Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316204740
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1316204740.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci

žalobcu: DEVELOR Slovakia s.r.o., Krasovského 13, Bratislava 851 01, IČO: 35 746 955, zastúpený
advokátskou kanceláriou: slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava-Staré Mesto 811
02, IČO: 47 246 634, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová
2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 837 52, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 75.042,02 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 63.000,-- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,90%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2016 sa žalobca domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny
vo výške 75.042,02 eur s príslušenstvom, titulom vyčísleného úroku z omeškania. Žalobca v žalobe
tvrdil, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva
o poskytnutí služieb č. 587/2012 dňa 25.01.2013 v znení dodatku podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. V článku VI. Zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za
každý deň omeškania. Žalobca v zmysle zmluvy plnil, za poskytnuté služby vystavil daňové doklady:

faktúra č. 13070 zo dňa 12.08.2013, faktúra č. 13151 zo dňa 31.12.2013, faktúra č. 14021 zo dňa
28.02.2014, faktúra č. 14041 zo dňa 31.03.2014, faktúra č. 14058 zo dňa 30.04.2014, faktúra č. 14070
zo dňa 16.05.2014, faktúra č. 14105 zo dňa 21.07.2014, faktúra č. 14143 zo dňa 17.10.2014, ktoré
žalovaný uhrádzal po lehote splatnosti.

2) Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 26Cb/95/2016-80 zo dňa 02.10.2017 zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 63.000,-- eur a v časti zaplatenia istiny vo výške 12.042,02 eur konanie

zastavil. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn.
3Cob/113/2018-255 zo dňa 26.09.2018 v napadnutej zaväzujúcej časti rozsudok zrušil. V bode 13.
uznesenia odvolací súd uviedol: „Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že
súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností a to či faktúry, ktoré
žalobca predložil súdu boli vystavené dôvodne a v súlade so Zmluvou č. 587/2012 uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným a teda či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa názoru

odvolacieho súdu žiadosť žalovaného o to aby žalobca preukázal vznik jednotlivých nárokov nebola
účelová či neodôvodnená, a preto neboli splnené podmienky na to, aby súd túto žiadosť neakceptoval
a konal a rozhodol bez vykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodných skutočností a bez toho
aby sa uvedenými skutočnosťami zaoberal v odôvodnení rozsudku.“ Súd opätovne sa oboznámil svyjadreniami strán sporu, s listinnými dokladmi tvoriaci obsah spisu a po vykonanom dokazovaní mal
preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:

Zo skutkového stavu nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí služieb č. 587/2012 v znení
dodatku. Vystavenie daňových dokladov uvádzaných v bode 1) rozsudku. Žalovaný jednotlivé vystavené
doklady uhrádzal po lehote splatnosti. Z toho dôvodu žalobca požaduje úroky z omeškania v súlade
s dojednaním článku VI. bod 6.2. Zmluvy, podľa ktorej pri omeškaní objednávateľa s úhradou platieb
vyplývajúcich z tejto zmluvy je dodávateľ oprávnený uplatniť si úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej

čiastky za každý deň omeškania. Pred vyhlásením rozsudku zo dňa 02.10.2017 spornú časť týkajúcu
sa vyčíslených úrokov z omeškania v časti zaplatenia istiny 12.042,02 eur žalobca vzal späť a v tejto
časti súd konanie zastavil. Pri rozhodovaní a odôvodnení súd vychádzal z ustanovenia § 150 a § 151
CSP. Úroky z omeškania v podrobnostiach žalovaný vyčíslil (prehľadu na č.l. 300 súdneho spisu)

faktúry dátum vystavenia pôvodná splatnosť / splatnosť úhrada počet dní omeškania / prepočítané

úrok z omeškania
13070 12.08.2013 11.09.2013/ 11.04.2014 15.10.2013 0 dní 0 eur
13151 31.12.2014 11.04.2014/ 11.04.2014 27.08.2015 503 dní 5.161,50 eur
14021 28.02.2014 30.03.2014/ 30.06.2014 02.07.2014 2 dni 6,66 eur
14041 31.03.2014 30.04.2014/ 30.06.2014 02.07.2014 2 dni 42,50 eur

