Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115206834
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115206834.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: JUDr. X. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XX, A. proti žalovaným: 1) Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2) Slovenská republika, za ktorú koná
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P-O- Box 57, Bratislava, o
zaplatenie 11 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.03.2015 domáhal, aby mu žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili 11 000 eur s
príslušenstvom titulom škody, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu na ich strane.
Uviedol, že dňa 28.09.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil pozemok, nachádzajúci sa
v kat. úz. Malý Lapáš, pričom podkladom uzatvorenia bol geometrický plán č. 164/2008. V 9/2011
si dal vyhotoviť vytyčovací náčrt hraníc pozemku a zistil, že hranica pozemku zasahuje do cesty -
asfaltovejvozovky,evidovanejakoparc.č.435/1;celkovoišloovýmeru110m2.Obrátilsanakatastrálnu

inšpekciu, ktorá v protokole skonštatovala, že vyhotoviteľ geometrického plánu č. 164/2008 (ďalej len
GP) nedôsledne skontroloval správnosť vytýčenia hranice parc. č. 434/72, nevykonal podrobné meranie
skutočnej konfigurácie cesty parc. č. 435/1, neoveril správnosť polohového určenia prevzatého bodu
205-2 GP ZPMZ č. 205, čo je v rozpore s § 101 ods. 12,14, 16 vyhl. ZGKK SR č. 79/2016, a tým je
spochybnené geometrické a polohové určenie pozemku parc. č. 434/72. Hodnota pozemku s takýmito
vadami je v podstate nulová a žalobca bol týmto uvedený do omylu. Poukázal na to, že sa obrátil so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. na žalovaného v 1. rade,

ktorý vec mal postúpiť na príslušný orgán. Nakoľko márne uplynula šesťmesačná lehota na prerokovanie
nároku bez akejkoľvek reakcie, vznikol mu nárok na uplatnenie náhrady škody voči štátu na súde, keď
celkovú škodu vyčíslil na sumu 19 932,13 eur (z toho 18 920,53 eur išlo o zaplatenú kúpnu cenu; 961,60
eur predstavovala odmena za znalecký posudok a záloha za vytyčovací plán v sume 50 eur). Z tejto
sumy si časť vymáhal od autorizovaného geodeta Ing. Ľubomíra Šagáta a preto voči SR je uplatnená
preto iba časť škody predstavujúca 11 000 eur.

2. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že žaloba trpí vadou, ktorá spočíva v označení strán sporu
ako aj vadou petitu, nakoľko štát nemôže sám so sebou plniť spoločne a nerozdielne. Nepovažoval sa
za orgán oprávnený konať za štát v tomto spore, pretože ide výlučne o oblasť geodézie, kartografie a
katastra, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti.3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nesprávne uvádza, že geometrický plán
vyhotovil žalovaný, pretože tento vyhotovil Martin Šiška a autorizačne overil Ing. Šagát. Žalovaný v 2.

rade prijal dňa 17.02.2012 podanie od žalobcu ako podnet na preskúmanie postupu pri vyhotovovaní
GP č. 164/2008, ktorým sa domáhal preskúmania postupu geodeta. Z pohľadu žalovaného v 2. rade
nešlo o sťažnosť, pretože podnet smeruje proti fyzickej osobe, ktorá nie je orgánom verejnej správy. Na
základe toho ho riešila katastrálna inšpekcia, ktorá spísala zápisnicu o prerokovaní protokolu o kontrole
č. 10/2012-AK, ktorou boli zistené nedostatky a uložila kontrolovanému subjektu - autorizovanému

geodetovi podľa §14 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona a § 13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej
správe prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a predložiť správu o splnení prijatých opatrení. Z
tohto vyplýva, že nie žalovaný v 2. rade, ale samotný vyhotoviteľ GP, č. 164/2008 Ing. Šagát prijal
opatrenia, vyhotovil nový GP č. 336/2012, čím odstránil zistené nedostatky. Nový GP nebol prevedený
do katastra nehnuteľností, pretože nebol podkladom verejnej alebo inej listiny predloženej na zápis
do katastra nehnuteľností a ani vlastník pozemku nepožiadal o jeho zápis. Práve zápisom GP č.

336/2012 by sa odstránil nesúlad medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným
stavom. Písomným oznámením bol žalobca informovaný o výsledku vybavenia jeho podania ako aj
o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, pričom toto oznámenie si aj osobne prevzal dňa
12.07.2012. Žalovaný v 2. rade uviedol, že údaje katastra nehnuteľností, týkajúce sa pozemku vo
vlastníctve žalobcu, parcela CKN č. 434/72, kat. úz. Malý Lapáš, sú súladné s technickými podkladmi

a právnymi listinami zapísanými do katastra nehnuteľností. Nesúlad polohového určenia parcely bol
odstránený vypracovaním nového GP č. 336/2012, čo skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn. 3 Szž/5/2012. Odstránenie nespadá do kompetencie okresného úradu ani v konaní o oprave chyby
podľa § 59 katastrálneho zákona. Je povinnosťou žalobcu ako vlastníka pozemku, vyplývajúcej z § 19
písm. a) a § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, a to tým, že požiada správny orgán o zápis GP č. 336/2012.

Poukázal na to, že GP má dva stupne overenia, a to s odkazom na § 6 písm. a) zákona o geodézii a
kartografii, pričom podľa § 9 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona o geodézii a kartografii výsledky vybraných
geodetických a kartografických činností, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie, musia byť overené
aj okresným úradom, v mene ktorého koná jeho zamestnanec, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť.
V tomto prípade došlo k pochybeniu na prvom stupni overenia GP, teda pri overení autorizovaným

geodetom a kartografom. Na základe toho nie je daná v tejto veci príčinná súvislosť medzi namietaným
pochybením okresného úradu pri úradnom overení GP a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha.
Uviedol na svoju obranu, že podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci sa vyžaduje kumulatívne splnenie predpokladov, a to existencia nezákonného
rozhodnutia orgánu štátu, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nimi. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti
individuálnej právnej veci nesprávny úradný postup orgánu štátu musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Poukázal aj
priamo na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 467/08, I. ÚS 177/08 ako aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2010. Na základe toho, že nie sú splnené zákonné

podmienky vzniku nároku na náhradu škody, navrhol žalovaný v 2. rade žalobu zamietnuť.

4. Žalobca na pojednávaní, konanom dňa 29.09.2015 upresnil žalovaných tak, že na ich strane má
vystupovať len žalovaný v 2. rade - Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky.

