Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu I. X., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, XXX XX H. H., právne zastúpeného Mgr. Petrom Luptákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 883
907, proti žalovanej U. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/X, XXX XX H. H., právne
zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 35, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 247, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na základe odvolania
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/126/2016-83 zo dňa 19. 10. 2016,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event.
„prvoinštančný súd") rozsudkom zo dňa 19. 10. 2016 určil, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom -
N. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, H. H., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, uvedené
v závete a listine o vydedení, spísanej dňa 03. 03. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2015, NZ

6994/2015, NCRls 7199/2015 na notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so sídlom v Banskej
Bystrici, nie sú dané (prvý výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia vo výške 100 % (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 04. 05. 2016 domáhal určenia, že dôvody jeho vydedenia poručiteľom - N. X., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom K. XXXX/X, H. H., zomrelom dňa XX. XX. XXXX . (ďalej aj „poručiteľ"), uvedené v
závete a listine o vydedení, spísanej dňa 03. 03. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2015, NZ

6994/2015, NCRls 7199/2015 na notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so sídlom v Banskej
Bystrici, nie sú dané. V žalobe uviedol, že je synom poručiteľa N. X., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel.
Žalovaná bola družkou jeho otca (poručiteľa) a žila s ním asi dvadsať rokov. Žalovaná vlastní byt
na K. ulici č. X na C. a otec vlastnil byt na X. poschodí, teda bezprostredne nad bytom žalovanej.
Dedičské konanie po jeho otcovi je vedené Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 24D/388/2015,
Dnot 124/2015 súdnym komisárom JUDr. Vladimírom Gondom, notárom v Banskej Bystrici a doteraz
nie je právoplatne skončené. V rámci dedičského konania bolo zistené, že otec zomrel so zanechaním

závetu a listiny o vydedení zo dňa 03. 03. 2015 spísaných formou notárskej zápisnice na notárskom
úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so sídlom v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného závetu by
sa jedinou dedičkou po poručiteľovi mala stať žalovaná. Poručiteľ zároveň listinou o vydedení pristúpil
jednak k jeho vydedeniu, ale i k vydedeniu jeho dcéry I. X., poručiteľovej vnučky. S dôvodmi vydedenianesúhlasí. Otec ich špecifikoval tak, že pri plnom vedomí a po dobrom uvážení ho vydedil z dôvodu
uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, pretože údajne mu neposkytoval
potrebnú pomoc v jeho chorobe a starobe a trvalo o neho neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako

potomok mal prejavovať. K týmto skutočnostiam otec uviedol, že s ním (žalobcom) nie je údajne v
kontakte viac ako 15 rokov, hoci bývajú neďaleko, a to odkedy sa od neho odsťahoval do vlastného
novopostaveného domu. Občas sa údajne formálne stretnú na ulici, avšak to prehodia pár slov, pričom
vôbec sa o otca nezaujíma, nejaví záujem mu nejako pomôcť v jeho starobe a chorobe, nezatelefonuje
mu, v ničom mu nepomôže. Taktiež o neho nemala javiť záujem ani vnučka I., nestretával sa ani s ňou.

Otec stanovil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na jeho (žalobcových) prípadných potomkov.
Žalobca je presvedčený, že nijaké dôvody vydedenia jeho osoby v skutočnosti dané neboli a ani nie sú.
Tvrdenia uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé. S otcom mal normály, dobrý a bezproblémový
vzťah a vždy (až do jeho smrti) o neho záujem prejavoval. Otec bol až do jeho smrti sebestačný, sám sa
staral o domácnosť, varil, pral, žehlil. Napriek tomu, že otec na jeho pomoc (ani čo sa týka veku, ani jeho
zdravotného stavu) nebol odkázaný, keď akúkoľvek pomoc potreboval, vždy a rád mu ju poskytol. K jeho

vzťahu s otcom uviedol, že s ním býval v spoločnom byte aj po smrti jeho matky (otcovej manželky), ktorá
zomrela dňa XX. XX. XXXX. Z tohto bytu sa odsťahoval v roku XXXX, niekoľko mesiacov po narodení
jeho dcéry I.. Spolu s ňou a manželkou Z. najskôr bývali v podnájme, neskôr si kúpili starší rodinný dom v
M., ktorý zrekonštruovali a v roku 2008 sa do neho nasťahovali. Tento dom sa nachádza asi 700 metrov
od bytu, v ktorom býval otec. S otcom mal normálny, dobrý vzťah tak v období, keď bývali spolu, ako