14058 30.04.2014 12.06.2014/ 30.06.2014 27.08.2015 423 dní 8.525,65 eur
14070 16.05.2014 30.06.2014/ 30.06.2014 27.08.2015 423 dní 1.919,24 eur
14105 21.07.2014 20.08.2014/ 17.11.2014 30.11.2015 283 dní / 95 dní 16.431,21 eur/ 3.706,39 eur
14143 17.10.2014 17.11.2014/ 17.11.2014 30.12.2015 378 dní / 30 dní 29.785,19 eur/ 1.284,34 eur
spolu 66.862,68 eur

3) Žalovaný k nesprávnosti vyúčtovaných úrokov z omeškania z faktúr č. 14070, 14058, 13151 namietal,
že tieto boli doručené do učtárne žalovaného a preto je nesprávny výpočet počtu dní omeškania. K
uvedenému súd v rozsudku v poradí prvom uviedol nasledovné: Režim doručovania hmotnoprávnych
úkonovsaspravujeustanovením§45ods.1Občianskehozákonníka,podľaktorého:„prejavvôlepôsobí

voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde." (tzv. teória dôjdenia). Pri hmotnoprávnych úkonoch
sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností zachytávajúce celý právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákona, respektíve
celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, respektíve je doručený
adresátovi, t. j., že sa dostane do jeho dispozičnej sféry - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť

voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane sa do jeho dispozičnej sféry nemožno vykladať
v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej
osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak
sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát

skutočne oboznámil. Dispozičná séra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t. j. konkrétnym adresami účastníkov alebo určení konkrétnej osoby s tým, že doručenie
písomností je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určitej osobe. Týmto okamihom
sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité či sa adresát s obsahom zásielky
zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak vyplýva pre účastníkov zmluvného vzťahu povinnosť

zabezpečiť v danom mieste prijímanie zásielok. Bežná úloha podateľne na ústredných orgánoch
štátnejsprávyalebovorganizáciáchkdemajúzriadenúpodateľňuje,prijímanie,podávanie,doručovanie
dokumentov, listových zásielok a balíkov u zamestnávateľa podľa stanovených postupov a vnútorných
predpisov. Žalobca vystavené faktúry doručoval prostredníctvom pošty o čom predložil poštový hárok
(č.l. súdneho spisu 78). Faktúra č. 14070 bola doručená dňa 03.06.2014, faktúra č. 14058 bola

doručená dňa 14.05.2014, faktúra č. 13151 bola doručená dňa 05.03.2014. Preto nie je rozhodná
námietka žalovaného o prevzatí v učtárni. Učtáreň všeobecne vykonáva účtovné operácie. Ak v učtárni
ministerstva boli doručená faktúry oneskorene, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. V článku II. Zmluva
neobsahovala spôsob doručenia daňových dokladov.

4) Žalovaný namietol nesprávnosť vyúčtovaného úroku z omeškania s odkazom na článok V. bod 5.7.
Zmluvy, podľa ktorého „Úhrada za plnenie predmetu zmluvy sa uskutoční po ukončení jednotlivých častí
fázpoposkytnutípríslušnéhorozsahuslužiebatonazákladedodávateľomvystavenejaobjednávateľovidoručenej faktúry za príslušnú časť fázy. Prílohou faktúry bude dokumentácia predložená zo strany
poskytovateľa v zmysle článku II, bod 2.2. tejto zmluvy“.

