Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221410
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117221410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ F.W. nar. X.X.XXXX, trvale

bytom L. - C. XX, štátny občan SR, 2/ J. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. - C. XX, štátna
občianka SR, proti žalovanej: I.. S. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. - C. XXX, štátna občianka SR,
o usporiadanie vlastníckych vzťahov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov novovytvorenú parcelu registra „C“ č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, ktorá vznikla odčlenením od parcely registra „C“ č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1117 m2, zapísanej na LV č. XX k.ú. L. podľa geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. W..

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej z titulu peňažnej náhrady sumu 40
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobcov zamieta.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi 1/, aby na vlastné náklady odstránil

prístavbu stavebného objektu rodinného domu postaveného na parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. L. zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou proti žalovanej domáhali, aby súd prikázal do vlastníctva žalobcov
pozemky parc. registra „C“ č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a parc. registra „C“ č.
XX/X Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúce sa v obci L. - C., okres A., kat. ú.
A. , ktoré vznikli odčlenením od parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, po

odčlenení novovzniknutých parciel o výmere XXXX m2, podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. W. a na podklade Záznamu podrobného merania č.
XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. W. s tým, že žalobcovia sa zaviažu zaplatiť žalovanej z
titulu peňažnej náhrady sumu 800 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Eventuálne žalobcovia
navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve žalobcov užívať parcely vo vlastníctve
žalovanej, a to parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X mX a parc. registra „C“ č. XX/X
Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúce sa v obci L.- C., okres A., kat. ú. L., ktoré

vznikli odčlenením od parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, po odčlenení
novovzniknutých parciel o výmere XXXX m2, v prospech stavby vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcej
sa v k.ú. L., zapísanej na LV č. XXXX so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XX o výmere XXXX m2,
podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. W. ana podklade Záznamu podrobného merania č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. Hajným a
na účel vydania kolaudačného rozhodnutia k užívaniu stavby žalobcov, s tým, že žalobcovia sa zaviažu
zaplatiť žalovanej z titulu peňažnej náhrady sumu 800 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V

žalobe uviedli, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby nachádzajúcej sa v obci L. - C., v k.ú. L., zapísanej
na LV č. XXXX, so súp. č. XXX, postavenej na parc č. XX o výmere XXXX m2 (ďalej ako „stavba“).
Predmetná stavba však sčasti zasahuje do pozemku žalovanej, nachádzajúcom sa v okrese A., v obci
L. - C., v k.ú. L., zapísanom na LV č. XX, parc. č. XX/X o výmere XXXX mX (ďalej ako „pozemok“). Zo
Záznamu podrobného merania zmien č. XXX vyplýva možnosť usporiadania vlastníckych pomerov, a to

vytýčením nových pozemkových hraníc medzi parcelami č. XX/X a č. XX tak, že na vymedzenom území
vzniknú parcely č. XX/X a č. XX/X, ktoré prechádzajú cez hranicu medzi parcelami č. XX/X a č. XX, ktorá
je vymedzená geodetickými súradnicami č. XXX-XXX a č. XXX-XXX. U. č. XX/X o výmere X m2 je na
Zázname podrobného merania zmien vytýčená geodetickými bodmi č. 3, 9, 1, 8, 2, pričom bod č. 8 a č. 9
sú umiestnené na hranici vymedzenej geodetickými súradnicami č. XXX-XXX a č. XXX-XXX. U. č. XX/X
o výmere 19 m2 je špecifikovaná geodetickými bodmi č. 7, 6, 5, 4, pričom bod č. 7 a č. 4 sú umiestnené

na hranici vymedzenej geodetickými súradnicami č. XXX-XXX a č. XXX-XXX. Vzdialenosť medzi bodom
č.6 a č.7 je 1,54 m a vzdialenosť medzi bodom č. 4 a č. 5 je 2,52 m, a tieto určujú vzdialenosť parcely
č. 13/6 od hranice, ktorá je vymedzená geodetickými súradnicami č. 437-805 a č. 437-262. Vytvorením
uvedených nových parciel by zostala zachovaná celistvosť rodinného domu súčasne umiestneného na
parcele č. 14, a taktiež by zostal zachovaný dostatočný odstup medzi stavbou a susedným pozemkom,

ktorý je potrebný pre úspešné kolaudačné konanie k spomínanej stavbe. Podkladom pre vykonanie
právnych úkonov v súvislosti so stavom uvedeným v Zázname podrobného merania zmien č. 578
je Geometrický plán na oddelenie pozemkov parc. č. 13/5, 13/6 č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa
23.10.2017 vyhotovený I.. J. W., autorizačne overený I.. P. Q. pre katastrálne územie L., obec L. - C.,
okres A., A. kraj. Geometrický plán uvádza doterajší stav totožný s registrom „C“ katastra nehnuteľností,

podľa ktorého parcela zapísaná na LV č. XX parc. č. XX/X o výmere XXXX m2 podľa nového stavu
rozdelená na tri parcely, a to ako parcela č. XX/X o výmere XXXX m2, parcela č. XX/X o výmere
X mX a parc. č. XX/X o výmere XX m2. Za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia, na základe
ktorého môžu žalobcovia stavbu ako celok užívať, ako aj ohraničiť ju plotom, je potrebné usporiadanie
pomerov medzi žalobcami a žalovanou. Z dôvodu, že stavba klientov sčasti presahuje na pozemok

