Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211985
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7714211985.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Michalovciach, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu D. U., P.. XX.X.XXXX,

Y. D., O. X, zastúpeného JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou AK Michalovce, Fialkova 5, proti
žalovanej D. U.A., P.. XX.X.XXXX, Y. D., Š. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou AK
Humenné, Štefánikova 22, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi 100% náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
uhradiť sumu 1.854,85 € titulom bezdôvodného obohatenia a to na tom základe, že manželstvo

účastníkov bolo uzavreté dňa 28.8.1993 a rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 1C 123/2008
dňa 27.1.2009. V priebehu trvania manželstva manželia čerpali niekoľko pôžičiek, ktoré veriteľom VÚB
a.s.,Slovenskejsporiteľnea.s.,HomeCreditSlovakiapravidelnesplácalasplácažalobca.Bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania nebolo do troch rokov od jeho zániku vyporiadané, preto platí
nevyvrátiteľná domnienka, že márnym uplynutím 3-ročnej lehoty od jeho zániku sú podiely na splácaní
pôžičiek, ako spoločného dlhu oboch spoluvlastníkov, teda bývalých manželov, vo vzájomnom vzťahu
zaviazaní rovným dielom. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca splácal a naďalej spláca dlhy

vzniknuté za trvania manželstva aj uplynutím tejto lehoty, t.j. zákonnej 3-ročnej lehoty podľa ust. § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka , a teda už splatil aj dlh žalovanej, resp. jej záväzok, polovicu spoločného
dlhu, ktorý k 24.3.2012 voči peňažným ústavom predstavoval sumu 1.854,85 €. Pretože žalobca splácal
a spláca pôžičky, ktoré k 24.3.2012 prešli do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, v ich
spoluvlastníckom podiele po 1-ci a teda počnúc týmto dňom plnil a plní aj dlh žalovanej, teda plní aj za
toho, čo podľa práva má plniť sám, a teda je na mieste jeho zákonný nárok požadovať úhradu tohto
plnenia od žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na uhradenie uvedeného dlhu, pričom táto reagovala

listom zo dňa 12.7.2014, ktoré doručila osobne rodičom žalobcu a neskôr poštou aj právnej zástupkyni
žalobcu, kde popierala skutočnosť, že by sa mala bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, že nie je si
vedomá žiadneho bezdôvodného obohatenia. Na základe týchto skutočností navrhol žalobe v celom
rozsahu vyhovieť.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

3. Z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 10C 133/2014 - 113 zo dňa 12.4.2016 súd zistil, že žalovaná
bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,85 € titulom bezdôvodného obohatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a výrok o trovách bol uvedený tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.4. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 22.7.2014
domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Ďalej uviedol, čo zistil z vyjadrenia žalovanej z

23.10.2014 (č.l. 20-21). Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Z rozsudku
tunajšieho súdu sp.zn. 1C 123/2008 zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, maloleté deti
D. N. D. boli zverené na čas po rozvode do starostlivosti žalovanej a žalobca bol zaviazaný platiť
výživné na D. 100,-€ mesačne a na maloletého D. sumu 80,-€ mesačne, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť 24.3.2009. Z histórie transakcií žalovanej na jej bankovom účte vo VÚB a.s. zistil, že v

mesiaci október, august, jún a marec uhradila sumu 2 182,91 Sk, z potvrdenia Slovenskej sporiteľne
a.s. zo 17.2.2014 zistil, že na úvere č. XXXXXXXXX boli od 24.3.2009 do 2.1.2014 zaplatené splátky
vo výške 7 596,54 €, z oznámenia o ukončení úverovej zmluvy Home Credit a.s., Piešťany, zistil, že
žalobcovi bolo oznámené splatenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a splatením došlo k ukončeniu
úverovej zmluvy, zo splátkového kalendára zmluvy (č.l. 30-33) zistil, že 60-ta splátka 23.7.2012 bola
uhradená vo výške 33,16 €. Z výpovede žalobcu na pojednávaní 27.2.2015 zistil, že uvedené úvery

v priebehu manželstva, aj po rozvode splácal on sám. Boli to úvery zo Slovenskej sporiteľne, VÚB
banky, pričom toto od nej nevymáhal. Vymáha od nej len to, čo splácal ešte do dátumu po troch rokoch,
odkedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode. Z výpovede žalovanej zistil, že trvá na tom, aby
súd žalobu zamietol v celom rozsahu, pretože dôkazy k žalobe sú podľa jej názoru nedostačujúce,
keďže z nich vôbec nie je zrejmé, že sumu, ktorú od nej žiada žalobca platil on zo svojho majetku.

Uviedla, že nepreukázal žalobca žiadnym spôsobom ako dospel k požadovanej sume, pretože k žalobe
nepredložil žiadne potvrdenie o jej výpočte za obdobie t.j. 2 roky spätne od podania žaloby, že spomenul
3 spoločnosti, ktorým sa malo platiť, ale doložil len potvrdenie zo Slovenskej sporiteľne, z ktorého
nevyplýva koľko v požadovanom období zo svojho majetku platil. Žiadala, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu a dodala k autu, že bola dohoda ústna medzi manželmi, že manžel si vezme počítače

aj auto a ona si nechá deti. Uviedla, že na deti sa vykašľal a počítače musel zabezpečiť jej otec.
Žalobca namietal, že to vôbec nie je pravda, že sa dohodli. Uviedol, že mala psychické problémy a
poslednýkrát to už on nezvládol a odišiel z domu. Zobral si auto, notebook. Žiadna ústna dohoda medzi
nimi nebola. Uviedol, čo zistil z vyjadrenia žalovanej z 20.10.2015 (č.l.59-61) a z vyjadrenia žalobcu zo
21.10.2015 (č.l. 62-65) k vyjadreniu žalovanej z 20.10.2015. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky

a.s., z 4.3.2014 zistil, že žalobca od 24.3.2009 do 17.5.2012 v súvislosti so spotrebným úverom zaplatil
istinu úveru 1.888,92 €, základné úroky 563,84 €, poplatok za vedenie úveru 76,41 € a poplatky za
upomienky 170,-€. Ďalej uviedol čo zistil z výpovede svedkyne D. U. (Č..O.. XX) N. H. D. U. (Č..O..XX) a
ako sa k ich výpovedi vyjadril žalobca. Ďalej uviedol, čo zistil z vyjadrenia psychologičky na požiadanie
žalobcu z 3.12.2015 E.. D. L. (č.l. 85), z vyjadrenia žalovanej z 2.2.2016 (č.l.92-97) a z vyjadrenia

