Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010128
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215010128.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Martina Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. mája 2019, v trestnej veci obžalovaných F.. E. O. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods.1, ods.2 písm.a/, Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora
a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28.2.2018 sp.zn. 4T/11/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods.1 Tr.por. z a m i e t a odvolanie splnomocnenca poškodeného F..E. D. - P.. J. E..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 4T/11/2015 zo dňa 28.2.2018 podľa § 285 písm.c/ Tr.por.
oslobodilspodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryKošiceIIsp.zn.3Pv/102/12zodňa28.1.2015,

obžalovaných F.. E. O., Z.. XX.XX.XXXX V. A., trvale bytom A., R.. L. XX, F.. Š. Š., Z.. XX.X.XXXX V.
A., trvale bytom A.D., R.. A. XX, F.. F. A., Z.. XX.X.XXXX V. A., trvale bytom A., O. XX T. F.. M. L., Z..
X.X.XXXX V. A., trvale bytom A., X. XX, pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 23.1.2012 v čase od 7.30 hod. do 8.00 hod. v A. na ulici Z. v Š. K.Z. O. X. Q. T. po predchádzajúcej

vzájomnej dohode spoločne s mal. Š. Q.., Z.. XX.X.XXXX, F.. L. E.., Z.. XX.X.XXXX T. F.. Q. J.., Z..
XX.X.XXXX G. Z. X. F.. E. D.., Z.. XX.X.XXXX a to tým spôsobom, že po príchode poškodeného do
Š., ktorý bol v hokejovom výstroji a sedel v Š. vo Q. B. Z. E., obv. ml. F. A.A. zatvoril dvere, obv. ml.
M. L. na pokyn obv. ml. E. O. a mal. Q. J.., zhasol svetlo a následne poškodeného udierali päsťami,
na ktorých mali hokejové rukavice a hokejkami do celého tela a najmä hlavy, udierali jeho celé telo a
hlavu do železného boxu, pričom sa mu po celý čas snažili stiahnuť z hlavy hokejovú prilbu, avšak sa

im to nepodarilo, následne po opätovnom zhasnutí svetla ďalej pokračovali vo fyzickom útoku, pričom
opakovali a neustále vykrikovali „stiahnite mu prilbu“, pričom poškodený pri tomto útoku stále sedel na
lavičke a nemohol odísť, nakoľko dvere boli strážené, v dôsledku čoho poškodený utrpel viacpočetné
pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice s blokovým postavením IV až VI krčného stavca
s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 42 dní, čím spôsobili I. X. L., T..Q.. Q. Q.L.
V. B., R.. M. Č.. XX, D. XX XXX XXX škodu v celkovej výške 1.072,60 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali mladiství obžalovaní.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por. odkázal poškodených E. D., Z.. XX.X.XXXX V. A., trvale bytom A., A. XX, A.
a L. I. X., T..Q.., M. XX, B., D. XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Protitomutorozsudkupojehovyhlásení,odôvodneníapopoučenípodaťopravnýprostriedokprokurátor
podalodvolanie.Vzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieajsplnomocnenýzástupcapoškodeného
E. D. P.. J. E. pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd v tomto prípade dospel k nesprávnym
právnym záverom, keď obžalovaných oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr.por.

Podľa názoru súdu ani jedným z produkovaných dôkazov, nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané,

že skutku sa mali dopustiť práve obžalovaní mladiství. Jediným dôkazom smerujúcim proti obžalovaným
je výpoveď poškodeného E. D., ktorú však súd vyhodnotil ako plnú rozporov, a preto postupoval v zmysle
zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaných.

Konštatovaný právny záver súdu prokurátor považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného
posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu veci.

Prokurátor poukázal predovšetkým na výpovede poškodeného E. D., ktorý vo svojich výpovediach
podrobne popísal, čo predchádzalo spáchaniu skutku, ako aj jeho samotný priebeh, pričom ako osoby,
ktoré ho napadli, označil práve obžalovaných.