5. Počas konania žalobca uviedol, že v tomto prípade je na mieste objektívna zodpovednosť štátu a štát
zodpovedá za výsledok konania, preto vyjadrenie žalovaného v 2. rade vychádza z nepravdivých
skutočností, ktoré mu museli byť známe. Voči autorizovanému geodetovi si žalobca uplatnil škodu v
sume 8 000 eur a zvyšnú uplatňuje v tomto spore voči štátu. Na súd podal žalobu z dôvodu, že štát mu

v rámci predbežného prerokovania nároku neoznámil v zákonom stanovenej lehote svoje stanovisko.
Vychádzal z toto, že pozemok bol pôvodne zamýšľaný na stavbu rodinného domu, tj. išlo o ornú pôdu,
ale bolo dané vyhlásenie obce, že ide o stavebný pozemok. Konal v omyle, ktorý nezapríčinil a tento stav
bol vyvolaný práve nesprávnym autorizačným a úradným overením, čo sú skutočnosti, ktoré laik nevie
zistiť. V roku 2011 si chcel dať pozemok oplotiť a vtedy zistil vady. Bolo vydané rozhodnutie, ktorým bola

zamietnutá oprava chýb v katastri a v odôvodnení sa uviedlo, že je to možné odstrániť len určovacou
žalobou. Čo sa týka príčinnej súvislosti bez toho, ak by plán neprešiel úradným overením, táto situácia
by nenastala. Bol uvedený do omylu, riešil to cez správne žaloby, pretože mu boli zatajené výsledky
katastrálnej inšpekcie. Pozemok s takýmito vadami je bezcenný, má atypický tvar - kosoštvorec.6. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania doplnil svoje vyjadrenie a poukázal aj na ustanovenie kúpnej
zmluvy, kde ako kupujúci vystupuje žalobca a v ktorej vyhlásil, že sa oboznámil so stavom kupovaných

nehnuteľností a kupuje ich v stave, v akom sa nachádzajú ku dňu podpisu zmluvy. Z toho teda vyplýva,
že žalobca videl nehnuteľnosť v teréne a kúpil ju v takom stave, ako ju videl. Zdôraznil, že úradným
overením žalobcovi žiadna škoda nevznikla, údaje sú v katastri nehnuteľností zapísané v súlade s
rozhodnutím o povolení vkladu, ktoré nebolo menené ani zrušené pre nezákonnosť.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, žalovaného v 1 a
2. rade, vyjadrenia strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu, a to najmä
kúpnou zmluvou, GP č. 164/2008, vytyčovacím plánom, znaleckým posudkom č. 2/2012, protokolom
o kontrole, spisom Správy katastra Nitra V438/09, výsluchom svedkov Ing. Šagáta, Ing. Strieškovej,
rozhodnutiami správnych orgánov - Okresného úradu Nitra, rozsudkami v rámci správneho súdnictva,
rozsudkom č. k. 12C/50/2016-81, záznamom podrobného merania zmien, odborným vyjadrením Úradu

geodézie, kartografie a katastra SR, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

8. Žalobca uzatvoril dňa 23.09.2008 ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok, ako
novovytvorená parcela CKN č. 434/72 orná pôda vo výmere 804 m2, a to podľa GP č. 164/2008 Ing.
Ľubomíra Šagáta. Predávajúci previedli pozemok kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu 570 000 Sk,

pričom táto bola v celosti uhradená zo strany kupujúceho pri podpise zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy bol predmetný GP č. 164/2008, pričom v zmluve je v čl. IV.2. uvedené, že kupujúci sa oboznámil
so stavom nehnuteľnosti a kupuje ich v stave, v akom sa nachádzajú ku dňu podpisu zmluvy. Návrh na
vklad, ktorého prílohou bolo potvrdenie obce Malý Lapáš o tom, že pozemok je určený na obytné územie
- IBV, bol podaný dňa 04.02.2009, pričom v tom čase Správa katastra Nitra (v súčasnosti Okresný úrad

Nitra, katastrálny odbor) povolil vklad pod č. V 438/09 dňa 02.03.2009.

9. Žalobca si dal v roku 2011 vyhotoviť vytyčovací plán, ktorý vyhotovil GEOPROJEKT, s.r.o., Nitra.
Vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy č. Z.S. IX-21-2, hranica pozemkov bola
vytýčená metódou GPS, súradnice lomových bodov boli prevzaté z GP č. 164/2008 (Ing. Šagát)

a 168/2008 (Ing. Lydík) a kontrolne odmerané z katastrálnej mapy. Vytýčené lomové body hranice
pozemkov boli v prírode označené drevenými kolíkmi a geodetickými klincami. Bolo zistené (viď grafická
časť vytyčovacieho plánu), že pozemok zasahuje do miestnej komunikácie. Zúčastnené osoby, medzi
ktorými boli okrem žalobcu, aj zástupca obce Malý Lapáš, nemali k vytýčenej hranici námietky.

10. Znaleckým posudkom Ing. Vargu, znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, č.
02/2012 zo dňa 27.11.2012 bolo zistené, že polohové určenie bodov č. 59020500002
a 5901900034, tvoriacich hranicu parcely č. 434/72, nie je v súlade so zobrazením v predmetnom GP.
Terajšia parc. č. 434/72, tvorená časťou ornej pôdy, je časťou zastavanej plochy, na ktorej je postavená
inžinierska stavba, cestná komunikácia, ktorá má ochranné pásmo od 2,4 m do 2,7 m. Podľa znalca

osoby vykonávajúce geodetické a kartografické činnosti majú zohľadniť navrhnutie nových parcelných
čísiel tak, aby zodpovedali ich skutočnému využitiu v terne v zmysle druhov pozemkov. Hranica pozemku
parc. č. XXX/XX nezasahuje do inej parcely iného vlastníka a ani hranica iného vlastníka nezasahuje
do pozemku parc. č. XXX/XX. Priamo v asfaltovej ceste sa nachádza z pozemku č. XXX/XX
31 m2 a v ochrannom pásme cesty III. triedy je to 79 m2, max. 83 m2. V GP č. 336/2012 je

oddelená parc. č. XXX/XXX vo výmere 110 m2 od pôvodnej parc. č. XXX/XX. Časť parc. č. XXX/XXX vo
výmere 31 m2 sa nachádza v asfaltovej ceste. Na terajšej parc. č. XXX/XX sú uložené inžinierske siete
- elektrické vedenie a toto vedenie leží v ochrannom pásme cesty III. triedy.

