Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214015
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711214015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu HERIX,
s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, právne zastúpeného Mgr. Petrom
Volochom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, IČO: 45 013
977, proti žalovaným I/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. W. C. XXX/XX, XXX XX J., II/
E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej Mgr. Katarínou Milanskou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, IČO: 42 190 738, o
zaplatenie 1.531,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen

č.k. 14C/219/2011-397 zo dňa 16. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa16.06.2015uložilžalovanémuI/povinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 451,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 451,70 Eur od 18. 05. 2011 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). Žalovanej II/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 451,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 451,70 Eur od 18.
05. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšujúcej časti

okresnýsúdžalobužalobcuvočižalovanýmI/,II/zamietol(tretívýrok).Zároveňkonštatoval,žeotrovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok).

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovaným I/ a II/ domáhal zaplatenia
sumy 1.531,92 Eur s príslušenstvom z titulu odplaty (provízie) a tiež z titulu nároku na úhradu nákladov
spojených so sprostredkovaním na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011 (ďalej
aj „Zmluvy o sprostredkovaní“), ktorú uzavrel v pozícii sprostredkovateľa s právnou predchodkyňou

žalovaných I/, II) U. I., rod. S., nar. XX. XX. XXXX ako záujemkyňou na strane druhej podľa § 642
a nasl. v spojení s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Podľa článku II. Zmluvy o
sprostredkovaní označenom ako „Podmienky zmluvy“ ods. 1, sa žalobca zaviazal právnej predchodkyni
žalovaných I/, II/ sprostredkovať príležitosť na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, celkom o
výmere 59815,24 m2 tak, že 1 m2 prevádzaných nehnuteľností = 0,1991635 Eur (6,- Sk) kúpnej
ceny, t.j. za dohodnutú kúpnu cenu spolu vo výške 11.913,012 Eur. Podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o
sprostredkovaní sa právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ zaviazala žalobcovi zaplatiť províziu, „ktorej

výška je určená ako 10 % z celkovej kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti, ktorú sprostredkovateľ
dohodne (sprostredkuje) s kupujúcim za kúpu predmetných nehnuteľností a požadovanou kúpnou
cenou“. Podľa tohto istého článku ods. 3 Zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi vznikol nárok na províziu,
ak záujemca (právna predchodkyňa žalovaných I/, II/) uzavrie kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnostís kupujúcim, ktorého obstaral sprostredkovateľ (žalobca). Provízia mala byť splatná v deň zaplatenia
kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností kupujúcim.
Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že dňa 10. 05. 2011 bola uzatvorená

medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ (ako predávajúcou) a O. D., nar. XX. XX. XXXX
(ako kupujúcim) kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v Zmluve o
sprostredkovaní.Podľakúpnejzmluvy,kúpnacenazanehnuteľnostiboladojednanávovýške0,2157604
Eur/m2 (6,50 Sk/m2), čo pri celkovej výmere 59.815,24 m2 predstavovalo kúpnu cenu v celkovej výške
12.905,76 Eur. Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ bola pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy zastúpená

spoločnosťou euroinside, s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 10. 05. 2011.
K prevodu spoluvlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2011 z právnej
predchodkyne žalovaných I/, II/ na kupujúceho O. D. nedošlo, pretože Správa katastra J. rozhodnutím č.
V-XXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 09. 2011, konanie o návrhu na
vklad zastavila a to i z toho dôvodu, že právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ doručila Správe katastra
J. odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 25. 05. 2011. Faktúrou č. 2011008 zo dňa 10. 05. 2011 žalobca

fakturoval právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ sumu 1.429,56 Eur vrátane DPH ako províziu 10 %
na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011 a faktúrou č. 2011009 zo dňa 10. 05. 2011,
splatnou dňa 17. 05. 2011 fakturoval žalobca právnej predchodkyni žalovaných I/ a II/ sumu 102,36 Eur
vrátane DPH ako úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním podľa zmluvy o sprostredkovaní zo
dňa 10. 05. 2011.

