Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222906
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115222906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom:
Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, ,IČO: 36 866 687, konajúca
prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Mareka Holečku, proti žalovaným: 1/ A. B., neznámy vlastník,

zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, 2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, H. - O., 3/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M.R. S. XXX/XX, R. D. C., zastúpená advokátkou: Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, AK so sídlom Pod
Donátom 5, Žiar nad Hronom, 4/ FARMA MAJCICHOV a.s., so sídlom Majcichov 50, IČO: 36 228 095,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní Slovenského pozemkového fondu
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. apríla 2016 č.k. 11C/420/2015-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým zastavil konanie voči
žalovanému 1/ a v závislom výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a
žalovaným 1/ r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. zamietol návrh na prerušenie konania,
výrokom II. konanie voči žalovanému 1/ zastavil a výrokom III. vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a

žalovaným 1/ rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 19 O.s.p., § 7 ods. 1, 2 O.z.,
§ 82 ods. 1 O.s.p., § 103 O.s.p. , § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 3 O.s.p., keď vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania sa preukázalo, že žalovaný 1/ (označený žalobcami
ako žalovaný 1/ - 4/) a majúci byť ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom

je A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Teda nemožno
konštatovať, že sa jedná o neznámeho vlastníka, ktorý by bol zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, ale o identifikovateľného účastníka (u ktorého je známe jeho meno, priezvisko, posledné
bydlisko, dátum narodenia a dátum úmrtia), ktorý navyše zomrel ešte pred podaním návrhu. Stotožnenie
osoby žalovaného označenej v návrhu ako žalovaný 1/ - 4/ s osobou označenou ako žalovaný
1/ v hlavičke tohto uznesenia žalobcovia uznali, keďže požiadali vyčkať na skončenie dodatočného

dedičského konania po uvedenej osobe. Jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť
účastníkov mať práva a povinnosti. Keďže žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, stratil ešte pred
začatím konania spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím je daný nedostatok podmienok konania, ktorý
nemožno odstrániť. V súlade s uvedeným súd konanie voči žalovanému 1/ vo výroku II. zastavil. V
súvislosti s vyššie uvedeným bolo potrebné vo výroku I. rozhodnúť aj o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, ktorý návrh podali žalobcovia, keďže žalovaný 1/ už v čase začatia konania nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, nie je preto tak splnená podmienka, že by počas konania účastník stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Neprichádza preto do úvahy postup súdu podľa § 107 ods. 3 OSP,t.j. pokračovanie s dedičmi účastníka, resp. prerušenie konania do ukončenia konania o novoobjavenom
majetku poručiteľa - žalovaného 1/. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/
rozhodol súd vo výroku III. v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z týchto účastníkov nemá

právo na ich náhradu, nakoľko konanie v tejto časti bolo zastavené.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie Slovenský pozemkový fond a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bolo konanie
voči žalovanému 1/ zastavené zrušil a to z dôvodov, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku
spôsobilosti žalovaného 1/ mať práva a povinnosti, je v rozpore s právnou úpravou zavádzajúcou

špecifickýsubjektvobčiansko-právnychvzťahoch-neznámeho,resp.nezistenéhovlastníka.Žalobcovia
v návrhu označili ako žalovaného 1/ A. B., ktorý ako v čase podania návrhu tak aj v súčasnosti
je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. O., ako nezistený vlastník nehnuteľností. Podľa právneho názoru
Slovenského pozemkového fondu nezistený, resp. neznámy vlastník nie je účastníkom právnych
vzťahov ako fyzická osoba, ktorej spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne
úkony a tým a spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania sú limitované narodením a smrťou, ale má

postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov, ktorému zákony priznávajú tak hmotno-právne, ako
aj procesné práva a povinnosti a súčasne ustanovujú osoby oprávnené za tento osobitný subjekt konať.

4. Subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej
republiky osobitnými zákonmi a to zákonom č. 229/1991 Zb., zákonom č. 330/1991 Zb., zákonom č.