aj po jeho odsťahovaní. Aj potom boli priebežne v kontakte, stretávali sa a bez akýchkoľvek problémov
spolu komunikovali. Počas rekonštrukcie na záhrade tohto domu varievali guláš, grilovali, opekali a pod.,
pričom týchto akcií sa zúčastňoval okrem priateľov a známych aj otec. Takéto posedenia organizovali aj
po ukončení rekonštrukcie, pričom na niektorých sa zúčastnila aj žalovaná. Asi v roku 2006 organizovali
zabíjačku, na ktorú on s otcom zakúpili polovicu ošípanej a spoločne z nej všetko spracovali. Aj na tejto

akcii sa zúčastnila žalovaná. Počas rekonštrukcie rodinného domu mu otec nosieval poštu, ktorá mu
bola doručovaná na pôvodnú adresu. Vždy, keď takú poštu doniesol, pozval ho dovnútra, on takéto
pozvanie bez problémov prijal, porozprávali sa a otec išiel domov. S otcom bol v kontakte osobnom aj
telefonickom, a to aj v období, keď ešte pracoval, a aj v období, keď odišiel do starobného dôchodku.
Keď otec ešte pracoval a zúčastnil sa nejakej oslavy so svojimi kolegami alebo nejakého posedenia

s nimi, zavolal mu a požiadal ho o zabezpečenie odvozu. Otca vtedy vždy vyzdvihol a odviezol ho,
rovnako aj jeho kolegov. Pomoc spočívajúcu v odvoze a dovoze poskytoval otcovi pomerne často. Takto
mu pomohol aj vtedy, keď mal jeho otec so žalovanou navštíviť známych v C.. Otcovi volával raz za tri
týždne alebo mesiac, pýtal sa ho, čo má nové, či niečo nepotrebuje a pod. Otec s ním aj v telefonickom
kontaktekomunikovalabsolútnenormálne,bezakýchkoľvekproblémov.Voväčšineprípadovtelefonoval

on otcovi, avšak niekedy mu volával aj on, väčšinou vtedy keď potreboval niečo vybaviť (napr. kúpa
televízora, jeho inštalácia, nastavenie programov). Pomohol mu aj s počítačom, pretože otec sa aj na
dôchodku venoval prekladateľstvu a dlho používal mechanický písací stroj. O prekladateľskej činnosti
sa s ním často rozprával, otec bol na túto svoju činnosť hrdý a jemu ako synovi sa aj pochválil, aké dlhé
a komplikované preklady robí. Ponúkol mu, aby mechanický písací stroj vymenil za počítač, s čím jeho

otecsúhlasil.Pomoholmuajpreinštalovaťhoazistiťpodmienkyzapojeniainternetu.Ktomualenedošlo,
pretože otec fyzicky nešiel na miesto, kde bolo treba podpísať potrebné dokumenty. Otca navštevoval
aj mimo popísaných príležitostí, kedy si spolu posedeli, porozprávali sa, povedali si, čo nové. Otec sa
venoval aj záhradkárčeniu, s čím sa tiež žalobcovi rád pochválil. Otec mu zvykol hovorievať aj čo varil,
ponúkolmujedlo,porozprávalmu,čopripravilnaraňajkysebeažalovanej.Priniektorýchnávšteváchmu

otec hovoril, že od rána žehlil. Keď otec rekonštruoval byt, žalobcu informoval o prebiehajúcich prácach
a ukázal mu aj konečný výsledok. Otec sa pri rozhovoroch informoval aj o jeho rodine. Spomenul mu,
že jeho dcéra I. hľadá brigádu. Otec prostredníctvom žalovanej našiel vhodnú brigádu a dcéra I. ju aj
absolvovala. S otcom sa stretávali aj mimo bytu a domu, napr. v pohostinstve G., kde spolu sedávali a
rozprávali sa. Buď sa stretli v tomto pohostinstve, otec si k nemu prisadol alebo do neho zašli spoločne.