Túto jeho výpoveď v podstate nepriamo potvrdili svedkovia Š. Q., P. Š., L. U.A., F. P. T. K. F. O., ktorí
zhodne popísali, že ku skutku došlo a že sa na ňom podieľali všetci obžalovaní. Podľa ich výpovedí
motívom spáchania skutku mala byť predovšetkým odplata za to, že poškodený meškal na tréning.

V tejto súvislosti prokurátor poukázal aj na tú skutočnosť, že napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní

vypovedal poškodený E. D. a vyššie uvedení svedkovia menej detailne ako v prípravnom konaní (čo
je pochopiteľné vzhľadom na dlhší časový odstup, nakoľko skutok sa stal dňa 23.1.2012), avšak s
uvedením všetkých podstatných okolností, nevyhnutných na rozhodnutie o vine u obžalovaných za
spáchanie žalovaného konania.

V kontexte s vybranými dôkazmi korešpondujú aj závery znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvia ortopédie F.. B. E., z ktorých okrem iného vyplýva, že zranenia poškodeného
vznikli v súlade s mechanizmom opísaným poškodeným, teda následkom bitky päsťami a úderov
hokejkami.

Taktiež aj znalkyňa z odboru psychológie X.. M. Q., ktorá okrem iného potvrdila, že u poškodeného ide
o správne vnímanie situácie, o primeranú interpretáciu skutočnosti. Sklon ku klamaniu nebol zistený
(lží skóre má v norme), čo znamená, že skutočnosti podáva v rovine objektivity, bez subjektívneho
skresľovania a bez zveličovania.

V závere prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
podľa § 321 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný F.. E. O. prostredníctvom svojho obhajcu tak, že v

celom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi Okresného súdu Košice II, nakoľko jediným dôkazom
produkovaným na hlavnom pojednávaní smerujúcim voči jeho osobe bola len výpoveď poškodeného
plná rozporov a táto v intenciách zásady „in dubio pro reo“ nemôže obstáť. Svedkovia, ktorí podľa názoru
prokurátora nepriamo usvedčujú obžalovaných zo spáchania skutku zhodne uviedli, že v podstate nič
nevideli, ani nič nepočuli. V závere navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora

ako nedôvodné zamietol.

Z písomných dôvodoch odvolania splnomocneného zástupcu poškodenej strany vyplýva, že v zmysle
platnej zákonnej úpravy poškodený nemá právo podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku súdu,
ktorým boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby. Aj napriek uvedenému poškodený vo svojich

dôvodoch odvolania rozoberá dôkaznú situáciu, ktorá podľa jeho názoru vyznieva v neprospech
obžalovaných, keď cituje jednotlivé výpovede poškodeného, resp. svedkov. Zároveň poukazuje aj
na prepis zvukovej nahrávky vyhotovenej matkou poškodeného v C. T., ktorú vyhotovila v C. T.
za prítomnosti rodičov O.. Zároveň splnomocnený zástupca poškodeného poukazuje na viacerépochybenia polície v prípravnom konaní, najmä na to, že odmietol vec týkajúcu sa podozrenia zo
spáchania trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods.1 Tr.zák. Zodpovednými za tento
trestný čin mali byť poverení zamestnanci, tréner a asistent trénera.

V závere písomných dôvodoch odvolania splnomocnený zástupca poškodenej strany navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm.e) Tr.por.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanieokresnéhoprokurátoranie
je dôvodné a odvolanie splnomocneného zástupcu poškodeného E. D. P.. J. E. je podané neoprávnenou
osobou.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy na

objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil
jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por.

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, keďže tieto zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že sa

skutok stal, avšak ho nespáchali obžalovaní.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci z výsluchu mal. poškodeného a z výsluchov
svedkov F. B., J.. Ľ. O.Č., E. D., J. O., F. E., P. J., F. V., P. Š., L. E., F. P., K. F. O., Q. J., Š. Q., L. U. a
zákonných zástupcov obžalovaných a mal. poškodeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

nevyplynulo, že to boli práve obžalovaní F.. E. O., F.. F. A., F.. Š. Š., F.. M. L., ktorí dňa 23.1.2012 v čase
od 7:30 hod do 8:00 hod v A. Z. R. Z. v Š. K. O. X. Q. T., po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne
s F.. Š.D. Q.., F.. L. E.. T. F.. Q. J.. fyzicky napadli poškodeného E. D., ktorému spôsobili poranenia
opísané vo výrokovej časti rozsudku s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 42 dní.

