Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216081
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411216081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Silvan, bytom
Žabotova 3209/8, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Križkova 9,
Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade PaeDr. Rudolf Benci, bytom Banská cesta 820/18, Kremnica, v
2. rade Mgr. Michaela Benciová, bytom Jána Jonáša 19, Bratislava, obom zastúpeným Advokátskou

kanceláriou MARCEL BIZNÁR s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie 31.534,22 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 17.10.2017, č. k. 8C/26/2012 - 122 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 31.534,22 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne
zo sumy 1 000 eur od 04.01.2009 do 02.03.2009, zo sumy 1 000 eur od 04.01.2009 do 09.03.2009,
zo sumy 1 000 eur od 04.01.2009 do 16.03.2009, zo sumy 647,15 eur od 04.01.2009 do 31.01.2011
a zo sumy 31.534,22 eur od 04.01.2009 do zaplatenia a rozhodol, že žalobca má voči
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodol tak podľa § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že v

konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili zmluvu o pôžičke
peňazí dňa 30.09.2008, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 1.090.000 Sk (140.000 Sk, 650.000
Sk, 300.000 Sk) a taktiež nebolo sporné, že na základe uvedenej zmluvy o pôžičke požičal žalobca
žalovaným sumu 140.000 Sk, ktorú žalovaní postupne splatili v splátkach, a to dňa 02.03.2009 sumu
1.000 eur, dňa 09.03.2009 sumu 1.000 eur, dňa 16.03.2009 sumu 1.000 eur, dňa 04.05.2009 sumu 1.000
eur a dňa 31.01.2011 sumu 647,15 eur. V konaní bolo sporné, či žalobca odovzdal žalovaným sumu
950.000 Sk (650.000 Sk a 300.000 Sk) na základe uvedenej zmluvy o pôžičke a či došlo k reálnemu

vzniku záväzku v tejto časti. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť odovzdaním peňazí žalovaným v hotovosti,
čo žalovaní potvrdili svojím podpisom na príjmových a výdavkových pokladničných
dokladoch. Žalovaní tvrdili, že nemajú vedomosť o prevzatí žalovanej sumy a namietali, že podpisy
uvedené na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch neuznávajú za svoje vlastné. V konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011 sa žalovaní domáhali okrem iného
určenia, že záväzok medzi stranami na základe uvedenej zmluvy o pôžičke v sume 950.000 Sk nikdy

nevznikol, pretože nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí v tejto sume. V uvedenom konaní bolo
vykonané znalecké dokazovanie, ktoré osvedčilo s najväčšou pravdepodobnosťou pravosť podpisov
na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch osvedčujúcich prevzatie pôžičky od žalobcuv uvedenej sume. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 8C/137/2011 - 500 zo dňa 26.06.2015
žalobu žalovaných voči žalobcovi o určenie neexistencie záväzku zamietol a zaviazal žalovaných na
náhradu trov konania žalobcu, pričom rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaným sa v konaní nepodarilo

preukázať, že finančné prostriedky v sume 950.000 Sk zo zmluvy o pôžičke neprevzali, aj vykonané
znalecké dokazovanie s najvyšším možným určením potvrdilo, že podpisy žalovaných na príjmových
a výdavkových pokladničných dokladoch sú ich pravými podpismi a nedošlo k ich
falšovaniu či pozmeňovaniu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Co/523/2015 - 533 zo dňa
26.10.2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/137/2011 - 500 zo dňa 26.06.2015

s odôvodnením, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že nedošlo k reálnemu plneniu
zo strany žalobcu v ich prospech, a to bez ohľadu na miesto plnenia. Ďalej uviedol, že žalovaní žiadali
vykonať dokazovanie výsluchom Ing. Petra Králička, a to k okolnostiam podpísania zmluvy
o pôžičke, pretože tento svedok zoznámil strany sporu a predmetnú zmluvu o pôžičke
aj sám vyhotovil, zároveň žiadali vykonať dokazovanie evidenciou dochádzky žalovaného v 1. rade v
jeho zamestnaní v dňoch 30.09.2008 a 03.10.2008, výpisom zo služobnej karty