11. Z výpovede svedka Ing. Ľubomíra Šagáta vyplýva, že bol oslovený, aby vypracoval GP na majetkovo

právne usporiadania parciel v kat. úz. Malý Lapáš a následnú parceláciu. GP vyhotovil Martin Šiška,
on ho autorizačne overil a plán dal overiť. Úlohou bolo obnoviť právny stav, pričom vychádzal z plánov,
ktoré už boli urobené. P. Šiška vykonal aj miestne šetrenie. Vychádzali len z objednávky. Neboli vtedy
zistené žiadne nezrovnalosti. Bol mu známy výsledok katastrálnej inšpekcie, nerozporoval jeho závery
a bol si vedomý toho, že pri vyhotovení a overení GP mal postupovať podľa smernice, § 15. Uviedol, že

postupoval podľa smernice ako aj podľa vyhlášky 178/1996. GP nenarušoval vlastnícke práva žalobcu,
pri novom GP v roku 2012 vychádzal z protokolu o kontrole, tam bol aj vytyčovací náčrt, ktorý bol
po overení v teréne meraní, správny. Z uvedeného dôvodu akceptoval výsledok kontroly. Vychádzal z
bodov, ktoré boli v teréne. Parcela bola v rámci prvého GP zameraná správne, pretože jeho úlohou bololen majetkovo-právne usporiadanie. V GP nebola cesta zameraná, nebola zakreslená ani v mapových
podkladoch. Nemal objednávku na zameranie skutočného stavu. V novom GP cestu už zakreslil,
postupoval podľa protokolu. Vychádzal z podkladov, ktorú mu dal kataster. Podľa neho nemal povinnosť

upozorniť kataster, že mapový podklad nie je správny. Tu sa nedali dať kolíky, použil sa sprej.

12. Ing. Henrieta Striešková v rámci svojej výpovede uviedla, že pred úradným overením GP skúmala
jeho náležitosti, či je potrebný počet vyhotovení, či má grafickú časť, výkaz výmer, popisové pole, či sú
vyhotovenia autorizačne overené, takisto, či záznam má všetky náležitosti tiež popisové pole, náčrt a

technickú správu. Stav v teréne nemá odkiaľ zistiť. Má rastové podklady, ale to neznamená, že je to
skutočnosť, ktorá je v teréne, porovnáva vektorový geodetický podklad, ktorý zameral geodet, s údajmi
zapísanými v katastri. Nenašla v tomto prípade žiadne pochybnosti, ktoré by viedli k tomu, aby ho úradne
neoverila. Za právny stav GP ako aj za presnosť a náležitosti si zodpovedá geodet. Pri overení GP
neprepočítava každý jeden bod, pri zameraní súradníc bodu práve geodet skúma, či je v dovolenej
odchýlke s tým, že je už evidované v katastrálnom operáte. Použíla sa tretia trieda presnosti pri odchýlke

a pri overovaní postupuje aj podľa smernice s číselnými údajmi. Geodet preskúmava pri vyhotovení GP
aj predchádzajúce GP uložené v papierovej forme a je len na ňom, v akom rozsahu si ich vyžiada.
V evidencii majú záznam podrobného merania zmien, pretože ten sa vždy k overeniu GP prikladá.
Zdôraznila, že za stav v teréne je zodpovedný vyslovene geodet a autorizačný overovateľ.

13. Žalobca sa domáhal na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/85/2015 proti Okresnému úradu
Nitra, odbor opravných prostriedkov, preskúmania zákonnosti ich rozhodnutia zo dňa 13.02.2015, č. XO
14/2014-5/Br, OU-NR-OOP5-20105/002186-5. Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie správneho orgánu
vo veci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a toto rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 4Sžr/65/2016 zo dňa 06.06.2017.Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodnutím

č. X 261/2014-31 zo dňa 09.01.2018 zamietol návrh na opravu chyby, týkajúci sa parc. č. CKN 434/72.

14. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžz/5/2012-52 zo dňa 04.12.2012
bolo uložené Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, aby sprístupnil žalobcovi materiál č.
OKI-5501/2012-850, týkajúci sa vybavovania podnetu žalobcu na preskúmavanie postupu pri

vyhotovovaní GP, ktorý bol podkladom na zápis nehnuteľnosti žalobcu parc. č. XXX/XX,
evidovanej na LV č. XXXX pre kaz. úz. P. D.. Vo zvyšku žalobu zamietol (o priebehu a
výsledkoch kontroly vyhotovenej katastrálnou inšpekciou v rozsahu GP č. 164/2008, tj.
prešetriť dodržanie podmienok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov).

15. Z protokolu o kontrole č. 10/2012-AK zo dňa 19.06.2012, vyhotoveného Úradom geodézie,
kartografie a katastra SR, je zrejmé, že vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie § 65 ods. 1, § 67
ods. 2 kat. zákona v rozsahu § 101 ods. 12, 14 a 16 vyhl. ÚGKK SR č. 79/1996 Z. z., ktorou sa
vykonáva katastrálny zákon, platnou v čase autorizačného overenia kontrolovaného GP. Kontrolovaný
subjekt _ Ing. Ľubomír Šagát, pri autorizačnom overení GP č. 164/2008, ZPMZ č. 190 v k. ú. Malý Lapáš

nedôsledne preskúmal náležitosti podľa § 65 ods. 1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ust.
§ 55 ods. 1 vyhl. ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii.

16. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C/50/2016-81 zo dňa 04.05.2016 bola zamietnutá žaloba
žalobcu proti Ing. Ľubomírovi Šagátovi, ktorou sa domáhal zaplatenia 19 932,13 eur titulom náhrady

škody. V priebehu konania vzal žalobu v časti 11 000 eur späť. Rozsudok bol podľa vyjadrenia žalobcu
potvrdený aj odvolacím súdom, tj. je právoplatný.

17. Žalobca poukázal na to, že činnosť správnych orgánov, spočívajúca v predkladaní nekompletných

spisov, je protiprávna. Navrhol v konaní ako dôkaz vyhotoviť znalecký posudok ohľadne ceny veci -
pozemku. Mal za to, že je potrebné zistiť rozdiel medzi trhovou cenou správne zameraného pozemku a
pozemku nesprávne zameraného. Uviedol, že podľa neho sa cena pozemku v danej lokalite pohybuje
od 35 do 40 000 eur a on požaduje len 11 000 eur. Vyjadril sa k právnej stránke veci a poukázal na to,
že záznam podrobného merania zmien buď nebol vyhotovený vôbec, alebo nesprávne, čo bolo vecou

úradného overovateľa. Katastrálne vyhlášky hovoria o tom, že hranica sa dá vyčítať aj kartometricky.
V danom prípade chytil iba staré katastrálne mapy, bez toho, aby videl terén, prekreslil to, stala sa
chyba, a to je príčina tohto sporu. Overovatelia môžu chodiť do terénu, ale nemusia. Ak by overovateľ
zadal príslušnú súradnice do systémov, ktoré má kataster k dispozícii, vyskočilo by mu to, že tenhraničný bod nespĺňa tú triedu presnosti, ktorú spĺňať má, lebo by sa tie hranice prekrývali. V tomto
preto pochybil overovateľ. Zodpovednosť štátu je objektívna a nie je jedno, aké porušenia bolo na
danom stupni spôsobené. Zároveň navrhol vypočuť znalca Ing. Petra Vargu. Ďalej uviedol, že štátny

orgán je povinný poznať a aplikovať relevantné právne predpisy a účastník
konania nie je povinný ani právne kvalifikovať svoj nárok, ani znenie právnych predpisov dokazovať.
Žalovaného v 2. rade neospravedlňuje ani neznalosť technických predpisov, ktoré dokonca sám vydal a
ich znalosť je podmienkou osobitnej odbornej spôsobilosti a teda ich pracovníci katastra ako aj geodeti
ich musia poznať. Cenu pozemku zisťoval aj na internete, pohybuje sa os 23,60 eur do 42,38 eur /m2.

