Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210698
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614210698.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., M. XXXX, zast. Petrom Janíkom, advokátom so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 5, proti
žalovaným: 1/ W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, 2/ P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z., P. XXXX/X a 3/ C.. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, žalovaní v 1. a 3. rade zast.
JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 174 856, zast.
Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 138 311, o zaplatenie
196.918,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu

Topoľčany z 26. marca 2018, č. k. 6C/60/2015-234, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým) uložil žalovaným v 1. až 3. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 196.918,94 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3.
rade v plnej výške. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 43, § 100 ods. 1, § 101, § 657 Občianskeho

zákonníka(ďalejaj„OZ“).Vodôvodneníďalejuviedol,žestranysporuuzatvorilidňa07.12.2010Zmluvu
o pôžičke, podľa ktorej žalobca, ako veriteľ a žalovaní v 1. až 3. rade, ako dlžníci potvrdili, že pri podpise
zmluvy veriteľ požičal dlžníkom v hotovosti sumu 196.918,94 eura, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť
veriteľovi do 31. 12. 2011. Pre prípad nedodržania termínu vrátenia pôžičky si veriteľ nárokoval 10%-
tný úrok z omeškania za každý kalendárny mesiac alebo jeho alikvotnú časť v prípade, ak oneskorenie
vrátenia pôžičky nedosiahne koniec kalendárneho mesiaca roka. Nebolo sporné, že k uzavretiu pôžičky
medzi stranami sporu došlo a nebola sporná ani výška - 196.918,94 eura, i keď žalobca tvrdil, že túto

sumu vyplatil naraz, čo potvrdil aj žalovaný v 2. rade a žalovaní v 1. a 3. rade tvrdili, že uvedenú sumu
žalobca poskytol na trikrát. Uviedol, že ak účastníci právneho úkonu nepostupovali podľa zákonného
ustanovenia § 43 OZ a neujasnili si svoje zmluvné vzťahy jednoznačnými písomnými dojednaniami,
musia znášať aj z toho nepriaznivé dôsledky. Žalovaní v 1. a 3. rade tvrdili splácanie pôžičky žalobcovi,
ale bez toho, aby predložili čo len jeden doklad o úhrade aspoň niektorej splátky pôžičky. Za neobstojné
označil tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nemá o tom žiaden doklad, pretože so žalobcom boli priatelia,
a preto potvrdenie nežiadal. Podľa žalovaného v 3. rade malo ísť pritom o nemalé, nie zanedbateľné

splátky po 1.200 eur, 2.500 eur a 2.900 eur mesačne, pričom bolo práve v ich záujme, aby doklad o
úhrade splátok požadovali od žalobcu tak, ako žalobca i napriek priateľskému vzťahu požadoval podpisy
žalovaných v 1. až 3. rade na predmetnej Zmluve o pôžičke. Žalobca, ako veriteľ, poprel splácanie
pôžičky a žalovaní v 1. a 3. rade neuniesli dôkazné bremeno jej vrátenia. To boli dôvody pre ktoréžalobe vyhovel. Na námietku premlčania zo strany žalovaných v 1. a 3. rade neprihliadal, keď podľa
zmluvy o pôžičke predmetnú sumu mali žalovaní v 1. až 3. rade zaplatiť do 31. 12. 2011, pričom žaloba
bola podaná dňa 22. 12. 2014, teda ešte pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Povinnosť zaplatiť

predmetnú sumu žalovanými v 1. až 3. rade žalobcovi uložil na základe žalobného petitu tak, ako to
navrhol žalobca. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade, domáhajúc sa

ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Dôvodili, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci
a že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdili,
že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal odovzdanie

peňazí, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka P. X.. Vyzdvihli výpoveď U.. L.
V., ktorý potvrdil, že k odovzdaniu pôžičky spôsobom a vo výške, ako tvrdil žalobcom, nedošlo.
Pre nevyhodnotenie výpovede tohto svedka je rozsudok nepreskúmateľný. Ďalej tvrdili, že preukázali
aj neprítomnosť žalovaného v 2. rade pri odovzdávaní peňazí v administratívnej budove v I. a
spochybňovali vierohodnosť jeho výpovedí. Tvrdenia žalovaného v 2. rade považovali za účelové.

Argumentovali, že súd prvej inštancie nemal za preukázané odovzdanie pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Za podstatnú považovali skutočnosť, či pôžička bola poskytnutá naraz alebo na trikrát, pretože
predchádzajúce pôžičky boli poskytnuté na základe samostatných písomných zmlúv o pôžičke so
samostatnými termínmi splatnosti, ktoré v konaní predložili. V konaní tvrdili splácanie prechádzajúcich
pôžičiek poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 06. 2007 a zo dňa 07. 10. 2009, ktoré

v konaní predložili. Netvrdili, že splácali údajne žalobcom poskytnutú pôžičku. Vyzdvihli, že namietali
premlčanie dlhu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 06. 2007 a zo dňa 07. 10. 2009, a
nie vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 06. 12. 2010. Namietali i solidárnosť záväzku vrátiť poskytnuté
peniaze, ktoré konštatovanie považovali za nesprávne.