Podľa názoru sudu prvej inštancie zo znenia článku II. ods. 2 prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní nie
je možné vyvodiť, akým spôsobom mala byť vypočítaná výška dohodnutej provízie, teda či mala byť
vypočítaná z celkovej kúpnej ceny, alebo požadovanej kúpnej ceny, prípadne z rozdielu týchto dvoch
cien,pretotakétodojednanievýškyprovíziejeneurčitéanezrozumiteľné(podľa§37ods.1Občianskeho
zákonníka - ďalej aj „OZ“), čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, zmluvy o sprostredkovaní zo

dňa 10. 05. 2011 v tejto časti s poukazom na § 41 OZ. Z uvedeného dôvodu je tento právny úkon
absolútne neplatným právnym úkonom v časti tohto dojednania. V danom prípade v tejto časti je právny
úkon Zmluvy o sprostredkovaní vnútorne rozporný, čo do obsahu a tento rozpor nie je možné odstrániť
žiadnym výkladom, preto je v tejto časti zmluva o sprostredkovaní neplatným právnym úkonom.
V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobca pre právnu predchodkyňu žalovaných I/, II/

sprostredkoval príležitosť na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností, keď sprostredkovanie tejto
príležitosti sa odrazilo v samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 10. 05. 2011. Je nepochybné, že
žalobca vyvinul činnosť, ktorá viedla k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti právnou
predchodkyňou žalovaných I/, II/ s kupujúcim. V konaní nebolo preukázané, že by sama právna
predchodkyňa žalovaných I/, II/ bez súčinnosti žalobcu uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim O. D. dňa

10. 05. 2011. Naopak žalobca preukázal v konaní, že kúpnu zmluvu právna predchodkyňa žalovaných
I/ a II/ s kupujúcim O. D. uzatvorila v dôsledku súčinnosti žalobcu tak, ako sa tento zaviazal v
zmluve o sprostredkovaní, keď sa zaviazal sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie zmluvy o prevode
nehnuteľností. Tiež v konaní nebolo zistené, žiadna zo strán sporu to netvrdila a ani nepreukazovala, že
by došlo, či už z jednej alebo z druhej strany k odstúpeniu od zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05.

2011. Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ odstúpila len od kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2011 listom
zo dňa 25. 05. 2011. Táto skutočnosť však nemá vplyv na nárok žalobcu na províziu, pretože zo Zmluvy
o sprostredkovaní nevyplývala tzv. rozväzovacia podmienka podmieňujúca vrátenie provízie žalobcom
v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/. Zo znenia Zmluvy
o sprostredkovaní vyplýva vznik nároku žalobcu na províziu za podmienky uzavretia kúpnej zmluvy

medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ a kupujúcim, čo je odkladacou podmienkou. Táto bola
naplnená tým, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a preto v zmysle zmluvných dojednaní vznikol
žalobcovi nárok na províziu voči právnej predchodkyni žalovaných I/, II/. Tým, že právna predchodkyňa
žalovaných I/, II/ odstúpila od kúpnej zmluvy, nezanikol nárok žalobcovi na províziu, ktorý mu vznikol
splnením odkladacej podmienky v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, ktorou bolo uzavretie kúpnej

zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ a kupujúcim.
Na základe vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi zo Zmluvy o
sprostredkovaní vznikol nárok na províziu. Pretože v danej veci provízia nebola dojednaná čo do výšky
určiteazrozumiteľne,žalobcovivznikol nároknaprovíziuobvyklúzasprostredkovanieobdobnýchzmlúv
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011.

Pokiaľ žalobca na preukázanie obvyklej provízie dokladal Cenník realitných služieb Slovenskej realitnej
akadémie, ktorým preukazoval obvyklú výšku provízie v obdobných prípadoch, keď výsledkom
sprostredkovacej činnosti bolo uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti pre záujemcu
sprostredkovania s kúpnou cenou 12.905,76 Eur sumou 1.500,- Eur, teda 1.800,- Eur včítane 20 % DPH,natentoCenníkrealitnýchslužiebSlovenskejrealitnejakadémieokresnýsúdneprihliadol,pretoženemal
presúdvýpovednúhodnotudôkazu,keďžejednakztohtocenníkanevyplynulo,akéhoobdobiabysamal
týkať, a jednak preto, že Slovenská realitná akadémia s.r.o., Bratislava v správe zo dňa 19. 05. 2015 pre