Preto náhrada škody, ktorá predstavuje časť kúpnej ceny, je iba menšou časťou reálnej trhovej hodnoty
pozemku, ktorý je správne zameraný a je ho možné komerčne využiť.

18. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania uviedol, že GP má dva stupne overenie, autorizačný a
úradný. Pred úradným overením úrad skúma východiskové údaje, spočíva to v preskúmavaní GP z
formálneho hľadiska, porovnáva údaje v GP a v katastri nehnuteľností. V tomto prípade sa stala chyba

v prípade autorizovaného overovania, vyhotoviteľ nevykonal zameranie skutočného priebehu cesty v
teréne, pričom cesta má inú konfiguráciu ako to bolo uvedené v katastrálnej mape.

19. Zo záznamu podrobného merania zmien, ktoré predložil Správe katastra Nitra geodet k GP č.
164/2008, vyplýva, že podľa nového stavu je pri parc. č. XXX/XX uvedené meno a priezvisko žalobcu

spolu s jeho bydliskom. Tento dokument bol predložený správnemu orgánu spolu s grafickou časťou
GP, objednávateľom bola Obec Malý Lapáš, pričom niekto z obce tento záznam i podpísal. Čo sa týka
samotnejtabuľkyzáznamunaprvejstrane,údajevnejuvedenésútotožnésúdajmi,ktorésanachádzajú
aj na samotnom GP č. 164/2008, čo sa týka čísla plánu, dátumu jeho vyhotovenia, overenia zo strany
geodeta. Zoznam súradníc, zápisník merania a výpočet výmer, ktorý je jeho súčasťou vyhotovil geodet

Martin Šiška, ktorého podpis je i na strane 7 výpočtu výmer parciel.

20. Na základe výzvy súdu Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v zmysle § 206 CSP vypracoval
do konania odborné vyjadrenie dňa 04.05.2018, zn. LPO-3900/2018/Šo, v ktorom sa konštatuje,
- Štátny dozor (kontrola) voči kontrolovanému subjektu - Ing. Ľubomírovi Šagátovi bol ukončený,

pričom bol zistený nedostatok polohového určenia podrobných bodov tak, že poloha body č. 190-34 a
205-2vytýčenévterénunezodpovedajúzobrazeniuvkontrolovanomGPakatastrálnejmape,nedostatky
s presnosťou merania zistené neboli.
- Problém sa javí v parcelačnom pláne, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie GP č. 164/2008,
za čo ale nenesie zodpovednosť vyhotoviteľ GP, ale investor lokality pripravujúci predmetnú výstavbu,

tento plán mohol riešiť samostatný koridor na uloženie inžinierskych sietí a ochranného pásma cesty,
čo by vyhotoviteľ GP akceptoval.
- GP č. 164/2008 bol podkladom pre zápis vlastníckeho práva k parcele č. XXX/XX na podklade kúpnej
zmluvy, tento je zapísaný stále v katastri nehnuteľností, zapísaný (aj keď je spochybnený protokolom
o kontrole), pretože právny úkon je nespochybniteľný. Žalobca ako kupujúci sa oboznámil sa stavom

nehnuteľnosti a kúpil ich v stave, v akom sa nachádzala ku dňu podpisu zmluvy.
- Poukázali na povinnosť žalobcu podľa § 42 vtedy platnej vyhl. č. 79/1996 Z. z., podľa ktorého vlastník
má povinnosť trvale označiť hranice novovytvorených pozemkov, čo splnené nebolo. Prekrývanie parciel
XXX/XX a XXX/X zistené nebolo, čo potvrdil aj znalec Ing. Varga v znaleckom posudku 02/2012 (otázka
č. 4). Pri vyhotovovaní GP nebolo vykonané zameranie skutočnej konfigurácie štátnej cesty (vozovky).

Nedostatok bol odstránený v novom GP č. 336/X012, ktorý vytvoril nové parc. č. XXX/XXX
vo výmere 110 m2 a zmenil výmeru parc. č. XXX/XX na 694 m2. Vytýčenie nových hraníc pozemku sa
konalo dňa 15.11.2012, žalobca sa ho ale nezúčastnil a dodnes ani nepožiadal o zápis GP č. 336/2012
do katastra nehnuteľností.
- Na parc. č. XXX/XX je evidovaná ťarcha v prospech ZSE ako vecné bremeno zo zákona, pričom v

skutočnosti sa vzťahuje len k parc. č. XXX/XXX, ktorá bola zriadená GP č. 336/2012.
- Povinnosťou autorizovaného geodeta a kartografa pred overením GP bolo preskúmať jeho náležitosť
a presnosť, autorizačné overenie určuje aj § 15 smernice so systémovým označením S74.20.73.43.00.
Nedostatky zistené protokolom o kontrole č. 10/2012-AK sa netýkali presnosti meračských prác, tieto
kontrolou zistené neboli. Na úradné overenie vybraných geodetických a kartografických činností, ako

GP, sa vzťahoval § 9 zák. č. 215/1995 Z. z. v spojení s § 58 vyhl. č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonával
od 01.08.2009 zákon č. 215/1995 Z. z. a § 16 ods. 5 Smernice na vyhotovenie GP a vytyčovanie hraníc
pozemkov so systémový, označením S74.20.73.43.00.- Zodpovednosť za kvalitu a presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác znáša
autorizovanýgeodetakartograf.Zasúladnosťvýchodiskovýchúdajovkatastranehnuteľnostíuvedených
v GP s platnými údajmi katastra ku dňu overenia zodpovedá úradný overovateľ. V prípade GP č.

164/2008, resp. 336/2012, úradný overovateľ nezistil nedostatky v deklarovanej presnosti, preto nemal
zákonný dôvod vykonávať preverovanie presnosti a kontrolné merania, za čo podľa § 55 ods. 1 vyhl.
178/1996 Z. z. nesie zodpovednosť autorizovaný geodet a kartograf. Preto podozrenie žalobcu voči
úradnému overovaniu GP č. 164/2008 v tom, že si nesplnil povinnosť uloženú v §58 ods. 1 vyhl.
č. 178/1996 Z. z., nemá oporu vo všeobecne právnych predpisoch a ani v technických predpisoch,

vzťahujúcich sa na vyhotovovanie, autorizačné a úradné overovanie GP.
- Podľa § 109 ods. 4 v tom čase platnej vyhl. 79/1996 Z. z. podrobné meranie sa vykonáva s presnosťou
0,14m. Presnosť určenia polohy kontrolovaného bodu sa považuje za vyhovujúcu, ak polohová odchýlka
vypočítaná podľa vzorca je menšia alebo sa rovná ako 0,24 m. Namerané hodnoty súradníc jednotlivých
lomových bodov riešených hraníc parciel sú uvedené v zázname podrobného merania zmien č. 190,
pričom správnosť týchto súradníc bola potvrdená aj znaleckým posudkom č. 02/2012 Ing. Vargu (str.

