Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25Cb/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311215921
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2311215921.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

žalobcu: Daniela Valentová - EURO DAN, so sídlom Šintava 663, IČO: 33 893 675 právne zastúpený
advokátom: JUDr. Juraj Hatvany, so sídlom Kráľova pri Senci 671, adresa na doručovanie: Gorkého
5, 811 01 Bratislava proti žalovanému: S.T.K. SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Vajanského 871/7, 924 01
Galanta, IČO: 35 804 254 zastúpený advokátom: Mgr. Anna Angelovičová, so sídlom Slánska 20A,
08006 Prešov, o zaplatenie 5.475,57 euro istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súd dňa 08.07.2011, žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť
mu istinu 5.475,57 euro, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 07.07.2011 do zaplatenia a
nahradiť vzniknuté trovy konania s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX vykonal žalovaný pre žalobcu
technickú kontrolu vozidla AV. L.-Z., M.. Č.. U. B., kód protokolu: XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-XXXXXX.
Na základe uvedeného protokolu uznal žalovaný vozidlo za spôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciách. Žalovaný bol pri vykonávaní technickej kontroly vozidla povinný postupovať podľa

príslušných právnych predpisov. Podľa metodického pokynu číslo 23 na vykonávanie kontroly funkčnosti
a nastavenia obmedzovačov rýchlosti motorových vozidiel vydaného Ministerstvom dopravy pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky z 24.05.2007 je stanica technickej kontroly, ktorá vykonáva
technickú kontrolu okrem iného povinná potvrdiť vykonanie kontroly obmedzovača rýchlosti na rub
tachografového kotúča a to odtlačkom pečiatky, ktorej vzor je určený prílohou číslo 2 metodického
pokynu číslo 23. Žalovaný pri vykonávaní technickej kontroly dňa XX.XX.XXXX nevyznačil na
tachografový kotúč pečiatku alebo iný záznam o vykonaní kontroly obmedzovača rýchlosti a tým porušil

svojuzákonnúpovinnosťvsúvislostisvýkonomtechnickejkontrolyvozidla.DňaXX.XX.XXXXvykonával
žalobca prepravu na území členského štátu Európskej únii (Š.), pričom približne v čase o 15:40 hod.
sa podrobil cestnej kontrole miestnych orgánov. Pri cestnej kontrole bolo zistené, že vozidlo nemá
žiadne vystavené doklady o technickej kontrole (chýbalo potvrdenie o vykonaní kontroly obmedzovača
rýchlosti). Príslušné policajné orgány pri vykonávaní kontroly vozidla zistili, že vozidlo nemá v poriadku
všetky doklady - chýbalo potvrdenie o vykonaní kontroly obmedzovača rýchlosti, ktoré mal udeliť
žalovaný pri vykonávaní kontroly vozidla dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti bola žalobcovi udelená

pokuta vo výške 4.601,- euro. Žalobca túto pokutu uhradil pričom mu bola následne vrátená časť pokuty
vo výške 25% t. j. 1.150,25 euro, keďže španielske predpisy umožňujú, že, ak žalobca zaplatí pokutu
včas a nepodal odvolanie bude mu 25% zaplatenej pokuty vrátených. V súvislosti s udelením pokuty ako
aj ďalším postupom vo veci využil žalobca právnej služby miestneho právnika. V tejto súvislosti vznikližalobcovi ďalšie výdavky vo výške 170,- euro. Následným zadržaním vozidla musel stornovať viaceré
objednávky, preto mu ušlo prepravné vo výške 1400,- euro. Po zohľadnení dodatočných nákladov, ktoré
by boli vznikli pri vykonávaní týchto prepráv stornovaných v príčinnej súvislosti s konaním, respektíve

nekonaním žalovaného vyčíslil žalobca ušlý zisk na sumu 800,- euro. Celková škoda teda pozostáva zo
zaplatenej pokuty vo výške 3.450,75 euro, nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s technickou kontrolou
vykonanou v Š. vo výške 1.054,82 euro, nákladov na právne poradenstvo vo výške 170,- euro, ušlého
zisku za stornované objednávky 800,- euro, spolu 5.475,57 euro.

2. Súd na návrh žalobcu vo veci vydal platobný rozkaz voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor
žalovaný. Vo svojom písomnom odpore uviedol, že z predloženého prekladu rozhodnutia o uložení
pokuty do slovenského jazyka vyplynulo, že dôvodom pokuty nebol fakt, že žalovaný zabudol označiť
pečiatkou obmedzovač rýchlosti, ale dôvodom bolo to, že obmedzovač rýchlosti nefungoval. Za túto
skutočnosť však nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. V čase, keď vykonával technickú kontrolu na
spornom vozidle prešiel kontrolou aj obmedzovač rýchlosti. Nepopiera skutočnosť, že omylom zabudol

na orazenie pečiatkou o vykonanej kontrole, avšak kontrolu vykonal. Obmedzovač rýchlosti bol plne
funkčný čo vlastne potvrdzuje aj žalobca dôkazmi, ktoré priložil k žalobe. Je teda pravdepodobné, že
sa obmedzovač rýchlosti pokazil, a to niekedy v priebehu dvoch mesiacov, ktoré uplynuli od vykonania
technickej kontroly po policajnú kontrolu v Katalánsku. Žalovaný nemôže zodpovedať za to, či je
obmedzovač rýchlosti funkčný aj po vykonaní technickej kontroly. On osvedčuje len to, že bol funkčný v

čase, keď sa kontrola vykonávala. Podľa doslovného prekladu dôvodom uloženia pokuty boli nedostatky
na obmedzovacom regulátory rýchlosti. Bol nefunkčný. Je možné, že bol do neho vykonaný nejaký
zásah, toto však už nie je možné objektívne zistiť, keďže došlo k výmene alebo oprave obmedzovača
v Katalánsku. Ďalší dôkaz je preklad podrobnejšej správy, kde je však už jasne napísané: "Nedostatok
na rýchlostnom obmedzovacom regulátore na vozidle N 2, motora EURO3, zaregistrovanom po októbri

2001, nepočíta žiadnu rýchlosť". Na základe toho žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. V priebehu súdneho konania na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobca doplnil žalobu,
že má za to, že sú naplnené všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa názoru žalobcu z vykonaných dôkazov je preukázané,

že predmetné motorové vozidlo bolo pred vykonaním technickej kontroly už z výroby vybavené
obmedzovačom rýchlosti ale tento nebol správne nastavený, nakoľko v čase pred vykonaním tejto
kontrolysastaliúčinnýmipredpisyupravujúcepovinnosťmaťvozidlovybavenéobmedzovačomrýchlosti
ako aj rýchlosť na, ktorú má byť nastavený. Žalovaný zo zákona mal povinnosť skontrolovať či je vozidlo
vybavené obmedzovačom rýchlosti a či je tento správne nastavený. Ak obmedzovač rýchlosti nebol

nastavený v zmysle platných predpisov, nemohlo byť vozidlo označené ako spôsobilé na premávku na
pozemných komunikáciách. Ak žalovaný v protokole o vykonanej technickej kontrole označil vozidlo za
spôsobilé,kontroluobmedzovačarýchlostibuďvôbecnevykonalalebojuvykonalnesprávne.Nazáklade
toho žalobcovi vznikla škoda v podobe skutočnej škody. Dostal pokutu pre nedostatok, respektíve
absenciuobmedzovačarýchlosti.Ajkeďtuexistujúnejasnostivsúvislostisoslovnýmvyjadrenímdôvodu

na udelenie pokuty z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dostal pokutu a vozidlo bolo
úradmi vyradené z cestnej premávky preto, že nebolo vybavené obmedzovačom rýchlosti správne
nastaveným a s kontrolovaným podľa príslušných predpisov. Podľa názoru žalobcu tu je daná objektívna
zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na zavinenie podľa § 420a Občianskeho zákonníka, keďže
škoda vznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalovaný má v predmete podnikania

„prevádzkovanie stanice technickej kontroly“.