žalobcu zo 3.3.2016 (č.l. 99-100). Poukázal na to, že na pojednávaní 22.3.2016 právna zástupkyňa
žalobcuvzáverečnejrečiuviedla,žetrvajúnapodanomnávrhu,žiadajúžalobevcelomrozsahuvyhovieť
s poukazom na doteraz vykonané dokazovanie majú za to, že dostatočným spôsobom preukázali
oprávnenosť svojho nároku, že uvedený úver, ktorý sám splácal žalobca patrí do zaniknutého BSM,
nakoľko tento bol poskytnutý za trvania manželstva, aj keď len jednému z manželov, táto zmluva je

platná.Uviedla,žežalovanánepreukázala,abydošlokdohodemedzimanželmi,nakoľkožalobcaopustil
spoločnú domácnosť, pretože bol pod psychickým nátlakom, čo preukázala aj správou I..L.. Právna
zástupkyňa žalovanej uviedla, že s tvrdeniami v návrhu nesúhlasia. Majú za to, že žaloba je nedôvodná
a skutočnosti v nej nie sú preukázané. Preto navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal trovy konania.
Poukázala na to, že hlavne výpoveďou žalovanej a výpoveďami svedkov preukázali, že k ústnej dohode

došlo. Nasvedčuje tomu aj to, že obidve strany sa po tejto dohode takto chovali. Žalobca si ponechal
hnuteľné veci, ktoré boli zakúpené na základe finančných prostriedkov z uvedenej pôžičky a tým pádom
sa dohodli, že tieto bude on splácať. Navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd konštatoval, že
v danom prípade je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia a citujúc znenie § 451
ods.1,2, § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a uviedol, že v

uvedených ustanoveniach je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na
úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý mal
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Uviedol, že vo

veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dokladmi a dospel k záveru,
že návrh žalobcu je dôvodný. V konaní má za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu 1C 123/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.3.2009. Rovnako má za
preukázané, že v priebehu trvania manželstva boli uzavreté úverové zmluvy žalobcom vo VÚB a.s.,so Slovenskou sporiteľňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, ktoré splácal sám žalobca, okrem
časti úveru vo VÚB, kde v r. 2008 časť splácala žalovaná. Uvedený nárok si žalobca uplatňuje z
toho dôvodu, že nakoľko v zmysle § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka (OZ) nebolo vyporiadané

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov do 3 rokov od jeho zániku, preto podľa jeho názoru platí
nevyvrátiteľná domnienka, že márnym uplynutím 3-ročnej lehoty od jej zániku sú podiely na splácaní
pôžičiek, ako spoločného dlhu oboch spoluvlastníkov, teda účastníkov, rovnaké a bývalí manželia sú
z týchto ostatných majetkových práv vo vzájomnom vzťahu viazaní rovným dielom. Skutočnosť, že
žalobca sám splácal tieto úvery má za preukázané z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo 17.2.2014

a rovnako aj zo splátkového kalendára Slovenskej sporiteľne, takisto túto skutočnosť má za preukázanú
aj z potvrdenia spoločnosti Home Credit Slovakia, pričom žalovaná sama uviedla, že o tomto úvere
nevedela a o jeho existencii sa dozvedela až potom, čo jej bol doručený návrh. Súd má v konaní za
preukázané, že žalobca za obdobie od 24.7.2012 do 2.1.2014 uhradil sumu 3 676,54 € a rovnako
poslednú splátku v prospech účtu Home Credit 23.7.2012 uhradil žalobca v sume 33,16 €. Podľa názoru
súdu sa žalovanej nepodarilo preukázať, že k dohode medzi účastníkmi o vyporiadaní BSM došlo.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká uzavretím manželstva. Podľa § 148 ods.1 OZ, zánikom
manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, že podľa § 149 ods.1 OZ, ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Nakoľko k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nedošlo, ani po 3 rokoch od právoplatnosti
rozsudku o rozvode, dohoda, na ktorú sa odvoláva žalovaná, ktorú mali uzatvoriť v čase, keď žalobca

opustil spoločnú domácnosť by bola absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko táto ústna dohoda,
ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovanej uzavretá, bola uzavretá ešte počas trvania manželstva a teda
aj BSM. Súd aj napriek tomu, že vypočul deti účastníkov, má za to, že tieto výpovede svedkov sú
nedôveryhodné, nakoľko aj samotná svedkyňa - dcéra účastníkov uviedla, že o skutočnosti, že došlo
k dohode medzi účastníkmi sa dozvedela od svojej mamy. Súd vyhodnotil tieto výpovede ako účelové,

pretože v čase kedy malo dôjsť k dohode medzi účastníkmi, boli deti maloleté, vo veku 14 a 9 rokov
a teda podľa názoru súdu nemali schopnosť pochopiť, v prípade, že by aj došlo k nejakej dohode
medzi účastníkmi, právny rozmer takejto dohody. Poukázal na tú skutočnosť, že okolnosť, že si každý
z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku, bez
ďalšieho ešte neodôvodňuje záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva. Pretože k takejto dohode mohlo dôjsť len po rozvode manželstva a dohoda, o ktorej
tvrdí žalovaná, že bola uzavretá so žalobcom, mala byť uzavretá v lete 2008, kedy manžel opustil
spoločnú domácnosť a žiadosť o rozvod podal následne až koncom augusta 2008 a manželstvo bolo
právoplatne rozvedené až v r. 2009. Na základe takto zisteného skutkového stavu, s prihliadnutím
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej v

