Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205978
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716205978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, zastúpeného
spoločnosťou: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2,
010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovaným: 1/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XX/XX, XXX
XX J., 2/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. č. XX/XX, XXX XX J., žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení
spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246
863, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Martin č.k. 15C/194/2016-136 zo dňa 04.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/194/2016-136 zo dňa 04. 04. 2018
p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v súlade s ust. § 710 ods. 1, 3, 4, § 711 ods. 1 písm. d/,
ods.5,6Občianskehozákonníkauložilžalovanýmvrade1/a2/povinnosťvyprataťtrojizbovýdružstevný
byt č. XX, vo vchode XX, na prvom poschodí, nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo XXXX,

zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. M., na ulici A. Y. XX/XX, XXX XX J. a odovzdať ho žalobcovi v lehote
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu (výrok I.). Súčasne
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne vo vzťahu k žalovaným v rade
1/ a 2/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo v
konaní preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nájomcami

bola dňa 22.04.2015 uzavretá nájomná zmluva č. 13627 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol
nájom trojizbového družstevného bytu č. XX, vo vchode XX, na prvom poschodí, nachádzajúceho sa
v obytnom dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. M., na ulici A. Y. XX/XX,
XXX XX J.. Z článku 1 bod 3. uvedenej nájomnej zmluvy vyplynulo, že zmluva bola uzavretá na základe
odvolania skoršej výpovede nájmu bytu žalobcu zo dňa 25.02.2015. Výpoveďou zo dňa 03.11.2015
žalobca vypovedal žalovaným nájom predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka, t.j. z dôvodu hrubého porušenia povinností žalovaných vyplývajúcich z nájmu bytu, a to

nezaplatením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri
mesiace. Dlh žalovaných spolu s poplatkom z omeškania ku dňu 30.09.2015 za sporný byt predstavoval
sumu 1.660,73 Eur. Výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v
ktorom bola výpoveď žalovaným v rade 1/ a 2/ doručená. Zároveň boli žalovaní v rade 1/ a 2/ poučení,že v lehote troch mesiacov od doručenia výpovede môžu na Okresnom súde Martin uplatniť neplatnosť
výpovede. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaných v rade 1/ a 2/, že predmetná
výpoveď žalobcu z nájmu je neplatná, z dôvodu, že táto nebola doručená žalovanému v rade 2/ súd prvej

inštancie uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané doručenie výpovede obidvom žalovaným
ako manželom a spoločným nájomcom bytu. Túto skutočnosť mal konajúci súd preukázanú u žalovanej
v rade 1/ doručenkou, z ktorej je zrejmé, že jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu dňa
23.11.2015 (doručenka na č.l. 7 súdneho spisu) spolu so špecifikáciou dlhu k 30.09.2015. Rovnako mal
súd preukázané i doručenie výpovede z nájmu bytu žalovanému v rade 2/, a to fikciou doručenia.

Z predloženej doručenky od zásielky adresovanej žalovanému v rade 2/ je zrejmé, že tento adresát si
predmetnú zásielku doručovanú prostredníctvom poštového doručovateľa neprevzal a preto bola jeho
zásielka uložená na pošte dňa 05.11.2015. Žalovaný v rade 2/ si predmetnú zásielku v odbernej lehote
neprevzal a táto sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá dňa 25.11.2015 (č.l. 5 súdneho spisu). Súd teda
vychádzal z prezumpcie pravdivosti údajov na doručenke osvedčujúcej postup pri doručení zásielky,
keďže nebol preukázaný opak. Žalovaní v rade 1/ a 2/ síce tvrdili, že bolo potrebné predmetnú zásielku

doručiť osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti so žalovaným v rade 2/, no nepreukázali, že
žalovaná v rade 1/ bola prítomná v čase, keď sa doručovala aj zásielka žalovanému v rade 2/. Žalovaná
v rade 1/ na pojednávaní dňa 05.03.2018 jednoznačne potvrdila, že žalovaný v rade 2/ sa v tom čase
v mieste svojho trvalého pobytu zdržiaval a na túto adresu mu bola doručovaná aj výpoveď z nájmu
bytu daná žalobcom.

3. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetný byt bol v spoločnom nájme manželov. Z
uvedeného dôvodu sa na platnosť výpovede z nájmu sa vyžaduje doručenie výpovede z nájmu obom
manželom. V čase doručovania výpovede z nájmu bytu sa na doručovanie primerane
vzťahovali ustanovenia osobitného predpisu v zmysle odkazu v ust. § 711 ods. Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 46 O.s.p. V zmysle tohto zákonného ustanovenia adresátovi možno doručiť

písomnosť v byte, sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý, ale aj
to, že ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa písomnosť inej dospelej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku,
ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Pre prípad, že nemožno písomnosť doručiť ani takto,
sa písomnosť uloží na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si

písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola vrátená odosielateľovi, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel. Vznik fikcie doručenia predpokladá, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa
v mieste doručenia zdržiaval. Okresný súd poukázal, tiež na to, že v prípade adresných jednostranných
právnych úkonov prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Znamená to, že právny úkon sa dostane do sféry dispozície jej adresáta,

čo však nemožno stotožňovať s pojmom doručenie v zmysle procesných predpisov. Ak teda nájomca
bytu mal objektívnu možnosť na základe oznámenia pošty vyzdvihnúť si uloženú zásielku obsahujúcu
výpoveď nájmu bytu a oboznámiť sa s jej obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť jej
odosielateľovi(žalobcovi),nastali hmotno-právneúčinkyvýpovedevokamihu,keďnájomcanapriek
oznámeniu o uložení zásielky túto objektívnu možnosť nevyužil. Žalovaní v rade 1/ a 2/ neplatnosť

výpovede z nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka nenapadli žalobou na súde
(§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Márne uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty na jej podanie
malovdanomprípadzanásledokplatnosťvýpovedeznájmubytu,ktorúdalžalobcažalovaným. Za
popísaného skutkového stavu okresný súd uzavrel, že predmetná výpoveď žalobcu z nájmu bytu daná
žalovaným je platná. Pre absenciu nájomnému vzťahu už nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu

žalovaným, no v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd poskytol súdnu ochranu vlastníckemu
právu žalobcu.
4. Obrana žalovaných v rade 1/ a 2/ bola tiež založená na tvrdení, že dôvod výpovede nájmu bytu
zanikol a preto nie sú povinní sa z predmetného bytu vysťahovať. V danej súvislosti zdôraznili, že v čase
doručovania výpovede z nájmu bytu boli obidvaja osobami v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. V

ich prípade preto mala výpovedná lehota uplynúť až dňa 31.08.2016. Zároveň žalovaní poukázali na
to, že nedoplatok na dlžnom nájomnom vo výške 2.218,14 Eur uhradili žalobcovi do konca ochrannej
lehoty, t.j. do 31.08.2016, konkrétne dňa 02.05.2016, v dôsledku čoho dôvod výpovede z nájmu bytu
zanikol. K takto formulovanej obrane žalovaných v rade 1/ a 2/ okresný súd uviedol, že ochrana osobitnej
skupiny nájomníkov, ktorá nezaplatila nájomné z objektívneho dôvodu hmotnej núdze a osobitný prístup

k tejto skupine vyplýva z ust. § 710 ods. 4 a § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Osobitná
ochrana sa vzťahuje iba na prípady výpovede z dôvodu § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka, teda, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu. Predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníkaje splnenie dvoch kumulatívnych zákonom stanovených podmienok. Prvou podmienkou je, že
nájomca po doručení výpovede z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka preukáže
prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné neplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede

bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Z ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka však vyplýva,
že nájomca musí preukázať stav hmotnej núdze najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3
veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka). Len za takéhoto stavu dochádza k predĺženiu výpovednej
lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Druhou podmienkou je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné

nájomné prenajímateľovi alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe jeho úhrady. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v prejednávanej veci tieto zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu splnené
neboli. Žalovaní v rade 1/ a 2/ (nájomcovia) žalobcovi (prenajímateľovi) do konca výpovednej lehoty,
ktorá v danom prípade uplynula dňa 29.02.2016, nepreukázali, že v čase dania výpovede boli v hmotnej
núdzi, a preto nebol splnený jeden z predpokladov zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Zaplatenie dlžného nájomného žalovanými malo teda za následok len splnenie