žalovanej, však nemožno kolaudačné rozhodnutie vydať, ako aj stavbu ohraničiť plotom. V čase, keď
žalobcovia budovali predmetnú stavbu, pozemok bol vo vlastníctve ich syna, ktorý im pri budovaní
pomáhal. Z dôvodu jeho náhleho úmrtia a susedských sporov však nedošlo k usporiadaniu vzťahov
medzi predmetným pozemkom a stavbou. Žalobcovia zriadili svoju stavbu čiastočne aj na parcele č.
XX/X, ktorá bola vo vlastníctve ich syna a to s jeho nepochybným súhlasom, ktorý možno vyvodiť aj z

jeho pomocných prác na výstavbe domu, ktoré zachytávajú predložené fotografie. Žalobcovia sa pokúsili
spor so žalovanou vyriešiť mimosúdne listom zo dňa 2.8.2017, ktorým žalovanej navrhli zriadenie
vecnéhobremenavprospechstavby,resp.odplatnýprevodčastipozemkužalovanejzastavanejstavbou
žalobcov. Za účelom prešetrenia nepovolenej stavby na pozemku C-KN parc. č. XX/X kat. úz. L. sa
uskutočnildňaXX.XX.XXXXnaG.úradevobciL.-C.štátnystavebnýdohľadzaúčastisporovýchstrána

pracovníkov poverených výkonom štátneho stavebného dohľadu. Žalovaná v uvedenej veci požadovala
odstránenie presahujúcej časti rodinného domu z jej pozemku, pričom aj osoba vykonávajúca dohľad
I.. L. U. ako orgán štátneho stavebného dohľadu takýto postup vyhodnotila ako neúčelný, nakoľko
táto časť domu je nepatrnej výmery l m2 k dotknutého pozemku a daný zásah by predstavoval veľké
hospodárske straty žalobcov, ktorí konali so súhlasom pôvodného vlastníka pri výstavbe danej časti.

Neúčelnosť možno pozorovať aj v tom, že ide o roh stavby a následkom jeho odstránenia by došlo k
narušeniu statiky domu. Osoba vykonávajúca dohľad na základe vykonaných zistení dospela k záveru,
že najúčelnejším riešením vzniknutej situácie je postupovanie podľa návrhov žalobcov, ktoré uviedli
v pokuse o zmier, a teda za dohodnutú náhradu previesť vlastnícke právo na žalobcov k predmetnej
časti pozemku alebo uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena za odplatu k predmetnej časti

pozemku. Hmotnoprávne opreli žalobcovia svoj nárok o ustanovenia § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3
Občianskeho zákonníka, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1,
ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 82 ods. 1 Stavebného zákona. Poukázali aj na relevantnú judikatúru
súdov riešiacu úpravu vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.12.2001, sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, podľa ktorého návrh na
inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, než je uvedený v 135c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na
výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto stavby, a to aj samostatnou žalobou.
Usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je možné vykonať aj iným

spôsobom ako je uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko výpočet možných riešení je
demonštratívny. V zmysle § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je odstránenie stavby neúčelné,
súd ju prikáže za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Takéto riešenie nie je vhodným riešením vzniknutej situácie, nakoľko žalobcovia pri zriaďovaní stavby
boli dobromyseľní a na zriadenie stavby, ktorá sčasti presahuje na iný pozemok, získali súhlas od syna,

ktorý bol v danom čase vlastníkom tohto susedného pozemku. Žalobcovia konali v najlepšej viere,
pričom nekonali v rozpore svedomím vtedajšieho vlastníka dotknutého pozemku a mali za to, že v blízkej
budúcnosti dôjde k úplnému doriešeniu vlastníckych vzťahov a taktiež bezproblémovému priebehu
kolaudačného konania. Tieto kroky však boli prerušené náhlou smrťou ich syna a následne konaním
žalovanej, ktorá sa stala dedičkou dotknutého pozemku. Žalobcovia majú za to, že oddelenie časti
pozemku geometrickým plánom v nevyhnutnom rozsahu na výkon práv a povinností žalobcov, pričom

by vznikli nové parcely na oddelenej časti pozemku a prikázanie novo vzniknutých parciel za náhradu
do vlastníctva žalobcov alebo zriadenie vecného bremena sa javí ako najschodnejšie a najúčelnejšie
riešenie danej situácie. Z predložených ponúk pozemkov na predaj v obci Melčice - Lieskové, ktoré sú
ponúkané v cenovej relácii od 16 - 36,87 Eur/ m2, možno dospieť k primeranej cene parciel v danej
lokalite 40 Eur za 1 m2. Na vyriešení spornej situácie žalobcov a žalovanej je naliehavý právny záujem,

ktorý možno odôvodniť potrebou usporiadania ich vzájomných práv a povinností, nakoľko predmet sporu
nevyriešil ani pokus o zmier a neriešením vzniknutej situácie môže dôjsť k odstráneniu predmetnej
časti stavby. Podaním žaloby o usporiadaní vzťahov podľa priloženého geometrického plánu, ktorý
nanovo upravuje usporiadanie vlastníckych páv k pozemku a stavbe tak, aby novovzniknuté parcely
boli prikázané do vlastníctva žalobcov, eventuálne zriadené vecné bremeno, a tak trvalo usporiadať

sporné vlastnícke vzťahy, je vhodným konečným riešením, pričom vytýčením hraníc pozemku parc.
č. 13/6 by vzhľadom na vzdialenosť stavby od susedného pozemku o dĺžke 2m zároveň došlo k
zákonnému rozhodnutiu o možnosti užívania stavby prostredníctvom kolaudačného konania, ktoré je
dosiaľ neukončené a obmedzuje žalobcov vo výkone ich absolútnych vecných práv. Neusporiadané
pomery medzi žalobcami ako vlastníkmi stavby a žalovanou ako vlastníkom pozemku sú prekážkou v

užívaní predmetu ich vlastníctva, teda stavby, čo je obmedzením ich absolútneho vecného práva. Medzi
stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, a preto sa žalobcovia obrátili na súd.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.3.2018 so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobcovia neboli
dobromyseľní pri zriaďovaní stavby, pretože nerešpektovali stavebné povolenie a svojvoľne si namiesto

15 m2 terasy pristavili 35 m2 obytnej plochy, ktoré zasahuje na pozemok žalovanej (parc. č. 13) a nebol v
zmysle stavebného povolenia dodržaný odstup prístavby domu 6,5 m od pozemku parc. č. 13. Súhlas od
syna k tomu žalobcovi nemali. Prístavba stavby žalobcov bola realizovaná v rokoch 2003 až 2007. Syn
žalobcovzomrel21.1.2012.Domžalobcov,kuktorémubolazriadenánepovolenáprístavbanemásúp.č.
XXX, ako uvádzajú žalobcovia, pretože toto súpisné číslo ma iná vedľajšia stavba na parc. č. XX, tak ako

je to uvedené v projektovej dokumentácii. Nepovolená prístavba obmedzuje vlastnícke právo žalobkyne
k pozemku. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2001, a následne bolo v roku 2004 predĺžené do
23.8.2007. Stavba nie je zhotovená podľa schválenej projektovej dokumentácie. Žalobcovia nemajú
platné stavebné povolenie, aby mohli v stavbe pokračovať. Žalovaná si dala vytýčiť hranicu medzi
parcelami č. 13 a č. 14 , ktoré bolo vykonané 18.4.2013, pričom pri vytýčení bol prítomný aj žalobca 1/

a svojím podpisom protokolu súhlasil s vytýčenou hranicou, ktorá prechádza cez nepovolenú prístavbu.
Žalovaná v stavebnom konaní žiadala odstránenie čiernej prístavby tak, aby bol zachovaný odstup
prístavby od pozemku žalovanej aspoň 2m. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu žalobcov
zamietnuť, eventuálne uložiť žalobcovi 1/ ako stavebníkovi povinnosť, aby na vlastné náklady odstránil
prístavbu stavebného objektu rodinného domu označeného ako SO-02 v projektovej dokumentácii.