4. Žalovaný v konečnom dôsledku po vykonaní všetkých dôkazov a preštudovaní relevantných právnych
predpisov mal za to, že nie je daná jeho pasívna legitimácia. Za technický stav vozidla je práve v zmysle
§ 21 ods. 1 písmeno d/ zákona o pozemných komunikáciách zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, čiže

žalobca a nie stanica technickej kontroly. Stanica technickej kontroly nezodpovedá ani za vady, ktoré sa
navozidlevyskytnú,nemôžedonichdokoncapodľazákonanijakozasahovať,aniichopravovať(poukaz
na § 49 ods. 10 zákona o pozemných komunikáciách). Jedinou osobou, ktorá je zodpovedná za to, že
vozidlo premávajúce sa po pozemných komunikáciách bude na to v spôsobilom stave je prevádzkovateľ.
Preto nemôže byť žalovaný pasívne legitimovaný na zodpovednosť za škodu, ktorá by mohla vzniknúť

tým, že vozidlo spôsobilé na prevádzku po pozemných komunikáciách nie je. Stanica technickej kontroly
by mohla byť pasívne legitimovaná, ak by sa preukázalo, že dôvodom bolo nesplnenie povinnosti,
ktoré viedlo k uloženiu pokuty (chýbajúca pečiatka). Toto však bolo dokazovaním vylúčené. Nebolo
preukázané, že by žalovaný kontrolu riadne nevykonal, práve naopak dokazovaním sa preukázalo, žestanica technickej kontroly mala možnosť kontrolu vykonať, bola dostatočne na to technicky vybavená,
a kontrolu riadne aj vykonala.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom číslo konania 25 Cb /11/2011 -240 zo dňa 17. marca 2014
žalobu v plnom rozsahu zamietol. Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie vyslovil právny názor, že vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou istote, pokuta žalobcovi (a
následnézadržaniemotorovéhovozidla)Španielskymiorgánmibolauloženázapriestupokpretechnický
nedostatok na motorovom vozidle (nemal funkčný obmedzovač rýchlosti v súlade s platnými predpismi

v čase kontroly, ktorý by zabezpečil obmedzenie rýchlosti tohto typu vozidla N2 nad 90 km/h). Za
technický stav vozidla zodpovedá jeho prevádzkovateľ respektíve aktuálne vodič motorového vozidla.
Teda táto priama zodpovednosť súvisí so zabezpečením riadneho technického stavu prevádzkovaného,
aktuálne riadeného, motorového vozidla, ktoré sa zúčastňuje cestnej premávky. Motorové vozidlá
uvedeného typu už od 15.03.2006, mali byť vybavené obmedzovačom rýchlosti, buď na základe
výrobnej konštrukčnej rýchlosti vozidla ustanovenej výrobcom alebo pokiaľ motorové vozidlo bolo

dané do prevádzky pred týmto dátumom na základe nainštalovaného obmedzovača rýchlosti fyzickou
alebo právnickou osobou, ktoré majú udelené osvedčenie od výrobcu alebo zástupcu výrobcu podľa
osobitného predpisu. V danom prípade inštaláciu takéhoto obmedzovača rýchlosti, keďže konštrukčná
rýchlosť motorového vozidla bola obmedzená ako bolo zistené na 120 km/h (145 km/h), mohla
zabezpečiť na základe požiadavky prevádzkovateľa motorového vozidla na jeho náklady len firma

zastupujúca dodávku motorov do motorových vozidiel AVIA čiže firma CUMMINS. K zisteniu tohto
technického nedostatku motorového vozidla a tým k porušeniu právnych predpisov došlo až po uplynutí
vyše 3,5 ročného obdobia odkedy už motorové vozidlo podľa právnych predpisov malo byť vybavené
obmedzovačom rýchlosti, čiže prevádzkovateľ motorového vozidla mal dostatok možnosti na to, aby
tento technický nedostatok na motorovom vozidle dal odstrániť. Motorové vozidlo teda prakticky od

15.03.2006 nebolo technicky spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Túto jeho priamu
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla prípadne aktuálne vodiča motorového vozidla nie
je možné preniesť na iný subjekt, vo forme uplatnenej náhrady škody, pretože vznik škody musí mať
bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť s touto prevádzkou, pritom súd nevylučuje
istú a možnú nedôslednú technickú kontrolu motorového vozidla žalovaným. Je otázne však, či v

tom čase žalovaný mal dostatok informácií a technických možností na zabezpečenie reálnej kontroly
obmedzovača rýchlosti na predmetnom motorovom vozidle. Účelom tohto konania však nebolo zistiť
isté reálne možnosti žalovaného pri zabezpečení vykonania kontroly obmedzovačov rýchlosti v období
od 15.03.2006 do 14.10.2009, pretože priama zodpovednosť za prevádzku motorového vozidla, za
jeho technický stav, aktuálne ťažila prevádzkovateľa motorového vozidla prípadne vodiča motorového

vozidla a nie žalovaného a preto uloženie pokuty a vyradenie motorového vozidla z cestnej premávky bol
dôsledok technickej nespôsobilosti motorového vozidla cestnej premávky a nie nedostatok pri kontrolnej
činnosti žalovaného. Ako bolo vyššie uvedené za tento technicky nedostatok motorového vozidla však
jednoznačne zodpovedá jeho prevádzkovateľ teda žalobca. Preto súd súhlasne s názorom žalovaného
v jeho pasívnej nelegitimite zodpovednosti za náhradu škody žalobu v plnom rozsahu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že verejnoprávna zodpovednosť
prevádzkovateľa vo vzťahu k prevádzkovaniu vozidla nevylučuje prípadný regres (náhradu škody)

voči osobám, ktorými si prevádzkovateľ zabezpečuje splnenie povinností, napr. voči zamestnancovi
alebo obchodnému partnerovi. Podľa názoru súdu by zabezpečovanie si určitej povinnosti treťou
odborne zdatnou osobou bolo zbytočné a neprispievalo by k právnej istote povinného subjektu,
od ktorého nemožno požadovať, aby si všetky povinnosti odborne sám zabezpečoval. Tak ako
vedenie účtovníctva je možné zabezpečovať prostredníctvom iného podnikateľa, plnenie daňových

povinností prostredníctvom daňového poradcu, zastupovanie v právnom konaní advokátom, tak aj
žalobkyňa pravidelne navštevovala žalovaného s vozidlami, spoliehajúc sa na to, že žalovaný vykoná
kontrolu STK riadne. Má za to, že v konaní bolo preukázané splnenie podmienok zodpovednosti
žalovaného, ktorý porušil povinnosť vykonať kontrolu obmedzovača rýchlosti a vyznačiť túto kontrolu
v príslušných dokladoch, následkom čoho vznikla škoda udelením pokuty a nákladmi núteného

namontovania obmedzovača rýchlosti. Súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne tvrdenia,
že nepostačuje iba súvislosť s prevádzkou, pretože vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k
prevádzke, neuviedol, ako postupoval pri svojich úvahách pri skúmaní príčinnej súvislosti, nevysporiadal
sa s ďalšími podmienkami zodpovednosti za škodu, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Žalovanýuznal vozidlo za spôsobilé premávky na pozemných komunikáciách, aj keď kontrolu obmedzovača
nevykonal, hoci tak podľa predpisov urobiť mal. Vzhľadom na povahu zariadenia nie je možné od
dopravcu požadovať, aby si sám vykonával kontrolu obmedzovača rýchlosti v kratších intervaloch, ako

napr. kontrolu pneumatík, funkčnosti svetiel a pod., zákonnou povinnosťou je jeho kontrola raz za 2
roky, pričom žalovaný má dodržiavať odbornú starostlivosť pri jeho kontrole. Odvolací súd prejednal vec
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu
a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobkyne z dôvodu obsahových nedostatkov napadnutého
rozhodnutia. Podľa zistenia odvolacieho súdu, čiastočne v súlade s námietkou odvolateľky, odôvodnenie

rozhodnutia nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky otázky majúce pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku zásadný význam, vrátane otázok, aký mal charakter právny vzťah medzi stanicou
technickej kontroly a žiadateľom o vykonanie kontroly a aký má charakter ich zodpovednostný vzťah
týkajúci sa náhrady uplatnenej škody. Právnu podstatu uplatneného nároku žalobkyňa zadefinovala
ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovateľovi vozidla (tvrdeným) vadným vykonaním
konkrétnej technickej kontroly vozidla, preto nie je dôvodné zamieňanie posudzovaného vzťahu za

vzťah vyplývajúci zo všeobecnej zodpovednosti prevádzkovateľa za technický stav vozidla, a súd pri
posudzovaní zodpovednosti žalovaného nie je viazaný právnym názorom žalobkyne na to, ktorým
ustanovením zákona sa tento zodpovednostný vzťah spravuje. Z dôvodu konštatovania zodpovednosti
prevádzkovateľa vozidla za technický stav vozidla, ktorá s uplatneným nárokom žalobkyne nemá žiadnu
logickú súvislosť, sa súd prvého stupňa prakticky nezaoberal skúmaním opodstatnenosti tvrdenia o

existencii zákonných podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. otázkami, či povinnosťou
žalovaného bolo kontrolu funkčnosti obmedzovača rýchlosti pri technickej kontrole vozidla vykonať, či
ju vykonal alebo nevykonal, či žalobkyni vznikla škoda v uplatnenej výške a či táto vznikla v príčinnej
súvislosti s prípadným porušením povinnosti žalovaného kontrolu funkčnosti obmedzovača rýchlosti
vykonať, resp. vykonať ju riadne.

