Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316216622
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316216622.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: L. O., nar. XX. E. XXXX, adresa
trvalého pobytu O.. C. XX/XX, R., zast. splnomocnencom: JUDr. Hedviga Gállová, advokátka, so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so
sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, zast. splnomocnencom: Beňo & partners advokátska kancelária,

s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o 1.336,22 eur a príslušenstvo, o späťvzatí
žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/320/2016-82 zo dňa 14. novembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie r u š í
a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 30C/320/2016-82 súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 978,98 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti o
určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 21.2.2014 zastavil (výrok II.) a žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa vzala žalobu podaním
doručeným tunajšiemu odvolacieho súdu dňa 24. mája 2019 v celom rozsahu späť. Späťvzatie
žaloby odôvodnila tým, že počas odvolacieho konania došlo medzi stranami k uzatvoreniu Dohody
o mimosúdnom urovnaní zo dňa 15. apríla 2019, ktorá tvorila prílohu doručeného späťvzatia žaloby
žalobkyňou, v dôsledku čoho žiada konanie zastaviť.

3. Dňa 16. apríla 2019 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, ktorým prejavil súhlas so
späťvzatím žaloby, v ktorom zároveň oznámil, že si náhradu trov konania podľa mimosúdnej dohody
voči žalobkyni neuplatňuje.

4. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

5. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

6. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol
vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaný sospäťvzatím súhlasil, boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného ustanovenia
§ 370 C.s.p., odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.),
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli,

uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Ide o zásadu procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri zastavení konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo sporových
strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s
tým, aby konanie bolo zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou
je správanie sporovej strany (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je

zastavenie konania. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (tu pozri aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 7MCdo 1/2014
a spisovej značky 3Sžo 225/2010).

10. Z čl. II bod 5 Dohody o mimosúdnom urovnaní vyplýva dohoda strán o tom, že po uzatvorení tejto
dohody sa voči sebe nebudú domáhať akýchkoľvek iných nárokov peňažnej či nepeňažnej povahy
súvisiacich s právnym vzťahom špecifikovaným v dohode.

11. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania a tak žalovanému v zásade vznikol voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania (§ 256 ods.1 C.s.p.). Žalovaný si však nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, resp. tohto nároku sa pred súdom (v súlade s jeho záväzkom plynúcim mu z dohody o
urovnaní) vzdal svojim výslovným prejavom.

12.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú
k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona
(analogia legis alebo iuris).

13. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, resp. sa nároku na náhradu trov
konania pred súdom účinne vzdá, je potrebné rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania sporových strán rozhodol odvolací súd podľa
ustanovení § 369 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a opätovne aj čl. 4 ods. 2 C.s.p., zohľadniac skutočnosť,
že žalovaný sa vzdal nároku na náhradu trov odvolacieho konania a preto mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

15. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).