5 a príloha č. 8).
- GP č. 164/2008 bol vyhotovený za účelom oddelenia pozemkov parc. č. XXX/XX a ďalších na základe
parcelačného plánu. Výsledkom z kontrolných meraní nebolo zistené nedodržanie presnosti merania,
výsledky vytýčených lomových bodov na hranicu a plochu parc. č. XXX/XX nemajú žiadny vplyv, táto
skutočnosť bola preukázaná aj výsledkom GP č. 336/2012 ako splnenie opatrení z protokolu o kontrole.

- Geodetovi boli poskytnuté podklady podľa platnej vyhlášky a smernice, platnej v tom čase. Bola to
katastrálna mapa v analógovej forme, teda papierová forma za účelom jej kópie, zoznam súradníc 22
podrobných bodov vo formáte „stx“ z predchádzajúcich GP, vyhotovených v tretej triede presnosti. Tieto
body a ich súradnice sú uvedené aj v zázname č. 190.

21. Na pojednávaní, konanom dňa 13.05.2019, žalobca uviedol, že voči rozhodnutiu Okresného
úradu Nitra zo dňa 09.01.2018 č. X 261/2014-32 odvolanie nepodal, a to z dôvodu, že v odôvodnení
sa konštatuje, že nemá právomoc vo veci konať. GP č. 356/2012 nedal zaznamenať do evidencie
katastra nehnuteľností, pretože podľa jeho názoru by nešlo o legálny postup. Samotný žalovaný vyslovil
záver, že danú vec možno riešiť výlučne určovacou žalobou. Uviedol, že v r.2008, keď sa uskutočnil

prevod nehnuteľností, bol na mieste samom a videl, že pozemok hraničí s cestou. Cesta cez pozemok
neprechádzala.Podľa § 3 zákona č.514/2003 Z. z. štát sa nemôže zodpovednosti zbaviť. Z toho hľadiska
právneierelevatnéjeakodošloksituácii,podstatnéje,žeakýjevýsledok.Pozisteníuvedenýchrozporov
v prvom rade kontaktoval starostu, aby mu vysvetlil čo sa stalo, na koho sa obrátiť. Starosta mu prisľúbil,
že to zameria Ing. Šagát a že sa s ním skontaktuje za účelom vyjasnenia situácie. Následne sa starosta

odmlčal, tak sa potom obrátil na úrad geodézie kartografie a katastra s tým, že dal dva podnety. Doklady
získal cestou súdu, v rámci správneho konania a zistil, že tie doklady nie sú kompletné. Tak sa obrátil
na kataster, aby mu doložili kompletné doklady, na čo robili obštrukcie. Keď mu doklady nedali, tak na
nich podal druhú žalobu. Chcel len toľko, aby sa to riešilo v súlade s tým, aby tam tí vlastníci boli, aby
sa dal súhlas. Chcel len jednu vec, aby sa tá hranica určila tak, že nebudú vznikať ďalšie pochybnosti.

Žalovaný ponúkal riešenie formou záznamového konania s týmto nesúhlasil, pretože by naďalej zostalo
riziko právnej neistoty aj pre budúcich vlastníkov. Nesprávny úradný postup videl v tom, že na zázname
podrobného merania zmien, ktoré doručil žalovaný súdu, je uvedené už jeho meno pri parcele č. 434/72,
pričom tento doklad je datovaný dátumom 03.07.2008. Zmluvu ale podpisoval 23.09.2008, preto ho
zaujímalo, na základe čoho sa jeho meno mohlo objaviť už v dokumente dátumovo predchádzajúcom

podpisu zmluvy. Sám geodet uznal, že je zodpovedný za vzniknutý stav, ale súdom bolo určené, že
nie je vecne legitimovaný na náhradu škody. Vlastníkov pozemku nežaloval, mimosúdne sa nedohodli.
Chcel od nich iný pozemok ale oni s tým nesúhlasili. Štát sa nemôže tváriť, že sa táto vec jeho netýka,
pretože pozemok, ktorý vznikol v dôsledku nesprávneho zamerania má úplne inú cenu ako pozemok,
ktorý by takouto vadou netrpel. Keďže nesprávne zameranie pozemku laik zistiť žiadnym spôsobom,

ako vlastník sa spoľahol na to, že pokiaľ štát overí nejaký dokument, ktorý je správny, tak v takom
prípade ja môže spoľahnúť na to, že to čo overil, je pravda. Ako si štát zabezpečí výkon svojej štátnej
správy je jeho problém. Pokiaľ by sa prijal úzus, že štát dáva len nejaké pečiatky na nejaké dokumenty, a
nenesie za to žiadnu zodpovednosť, tak materiálna publicita katastra prestala existovať. Nie je povinný
dokazovať čo sa stalo na štáte. Ak sa zákon poruší, majú povinnosť konať. To že oni nekonali a snažili

sa protiprávne zablokovať prístup k dôkazom, išlo o protizákonnú činnosť zjavnú. Záznamové konanie
neslúžili na opravu hraníc pozemku. Štátny orgán uviedol do obehu dokumenty, ktoré v tom čase neboli
reálne pravdivé, pretože v tom čase nemohol nikto vedieť, že žalobca tam bude vlastníkom pozemku.
Podľa neho ide o falošný dokument. Vzhľadom na to, že zo záznamu muselo vychádzať aj odbornévyjadrenie, vzniká otázka, či toto odborné vyjadrenie je pravdivé a do akej miery. Navrhol, aby súd žalobe
vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.
22. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní, konanom dňa 13.05.2019 uviedol, že predmetom sporu má

byť nesprávny úradný postup zo strany štátu pri úradnom overení GP. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/113/2017 zo dňa 22.5.2018, ktorý sa zaoberal dvomi právnymi
otázkami, ktoré doteraz neboli v praxi vyriešené. Jednou je interpretácia obsahu právneho pojmu
overenie GP príslušnou správou katastra a druhou bola otázka, či overenie nesprávneho GP predstavuje
nesprávny úradný postup správy katastra. Súd v ňom konštatoval, že úradne overenie GP nepredstavuje