Výpoveď poškodeného F.. E. D., ktorú vykonal na hlavnom pojednávaní možno vyhodnotiť ako plnú
rozporov vo vzťahu k tej skutočnosti, kto a akým spôsobom sa mal podieľať na fyzickom útoku na jeho
osobu dňa 23.1.2012. Najprv vypovedal, že v šatni boli F. A. T. M. L., ktorí zhasli svetlo a vtedy počul
ako niekto zo zadnej časti kričal „zbite ho! Dajte mu!“ a potom ho napadli tak, že dostal boxer, cítil údery
hokejkami, päsťami. Potom sa na chvíľu zasvietilo svetlo a zase sa vyplo a znovu ho napadli, čo sa ešte

raz všetko zopakovalo.

Viackrát na otázku, kto sa zúčastnil útoku odpovedal spôsobom : „ J., O., E., nepreštudoval si spis takže
to nevie povedať“. Následne uviedol, že: „napadol ma A., či vlastne E., O., J., neviem. Dlho nevidel
spis, bolo to dosť dávno.“

Počas útoku sedel celý čas v boxe, nevedel sa postaviť, udierali ho päsťami, hokejkami do oblasti hlavy,
krku, trupu, hrudníka, rúk a vpredu boli hlavne J. T. O.. To vedel, lebo keď sa zaplo svetlo, tak tam ešte
stáli. Obžalovaní Š., A. T. L. tiež stáli pred ním, vpredu bol J. Q. O., a ďalší menovaní boli trošku ďalej
za nimi, ale udierali ho. Stáli v tesnej blízkosti pri ňom, ale stáli aj za nimi, nemohli sa všetci okolo neho

postaviť, lebo box, kde sedel, bol dosť malý.

Ako už bolo vyššie konštatované, poškodený E. D. počas svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní na
otázky, kto ho fyzicky napadol počas toho, ako bolo zhasnuté svetlo v šatni, označil za páchateľa F. A.,
E., Š. Š., J. T. O.. Neskôr uviedol aj meno Š. Q., avšak túto otázku krajský súd vyhodnotil ako sugestívnu.

Neskôr, keďže podľa výpovede poškodeného, boli na neho v krátkom časovom slede spáchané dva
útoky, uvádzal mená Š. Š., E., A., J., O. T. Q.. Pri druhom útoku mali byť podľa výpovede poškodeného
prítomné osoby A., E., Q., J. T. O..

To, že ho mali napadnúť práve menované osoby, poškodený E. D. vysvetlil tak, že aj keď tieto osoby v
skutočnosti nevidel, keď ho udierali, lebo bola tma, identifikoval ich na základe toho, že mali na rukách
rukavice a poniektorí aj hokejku. V závere svojej výpovede ako útočníkov označil obžalovaných F. A.,
Š. Š., E. O. T. M. L..K výpovediam svedkov, ktorých uvádzal prokurátor v písomných dôvodov svojho odvolania a ktorí mali
podľa názoru prokurátora spolu s poškodeným usvedčovať obžalovaných zo spáchania skutku, krajský

súd dodáva, že ani v jednej z týchto výpovedí sa neuvádzajú mená obžalovaných.

Všetci svedkovia uviedli, že neboli priamymi svedkami udalosti, nakoľko buď sa nachádzali vo vedľajšej
šatni alebo odišli po zhasnutí svetla, resp. počas ich prítomnosti bolo zhasnuté svetlo a hudba v šatni
hrala nahlas.

SvedokK.F.O.saofyzickomnapadnutídozvedelnadruhýdeň.Kvôliodstráneniurozporovbolisvedkovi
položené otázky, na ktoré uviedol, že v šatni bol asi len chvíľu, obliekal sa na tréning a následne odišiel
do deviatackej šatne s E. O. T. Q. J..