Súd prvého stupňa sa tak nezaoberal skúmaním dôvodnosti v konaní uplatneného nároku a zamietnutie
žaloby z dôvodov uvedených v rozsudku preto nemá akékoľvek opodstatnenie, rozsudok samotný je pre
nedostatok dôvodov vzťahujúcich sa k uplatnenému nároku nezrozumiteľný a postup súdu vo veci nesie
znaky postupu odnímajúceho žalobkyni možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

v naznačenom smere.

7. Žalobca podaním zo dňa 03.02.2017 upresnil žalobu tak, že medzi stranami sporu ako podnikateľmi
bolo na základe ústnej dohody - telefonickej objednávky termínu kontroly potvrdenej faktickým
pristavením vozidla u žalovaného a jeho prenechaním na kontrolu založený obchodnoprávny vzťah

predmetom, ktorého bol výkon technickej kontroly vozidla. Vznik tohto právneho vzťahu medzi stranami
nie je sporný. Žalobca má za to, že bola uzavretá nepomenovaná ústna zmluva podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka v spojení s § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako objednávateľ si
u žalovaného ako poskytovateľa vopred dohodol termín vykonania technickej kontroly predmetného
vozidla. Dňa 07.10.2009 technická kontrola vozidla odhalila vadu na brzdách, preto bolo vozidlo vrátené

žalobcovi, aby zabezpečil odstránenie tejto vady. Následne vozidlo bolo pristavené dňa 14.10.2009 na
technickú kontrolu. Vozidlo odovzdal servisnému technikovi žalovaného vodič motorového vozidla a
servisný technik vykonal jeho kontrolu a vozidlo spolu s potvrdením o vykonaní kontroly odovzdal späť
vodičovi žalobcu. Rozsah úkonov, ktoré je povinná stanica technickej kontroly vykonať a objednávateľ
kontroly strpieť je daný zákonom číslo 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke

na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej predpismi vydanými na
jeho vykonanie najmä vyhláškou číslo 578/2006 Z.z. a metodikou schválenou Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Žalovaný bol v zmysle zákona povinný vykonať
kontrolu úplne, zahrňujúcu aj kontrolu obmedzovača rýchlosti, za čo mu žalobca zaplatil celkovú sumu
92,40 euro v hotovosti do pokladne. Žalobca o nedostatkoch poskytnutej služby sa dozvedel mesiac

po vydaní osvedčenia žalovaným na základe kontroly vozidla vykonanej počas pracovnej cesty v
Španielsku, pričom pochybenie žalovaného pri vykonávaní kontroly nebolo viditeľné alebo inak zrejmé a
preto žalobca toto pochybenie nemohol zistiť skôr, respektíve už pri prevzatí vozidla. Výsledkom riadne
poskytnutej služby t.j. riadne vykonanej technickej kontroly vozidla mali byť kontrolné zistenia, ktoré by
konštatovali nefunkčný obmedzovač rýchlosti. Žalobca žalovanému vytkol nesprávne vykonanú kontrolu

po návrate vozidla zo Španielska.

8. Žalovaný potvrdil, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá nepomenovaná zmluva o
vykonaní technickej kontroly na predmetnom motorovom vozidle. Táto zmluva bola s najväčšoupravdepodobnosťou uzavretá telefonicky. Obsahom tejto zmluvy bola žiadosť žalobcu o vykonanie
technickej kontroly motorového vozidla žalovaným. K reklamácii zo strany žalobcu nedošlo. Stanica
technickej kontroly zodpovedá za prípadné vzniknuté vady za poskytnutú službu, prípadne za vzniknutú

škodu v zmysle ustanovení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom kontroly teda v zmysle zákona
číslo 725/2004 Z. z.. Žalovaný naďalej má za to, že výsledky dokazovania jednoznačne preukázali, že
dôvodom uloženia pokuty nebola chýbajúca pečiatka v potvrdení o vykonaní kontroly vozidla. Dôvodom
vzniku škody bol vadný prístroj, obmedzovať rýchlosti, ktorý neobmedzoval. Vedúci dopravy u žalobcu
vypovedal, že po vykonaní kontroly žalovaným bol obmedzovač rýchlosti funkčný akurát nie na 90 km/

h, ale na 100 km/h. Žalovaná suma nie je škodou žalobcu, bola to pokuta za porušenie povinnosti mať
vozidlo v stave spôsobilom na prevádzku. Túto pokutu - sankciu nedostal žalobca za vykonanú STK
ale za nefungujúci obmedzovač rýchlosti, o ktorom jeho vodič vedel a napriek tomu vozidlo žalobca
užíval a nedal opraviť. Príčinná súvislosť ani zavinenie nemôže existovať, pretože neexistuje porušenie
právnej povinnosti u žalovaného. Táto žaloba mohla mať odôvodnenie kým žalobca tvrdil, že pokuta
bola uložená za chýbajúcu pečiatku. Avšak prekladom sa ukázalo, že dôvodom uloženia pokuty nebola

pečiatka (ktorú európske predpisy ani nevyžadujú) ale nefunkčný obmedzovač rýchlosti.

9. Súd pri opätovnom právnom posúdení predmetnej veci čiastočne vychádzal zo zisteného skutkového
stavu pred vydaním zrušeného rozsudku druhostupňovým súdom, preto je potrebné opätovne označiť
tie dôkazy na ktoré v rámci ich vyhodnotenia pri právnom posúdení veci prihliadol:

10. Žalobkyňa je živnostníčka, podniká pod obchodným menom Daniela Valentová - EURO DAN
s miestom podnikania Šintava 663. Žalovaný je obchodná spoločnosť s obchodným menom S.T.K.
SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom podnikania Vajanského 871/7, Galanta 924 01, IČO: 35 804 254.

11.Podľatechnickéhopreukazuprevádzkovateľomazároveňvlastníkommotorovéhovozidlaevidenčné
číslo U. XXX B., druh vozidla: nákladný automobil, továrenskej značky T. L. XX - Q., rok výroby 2003,
kategória vozidla: N 2, s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou 120 km /h je žalobca.

12. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu v Galante na pôvodnom technickom preukaze

vydanom predajcom spoločnosťou AGROSTROJ a.s. Michalovce je uvedené okrem iného najvyššia
konštrukčná rýchlosť 120 km/h a nie je tu uvedené či vozidlo je vybavené alebo nie je vybavené
obmedzovačom rýchlosti. Následne pri výmene technického preukazu za osvedčenie o evidencii dňa
25.03.2013 z dôvodu zmeny sídla spoločnosti žalobcu boli v osvedčení vydané zmenené údaje o
konštrukčnej rýchlosti zo 120 km/h na 90 km/h, nakoľko podľa základného technického opisu k danému

typu vozidla nie je možné, aby malo vozidlo pôvodnú konštrukčnú rýchlosť ale len maximálnu rýchlosť 90
km/h.Základnétechnicképopisysúnahradenévsystémeevidencievozidiel,pričomsystémautomaticky
upozorňuje na nesúlad technických údajov.

