Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Bugeľ

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010408
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115010408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2015, v trestnej veci
proti obžalovanému Q. H., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/35/2015 zo dňa
29.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste týkajúci
sa obžalovaného Q. H..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému Q. H., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom
I., ul. I. č. XXXX/XX, t. č. vo
výkone väzby v ÚVV N. od 16.2.2015

u k l a d á :

Podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného Q. H. za vinného z prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 16.02.2015 asi o 19.50 hod. v I. na R. I.. X pred obchodným domom „A.“ počas vykonávania
služobného zákroku dvomi policajnými hliadkami OO PZ Sabinov ohľadne rušenia verejného poriadku
bol obvinený Q. H. členom policajnej hliadky nstržm. Mgr. W. S. opakovane vyzvaný, aby preukázal svoju

totožnosť, s výstrahou, že v opačnom prípade môže byť predvedený za účelom zistenia jeho totožnosti.
Tieto výzvy nerešpektoval a bezdôvodne tohto chytil pravou rukou za bundu rovnošaty, v dôsledku čoho
mu vytrhol výložku z ľavého ramena a označenie čísla osobnej známky policajta, ktorú mal na hrudi
uchytenú suchým zipsom a poškodil zips bundy uniformy. Po tomto konaní sa ho nstržm. W. S. snažilchytiť za ľavú ruku, s úmyslom mu nasadiť páku, ale v tom ho obvinený Q. H. udrel päsťou pravej ruky
do oblasti tváre - úst spodnej pery, ktorú mu rozťal. Následne nstržm. Mgr. W. S. za pomoci ďalšieho
policajta stržm. Mgr. Q. H. za použitia donucovacích prostriedkov povalili obvineného Q. H. na zem,

pričom mu nasadili služobné putá. V tom k nim prišiel obvinený K. H., ktorý stržm. Mgr. Q. H. bezdôvodne
chytil za služobnú rovnošatu v oblasti na hrudi, kde mu natrhol pravé vrecko. Keď sa stržm. Mg. Q. H.
postavil, tak obvinený K. H. sa mu snažil z ruky vytrhnúť služobný obušok. V ďalšom konaní mu však
bolo zamedzené až ďalším členom policajnej hliadky, ktorý za pomoci stržm. Mgr. Q. H. obvinenému
K. H. nasadil služobné putá. Počas uvedeného služobného zákroku boli nstržm. Mgr. W. S. spôsobené

povrchové poranenie spodnej pery úst, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, ani práceneschopnosť
a stržm. Mgr. Q. H. nebolo spôsobené konaním obvinených, žiadne zranenie. Obaja obvinení v čase
spáchania skutku boli v podnapitom stave.

Uložil mu za to podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. trest

odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ s použitím § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a uložil
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania

poukázal na to, že obžalovaný bol dňa 26.08.2008 trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.
32T/49/2008 uznaný za vinného z prečinov podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a § 289 ods. 1 písm.
b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 10 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Následne dňa 18.06.2009 bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou 18 mesiacov.

Naposledy bol obžalovaný uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Prešov z 15.12.2010 sp. zn.
1T/39/1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.12.2010, podľa § 238 ods. 1 Tr. zák., § 247 ods. 1 písm.
b/, písm. d/ Tr. zák. a § 249a ods. 1 tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov so skúšobnou dobou na dva roky do 15.12.2012.

Trest odňatia slobody nespojený s výkonom trestu na obžalovaného nemal prevýchovný účinok. U
obžalovaného sa účinky individuálnej a generálnej prevencie minuli - boli nedostatočné. Poukázal na
zásady ukladania trestov obžalovaným.

U obžalovaného Q. H. za danej situácie prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody v spojení s jeho
výkonom tak, ako súd pôvodne rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 6T/35/2015 zo dňa 20.04.2015, kde
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne a pre jeho výkon trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Aj napriek tomu, že naposledy Okresný súd Prešov mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, tento
svoj účel neplnil, nakoľko obžalovaný opätovne spáchal úmyselný trestný čin násilného charakteru.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste obžalovaného Q. H. odôvodnil tým, že tento je hodnotený všeobecne,
doteraz nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP N.. Z pripojeného registra trestov je
zrejmé, že obžalovaný Q. H. doposiaľ bol 10-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresnéhosúdu Prešov zo dňa 15.12.2010 sp. zn. 1T/39/1998, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, ktorá uplynula
15.12.2012.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že obžalovaný sa
ku skutku priznal a tento oľutoval, pričom toto posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. Na druhej strane obžalovanému priťažuje s poukazom na znenie § 37 písm. m/ Tr. zák. skutočnosť,
že doposiaľ už bol súdne trestaný.

Na základe uvedeného, nakoľko od posledného odsúdenia uplynula dlhšia doba, súd dospel k záveru,
že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na
obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel
trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a

zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Vzhľadom na charakter osoby
obžalovaného mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorú považoval za primeranú. Počas
tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu
postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a že išlo len o
mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas

plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok v skúšobnej dobe, nakoľko je zrejmé, že skutku sa dopustil práve v súvislosti s
požitím alkoholických nápojov. Takýto trest považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu

Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj dôkazov,
ktoré boli vykonané, dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy,
pričom je potrebné vytknúť okresnému súdu aj tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní neoboznámil

spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného a zo spisov nečítal rozhodnutia o uznaní viny
a ukladaných trestoch. Toto pochybenie okresného súdu krajský súd odstránil tým, že na verejnom
zasadnutí tieto spisy oboznámil a z týchto spisov čítal rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Po takto vykonanom dokazovaní potom krajský súd dospel k inému záveru ako okresný súd. Čo sa

týka osoby obžalovaného je potrebné poukázať, že tento bol, aj keď v mladom veku, už 10-krát súdne
trestaný, pričom je zrejmé z odpisu registra trestov, že trestaný bol aj pre útoky na verejných činiteľov,
aj keď sa v niektorých prípadoch na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Túto skutočnosť nie je
možné opomenúť pri hodnotení osoby obžalovaného. Ďalej poukazuje krajský súd, že ani tresty, ktoré
boli ukladané obžalovanému a to tresty nepodmienečné, ako aj tresty nespojené s ich výkonom, nemali

pozitívny vplyv na obžalovaného, nakoľko tento opätovne páchal úmyselnú trestnú činnosť.

Túskutočnosť,žeobžalovanýneuznávaautorityaanipríslušníkovPolicajnéhozboru,potvrdzujeajvýpis
z ústrednej evidencie priestupkov MS SR, z ktorého je zrejmé, že tento bol postihnutý za konanie zo
dňa 17.6.2011, pričom mal vykrikovať na ulici a nepreukázať hliadke Policajného zboru svoju totožnosť.

Bola mu za to uložená pokuta vo výmere 20,- eur. Taktiež z rozhodnutia zo dňa 15.6.2013 je zrejmé,
že neposlúchol výzvu hliadky polície, aby prestal rušiť nočný kľud. Za to mu bola uložená pokuta vo
výmere 10,- eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj skutočnosti zistené okresným súdom potom krajský súd

dospel k záveru, že nie je možné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý nebude
spojený s jeho výkonom.

Následne preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúci sa obžalovaného Q. H.
a tomuto uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, nakoľko krajský súd dospel

k záveru, že iba uloženie takéhoto druhu trestu bude pôsobiť na obžalovaného a spĺňať podmienky
uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zák. v súvislosti s individuálnou a generálnou prevenciou.Poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu ho v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.