celom rozsahu vyhovel. Súd prihliadol aj na tvrdenie žalovanej, že uvedené úvery o pôžičke ako dlžník,
uzavrel sám žalobca za trvania manželstva. V tomto prípade, ak uzavrie zmluvu iba jeden z manželov,
nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde o vec bežnú (R42/1972). O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.3 OSP.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z nasledujúcich dôvodov: Manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn.: 1 C/l23/2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 24.3.2009. Žalobca uvádza, že medzi ním a ňou nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, ani nebol podaný návrh do troch rokov od rozvodu
manželstva a teda platí, že podiely oboch spoluvlastníkom sú rovnaké. Súd sa v odôvodnení rozsudku

stotožnil z vyjadreniami žalobcu o tom, že v lehote troch rokov od zániku manželstva nebolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a preto podľa názoru súdu platí nevyvrátiteľná
domnienka, že márnym uplynutím troj- ročnej lehoty od zániku manželstva sú podiely na splácaní
pôžičiek, ako spoločného dlhu oboch účastníkov, rovnaké. Tieto tvrdenia zo strany žalobcu sú len
fabuláciou v tom zmysle, že medzi žalobcom a ňou k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva

došlo, a to ústnou dohodou. Občiansky zákonník vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou, a to aj ústnou nevylučuje, práve naopak uprednostňuje ho. Právna úprava s výnimkou dohody
o vyporiadaní BSM, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nestanovuje, v akej forme má byť dohoda
uzatvorená.
Súd v odôvodnení Rozsudku konštatuje, že podľa jeho názoru sa jej nepodarilo preukázať, že k dohode

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva došlo. Účastníci konania sa v rámci vyporiadania BSM
dohodli, že „odporca“ si po rozvode manželstva ponechá všetky hnuteľné veci, ktoré boli zakúpené z
finančných prostriedkov z uvedenej pôžičky v Slovenskej sporiteľni, a.s. ( motorové vozidlo a počítače) a
preto bude uvedenú pôžičku aj splácať. Žalovaná mala zato, že je to seriózna dohoda medzi účastníkmia že túto bude žalobca dodržiavať. Podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda z
jeho strany len snaha získať finančný prospech v rozpore z dobrými mravmi. Žalobca ju od rozvodu
manželstva nikdy nevyzval na žiadne plnenie (až tesne pred podaním žaloby), ani nepodal návrh

na vyporiadanie BSM. Taktiež ani žalovaná nepodala návrh na vyporiadanie BSM, nežiadala vydanie
motorového vozidla, ani peňažnú náhradu za svoj podiel na ňom a za tým účelom nikdy nekontaktovala
žalobcu. Uvedené podľa jej názoru dostatočne nasvedčuje tomu, že účastníci sa správali tak, že naozaj
sa dohodli o vyporiadaní BSM a dohodnutý stav rešpektovali. Súd v odôvodnení Rozsudku ďalej
konštatuje aj to, že aj napriek tomu, že súd vypočul deti účastníkov konania, má zato, že tieto výpovede

sú nedôveryhodné. Súd tieto dôkazy vyhodnotil ako účelové, pretože v čase kedy malo dôjsť k dohode
účastníkov konania, boli deti maloleté vo veku 14 a 9 rokov a teda podľa názoru súdu nemali schopnosť
pochopiť, v prípade že by aj došlo k nejakej dohode medzi účastníkmi, právny rozmer takejto dohody.
Súd sám vo svojich vyjadreniach uvedených v odôvodnení Rozsudku pripúšťa možnosť, že k dohode
mohlo dôjsť, teda sám súd nie je presvedčený o tom, že k takejto dohode nikdy nedošlo. Súd taktiež
konštatuje, že v čase kedy malo dôjsť k dohode účastníkov konania, boli deti maloleté vo veku 14

a 9 rokov a teda podľa názoru súdu nemali schopnosť pochopiť, v prípade že by aj došlo k nejakej
dohode medzi účastníkmi, právny rozmer takejto dohody. Má za to, že svedkovia - deti účastníkov
konania sú vierohodnými svedkami a je bezpredmetné či chápu, prípadne v tom čase chápali právny
rozmer dohody medzi účastníkmi. Existenciu dohody o vyporiadanie BSM medzi účastníkmi konania
potvrdila aj dcéra účastníkov konania - D. U. na pojednávaní 20.11.2015, ktorá uviedla, že o dohode

rodičov vedela od matky, a žalobca si v tom čase vzal zo spoločnej domácnosti auto, notebook a
počítač. Rovnako aj syn účastníkov konania - D. U. na pojednávaní 20.11.2015 potvrdil, že osobne
počul účastníkov konania ako sa dohadujú o majetku a následne mu žalovaná povedala o pôžičke a o
tom, že ju bude splácať žalobca. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení poukázala na údajnú
nedôveryhodnosťvýpovedesvedkaD.U.zdôvodurozdielnehopoukázanianamiesto,kdepodľasvedka

malo dôjsť k dohode medzi účastníkmi konania, a miesto, ktoré uviedla žalovaná. K tomu uviedla, že
je viac než pravdepodobne, že sa účastníci o dohode nebavili iba raz a že si jej podmienky preberali v
rozhovorochopakovane,pričomsvedokbolúčastnýprijednomzrozhovorovúčastníkovkonania.Taktiež
to, že si svedok nepamätá koľko mal presne rokov v čase vypočutia si dohody účastníkov konania, nie
je ničím neobvyklým, aj napriek tomu, že právna zástupkyňa proti strany sa takýmto spôsobom snaží