13. Podľa výpovede svedka P. U. pred súdom s predmetným motorovým vozidlom ako vodič jazdil

niekedy v októbri alebo novembri 2009 v Španielsku pri meste Barcelona. Podľa pokynu špeditéra išiel
na ďalšiu nakládku k mestu Barcelona a keď schádzal dole z diaľnice na cestu prvej triedy bol zastavený
motorizovanou hliadkou polície, ktorý po zastavení vyžiadali od neho všetky doklady aj certifikát STK o
spôsobilosti motorového vozidla na medzinárodnú dopravu. Keď im odovzdal všetky doklady, doklady
zadržali, vrátane jeho vodičského preukazu a odviedli ho spolu s motorovým vozidlom na STK stanicu

San Marti. Na STK stanici položil mechanik do tachografu sondu a zisťoval či obmedzovač rýchlosti
zastavuje rýchlosť podľa medzinárodných noriem v istej hodnote. Predtým však od neho si vyžiadali
certifikát od STK a skúmali, aká hodnota je tam zapísaná pri obmedzenie rýchlosti. Zistili, že žiadna
hodnota napísaná na tomto certifikáte nie je. Na základe toho sa išlo na predmetnú STK kontrolu.
Skontrolovali prakticky všetky technické údaje a zistili, že obmedzovač rýchlosti je nefunkčný, že

nezastavoval v istej hodnote v ktorej malo. Nespĺňalo to hodnotu obmedzenia rýchlosti 90 km/h. On
osobne ako vodič nekontroloval či obmedzovať rýchlosti je alebo nie je nastavený a už vonkoncom či
je správne nastavený. Dodržiaval rýchlosť aj bez tohto limitovaného obmedzovača. Policajti mu zobrali
všetky technické doklady od motorového vozidla, vrátili mu len vodičský preukaz a pas s tým, že s
motorovým vozidlom nemohol jazdiť 9 alebo 11 dní. Stál na ulici pred servisom a s motorovým vozidlom

vchádzal do servisu za účelom nastavenia obmedzovača rýchlosti. Španielom to trvalo preto tak dlhom
lebo nemali žiadne skúsenosti s motorom AVIA. Potom majiteľka vozidla musela zaplatiť pokutu +
hodnotu opravy obmedzovača rýchlosti a až následne prišli policajti, ktorý mu vrátili všetky doklady od
motorového vozidla. Policajti mu mali povedať, že v roku 2006 bol vydaný nijaký európsky predpis platnýod 01.09.2007, že všetky motorové vozidlá musia mať zápis o kontrole vykonanej STK a musia tam byť
uvedené podklady vrátane obmedzenia rýchlosti.

14. Podľa úradného prekladu z jazyka španielskeho do jazyka slovenského podľa protokolu o priestupku
č. XXXXXX, dňa XX.XX.XXXX v čase o 09:45 hodín konajúci príslušník pod číslom 2574,v odstavnom
mieste Taller Sanmartí zistil porušenie predpisu § 143-1-I, a to priestupok, že na motorovom vozidle
N2 motor Euro 3, zapísaný po októbri200-(nečitateľný text) chýba obmedzovač. Nezastavuje pri
žiadnej rýchlosti. Tachograf Veeper Root 8400 č. (nečitateľný text) 797546 e 11 70. Medzinárodná

preprava textilu z (nečitateľný text) do Poľska. V servise v Sanmartí, autorizované technické stredisko:
digitálny tachograf, služby sťahovania a archivácie údajov, Vehícle control systém WABCO, THERMO
KING, Bosch Service prijali predmetné motorové vozidlo (príjmový doklad 13193 z 20/11/2009 SPI:
GA-761-6B AVIA D75 Si VERMELL) za účelom: skontrolovať tachograf na príkaz mossos ď escuadra,
vozidlo nemá obmedzovač rýchlostí, nainštalovať elektronický obmedzovač rýchlosti, pedal interfoce II,
naprogramovaťobmedzenierýchlostina89km/h,nainštalovalidentifikačnýštítokorevíziiobmedzovača

rýchlosti, spraviť revíziu tachografu, demontovať ho a preveriť v testovacom zariadení, preveriť priebeh
cesty vozidla v testovacom zariadení, odmerať výkon prevodovky, odstupňovať tachograf v testovacom
zariadení podľa prijatých impulzov, kontrola pneumatík na vozovke po uskutočnení predmetných
modifikácií, opätovne preveriť priebeh cesty, aby sa zistilo, či zaznamenáva dobre, namontovať a
zapečatiť, vyhotoviť potvrdenie o revízii. Žalobkyne bolo oznámené orgánom „ Generalitat de Catalunya

Departament de Política Territorial i Obres Públiques Serveis Territorlals a Barcelona, Barcelona, 26 de
enerode2010“,žeakodôsledokobvineniazo14-11-2009,dňa26-01-2010savyslovilsúhlassozačatím
sankčného procesu, prostredníctvom ktorého, sa udelila pokuta Daniele Valentovej - EURO DAN za
porušenie článkov Dir 2002/85, 92-6 a 92-24 CEE, reálneho dekrétu 1417/2005 (BOE 3-12); článok
140.11 Lott, článok 197.11 Rott, základom ktorého bol nasledovný skutok: Nedostatky na regulátore

rýchlosti. Dňa 12.02.2010 sa oznámilo hore uvedené rozhodnutie zainteresovanej osobe, v súlade s
článkom 59 zákona 30/92 z 26. novembra (BOE 27/11/92): osobným oznámením a v prípade, že by
toto zlyhalo, na nástenke úradných zariadení na obecnom zastupiteľstve v poslednom trvalom bydlisku
a v oficiálnom denníku autonómnej Vlády v Katalánsku, avizujúc obžalovaného, že zaplatenie pokuty
s 25% zľavou z celkovej hodnoty znamená súhlas s obvinením a ukončenie procesu. Dňa 01.03.2010

zainteresovaná osoba sa dobrovoľne rozhodla uplatniť možnosť zredukovania celkovej hodnoty pokuty
obsiahnutej v článku 210 reálneho dekrétu 1211/1990 z 28. septembra modifikovaný reálny dekrétom
1225/2006. So súhlasom s obsahom článku 210 reálneho dekrétom 1211/1990 predčasné zaplatenie
pokuty so zľavou znamenal súhlas s obvinením, odmietnutie možnosti odvolania sa a ukončenie celého
procesu. Uloženú sankciu navrhovateľ v sume 4601,- euro uhradil prostredníctvom prevodného príkazu

vo VÚB banka a.s., dňa 23.11.2011. Náklady pre servis boli uhradené dňa 20.11.2011 v sume 1054,82
euro. Po odpočítaní redukcie pokuty 25% skutočná pokuta, ktorá bola uhradená navrhovateľom činí
3450,75 euro.

15. Na servisnom pracovisku v Španielsku k motoru bol pripojený štítok po namontovaní obmedzovača

rýchlosti motora na ktorom je potvrdenie, že maximálna rýchlosť motora podľa obmedzovača je 90 km/h.

16.Podľaprotokoluotechnickejkontrolevozidla,predmetnémotorovévozidlobolopodrobenékontroleu
žalovanéhodňa14.10.2009.Okreminýchpodbodom„721“malabyťvykonanáajkontrolaobmedzovača
rýchlosti - kontrola funkčnosti a nastavenia. Technický stav motorového vozidla bol vyhodnotený, že

vozidlo je spôsobilé na premávku pozemných komunikáciách. V danom prípade išlo o opakovanú -
pravidelnú kontrolu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Lehota splatnosti technickej kontroly
vozidla bola určená do 14.10.2010.

17. Podľa protokolu z periodickej prehliadky záznamového zariadenia vydaného " I. A. - opravovňa

K. Z. autorizované metrologického pracovisko - tachografy - Galanta" kontrola obmedzovača rýchlosti
vykonaná nebola.

18. K žalobe boli pripojené tachografové kotúče z 13.11.2009 až 17.11.2009, podľa, ktorých motorové
vozidlo neprekročilo rýchlosť 90 km/h, v dňoch 17.11.2009 až 19.11. 2009 kotúč vykazuje 0 km/h -

kedy vodič vykonával povinný odpočinok podľa osobitných predpisov, a od 19.11.2009 do 30.11.2009
vyradenie vozidla z cestnej premávky.19. Svedok D.. F. J. pred súdom uviedol, že nie na každom motorovom vozidle pri STK prehliadke je
možné skontrolovať aj obmedzovače rýchlosti motorového vozidla. Preto existuje dohoda medzi STK
stanicami a pracoviskami overenia tachografov, že v prípade overenia tachografu sa má skontrolovať aj

obmedzovačrýchlosti,pokiaľsanedáskontrolovaťnapracoviskuSTK.Tenktomotorovévozidlopristavil
na kontrolu mal doložiť doklad od technického pracoviska overovania tachografov, či tachograf bol
overený a na tom doklade sa uvádza či bol skontrolovaný aj obmedzovať rýchlosti. Pokiaľ takýto doklad
bol predložený a takýmto technickým pracoviskom nebol obmedzovač rýchlosti skontrolovaný mal
skontrolovať obmedzovače rýchlosti pracovník STK. Osobitné potvrdenie o skontrolovaní obmedzovača