nesprávny úradný postup štátneho orgánu. Katastrálny odbor nebol povinný preskúmať presnosť,
prípadne kontrolné merania pred úradným overením GP, ale mal iba možnosť takúto prieskumnú činnosť
vykonať. Táto činnosť sa aplikuje len v prípade ak vzniknú pochybnosti ohľadne merania. Za meračské,
výpočtové a zobrazovacie práce ako aj presnosť a náležitosti GP je zodpovedný autorizovaný geodet.
V súvislosti so záznam podrobného merania zmien, uviedol, že právna úprava pozná pojem operant
GP, ktorý má viaceré súčasti. Týmito súčasťami sú aj okrem iného záznam podrobného merania zmien

a GP. Všetky tieto súčasti sa predkladajú na úradné overenie naraz a pokiaľ ide o nový stav, tak táto
kolonka je súčasťou GP a je súčasťou aj záznamu, pričom predstavuje len navrhovaný stav. GP tvorí
technický podklad k nejakému právnemu úkonu a to v tomto prípade to bola tá kúpna zmluva. Pri
úradnom overení okresný úrad, katastrálny odbor, náležitosti pri kolonke nový stav a vlastník, neskúma.
Nie je to náležitosťou úradného overenia, nakoľko úradný overovateľ vopred nemôže ani vedieť k čomu

budeGPslúžiť,kakémuprávnemuúkonu.Nazákladetohomajúzato,ževtomtoprípadeniesúsplnené
podmienky zodpovednosti štátu za škodu. GP sa vytvára na základe objednávky. Teda štátny orgán pri
úradnom overení, náležitosti ohľadne vlastníkov v novom stave, neskúma, nie sú predmetom úradného
overenia. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, platného v tom čase, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,

b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, platného v tom čase, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, platného v tom čase, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, platného v tom čase, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa § 4 ods. 4 písm. d) zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii správa katastra okrem

pôsobnosti ustanovenej osobitným zákonom (č. 162/1995 Z. z.), platného v tom čase, správa katastra
úradne overuje výsledky vybraných geodetických a kartografických činností.

28. Podľa § 6 písm. a), c), i) zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii správa katastra okrem
pôsobnosti ustanovenej osobitným zákonom (č. 162/1995 Z. z.), platného v tom čase, geodetické a

kartografické činnosti vyhotovené fyzickou osobou alebo právnickou osobou, a to
a)geometrické plány,
c)vytyčovanie hraníc pozemkov,i)meranie a zobrazenie predmetov skutočného vyhotovenia stavby a vytyčovanie a kontrola
geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení, okrem merania a zobrazenia predmetov
skutočného vyhotovenia jednoduchých stavieb a drobných stavieb a zmien týchto stavieb.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii správa katastra
okrem pôsobnosti ustanovenej osobitným zákonom (č. 162/1995 Z. z.), platného v tom čase,
vybrané geodetické a kartografické činnosti podľa § 6 písm. a), b), c), d) a e) , ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie, autorizačne overí fyzická
osoba, ktorá má na to osobitnú odbornú spôsobilosť a oprávnenie udelené podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 8 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii správa katastra okrem pôsobnosti
ustanovenej osobitným zákonom (č. 162/1995 Z. z.), platného v tom čase, vybrané geodetické a
kartografické činnosti podľa § 6 písm. d), e), f), g), h), i) a j) autorizačne overí fyzická osoba, ktorá má oprávnenie udelené podľa
osobitného predpisu.

31. Podľa § 67 ods. 1 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platného v tom čase, geometrický plán je technický podklad

právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k
nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do
katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho
úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

32. Podľa § 67 ods. 2 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platného v tom čase, geometrický plán sa vyhotovuje na základe
výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po
zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer,

ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

33. Podľa § 67 ods. 3 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platného v tom čase, geometrický plán môže vyhotoviť správa
katastra;ináprávnickáosobaalebofyzickáosobavtedy,akmáživnosťpodľaosobitnéhopredpisu,alebo

znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol ustanovený za znalca v súdnom konaní.

34. Podľa § 67 ods. 4 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platného v tom čase, ten, kto vyhotovil geometrický plán, a
nemá osobitné oprávnenie vydané úradom, zabezpečí jeho overenie osobou, ktorá má oprávnenie na

overovanie geometrických plánov podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 67 ods. 5 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), platného v tom čase, pre potreby katastra sa používa len
geometrický plán overený aj správou katastra.

36. Podľa § 55 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996
Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii,
autorizovaný geodet a kartograf pred autorizačným overením vybraných geodetických a kartografických
činností preskúma ich náležitosti a presnosť.

37. Podľa § 58 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996
Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii,
katastrálny úrad pred úradným overením geometrického plánu preskúma súlad východiskových údajov
katastra nehnuteľností uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku

dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami, prípadne preskúma ďalšie náležitosti
a presnosť alebo vykoná kontrolné merania; ak zistí nesúlad, vráti geometrický plán s protokolom o
kontrole obsahujúcim zistené nedostatky bez úradného overenia tomu, kto ho predložil.38. Podľa § 103 ods. 1vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), na úradné overenie

geometrického plánu vyhotoviteľ predkladá
a) autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch vyhotoveniach),
b) dokumentáciu uvedenú v § 94 ,
c) podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych územiach,
d) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch.

Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie.

39. Podľa § 94 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), dokumentácia výsledkov
merania zmien a ich spracovania obsahuje

a) výsledný operát zriaďovania novourčených pevných bodov podrobného polohového bodového poľa,
b) záznam podrobného merania zmien,
c) zoznam súradníc novourčených podrobných bodov,
d)výpočet výmer parciel a ich dielov.

40. Podľa § 94 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), dokumentáciu výsledkov merania
zmien a ich spracovania uvedenú v odseku 1 vyhotovuje a odovzdáva príslušnej správe katastra
každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá meranie zmien vykonáva. Dokumentácia musí byť

spracovaná tak, aby umožňovala vykonanie zmien v súbore geodetických informácií.

41. Podľa § 15 smernice č. S 74.20.73.43.00, smernice na vyhotovenie geometrických plánov a
vytyčovanie hraníc pozemkov,
(1) Autorizačné overenie geometrického plánu vykonáva autorizovaný geodet a kartograf, prípadne

znalec v odbore geodézie a kartografie pri vykonávaní znaleckej činnosti, ak má na. to osobitnú odbornú
spôsobilosť.
(2) Autorizovaný geodet a kartograf, prípadne znalec v odbore geodézie a
kartografie, pred autorizačným overením geometrického plánu preskúma, či kvalita a
presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác, ako aj ďalšie náležitosti

geometrického plánu vyhovujú predpisom. Týmto overením preberá autorizovaný geodet a
kartograf spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, za správnosť údajov doterajšieho a
novonavrhovaného stavu, za náležitosti a predpísanú presnosť meračských, výpočtových a
zobrazovacích prác (za zákres novonavrhovaného stavu ceruzkou do katastrálnej mapy), za
správnosť vyhotovenia geometrického plánu v elektronickej forme a jeho súlad s výstupmi

na papierovom médiu, za správnosť očíslovania nových pevných bodov PBPP,
novonavrhovaných parciel a záznamu podrobného merania zmien.
(3) Autorizačné overenie sa vykoná podľa § 10 ods. 2 týchto smerníc na všetkých
prvopisoch geometrického plánu a na zázname podrobného merania zmien (s výnimkou
uvedenou v § 7 ods. 4).