Pri rozhovoroch sa rozprávali o bežných veciach, o politike, športe. V roku XXXX sa uskutočnila oslava
D. narodenín žalovanej, ktorej sa zúčastnil aj žalobca a tiež otcovi bratia, ktorí žijú v H. a ktorí počas
ich pobytu v H. H. prespali v jeho rodinnom dome. Oslava prebehla štandardným spôsobom, na tejto sa
všetci bavili a komunikovali spolu. Hostia boli pozvaní na základe pozvánok, ktoré vyhotovil on. Odmenu
nežiadal žiadnu. Čo sa týka zdravotného stavu otca, vedel, že mal X. a problémy s Y. U.. Tieto informácie

mu poskytol otec. Vedel tiež, že lieky má nadávkované na jednotlivé dni v týždni. Keď sa ho opýtal na
jeho stav, otec mu povedal, že má predpísané lieky, že ich riadne berie a že je v poriadku, nesťažoval
sa aby on nemal obavy. Otec sa o jeho zdravotnom stave pred ním nezmieňoval, čo rešpektoval. Pre
neho bolo dôležité, že otec je pod lekárskym dohľadom, užíva predpísané lieky a cíti sa dobre. Keďsa ho priebežne pýtal, či niečo nepotrebuje a či mu s niečím nemá pomôcť, otec sa vždy poďakoval
a povedal, že všetko zvláda sám, a že keď niečo bude potrebovať, dá mu vedieť. Na jar v roku 2015,
keď mal otec zhoršený zdravotný stav a nechcel vyhľadať lekára, žalovaná oslovila otcových bratov,

aby ho prišli navštíviť, porozprávať sa s ním a povzbudiť ho. To sa dozvedel od otca z jeho telefonátu.
Otec ho požiadal, aby im pomohol s prepravou zo železničnej stanice do jeho bytu. Skontaktoval sa
s nimi, dohodol sa na stretnutí a autom ich doviezol do otcovho bytu. Stretnutia sa zúčastnili všetci,
otec, žalovaná, bratia, a i on a jeho manželka. Posedeli spolu v byte a zašli aj na pivo. Na druhý deň
sa znova stretli a potom otcových bratov odviezol na stanicu. Pri príležitosti Vianoc otcovi vždy kúpil

aspoň nejaký drobný darček, pri príležitosti narodenín a mením mu vždy zagratuloval a zaželal všetko
najlepšie. Je presvedčený, že otec by jeho a jeho dcéru „sám od seba" nikdy nevydedil a že vydedenie
bolo v skutočnosti prianím niekoho iného. Ich vzťah bol úplne normálny, štandardný, plnohodnotný a
bezproblémový. Navrhol vypočuť svedkov - troch otcových bratov, jeho manželku a prípadne aj ďalších
svedkov, ktorí potvrdia skutočnosti tvrdené v žalobe.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenie žalovanej,

na vyjadreniach strán sporu, ktoré prezentovali v rámci pojednávaní a na vykonané dokazovanie. Po
uvedení zákonných znení ustanovení § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka priamo v
súvislosti s odôvodnením rozsudku uviedol:
„Súdsavprejednávanejvecizaoberalajtým,čimážalobcanaliehavýprávnyzáujemnaurčení,ženiesú
danédôvodyvydedenia.Jenepochybné,žežalobcaakojedinýsynporučiteľaN.X.jeneopomenuteľným

zákonným dedičom a v prípade, že by poručiteľ nezanechal závet a listinu o vydedení, žalobca by zdedil
poručiteľov majetok v celosti. Poručiteľ však závet zanechal a všetok majetok odkázal žalovanej ako
svojej družke a žalobcu, jeho dcéru I. a prípadných ďalších potomkov vydedil. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody vydedenia nie sú dané, pretože súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti

žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľ N. X. mal jediného syna - žalobcu.
Od roku 1994 žil v spoločnej domácnosti so žalovanou. Medi žalobcom a žalovanou neboli a nie sú
vyslovene zlé vzťahy, avšak možno konštatovať, že nemajú rovnaké a ani podobné názory, v dôsledku
čoho medzi nimi dochádzalo aj k hádkam. Je zrejme pravdepodobné, že takýto vzťah medzi žalobcom

a žalovanou mohol poručiteľa trápiť, pretože išlo o jeho najbližšie osoby. Zo zhodných tvrdení strán a
svedkov možno skonštatovať, že poručiteľ bol človek citlivý, dobrý, neodmietol pomoc iným, mal svoje
záľuby, ktorým sa venoval a určite bol človekom, ktorý je rodinne založený a udržiaval aj rodinné a
priateľské kontakty. Na druhej strane bolo preukázané, že poručiteľ bol do istej miery aj človek uzavretý,
ktorý sa na nič nesťažoval a nechcel, aby sa kvôli nemu ani niekto trápil. Nehovoril o tom, prečo niekedy

odmieta kontakt so žalobcom alebo s ním nie je až v takom častom kontakte, po akom by možno túžil.
Nehovoril o tom, prečo sa nekontaktuje so svojou vnučkou. Svojmu synovi nepovedal celú pravdu ani o
svojomzdravotnomstaveadokoncatrvalnatom,abyoňomaninebolinformovaný(čouviedlasvedkyňa
N. T.). Predstava žalovanej o rodinnom živote nie je totožná s predstavou žalobcu. Každý z nich vníma
rodinu inak a aj vzťahy v rodine hodnotí inak. Čo žalobca považoval vo vzťahu k poručiteľovi za normálny