rýchlostisanevydáva.Lenaksazistívada,vyhodnotísatoprivyhodnocovanítechnickéhostavuvozidla.
Potvrdenie o funkčnosti respektíve nefunkčnosti obmedzovača rýchlosti sa nevydáva. S poukazom
na metodický pokyn číslo 23 článok 3 bod 6 poukazuje na to, že na rube tachografového kotúča
sa mal vyznačiť odtlačok pečiatky za účelom kontroly obmedzovača rýchlosti podľa vzoru 2 prílohy,
avšak v tomto prípade nejde o vydanie osobitného potvrdenia po kontrole obmedzovača rýchlosti ale
o odôvodnenie neštandardného záznamu na rube tachografového kotúča. Na základe toho pokiaľ

motorové vozidlo prešlo cez STK na aktuálnom kotúči tachografu aktuálneho z vykonania kontroly
malo byť práve takéto razítko, pokiaľ už na základe tohto tachografu vodič už nejazdil mal mať k
dispozícii tento tachografový kotúč za účelom pre ukázania sa. Policajné orgány však o tejto povinnosti
v zahraničí nevedia, pretože ide o interné pokyny našich národných predpisov. Najjednoduchší spôsob
ako kontrolné orgány zistia nefunkčnosť obmedzovača rýchlosti je ten, že zistia prekročenie rýchlosti,

prípadne nahliadnu do tachografového kotúča a zistia tam prekročenie rýchlosti. Nie je pravdepodobné,
že by do motorového vozidla namontoval sa ďalší obmedzovať rýchlosti pokiaľ tam jeden už bol
namontovaný výrobcom.

20. Svedok Ľ. F. pred súdom uviedol, že s predmetným motorovým vozidlom bol on na kontrole STK.

Prvýkrát motorové vozidlo technickou kontrolou neprešlo, pretože tu boli vady na brzdách. Za 2 dní
opäť odstavili motorové vozidlo a vtedy už motorové vozidlo " prešlo ". Obmedzovač rýchlosti nebol
kontrolovaný. Obmedzovač rýchlosti však funkčný bol pretože s vozidlom dosahoval maximálnu rýchlosť
do 100 km/h konkrétne 98 km/h. On to osobne kontroloval. Uviedol, že od roku 2006 odkedy chodili
k odporcovi na STK ani v jednom prípade obmedzovať rýchlosti nebol kontrolovaný. Svedok potvrdil,

že v roku 2006 nastala zmena v právnom predpise kde motorové vozidlá takéhoto typu mohli jazdiť
s maximálnou rýchlosťou 90 km/h a práve preto bola nastavená rýchlosť obmedzovača španielskym
servisom na túto hodnotu.

21. Svedok F. F., technik u žalovaného pred súdom uviedol že od 01.07.2007 je na týchto typoch

motorových vozidiel obmedzená rýchlosť na 90 km/h. Na základe toho pri STK sú dve možné alternatívy
kontrolyobmedzovačaato:1/pokiaľsapredložídokladodpríslušnejinštitúcieoocajchovanítachografu,
kontrola obmedzovača rýchlosti sa nevykonáva, 2/ pokiaľ takýto doklad predložený nie je, vykonáva sa
kontrolaobmedzovačarýchlostitesteromtachografov,týmspôsobom,žemotorovévozidlosanaštartuje,
dá sa motor na otáčky 1500 až 2000, pripojí sa prístroj, postupne sa otáčky zvyšujú a pokiaľ obmedzovač

rýchlosti po dosiahnutí maximálnej rýchlosti 90 km/h nereaguje poznamenáva sa to do dokladu o
vykonaní technickej kontroly pod položkou „721“ ako chyba obmedzovača rýchlosti. Dáva sa o tom
poznámka " C - ková závada " a vozidlo nie je tým pádom schopné cestnej premávky. Keď obmedzovač
rýchlosti reaguje, tak žiadny záznam sa potom nepíše, lebo motorové vozidlo je schopné prevádzky
v cestnej doprave. V prípade, ak motorové vozidlo v technickom preukaze má evidovanú maximálnu

rýchlosť 90 km/h tak technická kontrola obmedzovača rýchlosti sa vykonať ani nemôže. Podľa toho
dedukuje, že na predmetom motorovom vozidle buď bol v technickom preukaze záznam o maximálnej
rýchlosti 90 km/h alebo bola vykonaná kontrola obmedzovača rýchlosti a keďže tento bol funkčný
záznam sa nerobil. Pokiaľ na základe zistenej kontroly je zistená závada obmedzovača vznikne nutnosť
kontrolu vyznačiť na tachografovom kotúči, potom podľa článku 3 ods. 6 metodického pokynu číslo 23 z

24.05.2007, podľa vzoru uvedeného v prílohe číslo 2, sa vyznačí miesto a dátum kontroly s odtlačkom
pečiatky, tak, aby príslušný vodič bol schopný preukázať sa policajnému orgánu o dôvodoch narušenia
kotúča. Poukazuje tiež na to, že ide o interný predpis, ktorý však nemá medzinárodnou pôsobnosť.
Jediné zariadenie, ktorým v roku 2009 vykonávali kontrolu obmedzovača rýchlosti bol prístroj MAHA
TESTER TACHOGRAFOV SLT 1.

22. Podľa metodického pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
číslo 23 zo dňa 24.05.2007 na vykonávanie kontroly funkčnosti a nastavenia obmedzovačov rýchlosti
motorových vozidiel pri technických kontrolách vozidiel pri kontrolnom úkone číslo 721 - obmedzovačrýchlosti - kontrola funkčnosti a nastavenia vykonávanom pri technických kontrolách vozidiel v STK v
Slovenskej republike, sa na stojacom vozidle posudzuje reakcia obmedzovača rýchlosti na simulované
prekročenie rýchlosti na, ktorú je nastavení. Prekročenie nastavenej rýchlosti sa simuluje privedením

elektronického signálu s vhodnou frekvenciou cez diagnostickú zásuvku tachografu do systému
obmedzovača rýchlosti. Pri manipulácii s tachografom v súvislosti s vykonávaním kontroly obmedzovača
rýchlosti je treba dbať na to, aby v žiadnom prípade neboli porušené plomby. Ak nie je diagnostická
zásuvka tachograf u prípustná bez toho, aby museli byť porušené plomby, kontrolu obmedzovača
rýchlosti nie je možné vykonať a postupuje sa podľa bodu 3 spôsobu kontroly uvedeného v kontrolnom

úkone číslo 721. Kontrola obmedzovača rýchlosti sa vykoná metódami uvedenými v prílohe číslo 1:
1/ metóda „živí plyn“ - motor vozidla musí byť udržiavaný v chode s miere zvýšenými voľnobežnými
otáčkami približne 1500 za minútu. Rýchlosť simulovaná prístrojom sa postupne zvyšuje až kým nie
je dosiahnutá nastavená rýchlosť obmedzovača rýchlosti. Po dosiahnutí nastavenej rýchlosti by mal
obmedzovač rýchlosti vyslať signál do riadiacej jednotky motora, a tým zredukovať prívod paliva, čo sa
prejaví znížením otáčok motora. Funkčnosť obmedzovača rýchlosti možno overiť buď sluchom alebo

prostredníctvom otáčkomera na palubnej doske vozidla, zistenú nastavenú rýchlosť je potrebné odčítať
z displeja prístroja, alebo 2/ metóda „mŕtvy plyn“ - pomocou prístroja pri bežiacom motore vozidla je
simulovaná rýchlosť prekračujúca hodnotu predpísanej nastavenej rýchlosti obmedzovača rýchlosti. Pri
úplnom stlačení plynového pedálu by nemal byť zaznamenaný žiaden, alebo len minimálny vplyv na
výšku otáčok motora. Kontrola s touto metódou umožňuje zistiť, či je obmedzovač rýchlosti funkčný,

neumožňuje však stanoviť presnú hodnotu nastavenej rýchlosti obmedzovača rýchlosti. Vykonanie
kontroly obmedzovača rýchlosti sa potvrdí rub tachografového kotúča odtlačkom pečiatky podľa vzoru v
prílohe číslo 2. Predloženie pôvodného tachografového kotúča môže byť od vodiča vozidla vyžadované
kontrolným orgánom pri prípadných cestných kontrolách.