spochybniťhodnovernosťvýpovedesvedkaD.U..Jevedeckýdokázanýfakt,žedetisidetailnepamätajú
udalosti a situácie v ich živote (hlavne tie, ktoré v nich vyvolali silnú citovú emóciu), no nevedia určiť v
akom čase k udalosti došlo a ani to koľko mali rokov. Z výpovede svedka vyplýva, že vedel potvrdiť, že
k niektorým udalostiam (týkajúcich sa faktického vyporiadania spoločného majetku účastníkov konania)
došlo za trvania manželstva, síce pred rozvodom, ale po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti,

a k niektorým až po rozvode účastníkov konania. Z tejto samotnej skutočnosti (svedok vedel rozlíšiť
časovú následnosť aj s odstupom času) podľa nej vyplýva, že jeho výpoveď je dôveryhodná, i keď si
presný dátum udalosti, ani svoj vek v tom čase, nevie spomenúť. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia právnej
zástupkyne žalobcu, že žalobca si vzal motorové vozidlo z dôvodu, že okrem neho nikto iný v rodine
nemal vodičský preukaz. Žalovaná vodičský preukaz v súčasnej dobe má, a mala ho aj v rozhodnom

období.Žalovanejvšakzostranyžalobcuneboloumožnenévozidloužívať,čovyplývaajzvýpovededetí
účastníkov konania, a rovnako aj z výpovede žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení
z 7.12.2015 uviedla, že žalovaná auto nepoužívala z dôvodu vzhľadom na jej diagnózu - dvojité videnie
nebola schopná ho riadiť. To je však vylúčene, keďže žalovaná disponuje vodičským preukazom a teda
musela podstúpiť aj lekársku prehliadku, aby jej bol vodičský preukaz vydaný. Ak by išlo o závažnú

diagnózubrániacujejvšoférovaní,nikdybylekárskouprehliadkouneprešlaatedabyžalovanejaninebol
vydaný vodičský preukaz. Jediným nežiaducim prejavom jej choroby - skleróza multiplex, ktorý potvrdila
aj sama žalovaná, bolo neprimerané správanie pod vplyvom liekov, ktoré spočívalo v zvýšení nervozity
stupňujúcej sa až k hnevlivým reakciám. Toto správanie bolo ovplyvnené liekmi, ktorých takýto nežiaduci
účinok potvrdil aj lekár. V žiadnom prípade sa nejednalo o týranie žalobcu. Skutočnosť, že žalovaná

sa na svojich blízkych nedopúšťala týrania, svedčí aj fakt, že jej deti boli zverené do starostlivosti, o
ktoré sa výlučne sama starala a do dnešného dňa majú dobrý vzťah. Ďalej citovala znenie § 451
ods.2, § 456 Občianskeho zákonníka a je toho názoru, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, nakoľko predložené Potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo 17.2.2014, ani
splátkový kalendár Home Credit Slovakia, a.s. k zmluve 3707033491 nepreukazuje reálnu úhradu dlhu

zo strany žalobcu (či nešlo splácanie napr. treťou osobou - rodičmi.) Preukázanie, že splátky uhrádzal
žalobca je dôležité z toho dôvodu, že žalobou si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia,
pri ktorom je v zmysle zákona nutné preukázať, že ona sa obohatila práve na úkor žalobcu, a teda
či je tento aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Sám žalobcavo svojich vyjadreniach na pojednávaní 20.11.2015 uviedol, že upomienky chodili žalovanej, ktorá ich
odniesla k rodičom žalobcu a pôžičku platili jeho rodičia. Aj z tohto jeho vyjadrenia podľa jej názoru
vyplýva, že nie je celkom zrejmé, či v plnom rozsahu platil sám žalobca. Na vydanie bezdôvodného

obohatenia má nárok ten, kto plnil za iného. Žalobca nepreukázal, či údajne ním (resp. treťou osobou)
zaplatená suma 3 676,54 € predstavuje úhradu pôžičky, t.j. pravidelné splátky, alebo či sa nejedná napr.
aj o sankčné úroky, pokuty, navýšenie úveru a pod... Z príloh doložených žalobcom do spisu nie je
zrejmé ani to, kto z účastníkov požiadal o poskytnutie pôžičky, ani či žalovaná bola spoludlžníčkou (t.j.
či o ich existencii musela vedieť). V spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne zmluvy o poskytnutí

pôžičiek, a teda nevie, za akým účelom boli poskytnuté, ani kedy, napr. či to bolo v období už keď
manželia žili v problémoch, ktoré vyústili do rozvodu manželstva. Všetky tieto skutkové okolnosti môžu
prispieť k objasneniu skutočností zatiaľ iba tvrdených účastníkmi. Z prehľadu transakcií od 25.03.2012
do 31.01.2014, nie je zrejmé, či išlo o vklady (kým uskutočnené), alebo o či išlo o prevody (z akého účtu
boli uskutočnené). Uvedené skutočnosti by bolo možné preukázať výpismi z účtu žalobcu, ktoré tento
nepredložil. Podľa jej názoru sa jedná síce o splácanie úveru, kde však popis „U." označuje iba popis