CCS žalovaného v 1. rade a zápisom z pracovnej porady zo dňa 03.10.2008, ktorými dôkazmi malo
byť preukázané, že peniaze zo zmluvy o pôžičke nemohol žalovaný v 1. rade od žalobcu
prebrať, pretože sa v danom čase nachádzal v práci, resp. na pracovnej porade mimo Bratislavy a
zároveň nepoveril žiadnu osobu prevzatím predmetu pôžičky. Tieto dôkazy navrhovali žalovaní vykonať
aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011, v ktorom konaní ich

súd zamietol, keď ich považoval za nadbytočné a irelevantné, keďže by nijakým spôsobom nemohli
potvrdiť, či žalovaní prijali peniaze od žalobcu, alebo nie. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že v konaní bolo preukázané, že k reálnemu vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke došlo, keď
okrem odovzdania sumy 140.000 Sk bolo preukázané aj odovzdanie spornej časti, a to sumy 950.000
SK, a to na podklade príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, na ktorých pravosť podpisov

žalovaných bola s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdená aj znaleckým dokazovaním vykonaným v
konaní sp. zn. 8C/137/2011. Podpísanie príjmových a výdavkových pokladničných podkladov potvrdil
vo svojej výpovedi aj žalovaný v 1. rade a nepriamo aj žalovaná v 2. rade. Poukázal na to, že vo
vyjadrení k žalobe žalovaní tvrdili, že k reálnemu vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo,
a podpisy žalovaných na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch nie sú pravé, neskôr vo

svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.10.2017 žalovaný v 1. rade uviedol, že príjmové pokladničné
doklady podpísal, ale napriek tomu k reálnemu odovzdaniu peňazí od žalobcu nikdy nedošlo; žalovaná
v 2. rade tiež nakoniec vo svojej výpovedi uviedla, že niečo podpísala, ale nepamätá si čo a v konaní
8C/137/2011 žalovaný v 1. rade tvrdil, že síce zmluvu o pôžičke so žalovanou v 2. rade podpísali, avšak
poprel, že by nejaké peniaze prijal. Vzhľadom na to, že žalovaní svoje tvrdenia menili, považoval ich

za účelové a neuveril im. Konštatoval, že skutočnosť, že nebol dodržaný spôsob
odovzdania peňazí uvedený v zmluve, (pred notárom) neznamená, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, a
teda pôžička nevznikla, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný reálny vznik pôžičky v
žalovanej sume odovzdaním peňazí iným spôsobom. Dokazovanie ohľadne preukazovania prostriedkov
vo vlastníctve žalobcu by nijakým spôsobom nepreukázalo to, že k vzniku pôžičky nedošlo.

Považoval za dostatočne preukázané, že k pôžičke v žalovanej sume
reálne došlo a v konaní nebolo preukázané, že žalovaní pôžičku v žalovanej sume čo i
len sčasti uhradili, a preto ich zaviazal zaplatiť žalobcovi požičanú sumu 31.534,22 eur spolu s úrokmi z
omeškania v zákonnej výške v zmysle § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2. rade,
ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli,
že žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 17.10.2017 zásadne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, a to že
by od žalobcu prevzal finančné prostriedky tvoriace predmet pôžičky a na preukázanie svojich tvrdení

navrhol vykonať dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že rovnaký návrh na
vykonanie dôkazov bol zamietnutý aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
8C/137/2011 a podľa súdu bolo vykonanie týchto dôkazov neúčelné a nehospodárne a navyše
navrhované dôkazy podľa súdu neboli spôsobilé vyvrátiť reálny vznik zmluvy o pôžičke. Nesúhlasil
s uvedeným názorom a namietal, že opakovane uviedol, že predmet pôžičky od žalobcu nemohol

prevziať, pretože v čase, v ktorom mali byť finančné prostriedky odovzdané, sa nachádzal na inom
mieste, ako bolo žalobcom označené miesto odovzdania peňazí, a ak by súd navrhované dôkazy
vykonal, musel by dôjsť k záveru, že žalobca v konaní uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia. Ďalej
namietali, že súd vychádzal z rozsudku vydaného v konaní 8C/137/2011, hoci ním v zmysle§ 193 C.s.p. nebol viazaný a tento postup považovali za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd mal predmetnú otázku posúdiť samostatne a nedodržaním tohto postupu došlo
k porušeniu práv žalovaných. Dôsledkom uvedeného je aj neúplne zistenie skutkového stavu veci,

pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Uviedli, že pojmovým znakom zmluvy o pôžičke okrem iného je prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj na spotrebovanie a žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal, neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti k spôsobu a času odovzdania finančných prostriedkov a napriek tomu, že v
skutkových tvrdeniach strán boli zásadné rozpory, súd nevykonal žiadne dôkazy na ich odstránenie a

s týmito rozpormi sa dostatočne nevyporiadal. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď otázne je, či vzhľadom na skutočnosť, že neboli naplnené všetky pojmové znaky
zmluvy o pôžičke, záväzok žalovaných voči žalobcovi mohol z tohto titulu vzniknúť, resp.,
či spísanie zmluvy o pôžičke nie je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1, resp. § 39
Občianskehozákonníka.Obsahzmluvyopôžičke jenezrozumiteľný,najmäpokiaľide ozáväzok