3. Na vyjadrenie žalovanej žalobcovia reagovali svojím vyjadrením zo dňa 25.4.2018. V ňom uviedli,
že ich neb. syn L. bol vlastníkom parcely č. XX, všetkých stavieb na nej postavených v podiele 1/5 k
celku s tým, že prístavba bola viac menej realizovaná z jeho podnetu. Dôkazom toho, že syn žalobcov s
realizáciou prístavby súhlasil je to, že syn na prístavbe pracoval, o čom svedčia predložené fotografie.

Pokiaľ by s prístavbou nesúhlasil, sám by na nej nepracoval a nerealizoval právne prostriedky na
zamedzenie v realizácii prístavby. Prístavba sa nachádza na zanedbateľnej ploche pozemku žalovanej,
a preto nemôže žalovanú významným spôsobom obmedzovať v realizácii jej vlastníckeho práva.
Žalovaná sa súdnou cestou nedomáhala usporiadania vlastníckych práv. Na súd sa obrátili žalobcovia.Je pravda, že žalobcovia toho času nemajú platné stavebné povolenie, ale komisia štátneho stavebného
dohľadu im dala prísľub na predĺženie stavebného povolenia , no nemôže vydať povolenie vzhľadom na
prebiehajúce predmetné súdne konanie. Vydaniu stavebného povolenia ako aj kolaudačného povolenia

bránia neusporiadané vlastnícke vzťahy. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 432/2002 zo dňa 17.4.2002, v zmysle ktorého je pri zvažovaní odstránenia stavby potrebné
prihliadnuť i na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku teda žalovaná, resp. syn žalobcov, nezakročil
proti neoprávnenej stavbe už v čase jej realizácie, pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe
vedel, a tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Preto je potrebné zvážiť, či by odstránenie

prístavby , ktorá len v minimálnom rozsahu zasahuje na pozemok žalovanej nebolo šikanózne najmä
vzhľadom na prejavený súhlas syna žalobcov s jej realizáciou, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že
sama žalovaná podala žiadosť o odstránenie stavby na stavebný úrad L.é až dňa 21.7.2017. Sama
žalovaná sa odstránenia stavby nedomáhala bezodkladne po tom, ako nadobudla vlastnícke právo k
pozemku. Uvedené svedčí o tom, že vlastnícke právo žalovanej k pozemku nie je v dôsledku prístavby
obmedzované v tak významnej miere ako tvrdí žalovaná.

4. Žalovaná v podaní zo dňa 24.5.2018 uviedla, že syn žalobcov L. bol vlastníkom parcely č. XX,
no nebol stavebníkom predmetnej stavby, keďže podľa stavebného povolenia zo dňa 12.7.2001 a
rozhodnutia o predĺžení zo dňa 25.8.2014 stavebníkom bol žalobca 1/. Preto sa nemožno domnievať, že
L.súhlasilsnepovolenouprístavbou,ktoráskutočnosťniejepísomnezaznamenaná.Prístavbažalobcov

významným spôsobom obmedzuje žalovanú v realizácii jej vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XX/
X, lebo tento je určený na ďalšiu výstavbu.

5.Žalobcoviavpodanízodňa12.6.2018poukázalinato,žejeirelevantné,žesúhlasneb.L.srealizáciou
prístavby nebol zaznamenaný písomne, pretože sa osobne zúčastnil na realizácii prístavby, z čoho je

preukázaný jeho súhlas s realizáciou prístavby.

6. Súd pojednával dňa 10.5.2019 v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovanej, ktorá neprítomnosť ospravedlnila, nežiadala odročiť
pojednávanie. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, žalovanej,

svedkyne Ing. L. U.j, oboznámením výpisu z LV č. XXXX k.ú. L., výpis z LV č. XX k.ú. L., záznamu
podrobného merania zmien zo dňa 27.4.2017, geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vyhotoveného I.. J. W., predložených fotografií, pokusu o zmier zo dňa 2.8.2017, zvolania
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14.8.2017, ponúk na predaj pozemkov zadovážených z internetu,
vyjadrení žalovanej zo dňa 15.3.2018, 24.5.2018, 6.2.2019, výňatkov z projektovej dokumentácie,

stavebného povolenia zo dňa 12.7.2001, rozhodnutia o povolení zmeny termínu dokončenia stavby
zo dňa 25.8.2004, protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 3.5.2013 a vytyčovacieho náčrtu zo
dňa 3.5.2013, žiadosti o odstránenie čiernej stavby zo dňa 21.7.2017, fotografie, vyjadrení žalobcov
zo dňa 25.4.2018, 12.6.2018, stanoviska žalobcov zo dňa 25.4.2018, fotografií, záznamu podrobného
merania zmien zo dňa 16.8.2013, výpisu z mapového klienta ZBGIS, fotografií, podania žalovanej

zo dňa 1.4.2019, žiadosti žalovanej o stiahnutie námietky k nepovolenej stavbe zo dňa 1.4.2019,
podania žalobcov zo dňa 3.4.2019, vyjadrenia I.. J. W. ku geometrickému plánu, vyjadrenia žalobcov
zo dňa 5.5.2019, návrhu žalobcov na mimosúdne riešenie veci a uzavretie dohody o urovnaní zo dňa
4.4.2019, e-mailu žalovanej zo dňa 26.4.2019, oznámenia žalobcu 1/ zo dňa 9.4.2015, zápisnice o
podaní trestného oznámenia zo dňa 4.9.2012, a zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovne:

7. Žalobcovia 1/, 2/ vlastnia v celku pozemok parc. reg. „C“ č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXX mX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. L., pričom podiel X/X patrí do ich BSM na základe kúpnej zmluvy
NZ XXX/XX, a každý zo žalobcov vlastní podiel vo výške 1/10 na základe osvedčenia o dedičstve sp.
zn. XXD 509/2012.

