Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11P/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200361
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819200361.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - Y. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, V., právne zast. JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom
Mieru 312, Námestovo a otca - S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. č. XXX, právne zast. JUDr. Martin
Benický, advokát so sídlom Oravská Polhora 71, 029 47 Oravská Polhora, v konaní o úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 18. 07. 2019 v

nasledovnom znení:

a) Súd z v e r u j e maloletého S. G., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja
rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

b) Otec S. G., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletému S. G., nar. XX. XX.
XXXX sumou po 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, a

to od 01. 08. 2019 do budúcna.

c) Otec je povinný zaplatiť zameškané výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške
200 ,- eur a to do 31. 07. 2019 k rukám matky maloletého.

d) Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým S. G., nar. XX. XX. XXXX v čase od piatku 15.00
hod. do nedele 18.00 hod., s tým, že otec si maloletého syna prevezme v mieste bydliska matky a tam
dieťa aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 02. 2019 matka maloletého žiadala, aby maloletý syn
S. G., nar. XX. XX. XXXX bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bol zaviazaný platiť
výživné vo výške 250,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám od podania
návrhu.

2. Matka svoj návrh odôvodňovala tým, že s otcom maloletého nie sú manželia, ani nikdy spoločne
nežili v spoločnej domácnosti. Ona so synom od jeho narodenia žije u svojich rodičov v V., pričom od
narodenia syna sa otec o neho zaujímal len sporadicky v čase keď to jemu vyhovovalo. V starostlivosti
o syna jej vypomáhala jej najbližšia rodina a to hlavne po finančnej stránke, keďže otec si vyživovaciupovinnosť voči synovi neplnil a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok a rodinné prídavky na
maloletého. Maloletý je silný alergik a používa spreje. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, ale tento si
podľa jej informácií privyrába opravou a predajom motorových vozidiel.

3. Matka maloletého v podanom návrhu zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala aby bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletého sumou po 250,- Eur mesačne, kde o tomto
návrhu súd rozhodol tak, že neodkladné opatrenie vydal, avšak otcovi nariadil prispievať na výživu
maloletého syna sumou po 70,- Eur mesačne, a to uznesením č.k. 11P/16/2019-28 zo dňa 14. 03. 2019.

4. Otec sa k podanému návrh matky vyjadril, a to podaním doručeným súdu dňa 31. 05. 2019 /čl. 45
spisu/, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky, žeby sa o syna nezaujímal ani o
toho nijako nestaral, keďže od roku 2017 sa o syna stará každý týždeň v čase od štvrtka večera, príp. pod
piatku rána do nedele, príp. pondelka rána, kedy si syna bráva k sebe do rodinného domu svojich rodičov
v Q. K., kde žije spolu so svojimi rodičmi. Rovnako synovi prispieval na výživu, a to sumou plus, mínus

sumou po 70,- Eur mesačne, preto ani nepodal odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu.
Keďže sa o syna stará ako uviedol vyššie, a teda každý týždeň navrhuje, aby syn bol zverený do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v trvaní každý týždeň u matky od pondelka do piatku
a u neho každý týždeň od piatku do pondelka, vždy od a do 8.00 hod.. Uvedený model starostlivosti
navrhuje z dôvodu, že takáto forma starostlivosti u nich funguje už vyše 1,5 roka a navyše je pre dieťa aj

vhodná, keďže matka pracuje cez víkendy po nociach v bare ako čašníčka, navyše má spolu so svojimi
súrodencami „fast food“ hneď vedľa diskotéky, kde pracuje. Ň

5.Vdanejvecisúdnariadilnadeň18.07.2019pojednávanie,naktorom pojednávanírodičiamaloletého
uzavreli ohľadne úpravy výkonu rod. práv a povinností k dieťaťu rodičovskú dohodu, s obsahom ktorej

súhlasil aj kolízny opatrovník maloletého, a to v znení uvedenom vo výrokovej časti I. rozsudku.

6. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o
rodine“) (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s rodným listom maloletého (čl. 9), ako aj s listinnými
dokladmi predloženými rodičmi dieťaťa ohľadne výdavkov na syna, a ich výpoveďami na pojednávaní
ohľadne ich príjmov, ako aj skutkového stavu v súvislosti s faktickou situáciou ohľadne starostlivosti omaloletého zo strany oboch rodičov súd schválil vyššie uvedenú rodičovskú dohodu, nakoľko mal za
to, že táto neodporuje záujmu maloletého dieťaťa a fakticky aj potvrdzuje stav ohľadne starostlivosti o
dieťa, ktorý tu existuje podľa zhodného vyjadrenia rodičov už vyše roka.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového
poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé. Z okolností prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka maloletého podávala
predmetný návrh z dôvodu, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň však bolo
preukázané, že otec o moletného javil záujem, a to tak po stránke osobnej starostlivosti ako aj po stránke
plnenia si vyživovacej povinnosti. Súd teda okrem osobných a majetkových pomerov účastníkov rodičov
(kedy matka je s maloletým na rodičovskej dovolenke, dosahuje aj príjem z brigád ako čašníčka, otec
je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si opravou a predajom motorových vozidiel), zohľadnil aj na

doterajšiu starostlivosť otca o dieťa a jej rozsah a dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé, aby
matke bolo priznaný nárok na náhradu trov konania voči otcovi, rovnako ani otcovi voči matke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v časti výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd schválil dohodu rodičov nie je prípustné odvolanie podľa § 122
Civilného mimosporového poriadku.

Kolízny opatrovník je oprávnený podať odvolanie voči výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu
rodičov, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového
poriadku ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.