žalobcu poskytnúť žalovaným pôžičku. Žalovaní v domnienke, že predmet pôžičky im bude zo strany
žalobcu poskytnutý pred notárom, zmluvu o pôžičke podpísali. Následne, keďže uvedená podmienka
naplnená nebola, mali za to, že táto zmluva sa nenaplnila. O nedovolenosť, a teda aj
absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom, t. j. keď
účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi

zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. S poukazom na rozhodnutie R33/1975 namietali, že
súd musí na túto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti,
čo v prejednávanej veci nebolo splnené.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Správne podľa jeho názoru súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní právneho a

skutkového stavu veci z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011 o určenie neexistencie záväzku, pričom v danom prípade
išlo o identickú zmluvu o pôžičke ako v prejednávanej veci a v ktorom konaní navrhli vykonať
identickédôkazyakovtomtokonaníavzhľadomnavýsledokkonaniavedenéhopodsp.zn.8C/137/2011
správne posúdil vykonanie žalovanými navrhnutých dôkazov za nadbytočné a nehospodárne. Podľa

jeho názoru sa súdy v rámci ich meritórnych rozsudkov presvedčivo vysporiadali so skutočnosťou, z
akého dôvodu už nebolo potrebné vykonať v tomto konaní a v konaní sp. zn. 8C/137/2011 ďalšie dôkazy.
Správne súd prvej inštancie vzhľadom na rozpory v tvrdeniach žalovaných nepovažoval ich tvrdenia za
dôveryhodné, keď z ich tvrdení v konaní 8C/137/2011, ako aj z ich výpovedí na pojednávaní
dňa 17.10.2017 vyplýva, že v prípade preukázania nepravdivosti ich argumentácie prichádzajú v konaní

s novými argumentmi, ktorými sa snažia iba účelovo predlžovať súdne konanie, v ktorom sa žalobca
domáha vydania právoplatného a vykonateľného exekučného titulu voči nim. Namietal, že
v konaní preukázal, že predmet zmluvy z jeho strany bol žalovaným riadne a včas poskytnutý, pričom
žalovaní za 7 rokov trvania súdnych sporov medzi stranami nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý
by túto skutočnosť bol schopný vyvrátiť.

4. Písomným podaním doručeným súd dňa 30.05.2018 žalobca oznámil, že uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 08.02.2018 sp. zn. 3Cdo/229/2017 odmietol dovolací súd dovolanie žalovaných proti
rozsudku odvolacieho súdu vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.
zn. 8C/137/2011 a zdôraznil, že o existencii žalovaného dlhu už právoplatne rozhodli súdy v konaní
8C/137/2011, a preto v tomto konaní sa súd mal zaoberať už len konkrétnou výškou dlhu, najmä výškou

jeho príslušenstva, keďže výška istiny v nadväznosti na závery konania 8C/137/2011 už nemohla byť
sporná.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovaným zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vrátenia

pôžičky, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných v 1. a 2. rade, z hľadiska skutočností,
ktoré uviedli na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal
do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán
a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal aj z výsledkov dokazovania vykonaného vkonaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na
zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a správne vychádzal z

toho, že medzi stranami reálne došlo k poskytnutiu pôžičky v žalovanej sume. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi s predmetom konania.
7. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovaným zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom

titulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovaným v 1. a 2. rade na základe zmluvy o pôžičke peňazí
uzavretej medzi stranami dňa 30.09.2008, v celkovej sume 1.090.000 Sk, z ktorej žalovaní vrátili
žalobcovi postupnými splátkami sumu 140.000 Sk a zvyšok požičanej sumy žalobcovi nevrátili.
Žalobca za účelom preukázania svojho tvrdenia o odovzdaní spornej sumy žalovaným na základe
uzavretej zmluvy o pôžičke predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady s podpismi žalovaných,
preukazujúce prevzatie sumy 300.000 Sk žalovanými od žalobcu dňa 03.10.2008 a prevzatie sumy