8. Podľa výpisu z LV č. XX k.ú. L. je žalovaná vlastníčkou pozemkov parc. reg. „C“ č. XX/X záhrady o
výmere XXXX m2, č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, a to na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD 509/2012.

9. Okresný úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia vydal dňa 12.7.2001 pod č. F XXXX/XXXXX-ZTZ
stavebnépovolenieprestavebníkažalobcu1/nazmenustavieb:prestavburodinnéhodomuna2bytové
jednotky a obchodné priestory (stavebný objekt 01) a na prestavbu hospodárskej budovy na rodinný dom(stavebný objekt 02). Podľa bodu III stavebného povolenia mala byť stavba umiestnená pozemkoch
parc. č. XX/X, č. XX k.ú. L. a mala byť uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní
s tým, že prípadné zmeny nesmú byť vykonávané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu.

Stavba mala byť ukončená do troch rokov. Na základe žiadosti stavebníka, t.j. žalobcu 1/ G. L. - C.
rozhodnutím P.-XXX/XXXX-XXX/Pk zo dňa XX.X.XXXX povolil zmenu termínu dokončenia stavby -
prestavbu rodinného domu na 2 bytové jednotky a obchodné priestory a prestavbu hospodárskej budovy
na rodinný dom z 23.8.2004 na 23.8.2007.

10. Zo záznamu podrobného merania zmien zo dňa 27.4.2017 vyhotoveného I.. J. W. ku geometrickému
plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že časť prístavby k domu žalobcov
na parcele č.. k.ú. L. presahuje na susedný pozemok parc. č. XX/X k.ú. L., pričom presah je v
zázname podrobného merania zmien a v uvedenom geometrickom pláne zakreslený a označený ako
novovytvorená parc. č. XX/X o výmere 1 m2. Podľa vyjadrenia Ing. J. W. ku geometrickému plánu,
predloženého žalobcami s ich podaním zo dňa 3.4.2019, bola parcela č. XX/X oddelená z dôvodu

dodržania odstupu 2 m stavby od hranice pozemku, ktorý by bol prípadne vyžadovaný pri kolaudácii,
s tým, že ak bude žalovaná súhlasiť so stavbou na hranici pozemkov, je na stavebnom úrade, či bude
daný stav postačujúci ku kolaudácii, no treba zohľadniť aj možnosť vlastníka stavby na potrebné úpravy
budovy, kde mala predmetná parcela č. XX/X plniť úlohu „manipulačného pásu“ a v prípade, že parc. č.
XX/X zostane vo vlastníctve žalovanej, bolo by vhodné túto parcelu zaťažiť vecným bremenom práva

vstupu pre prípad údržby.

11. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná z dôvodov, že nový spravený plot bol
zbúraný a bol postavený na starej hranici, a preto sa nedalo k stavbe pristúpiť a pokračovať v jej
ďalšej realizácii. Predmetná stavba je v štádiu hrubej stavby, je zastrešená, nie sú nahodené omietky.

Stavba bola určená na bývanie, bolo na ňu vydané riadne stavebné povolenie. Prístavba ktorá presahuje
na pozemok žalovanej mala slúžiť na bývanie. Predložené farebné fotografie zobrazujú aktuálny stav
prístavby. Mali tam bývať syn žalobcov s nevestou. Keď sa stavba dokončí, plánujú ju žalobcovia predať,
keďže žalobca 1/ s manželkou žalobkyňou 2/ majú kde bývať. Prístavba bola vybudovaná z kvádrov,
strecha je drevená cédrová, je tam nová škridla. Náklady na vybudovanie prístavby nevedel žalobca

1/ odhadnúť. Keď sa stavala prístavba rodinného domu, na hranici pozemkov parcely č. XX a č. XX
nebol postavený plot a nevenovala sa žiadna pozornosť tomu, či zasiahne aj do vedľajšieho pozemku
záhrady, ktorá patrila synovi žalobcov. Od roku 2007 do roku 2013 boli realizované stavebné práce na
stavbe. Keď zomrel syn L. v januári 2012, odvtedy sa nerealizovali žiadne stavebné práce. Žalobca
1/ po prvýkrát zistil, že prístavba presahuje na vedľajší pozemok na parcelu č. XX pred tromi rokmi

približne, a to z trestného oznámenia resp. z ohlásenia čiernej stavby, ktoré podala žalovaná. Následne
žalobca 1/ uviedol, že po prvýkrát sa dozvedel, že stavba presahuje na parcelu č. XX z vytyčovacieho
náčrtu zo dňa 18.4.2013. Je pravda, že stavba domu bola postavená čiastočne v rozpore so stavebným
povolením, pokiaľ ide o tú časť prístavby, ktorou sa presiahlo na pozemok parcelu č. 13. Žalobca 1/ to
konzultoval so starostom obce, ktorý mu povedal, že keď stavbu dokončí, dokreslí sa to a bude vydané

stavebné povolenie. Ďalšia časť obytného priestoru teda prístavba domu bola postavená na podnet syna
L., ktorý to tak zhodnotil, že terasa, ktorá tam pôvodne mala byť, bude na inom mieste. Žalobca 1/ mal
snahu dohodnúť sa so žalovanou na usporiadaní pomerov, ktoré vznikli po vybudovaní prístavby, avšak
žalovaná neprišla na stretnutie na Obecnom úrade v L.. Stavba nie je dokončená a jej ukončenie je
potrebné pre jej kolaudáciu. Momentálne žalobca 1/ nemá platné stavebné povolenie na stavbu; má

však prisľúbené, že bude vydané.

12. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že žaloba bola podaná z dôvodu, že žalovaná postavila nový
plot, ktorý zasahuje do prístavby stavby rodinného domu žalobcov a tak nie je prístup k tejto prístavbe
a nie je možné prístavbu dokončiť. Prístavba domu je momentálne v štádiu hrubej stavby, je spravená

strecha. Stavba bola budovaná na pokyn syna L., ktorý tam plánoval bývať spolu so žalovanou, a preto
aj pracoval na prístavbe rodinného domu. Keď bude stavba domu dokončená a skolaudovaná, plánujú
to žalobcovia predať, pretože majú vlastný dom na bývanie. Prístavba bola stavaná svojpomocne. K
nákladom na jej výstavbu sa žalobkyňa 2/ vyjadriť nevedela. Pokiaľ ide o materiál, z ktorého bola stavba
zhotovená priklonila sa k vyjadreniu žalobcu 1/. Keď sa realizovala prístavba rodinného domu, na hranici

medzi pozemkami parc. č. XX a XX nebol postavený plot. Keďže tam nebol postavený plot, nevedeli
žalobcovia, že prístavba zasiahne aj do pozemku parc. č. XX. Skutočnosť, že prístavba zasahuje do
pozemku žalovanej, žalobcovia zistili asi v roku 2017, keď ich na to upozornila žalovaná. Prístavba
rodinného domu sa realizovala približne v rokoch 2006, 2007. V roku 2007 sa dávala škridla na strechu,pomáhala pri tom aj žalovaná. Syna L. napadlo, že k stavbe môže byť vybudovaná ešte jedna obytná
miestnosť ako prístavba, a terasa sa zriadi na inom mieste. Žalobcovia vedeli, že vybudovanie prístavby
je v rozpore so stavebným povolením, avšak starosta obce im prisľúbil, že im to dodatočne schváli. Je

pravda, že syn L. spolu so žalovanou začali následne na vedľajšej parcele č. XX stavať ďalšiu stavbu,
ktorá mala slúžiť ako obchod ako aj na bývanie. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že žalovaná asi v roku 2013
postavila na svojom pozemku plot od prístavby žalobcov vzdialený asi 90 cm. Syn L. zomrel v roku 2012
a po jeho smrti sa na prístavbe už nerobili žiadne stavebné práce.

13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní vysvetlil, že žalobný návrh smeruje k zriadeniu vecného
bremena v prospech každého vlastníka stavby na pozemku parc. č. XX zapísaného na LV č. XXXX
k.ú. L.. Záver žalobného petitu bol formulovaný preto, lebo aj na ňom je naliehavý právny záujem. Bol
tam vložený z opatrnosti, keďže stavebný dozor sa vyjadril, že vydá kolaudačné rozhodnutie na stavbu
vtedy, ak budú spory medzi vlastníkom stavby a vlastníčkou pozemku usporiadané a vyriešené a bude
predĺžené stavebné povolenie na túto stavbu.

14. Žalovaná na pojednávaní nesúhlasila so žalobou. Žalovaná uviedla, že je ochotná žalobcom darovať
časť jej parcely o výmere 1m2, ktorá sa nachádza pod prístavbou rodinného domu žalobcov s tým, že
žalobcovia uhradia náklady spojené s prevodom tejto časti parcely. Nesúhlasila s tým, že náhrada za
zriadenia vecného bremena má predstavovať sumu 40 Eur za 1m2. Má za to, že hodnota vecného

bremena je vyššia. Ďalej žalovaná uviedla, že manželstvo s L. K. trvalo od 1.9.2007 do 21.1.2012.
Pred uzavretím manželstva udržiavala žalovaná vzťah s L. asi rok. Od roku 2007 sa už na prístavbe
nerealizovali stavebné práce. L. sa hanbil ísť na stavebný úrad a povedať, že sa tam niečo postavilo čo
nemalo byť postavené podľa stavebného povolenia. Prístavbu postavil žalobca 1/. L. pomáhal rodičom
na stavbe daného domu. Na stavbe bola raz aj žalovaná vtedy, keď sa robila škridla. Vtedy však už boli

postavené obvodové múry tej prístavby. Žalovaná si nepamätala, žeby inokedy na stavbe pomáhal L..
Uviedla, že tvrdenia žalobcov o tom, že prístavba bola realizovaná na pokyn L. sú len dohady žalobcov;
niejetopísomnepodchytené.Uviedla,žežalovanápoprvýkrátzistila,žeprístavbazasiahlaajdoparcely
č. XX v roku XXXX, keď si dala vytýčiť hranice pozemkov. Aj žalobca 1/ minimálne od tohto momentu
musel vedieť, že časť prístavby, ktorú realizoval presahuje na pozemok parc. č. XX. Vtedy aj na podnet

geodéta W. žalovaná postavila plot 90 cm od steny prístavby tak, aby mali žalobcovia prístup k ich
stavbe s tým, že žalobcovia si mali vytýčiť novú hranicu podľa tohto plotu a následne sa mali dohodnúť,
že odkúpia túto časť pozemku od žalovanej. Pred rokom 2013, keď žalovaná postavila plot medzi
pozemkami parc. č. XX a XX, tam plot nestál. Následne asi v roku XXXX žalovaná postavila nový plot
na hranici pozemkov medzi parc. č. XX a XX. Nový plot má betónové základy, túto stavbu žalovaná na

stavebnom úrade neohlásila. Pokiaľ by mal byť nový plot zbúraný, vznikli by náklady spojené s búracími
prácami. Prístavba domu žalobcov na pozemku žalovanej ju obmedzuje nielen tým, že zasahuje 1 m2
do jej pozemku, ale aj tým, že asi 60 cm od steny presahuje strecha, kde nie sú rímsy, steká tam
zo strechy voda na pozemok žalovanej. Presahujúcu strechu a pretekajúcu vodu z nej na pozemok
žalovanej je možné vyriešiť tým, že žalobcovia vybudujú rímsy na streche, ktorými odvedú vodu na

svoj pozemok. Ďalej žalovaná uviedla, že na parcele č. XX/X plánuje postaviť malú predajňu a to na
strane, ktorá je bližšie k prístavbe žalobcov a pochybuje, že žalovanej bude zo strany stavebného úradu
vydané povolenie, keďže žalobcovia postavili prístavbu na obytné účely. Na inej časti svojho pozemku
nemôže žalovaná túto malú predajňu postaviť, pretože je tam prístupová komunikácia. Zatiaľ žalovaná
ešte nepripravovala podklady, nezabezpečovala projekt pre stavbu tejto malej predajne, pretože jej na

to nevychádzal rozpočet. Pokiaľ sa z pozemku žalovanej odpredá žalobcom 1m2 pod ich stavbou, tak
novú predajňu je možné ešte postaviť na parcele žalovanej na inom mieste, že sa posunie ďalej od
okna prístavby domu žalobcov, avšak to by nebolo určite možné, pokiaľ by mala byť žalobcom prikázaná
ďalšia časť parcely č. XX/X o výmere 19 m2.

15. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

16. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže

ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.17. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

18. Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola dôvodná čiastočne. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobcovia postavili na časti pozemku žalovanej prístavbu k stavbe v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ,

ktorá stavba je spojená so zemou pevným základom, pričom predtým príslušným stavebným úradom
bolodňa12.7.2001vydanéstavebnépovolenie nazmenudvochstavieb,atorodinnéhodomu(stavebný
objekt 1, resp. SO 01), ktorý mal byť prestavaný na 2 bytové jednotky a obchodné priestory, a prestavbu
hospodárskej budovy na rodinný dom s obytným podkrovím (stavebný objekt 2, resp. SO 02). V
stavebnom povolení boli definované podmienky realizácie zmeny stavby. V stavebnom povolení bolo
jasneuvedené,žestavebník-žalobca1/jeoprávnenýprestavbutakrodinnéhodomusúp.č.XXX.akoaj

hospodárskejbudovypostaviťvýlučnenasvojichpozemkochparc.č.XX/XaXXk.ú.L.,ktorápodmienka
realizáciestavbyvyplývazozákladnejzásady,žestavebníkjeoprávnenýstavaťibanasvojompozemku.
Stavba mala byť uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a prípadné zmeny
nesmú byť vykonávané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Z výňatkov projektovej
dokumentácie overenej stavebným úradom, predložených žalovanou ako aj z geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017, záznamu podrobného merania zmien zo dňa 27.4.2017,
predložených žalobcami bolo preukázané, že žalobca 1/ ako stavebník prestavbu objektu SO 02 postavil
v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, pretože bez predchádzajúceho
povolenia stavebného úradu pristaval k hospodárskej budove ďalšiu obytnú miestnosť smerom k parcele
č. XX, čím presiahla prístavba tejto stavby aj na pozemok parc. KN C č. XX/X k.ú. L., ktorý je od roku

XXXX výlučným vlastníctvom žalovanej, s tým, že presah do pozemku žalovanej predstavuje 1 m2.

19. Vzhľadom na situáciu, keď stavba bola zriadená čiastočne na cudzom pozemku, v § 135c
Občianskeho zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a
vlastníkom pozemku. V stavebnom povolení je uvedené, že stavebníkom, ktorý žiadal o vydanie

stavebného povolenia je žalobca 1/, pričom z vyjadrení žalobcov v žalobe jednoznačne vyplýva,
že rekonštrukciu oboch stavebných objektov realizovali žalobcovia spolu a cítia sa byť vlastníkmi
zrekonštruovaných stavieb postavených na ich parcele č. XX.. Podľa názoru súdu žalobcovia ako
spoluvlastníci stavby , ktorá bola v rámci realizácie zmeny stavby (stavebného objektu 02, ktorému
zatiaľ nebolo pridelené súpisné číslo) čiastočne postavená na pozemku žalovanej sú aktívne vecne

legitimovaní domáhať sa zriadenia vecného bremena k zastavanému pozemku v prospech stavby, resp.
domáhať sa iného spôsobu vyporiadania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.
V ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je uvedené, že súd podľa tejto právnej normy
upraví vzťahy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku iba na návrh vlastníka pozemku. Jedine v
prípade návrhu na odstránenie stavby na náklady stavebníka, je v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho

zákonníka stanovená aktívna vecná legitimácia vlastníka pozemku, no žalobcovia sa takéhoto spôsobu
vyporiadania vzťahov nedomáhali. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1090/2000 zo
dňa 6.12.2001 návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby než
je uvedený v § 135c ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, najmä návrh na zriadenie vecného bremena ,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe môže podať aj vlastník tejto stavby, a to aj

samostatnou žalobou.

20. Z výsluchu žalobcov , predložených fotografií vyplynulo, že prístavba domu na parc. č. XX,
realizovaná žalobcami sa uskutočňovala so súhlasom syna žalobcov L. K., ktorého je vidieť podľa
tvrdenia žalobcov aj na predložených fotografiách, na ktorých sú zachytené osoby podieľajúce sa na

stavebných prácach na dome žalobcov, a tvrdenia žalobcov, že na predmetných fotografiách je odfotený
aj L. K. žalovaná nerozporovala. Podľa názoru súdu je správna a logická argumentácia žalobcov, že
pokiaľ by L. K. nesúhlasil s realizáciou prístavby domu žalobcov, nezúčastnil by sa pomocných prác
na stavbe. Podstatná je však podľa súdu skutočnosť, či mali alebo nemali žalobcovia vedomosť, že
stavajú aj na cudzom pozemku. Z výsluchu žalobcov ako aj žalovanej vyplynulo, že žalobcovia a ani

neb. L. K. nemali v priebehu realizácie stavby vedomosť o tom, že stavba presiahne až na parcelu č.
XX, ktorá nepatrila stavebníkovi žalobcovi X/, pretože vlastníkom tejto parcely bol v tom čase podľa
tvrdenia strán L. K.. Zo zhodných tvrdení strán tiež vyplynulo, že parcely č. XX a č. XX neboli v čase
realizovania prístavby oddelené plotom. O presahu prístavby domu (pôvodnej hospodárskej budovySO 02) až na parc. č. XX sa podľa vyjadrení strán, žalobca 1/ ako aj žalovaná dozvedeli najskôr v
roku 2013 z protokolu o vytýčení hranice pozemkov vyhotoveného Ing. J. W. za L. Y. A. s.r.o. zo dňa
18.4.2013, opatreného podpismi zúčastnených strán vrátane žalobcu 1/ a žalovanej a z vytyčovacieho

náčrtu k tomuto protokolu, na ktorom je zakreslená prístavba k stavbe domu žalobcov na parcele č. 14
a je z neho viditeľné, že jeden roh prístavby presahuje aj na parcelu č. XX. Z uvedených skutočností
vyplýva, že žalobcovia zrejme konali v domnienke, že prístavbu stavby vybudujú na pozemku parc. č.
XX, ktorého sú vlastníkmi. Stavbu však zrealizovali v rozpore so stavebným povolením, zmenu stavby
v podobe pristavania ďalšej obytnej miestnosti nemali vopred odsúhlasenú stavebným úradom, a teda