štandardný vzťah syna a otca, to žalovaná za normálne nepovažovala a dokonca uviedla, že žalobca je
bezcitný, ľahostajný, bez lásky a úcty. Avšak nemožno vysvetľovať pojem „normálny štandardný vzťah"
len z pohľadu žalovanej (ktorá má so svojím synom úplne iný vzťah, ako mal poručiteľ so žalobcom), ale
treba prihliadať aj na to, ako ho vnímal žalobca a čo on považuje a považoval vo vzťahu k poručiteľovi
za plnohodnotný, normálny, rodinný život naplnený aj pocitom úcty, rešpektu, citu a lásky.

V tejto súvislosti súd uvádza, že poručiteľ sám prispieval k tomu, že vzťahy so žalobcom postupne
dospeli až do takého štádia, že mu nezdvíhal telefón ani počas Vianoc. Poručiteľ už v súčasnej dobe
nemôže vyjadriť svoj názor a nemôže ani uviesť dôvody, pre ktoré napríklad žalobcovi nedvíhal telefón
a aká udalosť bola pre poručiteľa zlomová, že sa rozhodol neprehlbovať rodičovský vzťah k žalobcovi
a aj k jeho vnučke. Poručiteľ však ani počas svojho života nevyslovil, čo konkrétne ho trápilo a ako by

sa to mohlo napraviť.
Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 32/2014 zo dňa
27. 05. 2014, v ktorého odôvodnení je uvedené, že podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku,
či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal,
posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto

dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom
stýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy;vydedenieprichádzadoúvahylentam,kdeporučiteľ
o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tentostav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám
prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

O neposkytnutie pomoci (§ 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka) pôjde najmä vtedy, keď
dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o
tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc
mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc
poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Je potrebné neposkytnutie

pomoci posudzovať z toho hľadiska, či dedičovo správanie (ne)bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvod vydedenia dediča podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať
objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho
neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a pod.
Dôvodmi vydedenia žalobcu boli konkrétne skutočnosti, že žalobca „neposkytuje mi potrebnú pomoc
v mojej chorobe a starobe a trvalo neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako môj potomok

mal prejavovať. K týmto skutočnostiam uvádzam, že s mojim synom nie som v kontakte viac ako 15
rokov, hoci neďaleko bývame, a to odkedy sa odo mňa odsťahoval do svojho novopostaveného domu.
Občas sa formálne stretneme na ulici, avšak to prehodíme pár slov, pričom vôbec sa o mňa nezaujíma,
nejaví záujem mi nejako pomôcť v mojej starobe a chorobe, nezatelefonuje mi, v ničom mi nepomôže.
Taktiež jeho dcéra - moja vnučka nejaví o mňa žiaden záujem, nestretávam sa ani s ňou." Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že počas rokov 2000 - 2015 sa uskutočnilo v rodine poručiteľa a
žalobcu viacero spoločenských akcií, osláv a stretnutí, kde boli v kontakte žalobca so svojím otcom a
aj so žalovanou, s bratmi poručiteľa a s ďalšími priateľmi a známymi. Poručiteľ počas tohto obdobia
žalobcu kontaktoval a rovnako kontaktoval aj žalobca poručiteľa. Žalobca sa o poručiteľa zaujímal,
avšak poručiteľ mu zrejme nepovedal vždy všetko a niektoré informácie o jeho osobe pred žalobcom

nechcel zverejniť (napr. zdravotný stav). Je pravdou, že sa žalobca s poručiteľom nestretávali často vo
svojich domácnostiach, ale skôr na ulici či v pohostinstve, ale žalobca preukázal a aj z výpovedí svedkov
vyplynulo, že sa počas tohto obdobia zdržiaval aj v domácnosti poručiteľa. Žalobca tiež preukázal, že
poručiteľovi volával, avšak tento mu niekedy telefón nedvihol.
Čo sa týka údajného vulgárneho správania žalobcu, k tomu súd uvádza, že takéto správanie nebolo

