Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209625
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414209625.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov
senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX, XXX XX Z. O., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792

752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.769,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/127/2014-191 zo dňa 02. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.211,35 Eur spolu s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c

i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02. 11. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.211,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne z uvedenej sumy od 15. 07. 2014
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Vo zvyšku žalobu žalobkyne

presahujúcu sumu 1.211,35 Eur zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 36,8 % (III. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa
01. 08. 2014 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1,528,70 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný tým, že mu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zaplatila viac než mal nárok. Žalobu odôvodnila ďalej tým, že predmetná zmluva nemá

podstatné náležitosti úverovej zmluvy, preto žalovaný mal nárok na vrátenie sumy len vo výške 1.284,25
Eur, ktorá jej bola v skutočnosti poskytnutá. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila žalobu na sumu
1.769,81 Eur.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že k uzavretiu zmluvy medzi
stranami sporu nedošlo, pretože žalobkyňa dňa 17. 03. 2011 urobila návrh zmluvy uvedený v bode 5,
pričom žalovaný tento návrh bezvýhradne neprijal, urobil výhrady dňa 21. 03. 2011 v podobe bodu 6.

a preto sa takáto odpoveď na návrh žalobkyne považuje za odmietnutie návrhu, zo strany žalovaného
išlo o nový návrh (protinávrh) so zmeneným obsahom (§42a ods.1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa
vyplatila žalovanému sumu 1.211,35 Eur bez právneho dôvodu (dostala 1.284,25 Eur, zaplatila 2.495,6
Eur) a preto v časti 1.211,35 Eur bola žaloba dôvodná. Nad sumu 1.211,39 Eur žalobu zamietol.
1. 4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, § 451 ods. 2, 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

1. 5. Prvoinštančný súd zároveň priznal úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ a §
3 nar. vlády č. 586/2008 Z. z.1. 6. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP podľa úspechu a
neúspechu žalobkyne, ktorej priznal nárok na náhradu trov vo výške 36,80 %.

2.1.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovaný(prostredníctvomprávnehozástupcu)vzákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým bolo žalobe žalobkyne vyhovené (I. výrok) a výrok o
nároku na náhradu trov konania (III. výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
tomto rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a jemu prizná náhradu trov konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevychádzal zo žiadnej

právnej normy a nezaoberal sa tým, či údaj RPMN sa dá dohodnúť a na základe akého konkrétneho
ustanovenia zákona, keď v odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že nedošlo k dohode o RPMN, ale
žiadnym spôsobom súdu nevysvetlil základnú otázku, na ktorú poukazoval. Ďalej konštatoval, že súd
prvej inštancie mal najskôr vysvetliť z akého ustanovenia zákona vychádzal a na základe čoho považuje
údaj o RPMN za dohodnuteľný údaj, keď to v zmysle žiadneho zákona nie je možné, ale má ísť
o vypočítaný ukazovateľ. Ďalej namietal, že z rozsudku nevyplývajú dôvody, podľa ktorých mal za

preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, pričom až na základe takého konštatovania by mohol pristúpiť
k aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namietal aj zdôvodnenie rozhodnutia, že pokiaľ veriteľ
nevie uviesť výšku RPMN, má byť uvedený údaj slovným opisom, pričom nie je zrejmé na základe čoho
dospel, že nevie určiť RPMN. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho vyjadrením.
Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, pretože okresný súd nereagoval na jeho podanie

a v rozsudku neuviedol žiadnu právnu normu, podľa ktorej postupoval.

3. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že po zaslaní
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola žiadosť doplnená o údaje v bode 6 a tiež došlo k zmene

údajov o predpokladanej RPMN, ktorá bola uvedená vo výške 66,37 %, avšak v skutočnosti jej výška
dosahovala hodnotu 92,98 %, čo je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného v predmetnom
ustanovení zmluvy, teda tento údaj je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň poukázala na princíp právnej istoty a v
súvislosti s ním na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov.

4. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu
zotrval na stanovisku, že údaj o RPMN sa dohodnúť nedá, avšak pri absencii náležitostí vyžadovaných
ustanovením § 9 zákona číslo 129/2010 Z. z. by mohol byť úver považovaný za bezúročný a
bez poplatkov. Poukázal na to, že dohoda alebo nedohoda o náležitostiach podľa § 9 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie je podmienkou vzniku zmluvy, a to, že niektoré náležitosti sú duplicitné
s tými, ktoré všeobecná úprava úveru vyžaduje pre vznik zmluvy, neznamená že takéto duplicitné
náležitosti majú povahu podstatných prvkov pre vznik úveru. Namietal, že súd prvej inštancie sa touto
základnou otázkou nezaoberal, hoci od nej závisí aj následné posúdenie dopĺňania údaju o RPMN
do zmluvy. Zotrvával na stanovisku, že údaj o RPMN nie je dohodnuteľným, pretože zákon určuje

parametre, okamih, spôsob jeho určenia a preto jeho uvedenie do zmluvy v zmysle zákona (a aj
jeho výpočet v zmysle zákona) nie je prijatím návrhu na uzavretie zmluvy s výhradou, doplnením či
zmenou a s touto otázkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Namietal tvrdenie žalobkyne, že hodnota
RPMN je vypočítaná nesprávne, pritom ani v napadnutom rozsudku sa táto skutočnosť neuvádza ako
preukázaná.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý
v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.211,35 Eur spolu s
presne špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III.
výrok), podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho

zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa spísala dňa 17.

03. 2011 zmluvu označenú ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom urobila návrh
zmluvy uvedený v bode 5, žalovaný tento návrh bezvýhradne neprijal, urobil výhrady dňa 21. 03. 2011
v podobe bodu 6., k úplnému prijatiu návrhu zo strany žiadneho účastníka nedošlo a preto mal za
to, že zmluva medzi stranami sporu nevznikla. Z obsahu spisu z prehľadu platieb vyplývajú úhrady
žalobkyne za obdobie od 13. 05. 2011 až do 19. 08. 2014 (č.l. 145, 153). Žalovaný vo vyjadrení (č.l.
32) okrem iných argumentov, namietal aj premlčanie nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie sa však

námietkou premlčania vznesenou žalovaným vôbec nezaoberal, neuviedol k nej žiadne stanovisko. V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti dátum začatia sporu, ako aj obdobie, z ktorého je zrejmý
prehľad platieb zo strany žalobkyne. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom neozrejmil a nezdôvodnil počiatok priznania úrokov z omeškania, čo má taktiež za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

9. Podľa rozhodovacej činnosti ústavného súdu súčasťou práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
aj povinnosť súdu vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi účastníkov konania
a povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami.. Ústavný
súd napr. uvádza: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou. „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo

veci podstatné a právne významné(IV. ÚS 14/07). Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho,
aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ
pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s
čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru. (napr. sp. zn. I. ÚS 265/05). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam …“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument….(II. ÚS 410/06).

10. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie nereagoval na vyššie uvedený podstatný
a relevantný argument žalovaného a nedal odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému v

súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Zároveň je potrebné správne
posúdiť aj nárok na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených
dôvodovpretoneostávalaodvolaciemusúduinámožnosťakorozsudoksúduprvejinštancievodvolaním

napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda
preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).