(4) Katastrálny odbor okresného úradu umožní pred autorizačným overením
geometrického plánu autorizovanému geodetovi a kartografovi, v priestoroch na to určených,
prekontrolovanie ceruzkového zákresu v katastrálnej mape, prípadne vykonanie kontrolného
kartometrického merania na iných grafických podkladoch, ako aj kontrolu údajov uvedených
v doterajšom stave výkazu výmer.

42. Podľa § 16 ods. 3,5, 6 a 7 smernice č. S 74.20.73.43.00, smernice na vyhotovenie geometrických
plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov,
(3) Vyhotoviteľ geometrického plánu predkladá na úradné overenie spolu s
geometrickým plánom:

a) záznam podrobného merania zmien (s výnimkou uvedenou v § 7 ods. 4),
b) výsledný operát zriaďovania novourčených bodov PBPP , (ak tieto boli zriaďované),
c) zoznam súradníc novourčených podrobných bodov,
d) výpočet výmer parciel a ich dielov,e) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch, ktoré boli potrebné na
zameranie zmeny a neboli nájdené, prípadne boli poškodené, resp. zničené.
(5) Katastrálny odbor okresného úradu pred úradným overením geometrického

plánu preskúma súlad východiskových údajov KN uvedených v geometrickom pláne s
platnými údajmi KN ku dňu úradného overenia, súlad označenia nových parciel s
pridelenými parcelnými číslami, ceruzkový zákres novo navrhovaného stavu do katastrálnej
mapy, prípadne preskúma ďalšie náležitosti, presnosť, alebo vykoná kontrolné merania. Ak
sa vyhotovuje geometrický plán v S-JTSK, katastrálny odbor okresného úradu vykoná. V

primeranom rozsahu kontrolu meraných pomerných mier novým prepočtom zo súradníc
podrobných bodov, kontrolu výpočtu súradníc nových lomových bodov ležiacich na priamke
medzi pôvodnými bodmi, prípadne vykoná ďalšie kontrolné činnosti. Ak sa predkladá
geometrický plán aj na pamäťovom nosiči, jeho kontrola sa vykoná v podmienkach
používaného interaktívneho grafického systému.
(6) Ak katastrálny odbor okresného úradu zistí nesúlad východiskových údajov

KN uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi KN, nesúlad označenia nových
parciel s pridelenými parcelnými číslami, alebo iné nedostatky, vráti geometrický plán s
dokumentáciou uvedenou v ods. 3 a 4 a s protokolom o kontrole obsahujúcim zistené
nedostatky vyhotoviteľovi bez úradného overenia. Dátum vrátenia sa vyznačí do registra
overených geometrických plánov (register G1).

(7) Ak je geometrický plán vyhotovený v súlade s príslušnými predpismi,
zamestnanec katastrálneho odboru okresného úradu, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť,
geometrický plán v príslušnej časti popisového poľa plánu v mene katastrálneho odboru

43. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania, pred otvorením pojednávania, upravil okruh

žalovaných, pričom za žalovaného označil len žalovaného v 2. rade, súd v rozsudku rozhodol o tom, že
žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade zastavil.

44. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 28.09.2008 došlo k podpisu kúpnej
zmluvy, na to na podklade GP č. 164/2008. Tento GP bol vyhotovený Martinom Šiškom, autorizačne

overený dňa 03.07.2008 Ing. Ľubomírom Šagátom a úradne overený dňa 01.08.2008 Ing. Henrietou
Strieškovou. Na jej základe došlo i k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a to pod č.
V438/2009. K dnešnému dňu nie je v katastri nehnuteľností evidovaná pri parcele CKN parc. č. XXX/
XX žiadna zmena, čo sa týka výmery, druhu pozemku.

XX. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu žalovaného v 2. rade, keď na zázname podrobného merania zmien, ktoré doručil
žalovaný súdu, je uvedené už meno žalobcu pri parcele č. XXX/XX, pričom tento doklad je datovaný
dátumom 03.07.2008 ako aj to, že došlo k úradnému overeniu GP č. 164/2008 bez toho,
aby správny orgán dostatočne preskúmal predmetný GP (ak by tak urobil, zistil by, že sú v ňom chyby)

a na základe ktorého bol založený stav evidovaný v katastri nehnuteľností, z ktorého
hodnovernosti vychádzal žalobca.

46. Pravidlá a postupy, ktorými je možné domáhať sa zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu,
sú upravené v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení neskorších predpisov. Aktuálna právna úprava rozširuje skutky, za ktoré sú orgány verejnej moci
zodpovedné. Zároveň jasne vymedzuje orgány, ktoré nesú zodpovednosť za škodu - sú nimi ako orgány
štátnej správy, tak aj samosprávy a ďalšie inštitúcie a osoby. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti
zaškodujestanoviťvsúlade sčl.46ods.3ÚstavySlovenskejrepublikypodmienky,zaktorýchvzniká
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky
prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré
sa neskôr ukázalo ako nezákonné.

47. Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje nesprávny úradný postup. Môže však ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Úradnýpostupjepotrebné
posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.V súvislosti s náhradou škody spôsobenej orgánmi verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným
postupom musí existovať tzv. kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou, teda vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť

za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá
môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Nárok má ten, komu bola škoda takýmto postupom
spôsobená. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

48. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením, či postup správneho
orgánu (Správa katastra Nitra), ktorý úradne overil geometrický plán č. 164/2008, mohol mať za
následok vznik zodpovednosti žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd zaujal stanovisko, že nesprávny úradný postup spočívajúci v

úradnom overení geometrického plánu č. 164/2008 nemohol mať za následok vznik žalobcom tvrdenej
škody. Presnosť vyznačenia hraníc pozemku je výlučne v kompetencii autorizovaného geodeta a nie
úradného overovateľa. Ako vyplýva z § 55 vyhl. č. 178/1996 Z. z. autorizovaný geodet a kartograf
pred autorizačným overením vybraných geodetických a kartografických činností preskúma ich náležitosti
a presnosť. V konaní nebolo sporné, že geometrický plán č. 164/2008 vyhotovil Ing. Ľubomír Šagát