súd prvej inštancie oznámila, že táto nedisponuje žiadnym Cenníkom realitných služieb ohľadom výšky
provízie - odmeny realitného sprostredkovateľa za poskytnutie realitných služieb. Súd prvej inštancie
neprihliadol ani na dôkaz o obvyklej výške provízie na Zmluvu o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená
medzi spoločnosťou euroinside, s.r.o., Dudince a záujemcom AGRIFARMA s.r.o., Bratislava, pretože
Zmluva o sprostredkovaní bola zo dňa 15. 09. 2013, a teda sa netýkala obdobia, v ktorom bola

uzatvorenáZmluvaosprostredkovanímedzižalobcomaprávnoupredchodkyňoužalovanýchI/aII/(táto
bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011), pričom spoločnosť euroinside, s.r.o., bola „prepojená“ so žalobcom.
Štatutárny zástupca žalobcu je R. I. štatutárneho zástupcu spoločnosti euroinside, s.r.o..
Okresný súd nevychádzal pri zistení obvyklej výšky provízie ani zo správy Realitnej únie Slovenskej
republiky Bratislava zo dňa 19. 05. 2015, ani zo správy Slovenskej realitnej akadémie, s.r.o., Bratislava
zo dňa 19. 05. 2015, pretože to bol žalobca, ktorý navrhol vykonať dopyt na tieto združenia a tieto správy

sú obsahovo úplne totožné, podpísané tou istou osobou, navyše zo správ nevyplýva, akého obdobia
by sa mali týkať.
Žalovaná II/ síce preukazoval obvyklú výšku provízie správami dvoch realitných kancelárií a to SD
TRADEs.r.o.,Zvolenzodňa15.06.2015aAKMKapitals.r.o.Zvolenzodňa15.06.2015,aleaninatieto
správy o obvyklej výške provízie okresný súd neprihliadol, nakoľko tieto správy zadovážila žalovaná II/,

síce pre účely tohto súdneho konania, ale sama, bez súčinnosti súdu.
Za hodnoverný dôkaz o obvyklej výške provízie prvoinštančný súd v danej veci pokladal vyjadrenie
realitnej kancelárie MAX REAL s.r.o., Zvolen zo dňa 26. 03. 2015, keď z tejto správy jednoznačne
vyplýva, že ak kúpna cena bola v roku 2011 cca 12.905,76 Eur, potom mohla provízia dosahovať až
7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti, t.j. cca 900,- Eur. V podstate táto obvyklá provízia zodpovedá i

rozmedziu, ktoré uviedla Realitná únia Slovenskej republiky Bratislava a Slovenská realitná akadémia,
s.r.o., Bratislava, keď tieto združenia v správach uviedli rozpätie až do výšky 7 %, len súčasne uviedli
najnižšiu výšku provízie v sume 1.650,- Eur bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti. Podľa názoru
okresného súdu najhodnovernejším dôkazom je správa o obvyklej výške provízie realitnej kancelárie
MAX REAL s.r.o., Zvolen, ktorá pôsobí v danom regióne, a teda sa mohla najobjektívnejšie vyjadriť k

obvyklej výške provízie.
V kúpnej zmluve zo dňa 10. 05. 2011 bola dojednaná kúpna cena 12.905,76 Eur, 7 % z tejto sumy
predstavuje čiastku 903,40 Eur. Obvyklá výška provízie potom v danej veci činí sumu 903,40 Eur.
Zo Zmluvy o sprostredkovaní nevyplývalo, že žalobca bol oprávnený účtovať aj DPH, a najmä nevyplýva
záväzok právnej predchodkyne žalovaných I/, II/ platiť z provízie DPH, preto žalobcovi nevznikol nárok

nazaplateniezobvyklejprovízieajDPH. StranyZmluvyosprostredkovaníosobitnenedohodlinaúhrade
týchto nákladov, preto platí, že tieto náklady sú zahrnuté do provízie.
Vzhľadom na uvedené žalobca má nárok voči žalovaným I/, II/ na zaplatenie obvyklej provízie, v ktorej
sú zahrnuté aj vecné náklady a to v čiastke ustálenej okresným súdom na sumu 903,40 Eur.
Pretože žalovaní I/, II/ sú právnymi nástupcami U. I., ktorá počas súdneho konania zomrela,

zodpovednosť za jej dlhy je potom daná § 470 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak je viac dedičov, zodpovedajú
za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému
dedičstvu. Žalovaní I/, II/ sú dedičmi po svojej matke U. I. a to každý v 1-ici, pričom nadobúdajú každý
dedičstvo v čistej hodnote 5.397,995 Eur (čistá hodnota dedičstva bola 10.795,99 Eur : 2 = 5.397,995
Eur). Táto skutočnosť vyplýva z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24D/86/2012