(poznámka pri vklade), a neoznačuje osobu vkladateľa. Má za to, že podanie tohto návrhu zo strany
žalobcu je v rozpore so zákonom, keďže obchádza uskutočnené ústne vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania, ale zároveň je v rozpore aj s dobrými mravmi. Dobré mravy sú
objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom čo je, a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, nerozhoduje
názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť, či sa

určitý právny úkon prieči dobrým mravom, musí byť preto zisťovaná vždy nezávisle od vôle konkrétneho
súdu a nezávisle od vôle účastníkov daného právneho úkonu. Pri hodnotení toho, či konkrétne konanie
(právny úkon) je v súlade s dobrými mravmi, je však vždy potrebné prihliadať tiež na čas, miesto, a
na okolnosti, za ktorých ku konaniu došlo. V tomto prípade je nesporné a nepochybné, že manželstvo
oboch účastníkov bolo uzatvorené a že títo počas manželstva nadobudli do bezpodielového vlastníctva

manželov hnuteľné veci. Taktiež je nepochybné, že boli uzavreté zmluvy o úveroch, a to taktiež za trvania
manželstva. No má aj za to, že vzhľadom na konanie oboch účastníkov po rozvode manželstva, je
taktiež nepochybné, že medzi žalobcom a ňou bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode
ústne vyporiadané. Je nelogické, aby ona nepodala návrh na vyporiadanie BSM ak by si nebola istá, že
v súvislosti s tým, že žalobca si zobral veci nadobudnuté za pôžičky, bude tieto aj splácať. Okolnosti,

kedy žalobca si zobral hnuteľné veci, následne čakal tri roky, pokiaľ neuplynie doba na podanie návrhu
na vyporiadanie BSM, bez toho aby ju nejako vyzýval na vyporiadanie, následne ďalšie tri roky, bez
toho ju vyzýval na plnenie a až následne požiadal priamo o plnenie, ktoré vykonal údajne aj za ňu,
nasvedčujú podľa jej názoru tomu, že naozaj zo strany žalobcu išlo a ide o účelové konanie. Má zato,
že nie je spravodlivé, a v súlade s duchom zákona, aby žalobca disponoval a nadobudol vlastníctvo

k hnuteľnými veciam získaným za pôžičky, ktoré má splácať aj ona, a to bez akejkoľvek náhrady, a to
predovšetkým za situácie, kedy žalovaná bola presvedčená, že sa na takomto vyporiadaní dohodli. To
že k uzavretiu ústnej dohody o vyporiadanie BSM došlo, vyplýva zo skutkových okolností, ktoré boli v
čase jej uzatvorenia, ale aj následných okolností. Má zato, že Rozsudok Okresného súdu Michalovce
pod spis. zn.: 10C/133/2014, z 12.4.2016 je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň pre ňu aj

likvidačné, a spôsobilé privodiť vážne zhoršenie zdravotného stavu, keďže táto trpí vážnymi zdravotnými
postihnutím - sklérozou multiplex. V dôsledku tohto ochorenia bola opakovane hospitalizovaná v NsP
Š. U. Michalovce a.s. Vzhľadom na zákernosť a nevypočítateľnosť ochorenia, ktoré môže viesť až k
absolútnejimobiliteaneschopnostisaosebapostarať,očomžalobcadobrevie,jekonanie„žalovaného“
vovzťahukunej,uktorejjekľudapsychickápohodajednouzpodmienokstabilizáciezdravotnéhostavu,

nepochopiteľné. Z dôvodu napätia a stresu na pojednávaniach sa žalovanej rapídne zhoršil zdravotný
stav, čo si vyžiadalo infúznu liečbu. Žalovaná poberá iba invalidný dôchodok, ktorý predstavuje sumu
387,80 € mesačne a z ktorého živí seba a svojho 16 ročného maloletého syna, na ktorého žalobca
prispievaiba90€,čojevzhľadomnavekmaloletéhomizivásuma.Ajvzhľadomnajejzdravotnýstavajej
finančnú situáciu, by bolo v záujme žalovanej podať návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva

a tak si finančne prilepšiť, no ona tak neurobila, lebo k vyporiadaniu BSM medzi ňou a žalobcom už
došlo, a ona túto vzájomnú dohodu rešpektovala. S poukazom na vyššie uvedené je toho názoru, že
je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Michalovce pod spis. zn.:
10C/133/2014, z 12.4.2016 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň

navrhla priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý je toho názoru, že odvolanie žalovanej je účelové
a nedôvodné. Žalobca v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanej a jejsnahu o preukázanie existencie dohody o vyporiadaní BSM jeho a žalovanej ústnou dohodou vyvrátil
už aj s poukazom na skutočnosť, že spoločnú domácnosť opustil ešte pred rozvodom manželstva
so žalovanou, teda za trvania ich BSM a zároveň poukazujúc na vyjadrenie žalovanej k žalobe z

23.10.2014, v ktorom uvádza :"Vzhľadom na to, že naše manželstvo nebolo do troch rokov vyporiadané,
stali sme sa so žalobcom podielovými spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla, čím mi vznikol
nárok na polovicu jeho hodnoty". V tejto súvislosti poukazuje na zákonné predpoklady dohody ako
platného právneho úkonu, konkrétne na § 37 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Pokiaľ sa žalovaná aj

napriek tomu, snaží preukázať existenciu údajnej dohody o vyporiadaní BSM svedeckými výpoveďami
svojich detí, tieto sú z právneho hľadiska irelevantné, pretože nie sú bezprostredné a vierohodnosť
takto sprostredkovaných výpovedí svedkov žalovanej napadol; nemožnosť dosiahnutia akéhokoľvek
konsenzu jeho so žalovanou navyše preukázal aj vyjadrením PhDr. Hargašovej z 3.2.2015, ktoré
bolo v konaní súdu 1. stupňa predložené ako listinný dôkaz a z ktorého je evidentné, že psychický
stav žalobcu vylučoval akúkoľvek možnosť uzavretia dohody so žalovanou. V konaní súdu 1. stupňa

dostatočne preukázal, že sporné úvery, ktoré patrili do BSM účastníkov konania, splatil sám a akékoľvek
spochybňovanie ich splatenia - spochybnenie tvrdenia a dôkazu žalobcu o jeho aktívnej vecnej
legitimácii zo strany žalovanej v tomto smere v konaní vyvrátil právne relevantnými dôkazmi. Právne
neobstojaanipochybnostižalovanejotom,ktozúčastníkovpožiadaloposkytnutiepôžičky,ačižalovaná
bola spoludlžníčkou; žalobca dostatočne preukázal, že tieto patrili do BSM účastníkov konania. Preto

je toho názoru, že v danej veci je namieste aplikácia § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka a platnej
judikatúry a jeho nárok na vydanie žalovanej sumy zo strany žalovanej je dostatočne preukázaný
ako oprávnený. Na základe uvedených skutočnosti a nim preukázaných právne relevantných dôkazov
o oprávnenosti jeho nároku voči žalovanej navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť ako nedôvodné a
účelové a rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden právny úkon právneho zástupcu vo výške 89,91
eur (1x 81,33 eur + rež.paušál vo výške 8,58 eur).

7. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co 321/2016 - 141 zo dňa 03.05.2017 súd zistil, že,
tento zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto uznesenie podľa §
389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počaskonania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nedostatočne zistil skutkový
stav čo má za následok nesprávnosť právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

15. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenia vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného

obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.1.2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).V prípade žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti, či

nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. (nález Ústavného súdu SR z 2.3.2016, sp. zn. II. ÚS
620/2015-94). Opačný postup treba považovať za arbitrárny.

16. Vznik majetkového prospechu jednej strane (obohatenie sa) je v zásade kvalifikované ako určité

zväčšeniemajetkuspočívajúcevzväčšeníaktívalebozmenšenípasív.Vznikmajetkovejujmyacontrario
spočívavzmenšenímajetku.Neexistenciaprávnehodôvoduznamená,ženiejeodôvodnené,abyniekto
nadobudol niečo na ujmu iného alebo aby to, čo bolo nadobudnuté odôvodnene, na ujmu iného držal.
Pre kvalifikovanie určitého obohatenia ako bezdôvodné sa vyžaduje príčinná súvislosť, teda kauzálny
nexus medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej bez právneho dôvodu. Za

osobitný právny dôvod vzniku zodpovednostného vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia sa
v zmysle § 451 ods. 2 OZ považuje: a) plnenie bez právneho dôvodu, b) plnenie z neplatného právneho
úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) plnenie získané z nepoctivých zdrojov.

17. Pri posudzovaní rozsahu, v akom vzniká povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je rozhodujúca

ujma, na čo poukazuje aj Š. Luby: „Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia je závislý predovšetkým
od miery obohatenia, a nie od ujmy druhej strany.“

18. § 458 ods.1 OZ výslovne ustanovuje, že obohatený musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným
obohatením.

19. Pri určovaní rozsahu vrátenia bezdôvodného obohatenia je teda irelevantné, čo zostalo
obohatenémuztoho,očosabezdôvodneobohatil,alerozhodujúcejeto,očosaobohatilvčasezískania
prospechu (R 1/1979). Spolu s predmetom bezdôvodného obohatenia je taktiež povinný vydať aj úžitky,
ktoré z neho získal. To však platí len vtedy, ak obohatený konal nedobromyseľne. Ak naturálna náhrada

nie je možná, nastupuje subsidiárne restitutio in reluto, teda náhrada peňažná. Bezdôvodné obohatenie
sa vydáva zásadne poškodenému - teda tomu, koho majetok bol bezdôvodným obohatením postihnutý
(§ 456 OZ), a to tak fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe.20. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v

dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).

21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil koľko žalobca sám za obdobie od 24.7.2012 do
2.1.2014 uhradil bankám na úveroch a, že dohoda o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu uzatvorená

nebola. V rozhodnutí sa náležite nezaoberal § 451 ods.1 O. z., a síce, či na strane žalovanej skutočne
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Keďže súd uzavrel, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda
o vyporiadaní BSM ale keďže žalovaná tvrdila, že veci nadobudnuté počas trvania manželstva si
ponechal žalobca je nutné zistiť, či realizované platby žalobcom neboli protihodnotou za ponechané
veci z majetku patriaceho do BSM. Rovnako je potrebné určiť právny dôvod vzniku bezdôvodného
obohatenia a príčinnú súvislosť medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej.

Za tým účelom bude povinnosťou súdu zabezpečiť úverové zmluvy, na základe ktorých došlo k plneniu
žalobcu, zistiť výsluchom strán sporu na aký účel boli použité finančné prostriedky a koho vlastníctvom
sa tieto veci po rozvode stali, resp. kto ich užíva. Až následne, keď bude mať ustálené, že bezdôvodné
obohatenie vzniklo, zistí jeho výšku, pričom bude potrebné preskúmať z čoho žalovaná suma pozostáva,
či zaplatená suma pozostáva len z istiny a úroku za úver alebo sú v nej zahrnuté penále a pokuty, či

žalovaná vedela a mohla zabrániť týmto platbám zabrániť až po doplnení dokazovania naznačeným
smerom a náležitom zistení skutkového stavu, toto vyhodnotí, právne vec posúdi a opätovne rozhodne.

22. Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

23. Žalobca podaním zo dňa 14.06.2017 poukazujúc na stanovisko publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov R 22/1991 upravil petit žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi na istine sumu 1.854,85 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať trovy konania.

24. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.11.2017 (č.l.154-155) súd zistil, že poukázala na uznesenie

Krajského súdu Košice sp.zn. 5Co 321/2016, v ktorom odvolací súd vyjadril právny názor a v zmysle §
391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie týmto názorom viazaný. Uviedla, že krajský súd poukázal okrem
iného aj na to, že súd prvej inštancie sa náležite nezaoberal tým, či na strane žalovanej skutočne došlo
k bezdôvodnému obohateniu a nezabezpečil si úverové zmluvy na základe ktorých došlo k plneniu
žalobcu a nezistil na aký účel boli použité. Trvala na všetkých svojich ústnych prednesoch a písomných

vyjadreniach s poukazom na to, že účastníci konania sa v rámci vyporiadania BSM dohodli, že žalobca
si po rozvode manželstva ponechá všetky hnuteľné veci, ktoré boli zakúpené z finančných prostriedkov
z úveru Slovenskej sporiteľni t.j. motorové vozidlo a počítače a preto bude uvedenú pôžičku splácať.
Tvrdenia žalovanej, že z finančných prostriedkov z pôžičky boli zakúpené motorové vozidlo a počítače
žalobca výslovne nepoprel a teda sa v zmysle § 151 CSP považujú za nesporné. Uviedla, že od rozvodu

manželstva ju žalobca nikdy nevyzval na žiadne plnenie, ani nepodal návrh na vyporiadanie BSM.
Rovnako ani ona nepodala návrh na vyporiadanie. Nežiadala vydanie motorového vozidla ani peňažnú
náhradu za svoj podiel a podľa jej názoru nasvedčuje to dostatočne tomu, že účastníci sa správali tak, že
naozaj sa dohodli o vyporiadaní BSM a dohodnutý stav rešpektovali. Uviedla, že je zrejmé, že žalobca
si ponechal hnuteľné veci zakúpené z finančných prostriedkov z pôžičky v Slovenskej sporiteľni a preto

následne uvedenú pôžičku splatil a teda ona sa nijako neobohatila. Splatením pôžičky žalobcom bolo
protihodnotou za ponechanie si vecí z majetku patriaceho do BSM. Práve naopak, pokiaľ by ona bola
zaviazaná na úhradu polovice splátok pôžičky, a zároveň je žalobca výlučným vlastníkom vecí za ňu
nadobudnutých, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane.

25. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2006 súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava a D. U. a D. U. uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere podľa §§
497 až 507 zákona č. 513/1991 Zbierky Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a predmetom
zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 200.000,-Sk s výškou splátky mesačne 2.935,-Sk v
108-ich splátkach, pričom konečná splatnosť úveru bola dňa 20.07.2015.

26. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.02.2018 (č.l. 168-170) súd zistil, že v celom rozsahu trvá na podanej
žalobe. Poukázal na to, že predmetom žaloby je polovica dlhu úverov patriaciach do BSM účastníkov
konania, ktoré splatil sám až po zániku manželstva so žalovanou resp. po uplynutí zákonnej lehotyna vyporiadanie BSM a konanie žalobcu je v súlade s ust. § 149 ods. 4 OZ. Poukázal na to, že súdu
predložil zmluvu o splátkovom úvere a prehľad transakcií od 25.03.2012 do 31.1.2014 z ktorých je
zrejmé, že žalobcovi bolo za inkriminované obdobie predpísaný 2x poplatok za upomienku a to dňa

30.07.2012 v sume 25,-€ a dňa 30.08.2012 v sume 25,-€, 2x predpis úroku z omeškania a to dňa
15.08.2012 v sume 20,-€ a 13.09.2012 0,31€ a tieto sankcie boli len z toho dôvodu, že zamestnávateľ
žalobcu poukázal žalobcovi mzdu s oneskorením a žalobca okrem mzdy v tomto období nemal, ani v
súčasnosti nemá žiadny iný príjem. Ďalej uviedol, že iba okolnosť, že si každý z manželov ponechal
po zániku BSM niektoré veci zo spoločného majetku neodôvodňuje bez ďalšieho záveru, že medzi

nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní ich BSM. Podľa jeho názoru v tomto konaní dostatočným
spôsobom preukázal, že spoločnú domácnosť opustil ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
o rozvode, teda zániku manželstva, a odvtedy k žiadnej dohode, ani ústnej, ani konkludentne medzi
účastníkmi konania nedošlo. Poukázal na ust.§ 37 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemôže teda
právne obstáť tvrdenie žalovanej o tom, že BSM účastníkov malo byť podľa jej názoru vyporiadané
dohodou. Vzhľadom na dôvody zániku manželstva účastníkov konania by táto údajná dohoda, o ktorej

tvrdí žalovaná, bola aj tak neplatná.

27. Na pojednávaní dňa 23.02.2018 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že zotrváva na svojich
doterajších vyjadreniach. Žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trvala na tom, aby žalobca
preukázal, tak ako sa to uvádza v zrušujúcom uznesení krajského súdu, predovšetkým ako plnil

konkrétne platby, ktoré by boli špecifikované ako jednotlivé splátky istiny alebo úroky. Uviedla, že nie
je jasné, ako dospel žalobca k žalovanej sume. Poukázala na to, že z prehľadu transakcií doloženého
do spisu žalobcom, o prehľade transakcií od 25.03.2012 do 31.01.2014 vyplýva, že v zmysle tohto
prehľadu bolo žalobcom uhradených spolu 1.895,37€, čo však nekorešponduje s uplatňovanou sumou.
Podľa jej názoru si môže žalobca uplatňovať iba polovičku z tejto sumy, čo predstavuje necelých 900,-

€. Uviedla, že okresný súd by sa mal zaoberať otázkou vyporiadania BSM, teda že došlo k dohode
medzi účastníkmi. A teda išlo o konkludentné vyporiadanie BSM, ktorý zákon výslovne pripúšťa a
tento nevyžaduje písomnú formu, ktorú ani žalobca nepopiera. Medzi účastníkmi malo dôjsť k určitej
dohode, ešte za trvania manželstva, avšak aj po rozvode účastníci sa držali tejto dohody a toto je
možné považovať za konkludentné vysporiadanie BSM, čo zodpovedá tomu, že žalobca si ponechal

veci nadobudnuté z úveru, ktorý naďalej aj sám platil bez povinnosti žalovanej prispievať na úhradu
tohto úveru.

28. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že z predloženého potvrdenia Slovenskej sporiteľne zo dňa
17.02.2014 je zrejmé, že od 24.07.2012 do 02.01.2014 zaplatil žalobca celkovo 3.676,54€ a v

prospech účtu Home Credit uhradil sumu 33,61€. Uviedla, že tu je všetko špecifikované. Odmietajú
uzavretie ústnej dohody, pretože v konaní predložili potvrdenie psychologičky v akom stave bol, keď
opúšťal spoločnú domácnosť žalobca. Dostatočným spôsobom podľa jej názoru preukázal, že spoločnú
domácnosť opustil za trvania manželstva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode a
odvtedy k žiadnej dohode ani ústnej, ani konkludentnej medzi účastníkmi konania nedošlo. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že BSM účastníkov konania malo
byť podľa jej názoru vyporiadané dohodou. Totiž vzhľadom na dôvody zániku manželstva by táto údajná
dohoda o uzavretí ktorej tvrdí žalovaná, bola aj tak neplatná.

29. Zo špecifikácie nároku žalobcu zo dňa 09.02.2018 súd zistil, že žalobca v prospech účtu v Slovenskej

sporiteľni uhradil za rok 2012 za obdobie od 24.07.2012 t.j. po uplynutí 3-ročnej lehoty po zániku
manželstva účastníkov konania do 02.01.2014 sumu 3.676,54€. Za inkriminované obdobie t.j. od vzniku
podielového spoluvlastníctva v podiele 1-ce na spoločných dlhoch so žalovanou, v zmysle ust. § 149
ods. 4 OZ, žalobca uhradil v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. sumu 3.676,54 € a v prospech
účtu Home Credit Slovakia sumu 33,16 € z čoho 1-ca zodpovedá sume 1.854,85 €. Teda polovica

dlhov splatených žalobcom za uvedené obdobie spoluzodpovedá sume 1.854,85€ čoho dôkazom súd
listiny, ktoré žalobca v konaní predložil. Žalobca je toho názoru, že v konaní už dostatočne preukázal
opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanej, čo do základu aj výšky.

30. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 20.4.2018 uviedla, že žalobca

je toho názoru, že v konaní preukázal dostatočne právne relevantné dôkazy a preto navrhovala žalobe
vyhovieť. Podľa jej názoru všetky podmienky sú splnené, celá pohľadávka bola zaplatená, nárok na
polovičku mu patrí podľa § 149 ods. 4 OZ v každom prípade. Navrhla žalobe vyhovieť a uplatnila si ajnárok na náhradu trov konania s tým, že zároveň rozšírila žalobu o 5% úrok z omeškania od podania
žaloby do zaplatenia vymáhanej sumy.

31. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že na základe vykonaného dokazovania, po vrátení veci
krajským súdom, zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu takému preukázaniu nároku, ktorý by
odôvodňoval vyhoveniu žaloby. Podľa ich názoru skutočne k vyporiadaniu BSM došlo, tvrdila, že
k tomuto vyporiadaniu došlo ak nie ústnou dohodou, ktorá teda údajne môže byť uzavretá až po
skončení manželstva po zrušení BSM. Podľa jej názoru skutočne účastníci svojim správaním po rozvode

manželstva a zániku BSM sa správali tak, ako bola uzavretá dohoda, ktorú uzavreli v čase trvania
manželstva o tom, ktorý z nich si veci ponechá. Má za to, že konkludentne sa takto vysporiadali a svoju
dohodu z trvania manželstva rešpektovali aj po jeho zániku. Podľa ich názoru majú za preukázané,
že z úverov boli nadobudnuté iba veci, ktoré si ponechal žalobca, a teda k žiadnemu bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovanej nedošlo a z toho dôvodu žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

32. V danom prípade je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 1
OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa ods. 2 cit.ust., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

35. Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Žalobca predložil
zmluvu o splátkovom úvere uzavretú dňa 10.07.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Suché Mýto
a D. U. a D. U. na úver v sume 200.000,- Sk s výškou splátky mesačne 2.935,- Sk. Súd po opätovne
vykonanomdokazovaníazhodnotenívšetkýchdôkazov,ajdôkazov,ktorébolivykonanépredzrušujúcim
uznesením krajského súdu dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný a preto žalobu v celom

rozsahu zamietol. Súd opätovne prehodnotil výpovede maloletých detí žalovanej, ako aj účastníkov
konania, a podľa názoru súdu, na základe takto vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi
účastníkmi došlo k dohode o vyporiadaní BSM a to tak, že úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý zobrali
na zakúpenie motorového vozidla a počítačov splácal žalobca s tým, že si motorové vozidlo aj počítače
nechal bez toho, aby žalovaná bola povinná vyplatiť mu polovicu z tejto sumy. Túto skutočnosť má

súd za preukázanú aj zo samotného tvrdenia žalovanej, že k takejto dohode došlo, aj keď žalobca
túto skutočnosť popieral. Aj keď v zrušujúcom uznesení súd druhej inštancie uviedol, že je potrebné
vykonať opätovný výsluch účastníkov, súd od tohto upustil a to z tohto dôvodu, že každá strana tvrdila
svoje a to, že žalobca tvrdil, že k žiadnej dohode nedošlo s poukazom aj na posudok MUDr.Hargašovej,
pričom žalovaná tvrdila, že k takej dohode došlo, o čom mali svedčiť aj výpovede ich detí, maloletej

dcéry aj syna, ktorí sa dozvedeli o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode a tomu nasvedčovala aj tá
skutočnosť, že v priebehu 3 rokov sa žalobca nepokúšal skontaktovať so žalovanou a neuplatňoval si
nároky na zaplatenie polovice dlhu z uvedeného úveru. Žalobca aj do súčasnej doby motorové vozidlo
užíva a teda bolo by v rozpore aj s dobrými mravmi, keby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalovanú sumu,
ktorú si uplatňuje žalobca. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutočne

konkludentne došlo k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi a to tak, že žalobca užíval motorové vozidlo
ako aj počítače s tým, že uvedený úver v sume 200.000,- Sk splácal sám. A na základe takto vykonaného
dokazovania súd návrh žalobcu zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania

bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.