nekonali v súlade s právnymi predpismi. Žalobcovia nepreukázali , že vtedajší vlastník pozemku parc. č.
XX (L. K.) im udelil súhlas stavať aj na jeho pozemku parc. č. XX. Takýto súhlas im udeliť ani nemohol,
keďže o presahu stavby aj na parc. č. XX sa žalobca 1/ a žalovaná dozvedeli až v roku 2013 a nebolo
tvrdené ani preukázané, žeby L. K., ktorý zomrel dňa 21.1.2012 vedel o tomto presahu stavby, s tým,
že stavebný pozemok a vedľajšia parc. č. XX neboli v čase realizácie prístavby oddelené plotom. V
zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu

bolo vydané stavebné povolenie. Je preto bez významu, že príslušným stavebným úradom bolo vydané
stavebné povolenie, a to o to viac, že podmienky realizácie stavby neboli dodržané. Žalobcom ako
osobám, ktoré zriadili stavbu na cudzom pozemku tak chýba občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by
im vyplývalo právo mať na cudzom pozemku stavbu domu. V tejto súvislosti súdu poukazuje na to, že pre
kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku;

stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp.
zn. 22Cdo/268/2003 ).

21. Usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je možné vykonať aj iným
spôsobomakojeuvedenévust.§135cObčianskehozákonníka,vktoromjepríkladnývýpočetspôsobov

usporiadania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Vzhľadom na okolnosti daného
prípadu, keď žalobcovia realizovali prístavbu v domnienke, že stavajú na pozemku im patriacom, ktorý
nebol oplotený, a vzhľadom k tomu, že samotná žalovaná na pojednávaní v tejto právnej veci súhlasila s
tým, že túto časť pozemku o výmere 1 m2 prevedie do vlastníctva žalobcov, súd mal za to, že je dôvodné
pomery medzi žalobcami ako vlastníkmi stavby a žalovanou ako vlastníčkou pozemku usporiadať tak,

že prikáže tú časť pozemku žalovanej o výmere 1 m2, ktorá sa nachádza pod prístavbou žalobcov,
a ktorá je v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017 vyhotovenom I.. J. W.
označená ako parcela č. XX/X o výmere 1 m2 odčlenená z parc. č. XX/X o výmere 1117 m2 k.ú. L. do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí boli v čase realizácie prístavby manželmi a aj naďalej
sú manželmi a ich BSM nebolo počas manželstva zrušené. Žalovaná má nárok na primeranú náhradu

za túto časť jej pozemku. Z predložených ponúk na predaj pozemkov v obci L. - C. zadovážených z
internetu bolo preukázané, že stavebné pozemky v tejto obci sa predávajú za cenu 16 až 36,87 Eur
za 1 m2. Žalobcovia navrhli vyššiu sumu náhrady, a to 40 Eur za 1 m2 pozemku. Svedkyňa I.. L. U.,
pracujúca na stavebnom úrade v G. L. - C. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že aj vo vedľajšej
dedine J. B. sa pozemky druhu zastavaná plocha predávajú za cenu XX Eur za 1 m2. V konaní nebol

produkovaný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pozemky zastavané stavbami v k.ú.. sa predávajú za
vyššiu sumu. Preto súd uzavrel, že primeraná náhrada za pozemok, ktorý bol prikázaný do vlastníctva
žalobcov predstavuje sumu 40 Eur za 1 m2.

22. Súd však bol toho názoru, že nie je spravodlivé a ani primerané okolnostiam daného prípadu,

aby prikázal ďalšiu časť parcely žalovanej č. XX/X o výmere 19 m2, ktorá je v geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017 vyhotovenom Ing. J. W. zakreslená a označená ako parc.
B. č. XX/X o výmere 19 m2 do vlastníctva žalobcov, resp. zriadiť vecné bremeno k tejto časti pozemku
žalovanej spočívajúce v práve vlastníka stavby užívať túto ďalšiu časť pozemku žalovanej. Šlo by o
neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovanej k jej pozemku. Nemožno totiž opomenúť fakt, že

žalobcovia vedome stavali prístavbu hospodárskej budovy vrozpore so stavebným povolením, v rozpore
s projektovou dokumentáciou, dôsledkom čoho stavba presiahla na pozemok parc. č. XX, ktorý je v
súčasnosti vlastníctvom žalovanej. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcov, že túto nepovolenú
prístavbu domu postavili na podnet ich syna L. K., uvedené nezbavuje stavebníka zodpovednosti
dodržať podmienky realizácie stavby v zmysle stavebného povolenia. Stavebník je povinný rešpektovať

vydané stavebné povolenie. Žalobcovia bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu pristavaním
ďalšej obytnej miestnosti sa neprípustne odchýlili od stavebného povolenia, a zastavali čiastočne
aj susedný pozemok. Pokiaľ by súd vzhľadom na uvedené okolnosti prikázal v zmysle žalobného
návrhu ďalšie časti pozemku žalovanej o výmere 19 m2 do vlastníctva žalobcov, uvedené by mohloviesť k vytváraniu povedomia o „výhodnosti“ nedodržiavania stavebných povolení, a tým aj právneho
poriadku a nedodržiavania vlastníckych práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami. Nemožno
tolerovať konanie, keď stavebník zriadi stavbu na cudzom pozemku v rozpore so stavebným povolením

a bez súhlasu vlastníka pozemku, a nemožno priznať výsledku takéhoto protiprávneho konania právnu
ochranu. Žalovaná listom zo dňa 1.4.2019 doručeným Obecnému úradu Melčice - Lieskové dňa
1.4.2019 vzala späť návrh na odstránenie predmetnej prístavby hospodárskej budovy žalobcov ako
aj námietku vzdialenosti 2 metrov od jej pozemku vznesené v stavebnom konaní, a svedkyňa I.. L.
U. pracovníčka príslušného stavebného úradu uviedla, že v prípade späťvzatia námietok žalovanej

v stavebnom konaní a v prípade, že žalobcovia získajú právo k časti pozemku žalovanej, zastavanej
prístavbou stavby žalobcov, bude vydané stavebné povolenie na prestavbu hospodárskej budovy ako
aj kolaudačné povolenie na užívanie stavby, a teda sú vytvorené právne podmienky pre dokončenie
stavby žalobcov, jej následne užívanie. Pre faktické dokončenie stavby je možné aplikovať ustanovenie
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Pod pojmom údržba stavieb treba chápať tak opravy ako aj (stavebné) úpravy stavieb. Nepochybne
nevyhnutnou úpravou stavby je dokončenie rozostavanej stavby. Vstupom na susedov pozemok v
zmysle tohto ustanovenia je aj pobyt po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje oprava
alebo úprava stavby. Žalovaná je teda podľa citovaného zákonného ustanovenia povinná na požiadanie