zo dňa 19. 11. 2012, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 19. 11. 2012.
Žalovaný I/, II/ nemôžu zodpovedať za dlh svojej právnej predchodkyne spoločne a nerozdielne, pretože
zodpovedajú za tento dlh podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, t.j. delene
a pri ustálenej obvyklej výške provízie 903,40 Eur pre každého z nich činí čiastku 451,70 Eur, čo je 1-
ica z obvyklej výšky provízie.

Žalobca má nárok voči žalovaným I/, II/ i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej čiastky a to
od 18. 05. 2011 do zaplatenia, keď faktúrou č. 2011008 zo dňa 10. 05. 2011 žalobca fakturoval právnej
predchodkyni žalovaných I/, II/ províziu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
18. 05. 2011 bola 1,25 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9,25 %, preto žalobca má nárok voči
žalovaným I/ a II/ na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne.

Ďalej okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, a to podľa § 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“).2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd vzal
nesprávne pri určovaní ceny obvyklej za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v rovnakom čase a na

rovnakom mieste ako jediný a rozhodujúci dôkaz do úvahy iba správu realitnej kancelárie MAX REAL, s.
r. o., so sídlom Zvolen zo dňa 26. 03. 2015, podľa ktorého by mala provízia dosiahnuť v takomto prípade
7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti vo výške 12.905,76 Eur, teda sumu 903,40 Eur, čo predstavuje
súčet súm jemu priznaných od žalovaných I/, II/ (t. j. 2 x 451,70 Eur). Súd prvej inštancie nebral do úvahy
ďalšie vykonané dôkazy, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (napr. stanovisko Realitnej

únie, s. r. o., so sídlom Bratislava zo dňa 19. 05. 2015, Slovenskej realitnej akadémie, s. r. o., zo dňa 19.
05. 2015). Podľa jeho názoru minimálna výška obvyklej provízie je suma 1.531,92 Eur s príslušenstvom.
Poukázal inajudikátRV/1965,podľaktoréhosúdmusívychádzaťzovšetkéhočovkonanívyšlonajavo.
Uviedol, že súdu prvej inštancie predložil ďalšie sprostredkovateľské zmluvy z rozhodného obdobia,
ktoré boli súčasťou súdneho spisu a z ktorých vyplýva sprostredkovateľská provízia (cena obvyklá za
sprostredkovanie) vo výške 10 % z ceny predávanej nehnuteľnosti, čo pri cene nehnuteľnosti vo výške

12.905,76 Eur predstavuje sumu 1.290,57 Eur bez DPH a po pripočítaní DPH 20 % sumu 1.548,68
Eur. Rovnaká sprostredkovateľská provízia vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností mu bola
uhradená aj X.. K. S., D. právnej predchodkyne žalovaných I/, II/, za predaj jeho spoluvlastníckeho
podielu na tých istých nehnuteľnostiach uskutočnených v tom istom čase. Svoju sprostredkovateľskú
províziu vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností oznámil právnej predchodkyni žalovaných I/,

II/ už vo svojich listoch zo dňa 31. 03. 2011 a 01. 04. 2011. Zmluvné strany dosiahli zhodu vôle pri určení
sprostredkovateľskej provízie vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností. Zároveň poukázal na
to, že súd prvej inštancie mu nesprávne nepriznal nárok na zaplatenie 20 % DPH. Takto určená cena
obvyklá za sprostredkovanie je cenou služby, ktorá pripadá ako odmena sprostredkovateľovi. Povinnosť
sprostredkovateľa zaplatiť z tejto ceny služby DPH, uplatniť si túto DPH voči odberateľovi služby,

nevyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní, ale zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ
má ako platiteľ DPH z ceny obvyklej platiť ešte DPH bez toho, aby si túto DPH vyúčtoval od subjektu,
ktorému službu poskytol, ale musel by ju odvádzať z poskytnutej obvyklej ceny, bol by tak neodôvodnene
diskriminovaný oproti inému sprostredkovateľovi, ktorý nie je platiteľom DPH. DPH zo žalovanej faktúry
už riadne štátu zaplatil. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok voči žalovaným I/,