O predmetnom skutku svedok Q. J. vedel iba to, že niekto zbil poškodeného E. D., a to niekedy ráno

na zimnom štadióne. Keď prišli do kabíny zhaslo svetlo, hrala tam hudba ako vždy a potom sa svetlo
zasvietilo a on odchádzal na druhý tréning.

Svedok Šimon Stríž na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol očitým svedkom lebo sedel v druhej
časti šatni, vo výhľade mu bránil prezliekací box pre hráčov. Svedok s ostatnými opúšťali šatňu skôr, lebo

poškodený bol ešte oblečený vo výstroji, keď odchádzali. Nevšimol si na ňom žiadne zranenia alebo
odreniny, keď ho videl v šatni.

Svedok L. U. si taktiež na skutok, ktorý sa mal udiať v priestoroch šatne nepamätal, uviedol, že keď
prišiel do šatne hrala hudba, zhaslo sa svetlo a on ležal na zemi medzi hokejkami. Potom nevedel čo

sa dialo, bola tma a nič nevidel. Počul hrať hudbu a nejaký buchot.

Tak,akoužbolovyššiekonštatované,zožiadnejzvyššieuvedenýchvýpovedínevyplýva,ktosapodieľal
kritického dňa na útoku na osobu ml. poškodeného E. D.. Takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ktorú
uvádzal otec poškodeného E. D., že mu mal cez telefón oznámiť mená páchateľov svedok F. E. tréner

chlapcov.

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa
§ 2 ods.10 Tr.por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím
nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom

trestného stíhania, resp. že skutok spáchal obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo
zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu
a aby existoval spoľahlivý záver, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z

uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Súdnemôževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecizdomnienokahypotéz,čoajsvysokým
stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného.

Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio

pro reo“.

Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná
požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom
skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí

iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu
taký istý význam ako dokázaná nevina.Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo aj podľa názoru krajského súdu bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 23.1.2012 došlo k fyzickému incidentu, t.j. že mal.
poškodený E. D. bol napadnutý a utrpel zranenia. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania

ani krajský súd nemohol bez akýchkoľvek pochýb ustáliť, že skutku sa mali dopustiť práve obžalovaní
mladiství F. A., Š. Š., E. O. T. M. L..

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu, dôkazy jak jednotlivo,
tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym

záverom.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôvodov, o ktoré okresný súd oprel svoje
rozhodnutie a kde v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané,
ktoré za pochybné a akými hodnotiacimi závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodov
dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v celom rozsahu

namieste.

Krajský súd vzhľadom na vecnú správnosť dôvodov okresného súdu si tieto v podrobnostiach v celom
rozsahu osvojuje a na ne poukazuje.

Za daného stavu krajský súd, zaoberajúc sa dôvodmi odvolania okresného prokurátora, pri takejto
ustálenej dôkaznej situácii považoval uvedené odvolanie za nedôvodné.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, ako už bolo vyššie konštatované splnomocnenec poškodeného
F.. E. D. - P.. J. E., ktoré síce podal len do výroku o náhrade škody, avšak v písomných dôvodoch

odvolania hodnotí aj skutkové zistenia okresného súdu, ktorými odôvodnil oslobodzujúci rozsudok, aj
nad rámec prieskumného konania sa k týmto skutočnostiam odvolací súd v tomto uznesení vyjadril.

V zmysle ustanovenia 307 ods.1 Tr.por., ak tento zákon nestanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Podľa § 308 ods.1 Tr.por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor,
len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody.

Podľa § 316 ods.1 Tr.por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Keďže z obsahu písomných dôvodov odvolania podaného splnomocnencom poškodeného F.. E. D. - P..

J. E. je zrejmé, že tento napáda rozsudok vo vzťahu k vine obžalovaných, dospel krajský súd k záveru,
že splnomocnenec poškodeného F.. E. D. P.. J. E. podal odvolanie ako osoba neoprávnená, a preto jeho
odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.