvodil súd prvej inštancie len z deklarovanej vôle
jedného z podielových spoluvlastníkov. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaní 1/, 2/ nepreukázali, že medzi nimi a žalobcom bola uzatvorená dohoda o užívaní predmetných
nehnuteľností. Tieto skutočnosti tvrdili iba samotní žalovaní, pričom žalovaná 2/ najprv tvrdila, že žiadna

dohoda o užívaní nehnuteľností uzatvorená nebola, neskôr zmenila svoju výpoveď. Rodičia žalovaného
1/ objektívne majú záujem na to, aby žaloba bola zamietnutá a túto naďalej mohol užívať žalovaný
1/, ich syn, spolu so svojou manželkou. Žiadny ďalší dôkaz žalovaní nenavrhli a nepreukázali. Súd
teda dospel k záveru, že žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti neoprávnene. Rovnako nebola
preukázaná žiadna dohoda medzi žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom a otcom žalovaného 1/
ako druhým podielovým spoluvlastníkom o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Len z vyjadrení

otca žalovaného 1/, teda druhého podielového spoluvlastníka, vyplynulo, že bola uzatvorená dohoda
medzi nimi ako podielovými spoluvlastníkmi o užívaní tejto časti nehnuteľností jeho synom spolu smanželkou (žalovanými 1/, 2/). Súd považoval takéto tvrdenie za nelogické, nakoľko žalobca by časť
nehnuteľnosti, v ktorej predtým býval sám, resp. jeho syn, mal dať do užívania po dohode so žalovanými
a ďalším podielovým spoluvlastníkom práve žalovanými 1/, 2/, ktorí za toto užívanie žalobcovi neplatili.

Naviac, medzi žalobcom a otcom žalovaného 1/ pretrvávajú dlhodobo zlé vzťahy, a preto je pre súd
nepochopiteľné, prečo by žalobca s takouto dohodou súhlasil. Dospel k záveru, že medzi žalobcom
ako podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici a jeho bratom F. P. ako podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností takisto v jednej polovici nebola uzavretá dohoda o užívaní spoločných
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Pokiaľ sa teda žalobca ako podielový spoluvlastník

uvedených nehnuteľností domáhal určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať tieto nehnuteľnosti,
súd žalobe vyhovel, majúc za to, že tretie osoby (žalovaní 1/, 2/) vo vzťahu medzi spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností (žalobcom) užívajú nehnuteľnosť neoprávnene, a preto žalobe vyhovel. O
trovách rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, majúc za to, že žalobca bol úspešný v časti žaloby o vypratanie
žalovaných nehnuteľností a žalovaní 1/, 2/ boli úspešní vo veci vydania žalovaných nehnuteľností, teda
v zásade úspech a neúspech jednotlivých strán sporu bol rovnaký.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Podľa odvolateľov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
okrem toho, má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d/, h/ CSP).

3. Okrem vyššie uvedených dvoch odvolacích dôvodov namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keď nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k
svojmu rozhodnutiu najmä vo vzťahu k posúdeniu otázky, či žalovaní užívali nehnuteľnosť neoprávnene.
Rozsudok považujú za neodôvodnený aj z dôvodu, že v absolútnej väčšine svojho obsahu sa venuje len

opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých sporových strán, najmä stany žalobcu.
Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku v tom, že by žalovaní nepreukázali, že by predmetnú nehnuteľnosť
užívali oprávnene. Na základe dôkazov a svedeckých výpovedí zo strany žalovaných bez ich riadneho
posúdenia súd uviedol, že užívanie bolo neoprávnené. Výpovede svedkov nepovažoval za dostačujúce,
výpoveďou žalovanej 2/, ktorá zmenila výpoveď, sa vôbec nezaoberal dôvodom, prečo k tomu došlo.

Zodpovedanie otázky a odôvodnenie uzatvorenia, resp. neuzatvorenia konkludentnej dohody medzi
sporovými stranami, nebolo súdom dostatočné a správne. Súd prvej inštancie prehliadol takmer
15-ročné faktické užívanie časti nehnuteľnosti žalovanými, počas ktorého sa žalobca relevantným
spôsobom nedomáhal vypratania nehnuteľností. K tomuto užívaniu a vstupu do neho došlo na základe
dohody podielových spoluvlastníkov medzi sebou navzájom a zároveň aj so žalovanými a žiadna z

týchto dohôd zmenená doposiaľ nebola. Pokiaľ súd uviedol, že by bolo nelogické, aby žalobca súhlasil
s užívaním predmetnej nehnuteľnosti žalovanými bez akejkoľvek náhrady, uviedol, že samotné užívanie
medzi stranami dohodnuté bolo, nebola dohodnutá žiadna úhrada za užívanie (a preto má žalobca nárok
na náhradu v primeranej výške). Výška náhrady je pre samotnú oprávnenosť užívania nepodstatná.
Rovnako za nesprávne považuje konštatovanie súdu poukazom na zlé vzťahy medzi spoluvlastníkmi.

