Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209645
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1617209645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: L. proti žalovanému: L., o zaplatenie 3.387,18
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 499,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od
21.11.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 1.332,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a.
zo sumy 1.332,29 Eur od 21.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

IV. Súd ani jednej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.PôvodnýžalobcaVšeobecnáúverovábanka,a.s.,IČO:31320155,MlynskéNivy1,82990Bratislava,
sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 18.12.2017, ktorému bola pridelená
spisová značka 32Csp/226/2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške
3.387,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.387,18 Eur od 21.11.2017 do

zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný
žalobca odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.07.2012
uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na
základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet
č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500,00 Eur a
bol povinný pôvodnému žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,00 Eur. Žalovaný si

neplnil svoje povinnosti. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 21.11.2017 nový výpis
z bankovej knihy ku dňu 31.10.2017 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.387,18 Eur. Nakoľko
žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti do dňa 20.11.2017, žalobca si uplatnil svoj nárok
súdnou cestou, a to spolu s úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súdu dňa 09.03.2018 pôvodný žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu na
strane žalobcu tak, že do konania na jeho miesto vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35

831 154. Uznesením č.k. 32Csp/226/2017-35 zo dňa 23.08.2018 súd pripustil, aby z konania pôvodný
žalobca vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca.3. Žalovaný, ktorému bol opis žaloby s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručený do
vlastných rúk dňa 31.10.2018, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.05.2019. Písomným podaním doručeným súdu dňa
22.05.2019 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalobcu na
nariadenom pojednávaní. Uviedol, že žalovaný dňa 08.02.1904 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej
karty Quatro, ktorá bola zo strany pôvodného žalobcu schválená dňa 27.02.2012, o čom svedčí jeho

podpis na Žiadosti. Listom zo dňa 06.01.2015 vyhlásil pôvodný žalobca Okamžitú splatnosť celého
dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že pri
predmetnom type poskytnutého úveru, ktorým je revolvingový úver, nie je možné na počiatku zmluvného
vzťahu určiť RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalobcom predložená zmluva obsahuje v súlade so zákonom
indikatívny výpočet RPMN. Žalobca ďalej vo svojom podaní uviedol zoznam debetných transakcií na

kartovom účte žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný celkovo čerpal sumu 1.738,10 Eur. Plnenie
žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.300,00 Eur. Žalobcom uplatnený nárok
pozostáva z istiny 1.390,69 Eur, poplatkov 178,69 Eur, štandardného úroku 1.496,52 Eur a sankčného
úroku 321,28 Eur. Žalobca vzal svoj návrh späť v časti uplatneného nároku na poplatky a sankčný úrok,
t.j. celkovo 499,97 Eur, a to aj s uplatneným úrokom z omeškania. O čiastočnom späťvzatí rozhodol súd,

ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku tak, že konanie v predmetnej časti zastavil. Na prípadný
nesúhlas žalovaného s takým postupom by sa neprihliadalo, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred
začatím pojednávania.

5. Súd na pojednávaní konal v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlneného

žalovaného, oboznámil sa s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými
dôkazmi: Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 24.07.2012, obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., výpis z Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 04.08.2012 do
31.10.2017, predžalobná upomienka zo dňa 03.12.2014 s obálkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 06.01.2015, cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 08.01.2018,
príloha č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
24.01.2018 a podací hárok. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy

medzi žalobcom a žalovaným:

6. Dňa 24.07.2012 žalovaný vyplnil a podpísal Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len
„Žiadosť“), ktorá bola zo strany pôvodného žalobcu podpísaná dňa 27.07.2012. Z čl. III zmluvy vyplýva,
žežalovanémumalbyťposkytnutýúverovýrámecvovýške1.500,-Eurprištandardnejmesačnejsplátke

po 50,- Eur a úrokovej sadzbe 22,80 % ročne. V čl. V. Vyhlásenia klienta, v bode 1. je uvedený indikatívny
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov („RPMN“), ktorý vychádza z predpokladov, že ... klient
vyčerpá spotrebiteľský úver platbou Kartou u obchodníka dňa 01.08.2012, výška úveru je 1.500,- Eur,
počet splátok 47 s tým, že prvá až 46. splátka je vo výške 50,00 Eur a posledná splátka 36,09 Eur.
Celková čiastka na zaplatenie spotrebiteľom tak je 2.336,09 Eur, RPMN 28,58 %.

7. V čl. V. Vyhlásenia klienta, bode 10 žalovaný vyhlásil, že sa pred podpisom oboznámil s obchodnými
podmienkami, ktoré sú súčasťou Žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, s cenníkom,
ktorý je prílohou Žiadosti, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom
ich určenia, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol písomne doručený a prevzal ho.

8. Žiadosť ďalej v bode VI. obsahuje dojednanie o úverovom poistení (poistenie schopnosti splácať) s
tým, že toto je nepovinné. Je tu uvedené, že: za podmienky, že som nižšie v tomto odseku neodmietol
poistenie, súhlasím s tým, že banka v môj prospech uzatvorí poistenie mojej schopnosti splácať úverové

splátky v zmysle A) základného súboru poistenia podľa Rámcovej zmluvy o poistení č. X. uzatvorenej
medzi Bankou a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
revolvingových úverov zo dňa 18.05.2007.9. Podľa čl. II bod 2 VOP, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je
v zmluve uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. Banka

bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí zmluvy vydaním potvrdzujúceho listu o schválení
žiadosti a uzavretí zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy.

10. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný úver vyčerpal v rozsahu
1.738,10 Eur, zaplatil naň 1.300,00 Eur.

11. Listom zo dňa 03.12.2014 pôvodný žalobca žalovaného vyzval na úhradu nedoplatku na splátkach
vo výške 150,00 Eur s tým, že ho upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Listom zo
dňa 06.01.2015 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že sa jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX
stal splatným v celom rozsahu naraz.

12. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014

(ďalej ako „Zákon o SÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o SÚ, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm.
a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17,
§ 20 až 23 a § 25 až 27.

15. Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným

prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

16. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:

a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

18. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo Zmluvy. Pôvodný žalobca bol od
uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je
zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda na právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,

či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).25. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským
úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s
poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom
tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon povolania resp.
podnikania a pôvodný žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa,
keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Pokiaľ ide o povahu poskytnutého úveru, jedná sa o úver vo forme povoleného prečerpania, ktoré
spočíva v tom, že sa spotrebiteľovi umožní disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec jeho
aktuálneho zostatku na platobnom účte, ktorý má vedený u veriteľa. Z príslušných ustanovení Zmluvy
súd zistil, že sa jedná o povolené prečerpanie, ktoré bol spotrebiteľ povinný splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, preto súd podrobil uzavretú Zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia
zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žiadne
pochybenie nezistil. Súd dospel ďalej k záveru, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o SÚ. Predmetná Zmluva má písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené Zákonom.

27. Pôvodný žalobca poskytnutý úver zosplatnil ku dňu 06.01.2015, a to po tom, čo žalovaný bol
v omeškaní s platením pravidelných mesačných splátok. K zosplatneniu úveru pôvodný žalobca
pristúpil po tom, čo žalovaného vyzýval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho a možnosť
mimoriadneho zosplatnenia úveru, úkon zosplatnenia preto súd považuje za platný. Pôvodný žalobca

si splnil aj povinnosť tento právny úkon oznámiť žalovanému (čo súd považuje za nesporné, keďže
to žalovaný nepoprel). Žalovaný svoju povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vyčerpaného úveru nesplnil,
súd ho preto zaviazal na úhradu istiny vo výške 438,10 Eur (uskutočnené čerpania mínus úhrady
žalovaného).Žalovanémuuložiltiežpovinnosťuhradiťžalobcoviriadnevyčíslenéaneuhradenépoplatky
účtované žalovanému za výbery za bankomatu, správu kartového účtu, spracovanie poštovej poukážky,

za bezhotovostný prevod, znovuvydanie karty a poistenie v celkovej sume 78,60 Eur, pretože zo
Zmluvy a aplikovateľných obchodných podmienok a cenníkov zistil, že žalovanému vznikla povinnosť
také poplatky žalobcovi uhradiť. Ďalej uložil žalovanému aj zaplatiť zmluvné úroky do zosplatnenia
vyúčtované na ťarchu kartového účtu v celkovej výške 815,59 Eur.

28. Súd však žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie vyúčtovaných zmluvných úrokov z úveru odo dňa
jeho zosplatnenia. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 22,80 % p.a. do doby splatnosti
úveru. Pôvodný žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru.
Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný
úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa

18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa
ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu

v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi stranami sporu.

29. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa spláca buď postupne alebo jednorazovo na

požiadanie veriteľa, pričom za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody
splátok, resp. odkladu splatnosti je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne
„obetovaných“peňazí,ktorýchdispozíciesaveriteľzbavujevzáujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie

požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právovrátiť v režime výhody splátok, resp. s odloženou splatnosťou. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,

a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných

prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá
s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto
právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel

je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl.
č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nárokytestomcitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaasubsidiárneanitestom§53ods.4písm.
k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie

Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).

31. Súd napokon poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave
č. 1/2019 zo dňa 01.03.2019, podľa ktorého „v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok
odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov

lendovyhláseniapredčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,
vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“. (viď rozsudok KS Bratislava 6Co/56/2018).

32. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením sumy vyčerpaného úveru a zaplatením
vyúčtovaných poplatkov a úrokov žalobcovi podľa uzavretej Zmluvy, vzniklo žalobcovi právo požadovať
tiež úroky z omeškania. Žalobca si toto právo uplatnil až odo dňa 21.11.2017, kedy už bol žalovaný
bezpochyby s celým dlhom v omeškaní. Súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z
omeškania, ako si ho žalobca uplatnil, teda v zákonom stanovenej výške 8,00 % p.a., počínajúc dňom,

ktorý požaduje žalobca, t.j. 21.11.2017.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

34. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 499,97 Eur (14,76%), keďže zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, v tejto časti by teda náhrada trov konania náležala
žalovanému. Inak bol žalobca so svojou žalobou úspešný v rozsahu 39,33 % oproti úspechu žalovaného
v rozsahu 45,91 %. Náhrada trov by tak mala patriť žalovanému (45,91 + 14,76 = 60,67 %), ktorému

však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd preto náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je vtakom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)