5) K splatnosti jednotlivých faktúr súd uvádza nasledovné: Z obsahu zmluvy vyplýva, že účastníci v
dojednaní o úrokoch z omeškania pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní služieb č. 5872012 presne
definovali prípad ich uplatnenia, ako aj výšku, ktorá bola navrhnutá samotným žalovaným. Zmluva
bola koncipovaná žalovaným. Preto má platiť všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým, vykladať ich

v neprospech toho, kto ich do zmluvy zakomponoval. Zo zmluvy je zrejmé, že strany konania si
dohodli čas a spôsob zaplatenia ceny za vykonané služby výhradne v článku V. bod 5.7. nasledovne:
Úhrada za plnenie predmetu zmluvy sa uskutoční po ukončení jednotlivých častí fáz po poskytnutí
príslušného rozsahu služieb a to na základe dodávateľom vystavenej a objednávateľovi doručenej
faktúry za príslušnú časť fázy. Prílohou faktúry bude dokumentácia predložená zo strany poskytovateľa
v zmysle článku II., bode 2.2. tejto zmluvy. Podľa bodu 5.8.; splatnosť faktúr je do tridsiatich dní

odo dňa doručenia objednávateľovi. Faktúry musia byť potvrdené oprávnenou osobou, ktorá koná v
mene spoločnosti. Ak faktúra obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje, objednávateľ je oprávnený
faktúru do dátumu splatnosti vrátiť dodávateľovi. Dodávateľ faktúru podľa charakteru nedostatkov opraví
alebo vystaví novú faktúru. U takto upravenej faktúry plynie nová lehota splatnosti dňom jej doručenia
objednávateľovi. Žalobca vystavil faktúry, vo všetkých uviedol lehotu splatnosti 30 dní. Žalovaný

na základe takto vystavených faktúr plnil. Správnosť účtovanej ceny za poskytnuté služby v zmysle
článku II. bod 2.2. nespochybňoval, faktúry po lehote splatnosti uhradil. Žalovaný disponuje dostatočne
odborne zdatným aparátom, ktorý vstupuje pravidelne do záväzkových vzťahov a preto bezpochyby
preveroval a kontroloval plnenie povinnosti žalobcu zo zmluvy s ohľadom na jej jednotlivé dojednania.
Žalovanému boli faktúry doručené, žalovaný ich žiadnym spôsobom nenamietal, ani nespochybňoval

a uznal ich tak, ako boli vystavené, t.j. s dňom splatnosti. Súd vychádza jednoznačne z premisy
o správnosti a dôvodnosti vystavených jednotlivých daňových dokladov, ktoré žalovaný uhradil. V
zmluve bola dohodnutá lehota splatnosti 30 dní, žalovaný mal dostatočný časový priestor na kontrolu
správnosti ich vystavenia, posúdenia lehoty splatnosti s ohľadom na doručenie žalovanému. Zmluva
o poskytnutí služieb bola uzatvorená podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak

žalovaný tvrdí, že žalobca v niektorých prípadoch riadne neplnil mal postupovať podľa ustanovení § 324
ods. 3 Obchodného zákonníka. Bolo povinnosťou žalovaného ako bedlivého hospodára prekontrolovať
relevantnosť vystavených daňových dokladov a tieto postupom podľa článku V. bod 5.7. a 5.8. Zmluvy
vrátiť na prepracovanie. V ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je vyjadrená domnienka,
podľa ktorej, ak dlžník plní časť svojho záväzku, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno

usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V súdenom prípade žalovaný uhradil celú
účtovanú istinu bez výhrady, preto by bolo proti spravodlivému usporiadaniu, aby súd priznal menšiu
silu ochrany ako v prípade úhrady časti dlhu. Súd vychádza z ustanovenia § 323 ods.2 Obchodného
zákonníka. Žalovaný uznal existenciu svojho záväzku. Platí vyvrátiteľná domnienka (prvá veta § 323
ods. 1) o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dlžník musí dokázať, že uznaný

záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval. Je vecou dlžníka, aby preukazoval
neexistenciu záväzku, ktorý uznal tým, že uhradil žalobcovi vystavené faktúry v celosti a vznášal všetky
dôsledky, túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
vyčíslených úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s
odkazom na článok VI. bod 6.2. Zmluvy.

6) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 63.000,-- eur t.j. 83,95%.
Žalobca v žalobe požadoval zaplatenie 75.042,02 eur (100%). Žalobca uznal námietky žalovaného v
časti za dôvodné, preto vzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 12.042,02 eur späť, čo predstavuje

jeho neúspech v rozsahu 16,05%. Pomer úspechu je 67,90% (83,95-16,05=67,90).

7) S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.