Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217208291
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217208291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci plnoletých detí W.: 1. B. nar.
XX.XX.XXXX, 2. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúce u matky detí rodičov: O. W. nar. X.X.XXXX bývajúcej v
S. na ul. C. č. XX zast. JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. a U. W. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v S. na
ul. I. č. XX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z
12.4.2018 č.k. 23P/96/2017 -122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre B. aj B. zo 140,- € na sumu
160,- € od 20.3.2017 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Dlžné výživné za obdobie

od 20.3.2017 do 30.4.2018 pre B. v sume 267,80 € a za rovnaké obdobie pre B. v sume 267,80 €
zaviazal otca zaplatiť B. aj B. do 45 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky. Návrh otca na zníženie
výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uplatnil odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Citoval § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a
konštatoval, že povinnosti z plnenia vyživovacej povinnosti zaviazaného rodiča z ustálenej súdnej praxe

je zrejmé, že je potrebné nevyhnutne zisťovať všetky výdavky, a to pravidelné aj nepravidelné spojené s
bývaním ako je nájomné, prevádzku bytu, domu, stravu, ošatenie, zdravotný stav príp. iné vyživovacie
povinnosti a zároveň aj poistné plnenia, sporenia, pôžičky, splátkové platby, daňové plnenia, výdavky
spojené s výkonom povolania. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby neviedlo
k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti.
Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná aj vlastníctvom
hnuteľných vecí, napr. vzácne zbierky, cennosti a nehnuteľné, napr. reštituovaných, získaných dedením,

peňažnými vkladmi, cennými papiermi a podobne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie v predmetnom
konaníjednostranneprihliadalnanepodloženétvrdeniamatkyojehofinančnýchpomeroch.Konštatoval,
že býva sám v trojizbovom byte, ktorý dostal darom od svojich rodičov. Všetky náklady spojené s
užívaním bytu hradí výlučne sám a nikto okrem neho sa nepodieľa na príspevkoch k nim. Jeho náklady
predstavujú cca 160,- € nájom, 40,- € inkaso. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na ďalšie dieťa syna Q. W.
nar. X.X.XXXX B. sume 100,- € mesačne, ktoré uhrádza na základe súdneho rozhodnutia. Konštatoval,
že jeho príjem je nízky, predstavuje sumu 640,- € čistú mzdu u zamestnávateľa Q. W. s.r.o. a iný

disponibilný príjem nemá. Uviedol, že jeho príjem od posledného rozhodovania o výživnom sa nezvýšil a
okrem toho má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, úhradu mobilného telefónu, uspokojovanie
ostatných životných potrieb v sume 120,- € mesačne. Žiadne voľné finančné prostriedky nemá a ani sa
nevystavuje žiadnym neprimeraným majetkovým rizikám. Nevlastní žiadne vzácne zbierky či cennosti,nedisponuje nehnuteľnosťami, peňažnými vkladmi, cennými prostriedkami a podobne. Poukázal na to,
že príjem matky, ktorý v zamestnaní v T..W..W. poberá, predstavuje mesačne 920,- €. Vyslovil názor,
že súdom určené výživné 160,- € by viedlo k vážnemu ohrozeniu jeho existencie. Konštatoval, že pre

určenie vyživovacej povinnosti by mala byť smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pričom pri
určenívýškysavychádzazmieryschopností,možnostíamajetkovýchpomerovazaschopnosťkaždého
rodiča treba považovať reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Jeho príjem sa
nezvýšil, ba práve naopak, vzhľadom na ekonomickú situáciu a infláciu sa znížil, preto nedošlo na jeho
strane k takej zmene pomerov v zmysle § 26 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5 a 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré

by u neho odôvodňovali určenie vyššej sumy výživného pre mal. deti ako bolo pôvodne určené v sume
140,- €. Z uvedeného dôvodu navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie.

3. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s

§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

7. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,

že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade
alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že
rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka

konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

8. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že
ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí

dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane
je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda
týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť
súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu
pomerov otca, ako aj matky v súčasnosti už plnoletých detí. Vzhľadom na to, že predmetom konania
je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie
na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u oprávnených detí, v súčasnosti už plnoletých, ako aj u ich
rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu

povinnosť a v potrebách detí, ktoré je potrebné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa,
nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale
aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním ich vzdelania, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športovéa rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
detí a ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby

detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti detí odôvodňujú nadštandardné
vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby detí nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku
a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie

je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je
aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným
spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať
obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že u v súčasnosti už plnoletých detí došlo
k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku nástupu na
stredoškolské štúdium, s čím sú spojené zvýšené výdaje na cestovné, školné, študijnej literatúry, stravu

a podobne. K zvýšeniu potrieb mal. detí došlo nepochybne i v súvislosti s ich vekom a rastom, keďže
v čase predchádzajúcej úpravy výživného boli žiačkami základnej školy, pričom v aktuálnom období
sú vo veku intenzívneho rastu a dospievania, kedy sú, ako je všeobecne známe, náklady spojené so
stravou, ošatením a v neposlednom rade i na záujmovú činnosť či spoločenské vyžitie značne vysoké,
prevyšujúce náklady dospelej osoby. Pokiaľ ide o pomery otca, u neho k zásadným zmenám nedošlo,

nakoľko je naďalej zamestnaný s porovnateľným príjmom ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného
a v súčasnosti súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý preukázal výplatnými listinami. Odvolací súd sa
stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa možností a schopností otca plniť si vyživovaciu
povinnosť v súčasnosti už plnoletým deťom s prihliadnutím na potencionalitu príjmu otca, t.j. k zjavne
nevyužitým jeho schopnostiam, ktoré ako povinný rodič má v súčasnosti už plnoleté deti sústavne sa

pripravujúce na budúce povolenie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich
subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k v súčasnosti už plnoletým deťom nebolo ohrozené. Odvolací
súd poznamenáva, že Krajský súd v Košiciach dňa 30.6.2016 v konaní o zníženie výživného pod sp.zn.
8CoP/18/2016konštatoval,žeotecdobrovoľneuzatvorildodatokkpracovnejzmluve,nazákladektorého

sa znížil rozsah jeho prác a samozrejme následne aj jeho čistý mesačný zárobok, preto so zreteľom
na žiadanú profesiu otca na trhu práce, je schopný si zabezpečiť zdroj príjmu, z ktorého je následne
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec
bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb
vrozsahuminimálnebežnéhoštandardu,pretomožnoodnehospravodlivožiadať,abyrovnakýštandard

umožnil aj svojim deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať
takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolaním námietkam
otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, v ktorom
je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Od poslednej úpravy

výživného uplynulo obdobie 5 rokov, počas ktorého sa odôvodnené potreby v súčasnosti už plnoletých
detí podstatne zvýšili v každom smere a na ich úhrade sa musia podieľať obidvaja rodičia. Odvolací súd
poukazuje v tejto súvislosti na tú podstatnú okolnosť, že odôvodnené potreby v súčasnosti už plnoletých
detí sú jednoznačne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a zvýšené výživné 160,- €
mesačne, ktoré predstavuje denné výživné 5,33 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb

detí. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje
povinnosť pracovať, nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená, avšak Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodičia uživiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia otca, že zo súčasného príjmu nie je schopný platiť
zvýšené výživné, ktoré považuje za také, ktoré by viedlo k vážnemu ohrozeniu jeho existencie.

9. Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné i počiatok plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti,
správne ustálil aj dlh na výživnom a spôsob jeho zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením
a poznamenáva, že po dosiahnutí plnoletosti je výživné aj dlžné výživné povinnosť platiť plnoletým

navrhovateľkám.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).