žalobcov, po ich vzájomnej dohode umožniť vstup na svoj pozemok žalobcom a osobám, ktoré budú
realizovať dokončenie stavby, a to len za týmto účelom a v nevyhnutnej miere potrebnej pre dokončenie
stavby. Vzhľadom na toto zákonné vecné bremeno nie je preto potrebné rozhodnutím súdu prikázať
do vlastníctva žalobcov ďalšiu časť pozemku žalovanej, resp. zriadiť vecné bremeno k ďalšej časti
pozemku žalovanej v zmysle žalobného návrhu. Tvrdenia žalobcov v ich vyjadrení zo dňa 5.5.2019 o

tom, že pokiaľ nebude do vlastníctva žalobcov prikázaný z pozemku žalovanej aj manipulačný pás v
šírke cca 1 m okolo prístavby domu žalobcov, dostavaná stavba domu bude nepredajná, resp. predajná
za podstatne zníženú cenu, a žalobcom sa nevrátia ani finančné prostriedky, ktoré do stavby vložili,
neboli preukázané a pokiaľ by aj boli pravdivé, uvedený následok treba pripísať na vrub žalobcov, ktorí
prestavbu hospodárskej budovy postavili v rozpore so stavebným povolením.

23. Súd vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala uloženie povinnosti žalobcovi 1/, aby na vlastné
náklady odstránil prístavbu stavebného objektu rodinného domu (SO 02) postaveného na parc. č.
XX k.ú. L. zamietol ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odstránenie
stavby by nebolo účelné a ani hospodárne. Podľa meraní a výpočtu I.. J. W. v geometrickom pláne

presahuje prístavba domu žalobcov do pozemku žalovanej a zaberá z pozemku žalovanej celkovú
plochu 1 m2. Tento presah výrazne žalovanú neobmedzuje v užívaní jej pozemku. Pokiaľ ide o presah
strechy prístavby na pozemok žalovanej a odtiaľ stekajúcu vodu na pozemok žalovanej, tak vodu
zo strechy možno odviesť vybudovaním rímsy na streche prístavby žalobcov tak, aby odtekala na
pozemok žalobcov. Žalovaná bližšie nekonkretizovala a nepreukázala svoje tvrdenie, že ju prístavba

domu žalobcov významným spôsobom obmedzuje v realizácii jej vlastníckeho práva k pozemku parc.
č. XX/X. Skutočnosti, že žalovanú prístavba domu presahujúca o výmere 1 m2 na pozemok žalovanej
výrazne neobmedzuje vo vlastníckych právach žalovanej nasvedčuje aj fakt, že žalovaná sa stala
vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X v roku 2013, no proti prístavbe žalobcov zakročila až dňa 21.7.2017
žiadosťou o odstránenie stavby adresovanou stavebnému úradu Obci L. - C.. Návrh na odstránenie

nepovolenej časti prístavby domu žalobcov podaný v stavebnom konaní vzala napokon žalovaná späť.
Súd zohľadnil povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by bola značná pri odstránení nepovolenej
časti prístavby, ktorá ako vyplynulo z predložených fotografií a výsluchu sporových strán je v štádiu
hrubej stavby s postavenými obvodovými múrmi, je zastrešená, nahodené nie sú omietky. Stavba
má značný hospodársky význam, pretože bola zriadená na účely celoročného bývania. Žalobcovia v

stavbe nebývajú, ale plánujú ju predať na účely bývania inej osobe. Rozsah neoprávnene zastavaného
pozemkužalovanejje1m2,t.j.zanedbateľný.Odstráneniestavbybyboloztohtopohľadunehospodárne
a bez praktického významu. Súd zohľadnil aj okolností, za ktorých bola stavba zriadená, a síce
že žalobcovia nevedeli, že stavajú na cudzom pozemku, keďže na hranici medzi pozemkami nebol
postavený plot. Záujem na ďalšom využití stavby tak nepochybne prevyšuje záujem na odstránení

stavby. V záujme spoločnosti je, aby vo vzťahu k stavebníkovi nedochádzalo k nadmerne tvrdým a
všeobecne neakceptovateľným riešeniam, čo by za uvedených okolností nepochybne predstavovalo
odstránenie prístavby domu žalobcov.24. S poukazom na uvedené dôvody súd po vykonanom dokazovaní v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka výrokom I. prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov časť pozemku
žalovanej o výmere 1 m2 zastavaného prístavbou domu žalobcov podľa geometrického plánu, ktorý je

súčasťou rozsudku, výrokom II. uložil žalobcom povinnosť, aby za túto časť pozemku žalovanej zaplatili
primeranú náhradu v sume 40 Eur, pričom lehotu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu žalobcov vo zvyšku zamietol ako nedôvodnú, a výrokom
IV. súd zamietol vzájomnú žalobu žalovanej o odstránenie nepovolenej časti prístavby domu žalobcov.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na zásadu úspechu. Žalobcovia boli
čiastočne úspešní v prvom petite žaloby o prikázaní časti pozemku žalovanej o výmere 1 m2 do ich
vlastníctva, no vo zvyšku o prikázanie ďalších 19 m2 z pozemku žalovanej do ich vlastníctva boli

neúspešní, a vzájomná žaloba žalovanej v časti o uloženie povinnosti odstrániť nepovolenú prístavbu
stavby bola zamietnutá, čo predstavuje úspech žalobcov. Žalobcovia a žalovaná boli teda približne v
rovnakom rozsahu úspešní. Preto súd výrokom V. podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.