uvedené ako dôvody vydedenia v závete, a aj keby sa žalobca v dvoch prípadoch vulgárne vyjadril na
adresu poručiteľa, nemožno toto správanie hodnotiť za správanie v rozpore s dobrými mravmi v takej
miere, aby to umožňovalo vydedenie. Tu je potrebné uviesť, že podľa svedkov žalobca použil vulgárne
oslovenie svojho otca dva krát, vždy v neprítomnosti otca pred ostatnými osobami, teda uvedenú
nadávku priamo otcovi neprejavil, čo možno považovať za určitú menšiu mieru neúcty, než keby ho

urazil priamo tak povediac do očí. Nie je ospravedlnením žalobcu, že hanlivo mohol označiť osobu otca
v nejakom rozrušení, strese alebo aj z iného dôvodu, avšak nejde o také správanie, ktoré by svojou
intenzitou a trvaním bolo v rozpore s vhodným spoločenským správaním a dosiahlo by až potrebnú
mieru rozporu s dobrými mravmi. V tomto smere súd považuje aj výpoveď svedka C. N. za výpoveď,
z ktorej sa súd o vzťahu žalobcu a otca nič nedozvedel, pretože uvedený svedok žalobcu pozná len z

videnia. Okrem týchto dvoch vulgárnych vyjadrení na adresu otca sa nepreukázalo nejaké iné nevhodné
správanie sa žalobcu, napr. ako tvrdila žalovaná na oslave jej XX-tých narodením, keďže tu svedkovia
vypovedali predovšetkým v prospech žalobcu. Je zrejmé, že žalobca s poručiteľom nemali ideálny vzťah,
avšak zároveň súd nezistil natoľko narušené vzťahy a také správanie sa žalobcu, ktoré by oprávňovalo
poručiteľa svojho syna vydediť, naviac nemožno opomenúť súčasné vydedenie aj dcéry žalobcu, vnučky

poručiteľa,kčomuporučiteľanineuviedolvzávetežiadnydôvodaanisúdžiadnyzákonnýdôvodnezistil,
naopak, je zrejmé, že poručiteľ sám sa o vnučku dostatočne nezaujímal, ako by sa patrilo na starého
otca. Tiež je potrebné pre celkové posúdenie vzájomných vzťahov posudzovať nielen posledné roky, ale
aj roky predchádzajúce, kedy boli vzťahy prevažne dobré a až v posledných rokoch sa čiastočne zhoršili,
pričom súd nemôže opomínať aj vplyv samotnej žalovanej na vzťahy otca /jej druha/ a syna, ktorý sa s

ňou hádal a teda logicky sa tieto hádky mohli prenášať aj na poručiteľa, ktorý sa zrejme úplne priklonil na
stranu družky - žalovanej a so synom sa odcudzil. Je evidentné, že žalovaná sa počas celého súdneho
procesu stavala do pozície, že ona si celé dedičstvo po zosnulom zaslúži za to, ako sa o neho starala
počas jeho života, čo však nebolo predmetom tohto konania, pričom nikto nespochybňoval jej prínos v
živote zosnulého. Zároveň však prejavila značne negatívny postoj k žalobcovi, ktorý sa zrejme prenášal

aj na poručiteľa a ktorý mohol mať vplyv aj na spísanie samotného závetu."
1. 4. Z uvedených dôvodov preto prvoinštančný súd v žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, „pretože
mal za preukázané, že dôvody vydedenia tak, ako sú ustálené v listine o vydedení, spísanej dňa 03.03. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2015, NZ 6994/2015, NCRls 7199/2015 na notárskom
úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so sídlom v Banskej Bystrici, nie sú dané."
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 253 ods. 1 a § 262 ods. 2 zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP").

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. 2. Odvolanie odôvodnila poukázaním na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a
konštatovaním, že súd prvej inštancie podľa jej názoru nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 3. V rámci konkrétneho zdôvodnenia odvolania uviedla, že prvoinštančný súd sa počas celého
súdneho procesu nejavil ako objektívny. Napriek tomu, že mala záujem objasniť celú genézu vývoja

vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom, prvoinštančný súd do jej prejavu zasahoval a vyslovoval právne
závery už pred ukončením dokazovania. Nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jej návrhy
na výsluch svedkov a na zadováženie listinných dôkazov - výpisov telefonických hovorov poručiteľa
za obdobie rokov 2014 a 2015 odmietol; v podstate sa uspokojil s listinnými dôkazmi, ktoré predložil
žalobca. Nemožno opomenúť a prehliadať, že práve po telefonátoch so žalobcom v dňoch 03. 01. 2015