23. AV mobil spol. s r.o. Nové Zámky autorizovaný dealer AVIE vydal dňa 12.04.2013 potvrdenie o
hodnote nameranej maximálnej rýchlosti vozidla pomocou INSIDE - testerom na motor na motorové
vozidlo na základe žiadosti majiteľa motorového vozidla ŠPZ U., V. K. č. motora XXXXXXXX stav
tachometra ku dňu 12.04.2013 974. 975 km, podľa ktorého, vozidlo bolo pripojené na tester motora typ
INSIDEodspoločnostiCUMINNSvýrobnéhozávoduzaúčelomzisteniamaximálnejrýchlostinastavenej

vovýrobnomzávodenamaximálnurýchlosťmotorovéhovozidla145km/hod..Uvedenúhodnotujevidieť
v prílohe č. 1 tohto listu /diagnostický test vozidla/. K tomuto potvrdeniu a nameranej hodnote svedok J.
K. konateľ spoločnosti AV MOBIL, spol. s r.o. Nové Zámky, pred súdom uviedol, že pán V. prišiel za ním
ako za autorizovaným predajcom motorových vozidiel a servisu AVIA a požiadal ho, aby zdiagnostikoval
funkčnosť obmedzovača rýchlosti na predmetnom motorovom vozidle. V predmetnom autorizovanom

servise vykonali diagnostiku a zistili, že obmedzovač rýchlosti na predmetnom motorovom vozidle má
nastavenú rýchlosť tak ako to bolo nastavené vo výrobnom závode, čiže na 145 km/hod., a, že s týmto
obmedzovačom rýchlosti nič robené nebolo. K tomu vysvetlil, že motorové vozidlo má istý program,
napríklad motorové vozidlá v súčasnosti vyrábané nad 3,5 tony sú zaobstarané obmedzovačom rýchlosti
priamo od výrobcu s patričnou hodnotou rýchlosti 90 km/h, pokiaľ by chcel prestaviť predmetný

obmedzovač rýchlosti na starom type motorového vozidla, musel by na to vyžiadať povolenie od
zástupcu motorov do motorových vozidiel AVIA, čiže od firmy CUMMINS, ktorá má zastúpenie v Prahe.
Totiž program na prestavenie obmedzovača rýchlosti ani autorizovaný servis, pre tieto typy motorových
vozidiel, nemá. Podľa jeho zistení na STK majú možnosť len to zistiť, či motorové vozidlo má alebo nemá
obmedzovať rýchlosti a to podľa toho aké má motorové vozidlo isté otáčky a pri diagnostike výfukových

plynov sú schopný povedať či motorové vozidlo obmedzovač rýchlosti má alebo nemá. V statickej polohe
motorového vozidla sa skúma podľa otáčok či motorové vozidlo má alebo nemá obmedzovač rýchlosti,
napríkladtak,ženadistéotáčkyužmotorovévozidlonepovolíďalšieotáčky.Zvlastnýchskúsenostívšak
vie, že motorové vozidlá značky AVIA sú nízko otáčkové, pretože majú namontované nízko otáčkové
motory, ktoré už pri otáčkach 1500 - 1600 dosahujú pri jazde rýchlosť 90 km/h. Spoľahlivo preto zistiť na

akú hodnotu je nastavený obmedzovač rýchlosti motorového vozidla sa dá jedine jazdou na motorovom
vozidle alebo príslušným programom v autorizovanom servise. V danom prípade oni skontrolovali len
to či je v programovej jednotke predmetného motorového vozidla nastavený obmedzovač rýchlosti. To
čo bolo nastavené mechanicky v Španielsku oni nekontrolovali. Pripustil, že mohol byť namontovaný
mechanicky obmedzovač rýchlosti, avšak to oni neskúmali lebo elektronicky v riadiacej jednotke bol

namontovaný pôvodný program bez obmedzovača rýchlosti a oni len tento skúmali.

24. Súd doplnil dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu L. V. a svedkyne M. F..25. Konateľka žalobcu L. V. pred súdom okrem iných uviedla, že predmetné motorové vozidlo bolo
zakúpenévroku2003avtedyvedeliotomztechnickéhopreukazumotorovéhovozidlaakúmánajvyššiu
konštrukčnú rýchlosť, vedeli o tom, že v čase kúpy ešte predmetné vozidlo nemuselo mať obmedzovače

rýchlosti i o tom vedeli že od 15.03.2006 vozidlá uvedeného typu, ktoré dosahujú vyššiu rýchlosť ako
90 km/h musia mať obmedzovač rýchlosti. Neriešili to, pretože i tak maximálnou rýchlosťou vodiči na
tomto motorovom vozidle mohli jazdiť len 90 km/h. Vedeli o tom, že z dôvodu, že konštrukčná rýchlosť
predmetného motorového vozidla je vyššia ako 90 km/ h a, že nemá obmedzovač rýchlosti nie je
preto vozidlo spôsobilé na cestnú premávku. Predmetné motorové vozidlo sa zúčastnilo od roku 2006

viacero technických kontrol na STK a, hoci vedeli o tomto nedostatku vozidla, spoliehali sa na to, že na
protokole o vykonaní technickej kontroly predmetného vozidla bola kolónka ohľadom vykonanej kontroly
i obmedzovača rýchlosti a pokiaľ im to nebolo vytknuté tak sa spoliehali na to, že je to v poriadku. Keďže
v Španielsku zistili, že motorové vozidlo nemá obmedzovač rýchlosti následne si dali skontrolovať všetky
motorové vozidlá uvedeného typu prostredníctvom autorizovaného servisu v Nových Zámkoch. Dali si
tu namontovať do takýchto vozidiel obmedzovač rýchlosti. Čiže problém s obmedzovačom rýchlosti na

uvedených typoch motorových vozidiel začali riešiť až potom čo v Španielsku dostali pokutu.

26. Svedkyňa M. F. u žalobcu bola zamestnaná v rokoch 1997 až 2013 ako vedúca dopravy a mala na
starosti všetky motorové vozidlá. Bola toho názoru, že žalovaný riadne si nesplnil svoju povinnosť keď
skontroloval predmetné motorové vozidlo a dal povolenie na jeho prevádzku. Potvrdila, že i ona vedela o

tom, že najvyššia konštrukčná rýchlosť predmetného vozidla podľa technického preukazu bola 120 km/
h, poznala i nariadenie vlády číslo 154/2006 Z. z. o tom, že v motorové vozidlá uvedeného typu môžu
jazdiť maximálne 90 km/h, ale domnievala sa, že na predmetnom motorovom vozidle bol obmedzovač
rýchlosti, nevedela však na akú rýchlosť obmedzoval tento obmedzovač.

27. Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa § 2 ods. 1/ a 2/ Vyhlášky číslo 464/2009 Z.z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách prijatej v súlade s príslušným právnym aktom Európskych spoločenstiev (Smernica

Európskeho parlamentu a Rady 98/34 /ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických
noriem a predpisov - mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kapitola 3/zv. 20 v platnom znení) vozidlo
prevádzkované v cestnej premávke a jeho výbava musí svojím vyhotovením zodpovedá stavu, v ktorom
bolo schválené ak touto vyhláškou alebo osobitnými predpismi (napríklad zákon číslo 461/2007 Z.z. o
používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave) nie je ustanovené inak.

Podľa § 9 ods. 1/ a 3/ citovanej Vyhlášky počas prevádzky vozidla v cestnej premávke nesmie byť
prekročená najväčšia konštrukčná rýchlosť vozidla ustanovená výrobcom vozidla. Vozidlá kategórie M
2, M 3, N 2 a N 3 musia byť vybavené zariadením obmedzujúcim rýchlosť podľa osobitného predpisu,
(Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 154/2006 Z.z. o používaní zariadení obmedzujúcich

rýchlosť určitých kategórií motorových vozidiel), ak v ňom nie je ustanovené inak. Zariadenie
obmedzujúce rýchlosť vo vozidle musia byť zaplombované alebo inak zabezpečené tak, ak by sa
zabránilo neoprávnenej manipulácii.

Podľa z § 2 písmeno a/ bod 1/ 2/ Nariadenia vlády číslo 154/2006 Z. z. o používaní zariadení

obmedzujúcich rýchlosť určitých kategórií motorových vozidiel na účely tohto nariadenia vlády sa
rozumie zariadením obmedzujúcich rýchlosť zariadenie, ktorého funkciou je riadenie dodávky paliva do
motora, na účely obmedzenia rýchlosti vozidla; môže ísť o prístroje na obmedzenie rýchlosti určený na
používanievovozidle,ktorýmáudelenétypovéschválenieESsamostatnejtechnickejjednotky,alebobol
montovaný systém obmedzujúci najvyššiu rýchlosť vozidla, ktorý je zabudovaný do konštrukcie vozidla

a spĺňa technické požiadavky podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 6 ods. 1/ a 2/ citovaného Nariadenia vlády každé vozidlo alebo zariadenie obmedzujúce
rýchlosť typovo schválené ES podľa tohto nariadenia vlády musí byť vyrobené tak, aby bolo v zhode so
schváleným typom na základe splnenia požiadaviek uvedených v paragrafe 3 ods. 1/ a 2/. Na overovanie

ich splnenia požiadaviek podľa odseku 1/ sa vykonávajú kontroly výroby.Podľa § 4 ods. 2/ písmeno b/ Nariadenia vlády číslo 153/2006 Z. z. o technických požiadavkách na
zariadenie obmedzujúce rýchlosť určitých motorových vozidiel zariadenia obmedzujúce rýchlosť musí
obmedziť rýchlosť vozidla tak, aby neprevýšila 90 km.h-1 pri vozidlách kategórie N 2 a N 3.