(meral Martin Šiška) a autorizačne overil autorizovaný geodet Ing. Ľubomír Šagát Tento geometrický
plán bol predložený bývalej Správe katastra na zápis. Správa katastra ako správny orgán následne
iba preskúmala súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v GP s platnými
údajmi katastra ku dňu overenia tak, ako to ukladá § 58 ods. 1 cit. vyhlášky (nevyplýva povinnosť
správy katastra v rámci úradného overenia vykonať akýsi „kontrolný prieskum“ geometrického plánu

autorizačne overeného autorizovaným geodetom a kartografom. To by napokon ani reálne nebolo v
silách správy katastra.). Druhá časť vety v § 58 ods. 1 vyhlášky je uvedená výrazom „prípadne“, z
čoho možno vyvodiť, že správa katastra nie je v každom jednotlivom prípade povinná preskúmať ďalšie
náležitosti a presnosť geometrického plánu alebo vykonať kontrolné merania. Môže tak však urobiť, ak
v rámci úradného overenia vykonávaného v intenciách prvej časti vety pred bodkočiarkou § 58 ods. 1

cit. vyhlášky zistí nezrovnalosti. Súd poukazuje na to, že ak by bola správa katastra povinná skúmať
geometrický plán v takom rozsahu, ako to tvrdí žalobca, autorizačné osvedčenie geometrického plánu
autorizovaným geodetom a kartografom by stratilo zmysel. Inými slovami, správa katastra by takto
nahradzovala činnosť autorizovaného geodeta a kartografa. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že
presnosť vyznačenia hraníc pozemku je v kompetencii autorizovaného geodeta a kartografa

(§ 55 ods.1 vyhl. č. 178/1996 Z. z.) Tento GP následne dňa 01.08.2008 Správa katastra pod č. 1494/08
úradne overila. V tejto súvislosti súd poukazuje na§ 15 Smernice S 74.20.73.43.00 z 28.11.1997, pričom
z § 15 ods. 2 tejto smernice zároveň vyplýva, že týmto autorizačným overením preberá autorizovaný
geodet a kartograf spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, za správnosť údajov doterajšieho a
novo navrhovaného stavu, za náležitosti a predpísanú presnosť meračských, výpočtových a

zobrazovacích prác, za správnosť vyhotovenia geometrického plánu v elektronickej podobe atď.

49. Vzhľadomnatosúdvychádzalztoho,žeúradnýmoverenímGPč.164/2008nedošloknesprávnemu
úradnémupostupuzostranySprávykatastraNitra,pretožetentobolautorizačneoverenýautorizovaným
geodetom. Preto Správa katastra bola povinná predmetný geometrický plán úradne overiť a zistiť či sú

splnené formálne náležitosti. To neznamená, že jej povinnosťou nebolo skúmať jeho presnosť. Správny
orgán skúma len súlad východiskových údajov katastra uvedených v geometrickom pláne s platnými
údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami.

50. Preto súd dospel k záveru, že úradné overenie predmetného geometrického plánu č.

164/2008 zo strany správy katastra nepredstavuje nesprávny úradný postup tohto orgánu verejnej moci.
V tomto spore nebol teda splnený základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je
existencia samotného nesprávneho úradného postupu. Súd preto žalobu zamietol. V tomto smere súd
odkazuje aj na prax súdov, ktorý v obdobnom prípade konštatovali, že sa nejedná o nesprávny úradný

postup (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2018, sp. zn. 3Cdo/113/2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/353/2015).51. Pokiaľ u žalobcu nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody, a
to nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je nadbytočné zaoberať

sa ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe (vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi
nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, viď uznesenie Ústavného súdu SR z 13. 9. 2018, č. k.
IV. ÚS 506/2018).

52. Práve na základe toho, že súd dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovaného

v 2. rade k nesprávnemu úradnému postupu, súd zamietol žalobcom navrhnuté dôkazy na doplnenie
dokazovania, a to vypracovanie znaleckého posudku ohľadne hodnoty pozemku ako aj výpoveď svedka
Ing. Vargu. Súd nepovažoval za hospodárne vypočuť Ing. Vargu, ktorého znalecký posudok mal inak
k dispozícii, pretože sa mal vyjadriť k otázkam ohľadne presnosti merania, ktoré inak nemali vplyv na
právne posúdenie veci, tj. či došlo k nesprávnemu postupu správneho orgánu alebo nie.

53.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,ževtomtoprípadeúradnéoverenieGPnemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Čo sa týka druhého dôvodu žalobcu, tj. že na zázname
podrobného meranie zmien, je uvedené jeho meno ešte predtým, ako podpísal samotnú kúpnu zmluvu,
súd uvádza, že tento záznam predložil správnemu orgánu sám geodet, a to spolu s ostatnými dokladmi,
ktoré má povinnosť predložiť pri úradnom overení GP. Zo strany správneho orgánu nemohlo a ani

nedošlo ani v tomto prípade k žiadnemu zásahu do tohto záznamu a dôvod, na ktorý sa žalobca
odvoláva,mámožnosťprípadneriešiťlenvočivyhotoviteľovitohtozáznamupodrobnéhomeraniazmien.
Nejde o doklad správneho orgánu, pričom táto skutočnosť vyplynula tak z vykonaného dokazovania
(výsluch svedkyne Strieškovej) ako aj vyplýva z jednotlivých ustanovení právnych predpisov, ktoré
presne vymedzujú, čo predkladá geodet správnemu orgánu na úradné overenie GP). Zároveň súd

uvádza, že tak ako sa meno a priezvisko žalobcu uvádza na zázname podrobného merania zmien č.
190 zo dňa 03.07.2008, uvádza sa v samotnom GP č. 164/2008 zo dňa 03.07.2008 vo výkaze výmer
v časti nový stav, a to ako vlastník parc. č. CKN 434/72. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd
žalobu zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Žalovaný v 2. rade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko si však žiadne trovy konania
neuplatnil a ani mu nevznikli, súd mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Súd preto

postupoval v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu; tj. rozhodnúť
priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

56. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, tj. ak strana

procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Napriek tomu, že si žalovaný v 1. rade uplatnil trovy konania v sume 57,69 eur, súd mu ich nepriznal.
Vyčíslené trov y predstavovali cestovné zamestnanca žalovaného v 1. rade na pojednávanie, konané
dňa 29.09.2015 ako náhradu za použitie motorového vozidla a spotrebované pohonné hmoty. V tomto

prípade žalovaný v 1. rade použil služobné vozidlo. Súd nepriznal žalovanému v 1. rade uplatnený nárok,
pričom poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 72 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní
patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa

§ 73 ods. 2 osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky
cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní
vlastnémotorovévozidlo,hradísajejcestovnéakopricestehromadnýmdopravnýmprostriedkomokrem
prípadov podľa § 74 . Vzhľadom
na túto právnu úpravu uplatnené výdavky nepovažoval súd za účelné, preto ich nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.