ich dlhu voči žalobcovi, nie však zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu. Keďže v danom prípade nedošlo
k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a žalovaní v rade 1/ a 2/ nepodali žalobu na súd
o určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote, ich nájom k spornému bytu zanikol
uplynutím výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V danej súvislosti konajúci súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 133/2009. Z uvedených dôvodov

súd vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú a preto uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť vypratať
predmetný byt a odovzdať ho žalobcovi v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Lehotu na plnenie uloženej povinnosti súd určil s prihliadnutím na skutočnosť, že obidvaja žalovaní
sú poberateľmi invalidného dôchodku. Keďže v danom prípade z dôvodov uvedených vyššie nedošlo
k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím o

bytovej náhrade neaplikoval ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka (právo na náhradné ubytovanie),
pretože toto ustanovenie nadväzuje na ust. § 710 ods. 4 a § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že v iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/
Občianskeho zákonníka žalovaní v rade 1/ a 2/ ako bývalí nájomcovia nemajú právo na bytovú náhradu,
čo výslovne formuloval v prvom výroku napadnutého rozsudku. Hoci žalobca nepožadoval rozhodnutie

o bytovej náhrade, s prihliadnutím na fakt, že ide o určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, súd považoval za potrebné o nej rozhodnúť.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ďalej požadovali aplikovať určitý princíp spravodlivého vyriešenia sporu,
s odôvodnením, že predmetný byt svojpomocne zrekonštruovali a po 26-tich rokoch majú nárok na
to, aby ho dostali do osobného vlastníctva. V danej súvislosti konajúci súd uviedol, že v konaní bolo

jednoznačne preukázané (výpoveďou žalobcu, ako aj obsahom nájomnej zmluvy), že žalobca už v
minulosti (25.02.2015) dal žalovaným v rade 1/ a 2/ výpoveď z nájmu bytu z rovnakého dôvodu, ktorú
neskôr odvolal a uzavrel so žalovanými novú nájomnú zmluvu. Je teda zrejmé, že žalovaní boli s
takýmto ústupkom zo strany žalobcu uzrozumení. Aj napriek tejto skutočnosti však opätovne neplnili
svoje povinnosti z nájomnej zmluvy, čo založilo dôvod k ďalšej výpovedi žalobcu z nájmu bytu. Výška

ich dlhu ku dňu 30.09.2015 (1.660,73 Eur), tiež nebola nepatrná.
6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/ ktorí sa, domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie; alternatívne navrhli,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Napadnuté rozhodnutie odvolatelia označili za nesprávne, nezrozumiteľné, vydané v rozpore s

princípom právnej istoty a zároveň namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. b/,
d/, f/ a h/ CSP). Opakovane namietali nesprávne posúdenie doručenia výpovede žalovanému v rade 2/
(§ 46 ods. 1, 2 O.s.p.) zo strany konajúceho súdu. V prípade, že sa žalovaný v rade 2/ nenachádzal
v mieste bydliska, mala mu byť zásielka doručená prostredníctvom manželky, t.j. žalovanej v rade 1/.
Keďže v tomto prípade sa tak nestalo, je potrebné a nevyhnutné vychádzať z toho, že žalovanému v rade

2/ nebola výpoveď doručená, v dôsledku čoho ich nájomný vzťah k spornému bytu nezanikol. Ak nedošlo
k platnej výpovedi z nájmu bytu, nie je daný dôvod na jeho vypratanie. Odvolatelia tiež nesúhlasili s
aplikáciou ust. § 45 Občianskeho zákonníka na doručenie výpovede z nájmu bytu, s odôvodnením, že
citované ustanovenie je hmotno-právnej povahy. Doručovanie výpovede z nájmu bytu a s tým spojenéprávne následky spadá pod procesno-právnu úpravu a aplikuje sa naň ustanovenie § 46 O.s.p vzhľadom
na priamy odkaz v ustanovení § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie v jeho bode 11. označili žalovaní za chaotické a vzhľadom na rôzne

interpretácie samotného súdu, i navzájom sa vylučujúce. Žalovaní ďalej namietali, že nie je zrejmé,
na základe čoho súd dospel k záveru, že povinnosť preukazovať doručenie žalovanému v rade 2/ má
žalovaná v rade 1/. Dá sa predpokladať, že žalovaným bola výpoveď doručovaná v rovnakom čase,
keďže bývajú v spoločnej domácnosti. Zásielka adresovaná pre žalovaného v rade 2/ mala byť preto
doručená prostredníctvom žalovanej v rade 1/. Opak môže preukázať žalobca. Táto povinnosť však