II/ spoločne a nerozdielne, ale voči každému zo žalovaných osobitne. Pôvodne bola podaná žaloba
voči jedinej pôvodnej žalovanej U. I.. Podľa jeho názoru za priznaný dlh sú zodpovední spoločne a
nerozdielne žalovaní I/ a II/ (dedičia pôvodne žalovanej). Nie je daný žiadny zákonný relevantný dôvod,
aby bola jeho pohľadávka rozdelená na dve pohľadávky osobitne voči každému zo žalovaných I/, II/.
Dochádza tak k neodôvodnenému zoslabeniu jeho nároku voči dedičom. Zároveň žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovaným I/, II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu
istinu vo výške 1.531,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.531,92 Eur
od 18. 05. 2011 do zaplatenia.
3. Žalovaný I/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa II/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na

to, že v zmysle zaužívanej právnej praxe sa za cenu obvyklú považuje cena dojednaná v obdobných
zmluvných prípadoch v tom istom mieste v čase uzavretia zmluvy. K uzavretiu sprostredkovateľskej
zmluvy došlo dňa 10. 05. 2011. Predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Q., okres
J.. Ako dôkaz ceny obvyklej v roku 2011 pri obdobných sprostredkovateľských službách v okrese
mesta Krupina žalobca poskytol sprostredkovateľské zmluvy uzavreté spoločnosťou žalobcu ako

sprostredkovateľom a záujemcami o predaj nehnuteľností v priebehu rokov 2011, 2012. Pretože sa
jedná o ten istý subjekt sprostredkovateľa, stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že tento
dôkaz nie je hodnoverný a objektívny, a preto nie je možné naň prihliadať. Taktiež žalobca poukázal
na sprostredkovateľské zmluvy uzavreté spoločnosťou s euroinside, s. r. o. so záujemcami o kúpu
nehnuteľnosti zo dňa 05. 09. 2013. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že sa nejedná o obdobný obchod,

pretože záujemca nie je predávajúci a rok uzavretia zmluvy a poskytnutia služieb je rok 2013. Súčasný
štatutárny zástupca tejto spoločnosti je D. N. štatutárneho zástupcu žalobcu, a teda ani tento dôkaz nie
je objektívny a hodnoverný, a preto nie je možné naň prihliadať. Žalobca nepredložil žiadne iné obdobné
sprostredkovateľské zmluvy zodpovedajúce požiadavkám daného miesta a času, ktoré obsahujú cenu
obvyklú, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zo stanoviska Realitnej únie, s. r. o., so sídlom

v Bratislave, zo dňa 19. 05. 2015 ani Slovenskej realitnej akadémie so sídlom Bratislava zo dňa 19.
05. 2015 nevyplýva, že sa jedná o cenu za služby sprostredkovateľa - realitného makléra, a to v
k. ú. Q., okres J., v roku 2011. Obidve stanoviská, ktoré boli predložené žalobcom ako dôkaz, sú
podpísané tou istou osobou, a to S.. K. N.. I z obsahu uvedených stanovísk vyplýva, že cena zasprostredkovanie obchodu s nehnuteľnosťami je predmetom vzájomnej individuálnej dohody dotknutých
subjektov a rovnako zodpovedá rozsahu služieb poskytnutých sprostredkovateľom. Uviedla, že zmluva
o sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011 , zároveň i kúpna zmluva bola uzatvorená 10.

05. 2011, a teda je otázne, v akom rozsahu a aké služby poskytol realitný maklér v čase od 10. 05.
2011 do 10. 05. 2011 za cenu obvyklú. Podľa jej názoru zo strany žalobcu neboli predložené žiadne
dôkazy ohľadne obvyklej ceny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v k. ú. Q. a okolie v roku
2011. Hoci žalobca svoj nárok na vznik provízie vo výške 10 % deklaruje článkom VI. odvolaním sa na
písomné znenie tzv. ponuky na predaj ornej pôdy zo dňa 31. 03. 2011 a 01. 04. 2011 v znení Zmluvy

o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011, absentuje odkaz na uvedené písomné prejavy žalobcu a zo
znenia zmluvy nevyplýva, že výška kúpnej ceny je určená v prílohách uvedenej zmluvy, a teda nie je
možné na ich obsah prihliadať. Súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi nárok na 20 % DPH,
pretože sprostredkovateľská zmluva neobsahuje zmluvné ustanovenie, ktoré priamo, resp. nepriamo
uvádza povinnosť predávajúceho zaplatiť sprostredkovateľovi DPH vo výške 20 % zo sumy provízie. I v
prípade,akžalobcajeplatiteľomDPH,nevyplývasúčasnepreobsahsprostredkovateľskejzmluvyzáver,