Podľa § 6 citovaného Nariadenia vlády zariadenia obmedzujúce rýchlosť môžu inštalovať len fyzické
osoby alebo právnické osoby, ktoré majú udelené osvedčenie výrobcu alebo zástupcu výrobcu podľa
osobitného predpisu (§ 4 zákona číslo 725/2004 Z. z. ).

Podľa § 1 ods. 1/ písmeno c/ a f/ zákona číslo 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon
upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách (zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon, v znení
neskorších predpisov), podmienky konštrukcie a schvaľovanie cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel,
povinnostiprevádzkovateľovcestnýchvozidielazvláštnychvozidiel,technickékontrolycestnýchvozidiel

a zvláštnych vozidiel, práva a povinnosti osôb ktoré prevádzkujú stanicou technickej kontroly.

Podľa § 21 ods. 1/ písmeno a/ citovaného zákona prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na
pozemných komunikáciách je povinný udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov
na obsluhu a údržbu vydaných výrobcom, zabezpečiť, aby vozidlo bolo vybavené povinnou výbavou

ustanovenou všeobecným záväzným predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, po vykonaní
montáže systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky na vozidlo zabezpečiť na vlastné
náklady vykonanie určených testov alebo kontrolu, ak taká povinnosť bola uložená Okresným úradom.

Podľa § 37 ods. 1/ citovaného zákona stanica technickej kontroly je pracovisko špecializované na

vykonávanie technických kontrol vozidiel.

Podľa § 40 ods. 1/ písmeno a/ a b/ oprávnená osoba technickej kontroly je povinná zabezpečiť
vykonávanie technických kontrol v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušných druhoch technických
kontrol a kategóriu vozidla prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia a

odbornej spôsobilosti na príslušných druhoch technickej kontroly a kategórie vozidla (ďalej " osvedčenie
kontrolného technika " ), zabezpečiť, aby technické vybavenie a usporiadanie stanice technickej kontroly
zodpovedalo udelenému oprávneniu podľa § 39.

Podľa § 48 ods. 1/ a ods. 4/ písmeno a/ až i/ citovaného zákona technickou kontrolou sa rozumie

prehliadka a posúdenie technického stavu vozidla systémov, komponentov alebo samostatných
technických jednotiek. Technická kontrola v stacionárnej stanici technickej kontroly alebo v mobilnej
stanici technickej kontroly sa vykonáva podľa jednotlivých druhov kontrol v rozsahu kontrolných úkonov
ustanovených týmto zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto
zákona a podľa metodík vydaných ministerstvom. Technickou kontrolou sa na vozidle kontroluje brzdová

sústava, riadenie, nápravy, kolesá, pruženie, hriadele a kĺby, nápravy a karosérie, osvetlenie a svetelná
signalizácia, predpísaná a zvláštna výbava, ostatné systémy, komponenty alebo samostatné technické
jednotky, zaťaženie životného prostredia, identifikátory vozidla s údajmi uvedenými v dokladoch vozidla.

Podľa § 52 ods. 1/ a 5/ citovaného zákona dokladom o vykonaní technickej kontroly podľa § 49 ods. 2

písmeno a/ a d/ je vyznačený protokol o technickej kontrole vozidla, osvedčenie o technickej kontrole a
vyznačená (perforovaná) kontrolná nálepka. Dokladom o vykonaní technickej kontroly podľa § 49 ods.
2 písmeno f/ je vyznačený protokol o technickej kontrole vozidla a potvrdenie o technickej kontrole na
vydanie prepravného povolenia (Európska konferencia ministrov dopravy CEMT/ECMT).

Podľa § 6 ods. 2/ písmeno a/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prevádzkovateľ vozidla (§ 2 písmeno am/ zákona číslo 725/2004 Z.z.) nesmie
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia
nesplnenia ustanovené podmienky.

Podľa § 4 ods. 1/ písmeno a/ citovaného zákona vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré
možno prevádzkovať v cestnej premávke, ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie
nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť,
smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť;pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky a, aby sa nepoškodila cesta.

28. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že vykonanie technickej kontroly motorového vozidla je zákonná
povinnosť s možnosťou povinnej osoby z vopred určeného množstva spôsobilého subjektu na základe
neformálnej zmluvy, kedy predmet, rozsah a podmienky sú vopred zákonom stanovené bez možností
ich zúženia alebo rozšírenia, vybrať konkrétnu stanicu technickej kontroly. Na základe toho je daná aj
povinnosť i zodpovednosť subjektov zmluvného vzťahu, ktoré sú ohraničené právnym predpisom, a

to konkrétne pristaviť motorové vozidlo v určenom čase na vybranú stanicu technickej kontroly, ktorá
je oprávnená i povinná vykonať technickú kontrolu vozidla, a na základe výsledkov kontroly udelí,
respektíve neudelí súhlas spôsobilosti prevádzky motorového vozidla v cestnej premávke. Nepochybne
prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách je povinný udržiavať
vozidlo v riadnom technickom stave, a za tento technický stav aktuálne zodpovedá. Nepochybne
motorové vozidlá uvedeného typu od 15.03.2006 podľa vyššie citovaných právnych predpisov mali

byť vybavené obmedzovačom rýchlosti, buď na základe výrobnej konštrukčnej rýchlosti vozidla
ustanovenej výrobcom alebo pokiaľ motorové vozidlo bolo dané do prevádzky pred týmto dátumom,
na základe nainštalovaného obmedzovača rýchlosti fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré majú
udelené osvedčenie od výrobcu alebo zástupcu výrobcu podľa osobitného predpisu. Je preukázané,
že konštrukčná rýchlosť predmetného motorového vozidla bola určená maximálnou hodnotou od

výrobcu na 120 km/h, čo bolo poznamenané i v technickom preukaze motorového vozidla. Napokon
sa preukázalo následnou kontrolou, že táto konštrukčná rýchlosť dosahovala až 145km/h. Preukázane
o tejto vyššej konštrukčnej rýchlosti (nad 90km/h) motorového vozidla, o tom, že motorové vozidlo
bolo dané do prevádzky ešte pred 15.03.2006, a že nemá obmedzovať rýchlosti, vedel žalobca, to
potvrdila konateľka žalobcu a napokon i vodič motorového vozidla, ktorý pristavoval motorové vozidlo na

technickú kontrolu. Žalobca bez právneho dôvodu sa spoliehal na to, že keď vodiči nepresiahnu rýchlosť
90 km/h nebude sa riešiť to, že predmetné motorové vozidlo nie je spôsobilé na cestnú premávku hoci
o tejto nespôsobilosti žalobca preukázateľne vedel.

29. Na základe vykonaného dokazovania je možné vysloviť názor, že vysokou pravdepodobnosťou,

hraničiacou istote, pokuta žalobcovi (a následné zadržanie motorového vozidla) Španielskymi orgánmi
bolauloženázapriestupokpretechnickýnedostatoknamotorovomvozidle(nemalfunkčnýobmedzovač
rýchlosti v súlade s platnými predpismi v čase kontroly, ktorý by zabezpečil obmedzenie rýchlosti tohto
typu vozidla N2 nad 90 km/h). Nepochybné je i to, že pokiaľ žalovaný riadne vykoná technickú kontrolu
motorového vozidla musí zistiť nefunkčnosť obmedzovača rýchlosti, respektíve jeho neexistenciu

(pričom nebolo preukázané, že by po vykonaní kontroly niekto s týmto manipuloval) a tým pádom i to, že
vozidlo nie je spôsobilé cestnej premávky). Nezistilo sa ani to, že by táto vada nastala až po vykonaní
technickej kontroly (právo opačného dôkazu).