a 03. 02. 2015, dňa 03. 02. 2015 poručiteľ navštívil notárku JUDr. Zoru Belkovú a požiadali ju o
spísanie závetu. Notárka zrejme citlivo zvážila, či sa nejedná u poručiteľa len o prechodný stav vyvolaný
možno určitým rozrušením. Požiadala poručiteľa, aby si dôkladne premyslel svoj postup. Následne
poručiteľ dňa 03. 03. 2015 navštívil uvedenú notárku a do notárskej zápisnice bol uvedený závet a aj
dôvody vydedenia žalobcu. Prvoinštančný súd napriek týmto vecným a časovým súvislostiam notárku

nevypočul. Prvoinštančný súd odmietol aj výsluchu ďalších ňou navrhnutých svedkov, a to K. I. - suseda,
ktorý býval vo vedľajšom byte ako poručiteľ po dobu viac ako 10 rokov a mohol sa vyjadriť k návštevám
žalobcu u poručiteľa. Svedok N. Q. bol bývalý kolega poručiteľa, s ktorým poručiteľ dlhé roky pracoval.
Svedok D. Y. poručiteľovi viac krát vykonával údržbu počítača, jeho nastavenia a pod. Týmito dôkazmi
bolo možné preukázať, že poručiteľ nemal záujem sa so synom kontaktovať a v konečnom dôsledku ani

syn - žalobca neprejavoval záujem o svojho otca. Svedkyňa I. G. bola susedou poručiteľa a pracovala
tiež na O. B. M. T. v H. H., kde bol poručiteľ v roku 2009 hospitalizovaný. Žalobca počas pobytu otca
v nemocnici nebol otca navštíviť ani v jednom prípade a fakticky sa ani nedozvedel o tom, že otec
- poručiteľ bol hospitalizovaný. Súd nevypočul ani svedkyňu S. D., ktorá bola prítomná v reštaurácii
G. a mohla sa vyjadriť k správaniu žalobcu voči svojmu otcovi - poručiteľovi. Nebola vypočutá ani

I. Y., priateľka jej syna, ktorá poznala pomery v rodine poručiteľa a mohla sa vyjadriť k jednotlivým
návštevám a vzťahom v rodine poručiteľa. Záver prvoinštančného súdu, že sa hádala so žalobcom je
nepodložený, pretože sa s ním prakticky nestretávala a nemali sa kedy hádať. Žalovaná ďalej uviedla,
že nezáujem syna o otca postupne prerástol až do vulgárnych výrokov a vyjadrení na adresu vlastného
otca. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že slovná urážka poručiteľa pred tretími osobami

nedosahuje takú intenzitu ako by dosiahla, keby mu to poručiteľ povedal tzv. „do očí". Práve vulgárne
výrazy,ktorépoužilžalobcapredcudzímiosobami,rodinouapriateľmiporučiteľadosiahnuďalekoväčšiu
intenzitu ako vulgárny výraz použitý proti poručiteľovi priamo pri rozhovore. Poručiteľ bol veľmi citlivou
a tolerantnou osobou a aj napriek tomu sa nedokázal preniesť cez takéto správanie žalobcu. Je vysoko
pravdepodobné, že sa vzhľadom na svoju osobnosť „hanbil" pred notárku takéto expresívne výrazy

použiť a považoval za dehonestujúce tieto výrazy uviesť v závete. V závete poručiteľ obsiahol nezáujem
žalobcu o jeho osobu.
2. 4. V závere odôvodnenia odvolania žalovaná zopakovala, že prvoinštančný súd v priebehu
pojednávania vynášal hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, že „žalovaná
sa počas celého súdneho procesu stavala do pozície, že ona si celé dedičstvo po zosnulom zaslúži

za to, ako sa o neho starala počas jeho života". Takýto výrok nemá oporu v dôkazoch, pretože ona
nikdy nespájala starostlivosť o jej druha - poručiteľa s právom na akýkoľvek majetok. Bránila poslednú
vôľu poručiteľa tak, ako ju o to žiadal sám poručiteľ, keď jej uviedol, že jeho syn - žalobca určite podá
žalobu na súd.