180/1995 Z.z., ktoré majú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. povahu „lex specialis“. Pokiaľ ide o definíciu
subjektu neznámy vlastník, právna úprava túto explicitne neposkytuje, avšak tieto zákony definujú, či
už výslovne alebo uvedením odkazov na príslušné zákonné ustanovenia tak na pojem nezisteného
vlastníka ako aj neznámeho vlastníka a to v ustanovení § 13 a v § 8 zákona č. 180/1995 Z.z., kde sa
hovorí, že za pozemok s nezisteným vlastníkom možno považovať pozemok, ktorého vlastník je známy,

ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo pozemok, ktorého vlastník nie je
známy a ktorý sa na základe registra zapíše do katastra nehnuteľností. Ďalej odvolateľ poukázal na
ustanovenie § 34 ods. 3 veta druhá zákona č. 330/1991 Zb., § 18 zákona č. 229/1991 Zb., § 35 ods. 5
zákona č. 330/1991 Zb., ako aj § 17 citovaného zákona, § 7 a § 8 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti.

5. Odvolateľ v tejto súvislosti uviedol, že predmetom tohto súdneho konania je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v prípade ktorých je ako podielový spoluvlastník na LV
č. XXXX k.ú. O. zapísaný ešte aj v súčasnosti A. B. a to bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov.
Hodnovernosť uvedeného zápisu do dnešného dňa nebola zákonom predpokladaným spôsobom

vyvrátená. Vzhľadom na absenciu údajov predpísaných Katastrálnym zákonom v prípade uvedeného
vlastníka je potrebné ho považovať za nezisteného vlastníka, s ktorého spoluvlastníckym podielom je
oprávnený nakladať Slovenský pozemkový fond, vrátane jeho zastupovania v súdnom konaní.

6. S poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond má za to, že

až do zápisu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaného 1/ do katastra nehnuteľností
je žalovaný 1/ nezisteným vlastníkom a teda osobitným subjektom práva, ktorému osobitné predpisy
priznávajú právnu subjektivitu a to až do doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník
preukáže vlastnícke právo k týmto pozemkom je oprávnený a povinný v tomto súdnom konaní
zastupovať neznámeho vlastníka Slovenský pozemkový fond. Odvolateľ toho názoru, že nie je možné

vzťahovať na Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených, resp. neznámych
vlastníkov všeobecného ustanovenia Občiansko-právnych predpisov o zastúpení, ale je potrebné
aplikovať na uvedené zákonné zastúpenie výslovne špeciálne ustanovenia osobitných predpisov, ktoré
zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi vyššie opísané oprávnenie na úrovni tak hmotného ako aj
procesného práva.

7. Odvolateľ je toho názoru, že v tomto súdnom konaní je žalovaný 1/ neznámym vlastníkom, nakoľko
spadá pod definíciu neznámeho vlastníka vymedzenú osobitnými zákonmi, vykladanú v súlade s účelom
týchto zákonov a verejných záujmov. Slovenský pozemkový fond zastáva názor, že v danom konaní
žalovaný 1/ v čase začatia konania bol a aj v súčasnosti je nezisteným vlastníkom a žalovaný 1/ z

titulu právneho postavenia nezisteného vlastníka v čase začatia konania mal a aj v súčasnosti má
spôsobilosť byť účastníkom konania a preto nebola splnená žiadna z podmienok na zastavenie konania
voči žalovanému 1/.8. Žalobca ani žalovaní v 2/ a 4/ rade odvolací návrh nepodali, písomné vyjadrenie k odvolaniu
Slovenského pozemkového fondu zaslala len žalovaná 2/.

9. Žalovaná 2/ zaslala k odvolaniu Slovenského pozemkového fondu písomné vyjadrenia zo dňa
17.06.2016 v ktorom uviedla, že súhlasí s uznesením súdu prvej inštancie o zamietnutí prerušenia
konania. Ďalej uviedla, že vo veci neb. A. B. začalo dedičské konanie predmetného majetku a
preto prerušenie konania je pre účely tohto konania právne nedôvodné. Po právoplatnom rozhodnutí
súdu vo veci dedičského podielu po určení konkrétnych osôb dedičov po nebohom A. B. súdom,