30. Je možné súhlasiť s tým ako to sami strany sporu uvádzajú, že medzi žalobcom a žalovaným

ako podnikateľmi bol na základe ústnej dohody - telefonickej objednávky termínu kontroly potvrdenej
faktickým pristavením vozidla u žalovaného a jeho prenechaním na kontrolu založený obchodnoprávny
vzťah predmetom, ktorého bol výkon technickej kontroly vozidla, že bola uzavretá nepomenovaná ústna
zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ teda si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody v danom prípade je potrebné vychádzať z nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase
vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú
bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala
alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže
poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za
podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 382 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti
škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za
účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná
s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej
zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto
povinnosť nesplnil.

31. Vznik zodpovednosti za škodu je v nadväznosti na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka

založený na predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z procesného
hľadiska v súdnom konaní znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu poškodený. Ak poškodený preukáže, že nastali predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu škodca za škodu zodpovedať nebude pokiaľ preukáže, že nastala niektorá

z okolností vylučujúcich zodpovednosť, napríklad, že zodpovednosť za škodu je vylúčená, pretože
škoda bola spôsobená konaním poškodeného alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol poškodený
povinný, alebo ide o škodu, ktorú povinný v čase vzniku škody nemohol predvídať. Princíp
objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie spočíva na troch základných predpokladoch vzniku
zodpovednosti, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

protiprávnym konaním. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku
alebo zo zákona, škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody
skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov spojených so vznikom
a zisťovaním škody a nemožnosť vykonávať určité majetkové práva alebo podobu ušlého zisku,
ktorým sú vyčíslené hodnoty v dôsledku ktorého sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti

nezväčší. Otázka príčinnej súvislosti je otázka skutkovou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy ak
protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede a teda, ak protiprávne konanie škodcu bolo
príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Musí teda byť doložené, že nebyť protiprávneho
konania škodcu škodlivý následok by nenastal (príčinou škody je iná skutočnosť napríklad porušenie
zmluvnej povinnosti samotným poškodeným, prípadne porušením právnych predpisov poškodeným)

zodpovednosť za škodu nenastáva. (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová
značka 4Obo 135/2007 zo dňa 10.06.2008, spisová značka 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.06.2010,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6M-Cdo 16/2012 zo dňa 30.10.2013).
Účastnícizáväzkovýchprávnychvzťahovsúpovinnýpredchádzaťškodám.Vnadväznostinavšeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a povinnosť odvrátiť škodu podľa § 384

Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník rozširuje povinnosť predchádzať škodám o vylúčenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesplnením prevenčnej povinnosti v zmysle § 382 Obchodného
zákonníka. Vylúčenie povinnosti nahradiť škodu sa pritom vzťahuje na škodu spôsobenú nesplnením
všeobecnej prevenčnej povinnosti ako aj akejkoľvek inej povinnosti predchádzať škodám ustanovenej
osobitnými právnymi predpismi. Ustanovenie § 382 Obchodného zákonníka limituje výšku nároku na

náhraduškodyvylúčenímtejčastitohtonároku,ktorýbybolzapredpokladuriadnehoplneniaprevenčnej
povinnosti odvrátiteľný samotným poškodeným. Jednou zo základných zásad, ktoré sa uplatňujú v
obchodných záväzkových vzťahoch, je princíp profesionality. Pokiaľ by v súlade s ním žalobca so správal
predišiel by tomu, aby bol sankcionovaný a tým by predišiel vzniku škody.

32. Dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný predmetnú technickú kontrolu motorového
vozidlaavykonalvadne.Bolopreukázané,žepredmetnémotorovévozidlonemalofunkčnýobmedzovač
rýchlosti, ktorý by obmedzoval konštrukčnú maximálnu rýchlosť motorového vozidla podľa aktuálneho
právneho predpisu platobného v čase vykonania technickej kontroly na 90 km/h. Napriek tomu žalovaný
potvrdil technickú nezávadnosť predmetného motorového vozidla a spôsobilosť na cestnú premávku.

Tým jednoznačne žalovaný porušil svoju právnu povinnosť. Ak by žalobca bol sankcionovaný za
nekvalitne poskytnutú službu žalovaným, žalovaný by mal povinnosť nahradiť vzniknutú škodu. V
súdenom prípade je potrebné túto zodpovednosť skúmať v troch rovinách:po 1. pokiaľ by nebolo vozidlo uznané na STK spôsobilé cestnej premávky a napriek tomu
prevádzkovateľ prevádzkuje vozidlo v cestnej premávke zodpovedá za zistený technický stav a prípadnú
škodu s tým spojenú pri cestnej kontrole prevádzkovateľ,

po 2. pokiaľ stanica technickej kontroly uznala motorové vozidlo z technického hľadiska ako spôsobilé na
prevádzku v cestnej premávke a motorové vozidlo má zlý technický stav, ktorý zjavenie musel existovať
v čase vykonanej technickej kontroly a v bezprostrednom časovom slede zistenej pri cestnej kontrole
bez zjavného zásahu do tohto technického stavu prevádzkovateľom po vykonaní technickej kontroly a,
o ktorom zlom technickom stave prevádzkovateľ nevedel zodpovedal by za prípadnú škodu spôsobenú

zlým technickým stavom motorového vozidla žalovaný.
po 3. pokiaľ motorové vozidlo nebolo spôsobilé pre zlý technický stav (nesúlad s právnymi predpismi)
cestnej premávky o ktorom prevádzkovateľ vedel, napriek tomu motorové vozidlo prevádzkuje
spoliehajúc sa na to, že tento zlý technický stav motorového vozidla sa nezistí pri technickej kontrole,
prípadne cestnej kontrole, za prípadnú škodu zodpovedá napriek vadne vykonanej technickej kontrole
motorového vozidla žalovaným žalobca.

To, že bola takto vadne vykonaná technická kontrola žalovaným žalobca musel okamžite po vykonaní
technickejkontrolyvedieť,pretožebolopreukázanédokazovaním,žesamotnýžalobcavedelotejtovade
predmetného motorového vozidla a tým nespôsobilosti motorového vozidla cestnej premávky, napriek
tomu sa spoliehal na to, že pokiaľ vodiči neprekročia rýchlosť s motorovým vozidlom 90 km/h nezistí
sa nespôsobilosť motorového vozidla cestnej premávky vzhľadom na jeho nesúlad s právnymi normami

platnými od 15.03.2006. Dokazovaním bolo teda zistené to, že žalobca už od 15.03.2006 mal o tom
vedomosti, že mu hrozí sankcia za porušovanie právnych predpisov a bolo otázkou času, kedy táto
sankcia nastane. K tejto sankcie došlo pri bežnej cestnej kontrole motorového vozidla v Španielsku, kedy
bolo prakticky odhalené to o čom žalobca vedel a žalovaný pri pravidelných technických kontrolách po
15.03.2006 mal odhaliť, že vozidlo nie je spôsobilé na cestnú premávku pre nefunkčnosť obmedzovača

rýchlosti.

33. Jednou zo základných zásad, ktoré sa uplatňujú v obchodných záväzkových vzťahoch, je princíp
profesionality. Pokiaľ by v súlade s ním žalobca so správal predišiel by tomu, aby bol sankcionovaný
a tým by predišiel vzniku škody. Preto súd je toho názoru, že žalovaný nezodpovedá za uloženú

sankciu a za následné vyradenie motorového vozidla z cestnej premávky španielskymi orgánmi, pretože
túto škodu si spôsobil žalobca sám zjavným porušením právnych predpisov. Ako už bolo vyššie
uvedené, motorové vozidlo od 15.03.2006 nebolo technicky spôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciach. Súd naďalej zotrváva na vyslovenom právnom názore, že v danom prípade túto priamu
zodpovednosť za technický stav motorového vozidla prevádzkovateľom motorového vozidla, prípadne

aktuálne vodičom motorového vozidla, nie je možné preniesť na iný subjekt vo forme uplatnenej
náhrady škody, pretože vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť
s touto prevádzkou. Priama zodpovednosť v danom prípade za prevádzku motorového vozidla, za jeho
technickýstav,aktuálneťažilaprevádzkovateľamotorovéhovozidlaprípadnevodičamotorovéhovozidla
a nie žalovaného. Uloženie pokuty a vyradenie vozidla z cestnej premávky bol dôsledok technickej

nespôsobilosti motorového vozidla cestnej premávky a nie nedostatok kontrolnej činnosti žalovaného.
Preto súd žalobu zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom súdu
prvej inštancie na Krajský súd v Trnave písomne v troch vyhotoveniach.

Ak si povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať
o nariadenie súdnej exekúcie.