že predávajúci je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi DPH vo výške 20 % zo sumy provízie. Naopak, zo
sprostredkovateľskej zmluvy je možné jednoznačne vyvodiť, že provízia je pre predávajúceho konečnou
spotrebiteľskou cenou vrátane DPH. Žalobca si uplatnil voči žalovaným I/, II/ (právnym nástupcom
pôvodne žalovanej z titulu dedenia) dlh pôvodne žalovanej. Súd prvej inštancie správne vychádzal z
Osvedčenia o dedičstve okresného súdu sp. zn. 24D/86/2012 zo dňa 19. 11. 2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 19. 11. 2012, a to z určených dedičských podielov u každého jednotlivo vo výške 1 k
celku.Podľajejnázorujevzniknárokunaprovíziuabsolútneneplatné,keďžežalobcanesledovalzáujmy
svojho klienta, konal v rozpore s dobrými mravmi, čo považuje za neprijateľnú podmienku vzhľadom na
spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/. Zároveň si uplatnila
trovy odvolacieho konania.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 05. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.
10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť vkonaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP
(do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
11. Zmluvou o sprostredkovanie sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu

k tomu, aby záujemca mal možnosť resp. príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, a záujemca
sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Vychádzajúc z ustanovenia § 642 ObZ
predmetom tejto zmluvy je iba vyvíjanie činnosti smerujúcej k uzavretiu takejto zmluvy a záväzkom
záujemcu je zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu vo forme provízie. V prípade, ak konkrétna výška
provízie nie je dohodnutá v zmluve o sprostredkovaní, v takomto prípade platí, že sprostredkovateľovi

vznikne nárok na obvyklú províziu podľa § 647 Obchodného zákonníka. Obligatórnymi náležitosťami
zmluvy o sprostredkovaní sú: a) určenie zmluvných strán (záujemcu a sprostredkovateľa), b) určenie
zmluvy, k sprostredkovaniu uzavretia ktorej má smerovať činnosť sprostredkovateľa, c) záväzok
sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť túto zmluvu
s treťou osobou, d) záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Ako každá zmluva, tak aj
zmluva o sprostredkovaní vzniká dohodou strán o jej podstatných (essenciálnych) zložkách.

12. Na základe zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľovi okrem jeho primárnej povinnosti (vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu), vznikajú aj iné povinnosti: a)
povinnosť oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie (informačnú povinnosť), b)
nebyť v rozpore so zmluvou činný pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva, c) povinnosť

uschovať doklady, d) nenavrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie, že je dôvodná
pochybnosť, že svoj záväzok nesplní, e) povinnosť oznámiť údaje záujemcovi potrebné na posúdenie
dôveryhodnosti tretej osoby.

13. Na druhej strane, primárnou povinnosťou záujemcu je zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu,

ktorú označujeme aj ako provízia. Ďalšími záujemcovými povinnosťami sú: a) povinnosť oznamovať
sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho veľký význam pre uzavretie zmluvy, b) povinnosť
uhradiť sprostredkovateľovi náklady spojené so sprostredkovaním, ak boli dohodnuté v zmluve.

14. Z hľadiska vzniku nároku sprostredkovateľa na províziu prichádzajú do úvahy viaceré alternatívne

riešenia. Nárok na províziu vzniká: 1/ už zaobstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou (§
642 ObZ), resp. 2/ potom, čo bola uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania (§ 644 ObZ),
eventuálne 3/ až splnením záväzku tretej osoby (§ 646 ObZ).
Najčastejšou alternatívou vzniku nároku na províziu je, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania. Činnosť sprostredkovateľa sa v tomto prípade zavŕši tým, že sa uzavrie

sprostredkovaná zmluva medzi záujemcom a treťou osobou. V tomto okamihu dochádza k
splneniu záväzku (povinnosti) sprostredkovateľa a súčasne v okamihu uzavretia zmluvy vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu.