650.000 Sk žalovanými od žalobcu dňa 30.09.2008. Žalovaní v konaní tvrdili, že nemajú vedomosť
o prevzatí žalovanej sumy a podpisy na predložených príjmové a výdavkové pokladničných dokladoch
neuznali za svoje vlastné. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sa ako žalobcovia proti
žalobcovi ako žalovanému domáhali určenia neexistencie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke
uzavretej medzi stranami dňa 30.09.2008, pričom základom ich argumentácie bolo tvrdenie, že príjmové

avýdavkovépokladničnédokladypreukazujúceprevzatiepôžičkynepodpísali.Znaleckýmdokazovaním
vykonaným v uvedenom konaní však bolo prakticky potvrdené, že podpisy žalovaných na
predmetných príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch sú ich pravými podpismi a nedošlo
k ich sfalšovaniu či pozmeňovaniu. Žaloba o určenie neexistencie záväzku bola následne zamietnutá
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/137/2011 - 500 zo dňa 26.06.2015, potvrdeným

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/523/2015 - 533 zo dňa 26.10.2016, právoplatným
dňa 16.01.2017, a to i z dôvodu, že k poskytnutiu pôžičky došlo. Dovolanie podané žalovanými proti
rozsudku odvolacieho súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/229/2017
zo dňa 08.02.2018.
8. Vzhľadom na uvedený výsledok konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

8C/137/2011 nedôvodne žalovaní v 1. a 2. rade namietajú, že k odovzdaniu spornej sumy na základe
uzavretej zmluvy o pôžičke medzi stranami nedošlo, a preto ich záväzok zo zmluvy voči žalobcovi
nevznikol, keď pri posudzovaní existencie, resp. neexistencie záväzku žalovaných v 1. a 2. rade
z predmetnej zmluvy o pôžičke voči žalobcovi je potrebné vychádzať z právoplatných rozhodnutí
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C/137/2011 - 500 zo dňa 26.06.2015 a Krajského súdu v Bratislave

č. k. 4Co/523/2015 - 533 zo dňa 26.10.2016, ktorými bola právoplatne zamietnutá žaloba žalovaných
v 1. a 2. rade, ktorou sa domáhali určenia neexistencie ich záväzku voči žalobcovi z tejto zmluvy. Pri
posudzovaní tejto otázky je súd viazaný jej skorším posúdením v inom konaní, v ktorom bola právoplatne
vyriešená. Tento záver, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje i odvolací súd, vyplýva z ustálenej judikatúry,
konkrétne z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2012 sp. zn. 1Cdo/44/2010, uverejneného

pod č. 40 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov č. 3/2013, podľa ktorého,
pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením.
9. Nedôvodne žalovaní v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z rozsudku

vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011, ktorým nie je
viazanývzmysle§193C.s.p.Zachovanieprincípuprávnejistotyvyžaduje,abysúdyvoveciachskutkovo
a právne obdobných rozhodovali v súlade s ustálenou súdnou praxou, pričom
z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nepochybne predstavuje jeho ustálenú
rozhodovaciu prax (čl. 2 ods. 2 C.s.p.), vyplýva viazanosť súdu posúdením hmotnoprávneho vzťahu

strán v inom súdnom konaní a v prejednávanej veci neboli zistené žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od takto ustálenej súdnej praxe v otázke viazanosti súdu
posúdením otázky prejudiciálneho charakteru v inom právoplatne skončenom konaní. V preskúmavanej
veci je tak potrebné pri posudzovaní existencie záväzku žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi,
vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami dňa 30.09.2008, vychádzať z vyššie

uvedených právoplatných rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktorými bola zamietnutá
žaloba žalobcov o určenie neexistencie tohto záväzku z dôvodu, že žalovaní v konaní nepreukázali
ich tvrdenie, že finančné prostriedky v sume 950.000 SK zo zmluvy o pôžičke od žalobcu neprevzali.
Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie vychádzal z týchto rozhodnutí súdov vydaných vkonaní o určenie neexistencie záväzku a správne tiež posúdil žalovanými navrhnuté vykonanie ďalších
dôkazov ako neúčelné, nehospodárne a nespôsobilé preukázať tvrdenie žalovaných o neprijatí peňazí
od žalobcu.

10. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaných, že súd prvej inštancie sa dostatočne
nevysporiadal so zásadnými rozpormi v skutkových tvrdeniach strán. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie je zrejmé, že pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu
vychádzal nielen z rozhodnutí súdov vydaných v konaní o určenie neexistencie záväzku žalovaných,
ale aj z vykonaného znaleckého dokazovania v uvedenom konaní a s rozpormi v tvrdeniach strán sa

vysporiadal tak, že vzhľadom na rozpory v samotných tvrdeniach žalovaných, ktorí
svoje tvrdenia v priebehu konania menili, posúdil ich tvrdenia ako účelové a neuveril im. Okrem toho sa
súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkami žalovaných týkajúcimi sa nedodržania
spôsobu odovzdania peňazí, dohodnutého v zmluve.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaných nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).