žalobcovia nebudú mať splnené zákonné náležitosti súvisiace so zákonným postupom pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto to bude dôvodné na zamietnutie návrhu vo veci
samej. Vo veci vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu a oprávnenia na zastupovanie po formálno-
právnej stránke sa síce nepripúšťa konanie voči zosnulému, na strane druhej legislatíva SR poskytuje
Slovenskému pozemkového fondu oprávnenie na zastupovanie zosnulého v rámci výkonu vlastníckych
práv. Slovenský pozemkový fond je vedený ako zástupca zosnulého aj na liste vlastníctva v katastrálnom

úrade. Je toho názoru, že v danom prípade sa skôr jedná o vec formálno-právneho označenia zástupcu
pre nakladanie so spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ v predmetnej veci prebieha dedičské konanie, je
toho názoru, že v zmysle právnej zásady je obmedzené nakladanie s majetkom zosnulého zo strany
SPF do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý má definovať konkrétnych oprávnených dedičov.

10. V prejednávanej veci sa odvolací súd najprv musel zaoberať oprávnenosťou Slovenského
pozemkového fondu podať v prejednávanej veci odvolanie a to vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej
inštancie neuviedol tento subjekt ako účastníka konania, resp. zákonného zástupcu žalovaného 1/ v
záhlaví svojho rozhodnutia.

11. Slovenský pozemkový fond v prejednávanej veci predstavuje zákonného zástupcu žalovaného 1/
v zmysle ustanovenia § 61 CSP podľa ustanovenia § 18 zákona č. 229/1991 Zb. V danom prípade
žalobcovia označili na strane žalovaných a to konkrétne na strane žalovaného 1/ osobu s uvedením jeho
mena a priezviska - A. B., ktorý je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Aj keď v samotnom
návrhu nie je uvedené, že ide o neznámeho vlastníka a teda že žalovaný nie je označený A. B., neznámy

vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, z opisu rozhodujúcich skutočností návrhu
vyplýva, že ide na strane žalovaného 1/ o neznámeho vlastníka a resp. spoluvlastníka nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania v tomto konaní. V danom prípade je súd viazaný okruhom
účastníkov konania tak, ako je uvedený zo strany žalobcov v podanom návrhu v zmysle ustanovenia §
132 ods. 1 CSP a preto odvolací súd vychádzal z návrhu žalobcov a z opisu rozhodujúcich skutočností a

označil účastníkov konania tak, ako to vyplýva zo samotnej žaloby žalobcov 1/ a 2/. Zo strany žalobcov je
tvrdené, že podielovým spoluvlastníkom je žalovaný 1/, ktorý je neznámym vlastníkom, ktorá skutočnosť
vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. O., vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor
pre okres Trnava, obec O. a v danom prípade zákonným zástupcom takéhoto neznámeho vlastníka je
Slovenský pozemkový fond.

12. Na základe uvedeného, tak odvolací súd dospel k záveru, že Slovenský pozemkový fond ako
zákonný zástupca žalovaného 1/ bol oprávnenou osobu na podanie tohto odvolania a preto následne
sa odvolací súd zaoberal samotným meritom odvolania tohto zástupcu žalovaného 1/.

13. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. a III. je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/420/2015 je návrh
žalobcov, ktorým sa domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným ako parcely registra „E“, a to parc.č. 1887/1 o výmere 3330 m2, druh pozemku orná pôda aparc.č.1887/2ovýmere34438m2,druhpozemkuornápôda,obeparcelyzapísanénalistevlastníctvač.
XXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre Okres: Trnava, Obec: O., katastrálne
územie: O..

16. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd zastavil konanie voči žalovanému 1/ a v závislom výroku 3/ o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/.
17. Na základe uvedeného, tak predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou
odvolacou argumentáciou odvolateľa bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o zastavení

konania voči žalovanému 1/, keďže žalovaný 1/ zomrel dňa 22.09.1955, ešte pred začatím konania,
čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť. Odvolateľ s týmto právnym názorom nesúhlasil a namietal, že žalobcovia v návrhu
označili žalovaného 1/ - A. B., ktorý ako v čase podania návrhu, tak aj v súčasnosti je zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. O., ako neznámy vlastník nehnuteľností. Podľa právneho názoru Slovenského
pozemkového fondu nezistený, resp. neznámy vlastník nie je účastníkom právnych vzťahov ako fyzická

osoba, ktorej spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
sú limitované narodením a smrťou, ale má postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov, ktorému
zákony priznávajú tak hmotno-právne, ako aj procesné práva a povinnosti a súčasne ustanovujú osoby
oprávnené za tento osobitný subjekt konať.
18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

20. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

21. Zákon pod rubrikou skúmania podmienok konania upravuje procesné povinnosti súdu skúmať
podmienkykonaniaaprocesnýpostupsúduvprípadochichnedodržania.Procesnépodmienkymôžeme
rozdeliť do štyroch základných skupín, pričom zákon v rubrike skúmania podmienok konania upravuje
len prvú skupinu procesných podmienok. Procesné podmienky na strane súdu sú predovšetkým
právomoc a príslušnosť, procesné podmienky na strane účastníkov sú také, že účastníci konania

musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať, ide predovšetkým o spôsobilosť byť
účastníkom konania (§ 61 procesná spôsobilosť, § 67 CSP a nasl.) a ak má účastník zástupcu, aj
tzv. spôsobilosť byť zástupcom účastníka, v niektorých prípadoch sa požaduje osobitná kvalifikácia
zástupcu, napríklad ak zákon obligatórne stanovuje zastupovanie advokátom. Nedostatok procesnej
podmienky na strane účastníka predstavuje tzv. prekážky postupu konania a ich následky sú riešené

v ustanovení § 161 CSP. Súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma ex officio a to v
ktoromkoľvek štádiu konania. Procesné podmienky tak ako sú uvedené v ustanovení § 161 CSP môžu
byť v konaní dané, alebo naopak existovať nebudú. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv.
vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná
alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie

jedine zastaviť. Neodstrániteľnými vadami konania sú predovšetkým nedostatok súdnej právomoci,
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, avšak iba v prípade, ak takáto vada existuje už od
momentu začatia konania. V prípade, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu
procesu, môže dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa ustanovenia § 63 a nasl. CSP alebo môže súd
v istých prípadoch pokračovať s právnym nástupcom účastníka bez rozhodnutia.

22. Súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 1/ z toho dôvodu, že na základe oznámenia
žalovanej 2/ písomným podaním zo dňa 30.10.2015 zistil, že v danom prípade žalovaný 1/ označený
žalobcamiakoA.B.jeužvsúčasnostinebohý,nakoľkoideoA.B.,narodenéhoXX.XX.XXXX,naposledy
bytom O. XXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že

na strane žalovaných ako žalovaný 1/ bol v návrhu označený účastník konania, ktorý už v čase podania
návrhu nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože zomrel ešte pred podaním návrhu a preto
nie je splnená podmienka, aby súd mohol ďalej konať, prípadne s jeho právnymi nástupcami a zakladáto dôvod na zastavenie konania za dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania v zmysle ustanovenia §
104 O.s.p.

23. Z LV č. XXXX pre kat. úz. O. vyplýva, že ako spoluvlastníci parc. č. 1887/1 o výmere 3330 m2 a parc.
č. 1887/2 o výmere 3 ha a 4438 m2 sú vedení pod poradovým číslom 1. až 4. - A. B. s uvedením č.d.
941/1918, č.d. 3653/1943, č.d. 1292/1925, č.d. 1133/1926, pod por.č. 5 -S. B., VZ 5/95, pod por. č. 6 -
O. C., bytom M. R. S. XXX/XX, R. D. C., VZ 26/02, pod por. č. 7 - farma Majcichov a.s., Majcichov 50,
VZ 15/07, pod por. č. 8 - O. G. a G. O., bytom O. XXX, VZ 136/12, pod por. č. 10 - Slovenský pozemkový

fond, Búdková cesta 36, v časti „C“ listu vlastníctva je uvedené, že k vlastníkovi pod por. č. 1., 2., 3., 4.
a 5. je pod por. č. 10 správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva zapísaná pod číslom zmeny 96/14.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému 1/ je v tomto štádiu konania predčasné, resp.
obsah spisového materiálu tak, ako bol predložený odvolaciemu súdu, neposkytuje žiadne dôkazy o

tom, že žalovaný 1/ A. B. tak ako je označený v návrhu žalobcami je tou istou osobou, ktorú označuje
žalovaná 2/ ako A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.