3.1.Žalobca(prostredníctvomprávnehozástupcu)vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejnavrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .3. 2. Konštatoval, že odvolanie žalovanej považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V súvislosti s
argumentáciou žalovanej o neobjektívnom prístupe prvoinštančného súdu voči jej osobe uviedol, že
pokiaľ prvoinštančný súd zasiahol do prednesu žalovanej, stalo sa tak dôvodne, vtedy, keď sa žalovaná

napriek upozorneniu zo strany súdu vyjadrovala k okolnostiam, ktoré neboli z hľadiska predmetu konania
podstatné, resp. ktoré s predmetom konania nesúviseli, alebo vtedy, keď nenáležite vstupovala do
prednesov iných osôb, prípadne keď sa snažila položiť neprípustnú alebo z prejednávanou vecou
nesúvisiacu otázku. Prvoinštančný súd teda z hľadiska vedenia konania postupoval objektívne a
korektne. Správne postupoval aj v tom smere, že nevykonal v odvolaní žalovanou vymenované dôkazy,

pretože tieto nemohli a nemôžu mať na skutkové zistenia, ani na právne posúdenie veci potrebné
pre rozhodnutie, nijaký vplyv. S otázkou nevykonania navrhovaných dôkazov sa prvoinštančný súd v
odôvodnení v rozsudku podrobne vysporiadal.
3. 3. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pre potreby odvolacieho konania považuje za
potrebné zhrnúť, že predmetom konania bolo posúdenie otázky, či dôvody jeho vydedenia uvedené v
notárskej zápisnici sú alebo nie sú dané. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania nepochybne

vyplynulo, že jednotlivé dôvody skutočne nie sú dané. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne
skutočnosti, ktorými zdôvodňoval opodstatnenosť tohto záveru.

4. Žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu
konštatovala, že nemôže súhlasiť a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mal so svojím otcom - poručiteľom

dobrý vzťah a že svojho otca navštevoval. Poručiteľ bol citlivý človek, ktorý nikdy neublížil cudziemu
človeku a už vôbec by neublížil vlastnému synovi, tým, že by ho bezdôvodne vydedil. Dôvody pre takéto
rozhodnutie preto musel mať. Dôvodmi boli predovšetkým nezáujem jeho syna - žalobcu o poručiteľa a
vulgárne vystupovanie a vulgárne osočovanie poručiteľa pred ďalšími osobami. V ďalšej časti vyjadrenia
poukazovala na to, že pokiaľ sa aj žalobca s poručiteľom stretol, išlo len o formálnu komunikáciu bez

hlbšieho citového vzťahu a úprimného záujmu žalobcu o osobu poručiteľa. Spochybnila aj vyjadrenie
žalobcu, že sa s poručiteľom bavil o bežných veciach a aj o politike, pričom poukázala na ich odlišné
politické zameranie. Ak sa poručiteľ v závete vyjadril, že mu syn v ničom nepomôže, nepochybne
mal namysli tri rekonštrukcie bytu, maľovanie, strhávanie tapiet, stierkovanie, výmenu okien, položenie
laminátových podláh, výmenu vchodových vstupných dverí, nákupy, upratovanie a pod. V žiadnej z

týchto činností mu žalobca nebol nápomocný. Vyjadrenie žalobcu považuje za účelové, so snahou
vykresliť svoju osobu pred súdom pozitívne, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal trvalý a úprimný
záujem o svojho otca - poručiteľa, o jeho život a zdravie, práve naopak použil proti nemu hrubé a oplzlé
vyjadrenia, ktorými častoval svojho otca aj v prítomnosti tretích osôb.

5. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovanej
uviedol, že zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a na svojich ústnych vyjadreniach. V
súvislosti s argumentáciou žalovanej, že na preukázanie svojho kontaktu s poručiteľom predkladal
fotografie z obdobia, keď prestavoval svoj rodinný dom, čo je nepochybne doba viac ako 15 rokov,
uviedol, že rekonštrukcia jeho rodinného domu prebehla v rokoch 2006 až 2008 a kolaudácia bola

uskutočnená v roku 2008. Na preukázanie týchto skutočností predložil stavebné povolenie a rozhodnutie
o kolaudácii. Z toho je zrejmé, že žalovaná nehovorí pravdu a účasť otca na prestavbe jeho rodinného
domu sa snaží „posunúť" mimo rozhodujúceho obdobia 2000 - 2015. V súvislosti s tvrdením žalovanej,
že dôvodom jeho vydedenia bolo jeho vulgárne vystupovanie a vulgárne osočovanie poručiteľa poukázal
na to, že žiadne vulgárne vystupovanie, osočovanie, pohŕdavé správanie, hrubé a oplzlé vyjadrenia ako

dôvod vydedenia v listine o vydedení uvedené nie sú. Ďalej žalobca uviedol, že z obsahu písomného
vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že je voči nemu naladená vyslovene nepriateľsky. Viacero jej vyjadrení
sa podľa jeho názoru netýkajú predmetu konania a skôr sa dajú považovať za osobné útoky voči jeho
osobe. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na tú časť jej vyjadrenia, kde sa vyjadrovala k jeho verejnej
a politickej činnosti.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd teda konštatuje, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne a v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP sa v celom
rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými

i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa

prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej
uvedené v odvolaní.

11. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, že prvoinštančný súd sa počas celého súdneho sporu
nejavil ako objektívny, nakoľko jej nedovolil objasniť celú genézu vývoja vzťahov medzi žalobcom a
poručiteľom, odvolací súd uvádza, že sudca, ktorý prejednáva vec, riadi i celý priebeh pojednávania
a v záujme dôstojnosti pojednávania a jeho efektívnosti musí vymedziť rozsah vyjadrení strán sporu,

prípadne svedkov v súlade s predmetom sporu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej nebol
poskytnutý náležitý priestor na uvedenie relevantných okolnosti, skutočnosti a argumentov a to či už
v rámci pojednávaní, alebo prostredníctvom písomných vyjadrení. Uvedený argument žalovanej preto
odvolací súd považuje za nedôvodný.

12. 1. Odvolací súd nesúhlasí ani s jej ďalším argumentom uvedeným v odvolaní, že prvoinštančný
súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších ňou
navrhnutých svedkov a zadovážením listinných dôkazov (výpisov telefonických hovorov poručiteľa a za
obdobie rokov 2014 a 2015). Ako už bolo uvedené vyššie, podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný
súd vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu, rešpektujúc zásadu efektívnosti a hospodárnosti, pričom

realizoval i výsluch svedkov navrhnutých žalovanou, resp. svedkov, ktorí k nej majú buď blízky
príbuzenský vzťah (svedok I. H. - syn žalovanej), alebo priateľský vzťah (napr. svedkovia G. Y., N. T.). Z
toho logicky vyplýva, že prvoinštančný súd pri určení okruhu svedkov postupoval objektívne a nestranne.
Zároveň jasným spôsobom zdôvodnil, prečo zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov. V tomto
smere odvolací súd súhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že vypočúvanie ďalších svedkov by bolo

z hľadiska hospodárnosti sporu neefektívne, pretože v spore boli ako svedkovia vypočuté osoby, ktoré
mali ďaleko bližší vzťah k poručiteľovi (napr. jeho bratia), ako osoby ktoré žalovaná ešte navrhla vypočuť
ako svedkov.
12.2.Nadrámectohočouviedolprvoinštančnýsúdnazdôvodnenieprečonepristúpilkvýsluchunotárky,
ktorá spísala predmetnú notársku zápisnicu odvolací súd uvádza, že notárka sa s poručiteľom stretla de

facto úradne dva krát, v obmedzenom časovom rozsahu a teda logicky nemohla mať žiadne objektívne
informácie o existencii skutočných konkrétnych dôvodov vydedenia žalobcu, okrem tých, ktoré boli ako
dôvod vydedenia uvedené v notárskej zápisnici (teda, ktoré jej uviedol poručiteľ). Teoreticky, ak by aj z
neformálneho rozhovoru s poručiteľom mala informácie o existencii ďalších potenciálnych konkrétnych
dôvodov vydedenia (napr. opakované nevhodné vulgárne správanie sa žalobcu voči poručiteľovi), jej

prípadnej vyjadrenie v tomto smere by bolo vzhľadom na ich absenciu v predmetnej listine o vydedení
z hľadiska sporu irelevantné.
12. 3. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že i žalovanou navrhované
dokazovanie vyžiadaním výpisov telefonických hovorov poručiteľa za obdobie rokov 2014 a 2015 jemožno považovať za neefektívne a nehospodárne, vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ výslovne v
listine o vydedení uviedol, že žalobca mu „netelefonuje", pričom z kontextu dôvodov vydedenia vyplýva,
že by malo ísť o obdobie pätnástich rokov spätne, a už zo žalobcom predloženého výpisu z hovorov

za obdobie mesiacov január a február 2015 (teda dva mesiace pred spísaním listiny o vydedení)
jednoznačne vyplýva, že žalobca poručiteľa kontaktoval a vzhľadom na dĺžku telefonátov nemožno
konštatovať, že by išlo len o formálnu neosobnú vzájomnú komunikáciu.

13. V súvislosti s argumentáciou žalovanej ohľadom údajného vulgárneho správania sa žalobcu voči

poručiteľovi odvolací súd uvádza, že i v tomto smere sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným a
vecne i logicky konzistentným odôvodnením prvoinštančného súdu (ods. 26 odôvodnenia).

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).