3. Žalobca a žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 3. rade písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v 1. a 3. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 196.918,94 eura s príslušenstvom
titulom poskytnutej pôžičky žalovaným v 1. až 3. rade. Požičanú sumu mali žalovaní vrátiť v lehote do
31. 12. 2011, čo nesplnili aj napriek viacerým ústnym, osobným a telefonickým výzvam. Rozsudkom
prvoinštančného súdu (v poradí prvým) zo dňa 07. 10. 2015, č. k. 6C/60/2015-83 zaviazal žalovanýchzaplatiťžalobcovisumu196.918,04euravozvyšku,čodoúrokuzomeškania,žalobuzamietolazároveň
rozhodol aj o povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V dôsledku
podaného odvolania žalovanými v 1. a 3. rade odvolací súd rozsudok (v poradí prvý) vo vyhovujúcej časti

a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Po
zrušení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom.

8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaných v 1. a 3. rade,
konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má
právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.

48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaní v 1. a 3. rade namietali
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli
mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej uplatnili aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a
to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také

skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
až § 194 CSP. K žalovaným v 1. a 3. rade uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o
mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má

byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi

súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní v 1. a 3. rade sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

12. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

13.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniatedavyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžaduje
písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).

14. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v 1. a 3 rade v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie,
a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Súd prvej inštancie v preskúmavanej
veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán v danej veci vôbec vyvodiť a na

jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením
výsledkovvykonanéhodokazovaniavsúlades§191ods.1CSPdospelksprávnymskutkovýmzáverom
a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Na vec
správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k
vyhoveniu žalobe riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi a dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých
právne skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

15. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,

v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.16. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní.
Vkonaníonárokužalobcuvyplývajúcehopodľanehozpísomnejzmluvyopôžičkejekonanímsporovým,

v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity,
táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov
a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na

ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania (strany sporu výslovne na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018 č. l. 229 a nasl. spisu
uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
založil na konštatovaní, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavrel
so žalovanými v 1. až 3. rade zmluvu o pôžičke. Z článku I. zmluvy o pôžičke vyplýva, že veriteľ, teda
žalobca, dňa 07. 12. 2010 pri podpise tejto zmluvy požičiava dlžníkovi t.j. žalovaným v 1. až 3. rade

peniaze v hotovosti v sume 196.918,94 eura bez nároku na úrok. Podľa článku II. zmluvy o pôžičke
dlžník pri podpise tejto zmluvy dňa 07. 12. 2010 potvrdzuje prevzatie pôžičky peňazí v hotovosti v sume
196.918,94 eura do ruky. Dlžník sa súčasne zaväzuje uvedenú sumu osobne vrátiť veriteľovi do ruky dňa
31. 12. 2011 v mieste veriteľovho bydliska. Podľa článku III. v prípade, ak dlžník nedodrží termín vrátenia
pôžičky, veriteľ si nárokuje 10% úrok z omeškania za každý kalendárny mesiac. Z uvedenej zmluvy je

zrejmé, že táto bola uzatvorená v zmysle zákona, je z nej zrejmá výška požičanej sumy, skutočnosť,
že pôžička bola reálne dlžníkmi prevzatá. Zmluva je riadne podpísaná a datovaná. Žalovaní v 1. a 3.
rade tvrdili splácanie pôžičky žalobcovi, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdokladovali. Teda
žalovaní jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, tak ako správne konštatoval
aj súd prvej inštancie. Naopak žalobca svoj nárok odvodil od listinne uzavretej zmluvy o pôžičke. Teória

procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný
stav veci. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely civilného sporového konania považuje písomný
prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v CSP (§ 188).
Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti,
pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli strany. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať a pravosti a platnosti uzavretej zmluvy o pôžičke,
či namietanej výške poskytnutej sumy a jej nezaplatenia dlžníkmi, keď v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaná suma pôžičky bola uhradená. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie správne
konštatoval, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvorili všetci traja žalovaní, preto pristúpil k uloženiu

povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalovanými v 1. až 3. rade v zmysle žalobného petitu. Správne je i
konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobný nárok bol uplatnený v zákonnej premlčacej lehote.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaných v 1. a 3. rade nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok

ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní žalobcovi
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu proti žalovaným v 1. až 3. rade, vzhľadom na plnú úspešnosť žalobcu v odvolacom
konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).