25. Okruh účastníkov konania určuje žalobca a v danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ označili ako
žalovaného 1/ - A. B. ako neznámeho vlastníka, zastúpeného zákonným zástupcom Slovenským

pozemkovým fondom. Súd z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise nemá žiadnym spôsobom
verifikovanú skutočnosť, ktorú uviedla žalovaná 2/ a teda, že A. B. tak ako bol označený žalobcami
v návrhu, je totožný s osobou A. B., ktorého uviedla aj žalovaná 2/ a ktorý údajne zomrel dňa
XX.XX.XXXX, t.j. pred podaním návrhu na súd. Uvedenú skutočnosť, či ide o tú istú osobu a teda
overenie totožnosti tejto osoby je možné z listinných dôkazov uvedených na liste vlastníctva, resp. je

možnézistiťsivyžiadanímlistinnýchdôkazovzkatastranehnuteľnostíatonajmäz dokladov,nazáklade
ktorých nadobudol A. B. predmetný spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva t.j. č.d. 941/1918. č.d.
3653/1943, č.d. 1292/1925, č.d. 1133/1926, ako aj zo samotného zápisu Slovenského pozemkového
fondu na predmetný list vlastníctva, že vykonáva správu na všetky parcely tohto listu vlastníctva k
vlastníkom pod poradovým č. 1,2,3,4,5, ktoré číslo zmeny je 96/14.

26. Keďže uvedené skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú a súd nemôže založiť svoje rozhodnutie len
na tvrdeniach žalovanej 2/, ktoré neboli súdom overené a ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma
„ex officio“, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti,
nakoľko nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k poznaniu, že žalobcami označený žalovaný 1/

je osobou totožnou s osobou A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, zomr. XX.XX.XXXX
označeného žalovanou 2/.

27. Na záver odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd prvej inštancie zistí, že ide o osobu, ktorá už
v čase podania návrhu nebola spôsobilá byť účastníkom konania, nakoľko zomrela ešte pred podaním

návrhu vo veci samej a daná skutočnosť bola zistiteľná z katastra nehnuteľností z jednotlivých listinných
dôkazov, ktoré sú verejne prístupné, tak v danom prípade by došlo k splneniu podmienky na zastavenie
konania v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. V opačnom prípade, ak bude zistené, že nejde o
totožnú osobu, tak bude súd ďalej konať so žalovaným 1/ ako neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona
v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond.

28. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odňatie možnosti účastníka konania domáhať sa svojho práva na súde
možno v širšom poňatí chápať i ako tzv. denegatio iustitiae (t. j. odopretie spravodlivosti), od ktorého

sa odvíja i základný princíp občianskeho súdneho konania označovaný i ako iustitia nemini neganda,
teda zákaz odopretia spravodlivosti, podľa ktorého je súd povinný poskytnúť ochranu každému, kto
tvrdí, že jeho právo je ohrozené alebo porušené a vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky
zákonom stanovené procesné podmienky. Odopretie spravodlivosti, ktoré je porušením tohto princípu
možno charakterizovať ako stav, kedy príslušný súd výslovne, či fakticky odmieta vo veci konať. Ide

napríklad o situáciu, keď vo veci súd nerozhodne vôbec alebo konanie zastaví bez toho, aby boli na
takýto postup splnené zákonné podmienky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo 210/2011).29. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP, keďže
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom
prvej inštancie, počnúc kvalifikovaným zisťovaním právnej subjektivity žalovaného 1/, ako i celý priebeh
konania pred súdom prvej inštancie).

30. Po vrátení veci povinnosťou súdu prvej inštancie tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom

odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 CSP viazaný, opätovne vec prejedná, doplní v naznačenom
smere dokazovanie podľa § 191CSP, náležite zhodnotí výsledky celého konania a až potom opätovne
rozhodne o veci.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).