Pokiaľ súd poukazoval na výzvu zo strany žalobcu o uzavretie kúpnej zmluvy s tým, že v opačnom
prípade bude nútený podať návrh na vypratanie, upozorňuje na to, že k tomu došlo už v roku 2003, od
tohto obdobia nehnuteľnosť užívali aj naďalej, pričom samotný návrh bol podaný 11 rokov po doručení
výzvy. Poukázal tiež na svedeckú výpoveď Imricha B., ktorý vypovedal, že samotný žalobca odovzdal
žalovaným kľúče a poprial im pekné bývanie. Majú teda za to, že dostatočným spôsobom došlo k

preukázaniu, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá dohoda o užívaní. Navrhli zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie alebo postupom podľa § 388 CP zmeniť
tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považuje napadnutý rozsudok za vecne

správny a navrhuje ho potvrdiť. Tvrdenia žalovaných v odvolaní označuje za nepravdivé, prvoinštančný
súd sa v ďalšom konaní riadil uznesením krajského súdu a podľa názoru žalobcu vec správne posúdil,
keď považoval za preukázané, že neexistuje žiadna zmluva ani dohoda, a to ani konkludentná o užívaní
nehnuteľnosti, a preto rozhodol tak, že uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti. Zotrval
na tom, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť neoprávnene a žalobca im nikdy nedal žiadny súhlas na toto

užívanie, neodovzdal im kľúče a neuzavrel s nimi žiadnu dohodu o užívaní.

5. Žalovaní 1/, 2/ v replike k podanému odvolaniu uviedli, že na podanom odvolaní trvajú, poukazujú
však na to, že žalobca už nie je aktívne legitimovanou stranou sporu, pretože rozsudkom Okresnéhosúdu Zvolen č. k. 8C/192/2010 - 405, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12Co/301/2017 - 466 v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nadobudol predmetné
nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva F. P., nar. XX. XX. XXXX, a preto je potrebné žalobný

návrh v celom rozsahu zamietnuť.

6. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť na výzvu súdu právny zástupca žalobcu písomným podaním zo
dňa 27. 05. 2019 doručeným odvolaciemu súdu dňa 03. 06. 2019 uviedol, že vzhľadom na právoplatné
rozhodnutie v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/192/2010, v zmysle ktorého už žalobca už nie

je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa domáhal vypratania a ochrany vlastníckeho
práva, berie podanú žalobu späť v dôsledku zániku jeho aktívnej legitimácie vystupovať v tomto konaní
a navrhuje konanie zastaviť. Vzhľadom na opodstatnenosť a dôvodnosť podania žaloby domáha sa
priznania 100 % náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Boli to práve žalovaní, ktorí
spôsobovaliprotiprávnystav,apretobolisplnenépodmienkypreto,abyžalobcovibolapriznanánáhrada
trov konania.

7. Žalovaní 1/, 2/ na výzvu súdu neoznámili, či súhlasia so späťvzatím žaloby ani neoznámili žiadny
vážny dôvod, pre ktorý by so späťvzatím žaloby nesúhlasili.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a po tom, čo už vo veci
rozhodol súd prvej inštancie, žalobu zobral späť. K späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, pretože proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/, 2/ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalovaní 1/, 2/ napriek výzve zo strany odvolacieho súdu žiadne vážne

dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasili, súdu neoznámili. Naopak, sami poukázali na
skutočnosť, že žalobca už v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, pretože už
nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorej vypratania sa touto žalobou domáhal.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že sú splnené podmienky pre to, aby odvolací súd

pripustil späťvzatie žaloby podľa vyššie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP, následne zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

12. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 ods.
1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho)

nepriznal. Vychádzal z ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci dospel odvolací súd k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné, aby strana, ktorá spôsobila späťvzatím žaloby
zastaveniekonania,bolazaviazanánanáhradutrovtohtokonania.Vychádzalztoho,ževovecisamejsa
žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností domáhal ochrany svojho vlastníctva, a to spôsobom

vypratania týchto nehnuteľností. Súdne konanie začalo dňa 04. 07. 2014, žalobca bol dvoma rozsudkami
súdu prvej inštancie úspešnou sporovou stranou, avšak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť
v dôsledku podaného odvolania. Okrem tohto konania prebiehalo aj konanie medzi žalobcom a
druhým podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré skončilo právoplatne skôr, ako
toto rozhodnutie o ochranu vlastníckeho práva - žalobu o vypratanie nehnuteľností. Právoplatným

rozhodnutím (rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/192/2010 - 405 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/301/2017 - 466) bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam a nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctvažalovaného(otcažalovaného1/vtomtokonaní).Zatakejtosituácieneostalopotomžalobcovi
iné, ako žalobu zobrať späť, pretože v opačnom prípade by z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej

legitimácie na jeho strane bola žaloba zamietnutá. Tento zistený právny stav a súvisiace súdne konania
považuje odvolací súd za takú okolnosť, ktorú možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa
pre to, aby súd protistrane náhradu trov konania nepriznal, hoci z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil žalobca. Za takejto situácie odvolací súd považuje za neprimerane tvrdé, aby žalobcabol zaviazaný náhradou trov konania, a to aj s prihliadnutím na povahu a okolnosti sporu, ako aj podiel
oboch sporových strán na vzniku a priebehu sporu, tak ako vyplýva z uvedeného skutkového stavu.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).