15. V praxi existuje jeden prípad kedy sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, t.j. ak zmluva

s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako
sprostredkovateľ (§ 647 ObZ).

16. Výška provízie sprostredkovateľa býva často uvádzaná v zmluve tým spôsobom, že je závislá na
rozsahu plnenia zo sprostredkúvanej zmluvy. Provízia je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy. Čo sa

týka výšky provízie, táto nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy. V zmluve o sprostredkovaní môže byť
odplata dojednaná, ale aj nemusí. Ak výška provízie v zmluve o sprostredkovaní nebola dojednaná, má
sprostredkovateľ právo na obvyklú províziu. Túto zákon ustanovuje v § 647 ObZ. Je vecou zmluvných
strán, akým spôsobom si dohodnú výšku provízie.

17. Výška provízie môže byť dohodnutá pevnou sumou. V praxi existujú častejšie prípady, keď výška
provízie je stanovená percentuálnou sadzbou z hodnoty plnenia zo sprostredkúvanej zmluvy, pričom
môže ísť: a) o pevnú sadzbu (napr. určenú percentami), b) o progresívnu sadzbu (tým vyššie percento
provízie, čím je vyššia hodnota plnenia), c) o degresívnu sadzbu (pri zvyšujúcej sa hodnote plnenia bude
percento provízie klesať). Ďalšiu možnosť predstavuje dojednanie provízie kombináciou pevnej sumy a

percentuálnej sadzby, ale môže ísť aj o dojednanie provízie v nepeňažnej forme a to napríklad vo forme
vecného plnenia.18. S nárokom sprostredkovateľa na províziu veľmi úzko súvisí vznik práva sprostredkovateľa na
náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním. Pod týmito nákladmi sú napr. náklady vynaložené
pri pracovných cestách, obchodných rokovaniach, telefón, poštovné a podobne. Tieto náklady zákon

považuje za zahrnuté v provízii. Ak teda sprostredkovateľovi vznikne nárok na províziu, už nemá nárok
na náhradu nákladov mimo práva na províziu. Opak tejto konštrukcie je si možné dohodnúť v zmluve.

19. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza, že rámec dokazovania v
sporovom konaní vymedzuje žalobca opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorý nadväzuje

formulácia žalobného petitu. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná
dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia strán. Právo
na spravodlivý súdny proces je základným právom strany a je garantované tak Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako
i zákonmi Slovenskej republiky. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok dáva. Do

obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré strana sporu pred
všeobecným súdom navrhla, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci
sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu
vedú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 64/97, z 8. októbra 1997).

20. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 10. 05. 2011 s právnou
predchodkyňou žalovaných I/, II/ Zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 642 a nasledujúcich
ObZ. V konaní rovnako tak nebolo sporným, že záväzkový vzťah z tejto zmluvy sa na strane právnej
predchodkyne žalovaných I/, II/ netýkal jej podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ). Zmluva o

sprostredkovaní bola uzavretá zmluvnými stranami v písomnej forme s tým, že zmluvné strany zvolili
aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 ObZ. Zmluvné strany si na ich záväzkový
vzťah zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka. Žalobca je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zo Zmluvy o sprostredkovaní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pretože ako predmet
činnosti v obchodnom registri okrem iného má zapísané aj „sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu

nehnuteľností". Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ bola fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení zo Zmluvy o sprostredkovaní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené Zmluva o sprostredkovaní je spotrebiteľskou zmluvou
(§ 52 OZ).

21. Na základe článku II. Zmluvy o sprostredkovaní sa žalobca zaviazal právnej predchodkyni
žalovaných I/, II/ sprostredkovať príležitosť na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, celkom o
výmere 59 815,24 m2 tak, že 1 m2 prevádzaných nehnuteľností = 0,1991635 Eur (6,- Sk) kúpnej ceny,
t.j. za dohodnutú kúpnu cenu spolu vo výške 11.913,012 Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnou
predchodkyňoužalovanýchI/,II/akopredávajúcouakupujúcimO.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.,J.D.

XX došlo dňa 10. 05. 2011 (č.l.8 - 11 spisu). V priebehu konania nebolo preukázané, že by sama právna
predchodkyňa žalovaných I/, II/ (bez súčinnosti žalobcu) uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim O. D..

22. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil (vychádzajúc z článku II. ods. 2,

prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní), že nemožno vyvodiť, akým spôsobom mala byť vypočítaná
výška provízie pre žalobcu, teda či mala byť vypočítaná z celkovej kúpnej ceny, alebo z požadovanej
kúpnej ceny, prípadne z rozdielu týchto dvoch cien. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd správne
považoval uvedené dojednanie za neurčité a nezrozumiteľné, pričom dôvod neplatnosti sa vzťahuje
len na časť právneho úkonu - čl. II ods. 2, prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní, a teda je neplatná len

predmetná časť Zmluvy o sprostredkovaní.

23. Ako bolo uvedené, v prípade absencie dohody ohľadne provízie, sprostredkovateľovi ex lege (zo
zákona)vznikánároknaprovíziuobvyklúzasprostredkovanieobdobnýchzmlúvvčaseuzavretiazmluvy
o sprostredkovaní. Sprostredkovateľ má popri nároku na províziu aj nárok na úhradu nákladov, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho sprostredkovateľskou činnosťou, ak sa záujemca so sprostredkovateľom na
úhrade nákladov dohodli. V opačnom prípade sa má za to, že tieto náklady sú zahrnuté do dohodnutej
provízie.24. Pretože v Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011, ktorú žalobca uzavrel s právnou
predchodkyňou žalovaných I/, II/, bola neurčite dojednaná provízia za sprostredkovanie, a teda bola v
tejto časti (týkajúcej sa provízie) absolútne neplatná, okresný súd náležitým spôsobom zisťoval obvyklú

províziu za sprostredkovanie. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne
určil obvyklú províziu za sprostredkovanie (vo výške 7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti), a to
vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie ohľadne listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré boli právne irelevantné vo
vzťahu k cene provízií dojednaných v obdobných zmluvných prípadoch (sprostredkovateľom pri predaji

nehnuteľností) v tom istom mieste (v katastrálnom území obce Q., okres J.) a v tom istom čase uzavretia
zmluvy (máj r. 2011), pričom prihliadol i na okolnosti vystavenia ním predložených listinných dôkazov
(personálne prepojenia, subjekty vyhotovenia listín), v dôsledku čoho ich považoval za neobjektívne.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že východiská, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie
pri určení obvyklej provízie za sprostredkovanie, sú správne.

25. Z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní ďalej nevyplýva, že by sa účastníci zmluvy dohodli na tom,
že právny predchodkyňa žalovaných I/, II/ sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi DPH z provízie. Zmluva o
sprostredkovaní je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalobca ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej
činnosti (v pozícii dodávateľa) a právna predchodkyňa žalovaných I/, II/, ktorá bola fyzickou osobou, v
pozícii spotrebiteľky. V zmysle § 14 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

právnych predpisov bolo povinnosťou žalobcu informovať právnu predchodkyňu o celkovej cene
poskytnutej služby, a to vrátane DPH. Táto skutočnosť bola podstatná pre rozhodovanie právnej
predchodkyne žalovaných I, II/ pri uzatváraní Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom, pretože údaj o
navýšení ceny poskytnutých služieb o 20% mohol zapríčiniť, že právna predchodkyňa žalovaných I/,
II/ by rozhodnutie o uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom neurobila. Zároveň odvolací súd

považuje za potrebné poukázať na § 54 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva: ,,V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

26. Okresný súd v posudzovanej veci správne aplikoval i ustanovenie § 470 ods. 2 OZ prihliadajúc na
dedičské konanie po nebohej právnej predchodkyni žalovaných I/, II/, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, z

ktorého vyplýva, že dedičstvo po nebohej poručiteľke nadobudli žalovaní I/, II/ v 1-ici (viď Osvedčenie
o dedičstve vydaného JUDr. Darinou Hornáčekovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom
Notárskeho úradu Zvolen, Bystrický rad 314/69 pod č.k. 24D/86/2012-43, Dnot 177/2012 zo dňa 19.
11. 2012), preto každý zo žalovaných zodpovedá za dlh poručiteľky (ich právnej predchodkyne) voči
žalobcovi podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu, t.j. v 1-ici.

27. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Pretože súd prvej inštancie konštatoval v enunciáte rozsudku, že o trovách konania súd rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok), o trovách konania (vrátane trovách
odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).