neprináležížalovanejvrade1/.Niejezrejmé,čochcelokresnýsúdvyjadriťkonštatovaním,žežalovanáv
rade 1/ na pojednávaní dňa 05.03.2018 uviedla, že žalovaný 2/ sa zdržiaval v mieste obvyklého bydliska,
keďže ide o jeden z predpokladov na doručenie prostredníctvom inej dospelej osoby bývajúcej v tom
istom byte, alebo v tom istom dome. Takýmto postupom okresný súd účelovo a v prospech žalobcu
konvalidoval doručenie výpovede žalovanému a dôkazné bremeno žalobcu preniesol na
žalovaných. Pokiaľ výpoveď nebola riadne doručená žalovanému v rade 2/, nie je platná a účinná ani

voči žalovanej v rade 1/, preto bolo právne irelevantné rozhodovanie o (ne)platnosti výpovede.
9. Aj pokiaľ by výpoveď z nájmu bola riadne doručená, nie je možné prísne formalisticky vyvodiť závery,
že v inom konaní (napr. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti) nie je možné rozhodnúť o neplatnosti
výpovede. V danej súvislosti odvolatelia uviedli, že právne normy je potrebné vykladať podľa ich zmyslu,
účelu a v súlade s dobrými mravmi. Zároveň poukázali na reálnu možnosť protiústavnosti

doslovného a prísne formalistického výkladu a aplikovania ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Touto problematikou sa v súčasnosti má zaoberať i Ústavný súd na základe podania Krajského súdu
Prešov. Žalovaní tiež nesúhlasili s tvrdením súdu, že v danom prípade nie je možné sa odvolávať na
princíp spravodlivosti (bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Formuláciu tohto zdôvodnenia zo
strany súdu považovali za zaujatú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ a jednostrannú. Akcentovali, že za

obdobie26-tichrokovvždyajspätnežalobcovidoplatilidlžnénájomné.Vtomtoprípadežalovanídoplatili
žalobcovi nájomné aj s preplatkom a iné problémy s ním nemali. Krátkodobé výpadky na
platení nájomného boli vždy spôsobené objektívnymi príčinami a nepriaznivou životnou situáciou, napr.
chorobou,invaliditouapodobne.Podľanázoruodvolateľovprávenatakétoprípadyjepotrebnéaplikovať
princípy spravodlivosti a spravodlivého riešenia sporu a s tým súvisiacimi princípmi humánnosti a

vykladať právne normy v súlade s ich zmyslom, účelom a v súlade s dobrými mravmi. To platí zvlášť
vtedy, ak je ohrozené základné ústavné právo na bývanie. Na druhej strane stojí
právo žalobcu na zaplatenie dohodnutej odplaty, ktorá mu bola zaplatená v blízkej dobe od vzniku dlhu
a žiadna iná ujma mu nevznikla. V prípade žalovaných ide o existenčné problémy, keďže v zmysle
rozhodnutia súdu sa môžu ocitnúť na ulici. Žalovaní tiež uviedli, že sú invalidní dôchodcovia s dlhodobo

pretrvávajúcimi zdravotnými problémami, ktorým sa z dôvodu prebiehajúceho konania o vypratanie
nehnuteľnosti zhoršuje zdravotný stav. Žalovaná v rade 1/ potrebuje ísť na náročnú operáciu bedrového
kĺbu, ktorú kvôli tomuto konaniu a neistote z budúcnosti vo veci bývania dlhodobo odkladala. Má aj
problémy psychického charakteru, pre ktoré absolvovala vyšetrenia u psychiatra. Z neochoty žalobcu
vyriešiť vec mimosúdne je zrejmé, že jeho cieľom je zabrániť žalovaným, aby po 26-tich rokoch nájmu

získali byt do vlastníctva. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, v ktorom sa súd zaoberal obdobným prípadom vypratania bytu
a súčasne apelovali na aplikáciu vyšších princípov v súdnej veci, ako je právo na ochranu
obydlia, súlad s dobrými mravmi, vzťah vlastníckeho práva a práva na bývanie. Prílišný formalizmus
v rozhodovaní súdu prvej inštancie v tejto veci je nežiaduci a neprijateľný. Zároveň žalovaní upriamili

pozornosťnarozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSR,vktorejsazaoberalprincípmivýkladuprávnych
predpisov.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 1/ a 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Uviedol, že žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. iné podstatné okolnosti
či dôvody, ktoré by neboli predmetom súdneho prieskumu v doterajšom priebehu konania, a ktoré by
menili právne východiská a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie. Žalovaní navrhli zamietnuť žalobu o vypratanie, čím žiadajú vytvoriť právne absurdný
stav, kedy by mohli ďalej užívať cudziu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu napriek nesúhlasu

vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca tiež poukázal na absenciu relevantných odvolacích
dôvodov. Formálne predpoklady doručenia výpovede žalovanému v rade 2/ boli splnené. Žalovaný v
rade 2/ neprevzal ani zásielku zo dňa 15.03.2016 - výzvu na vypratanie. K odvolacej námietke, že
výpovedná lehota sa mala žalovaným predĺžiť o 6 mesiacov, keďže mali byť v hmotnej núdzia táto mala uplynúť až 31.08.2016, žalobca uviedol, že žalovaní ničím nepreukázali stav ich hmotnej
núdze. Zároveň žalobca akcentoval, že žalovaní nemali uhradené dlžné nájomné ani pri
hypotetickom predĺžení výpovednej doby, takže žaloba o vypratanie je dôvodná. K námietke odvolateľov

o nemorálnosti vypratania bytu, žalobca uviedol, že žalovaní boli chronickí neplatiči. Z tohto dôvodu už
minulosti s nimi žalobca ukončil nájomný vzťah výpoveďou. Potom ako žalovaní ubezpečili žalobcu, že
mu budú platby za byt riadne uhrádzať, žalobca dňa 22.04.2015 uzatvoril so žalovaným novú nájomnú
zmluvu, ktorú bol však nútený im ani nie po pol roku pre neplatenie nájomného vypovedať.

12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalovaných v rade 1/
a 2/ (doručenka na č.l. 178 súdneho spisu), ktorý už nereagoval odvolacou duplikou (§ 374
ods. 2 CSP). Iné podania strán sporu už v priebehu odvolacieho konania neboli súdu prvej inštancie,
resp. odvolaciemu súdu doručené.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej - uloženej povinnosti
žalovaným v rade 1/ a 2/ vypratať vyššie označenú nehnuteľnosť, pri nepriznaní bytovej náhrady (výroku
I.), ako i v závislom výroku o trovách konania (výroku II.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v
zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).

15. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že jeho odvolací prieskum bol striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Prípadná ďalšia argumentácia
vo vyjadreniach strán sporu nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).

16. Z obsahu opravného prostriedku vyplýva, že odvolatelia sa nestotožnili s právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Žalobcovia vo svojom odvolaní výlučne namietali neprávne právne posúdenie
uplatneného nároku konajúcim súdom.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a

práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).
Odvolacie námietky žalovaných k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z
uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a ku svojim záverom dospel v kontexte
všetkých ostatných vykonaných dôkazov.19. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom odvolaní len zopakovali obranu prezentovanú v konaní pred súdom
prvej inštancie (neplatnosť výpovede z nájmu z dôvodu jej nedoručenia žalovanému v rade 2/ a zánik
výpovedného dôvodu), s ktorou sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal.

Úvaha prvoinštančného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli dokazovaním zistené, vyhodnotenia a závery
okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou
logikou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo tvrdenia žalovaných nepovažoval
za pravdivé v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Na strane druhej tak bola v konaní

preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného
bremena žalovaných v tomto súdnom konaní. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom
prípade na strane žalovaných, sa premietol do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okresný súd poskytol
ochranu vlastníckemu právu žalobcu, pretože právny vzťah z nájomnej zmluvy zo dňa 22.04.2015
medzi stranami sporu zanikol výpoveďou danou žalobcom. Súd prvej inštancie správne posúdil platnosť
výpovedeznájmubytu(prinámietkejejnedoručeniažalovanémuvrade2/)skonštatovaním,ževýpoveď

bola žalovanému v rade 2/ doručená fikciou.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné.

21. Podľa odkazu uvedeného v § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka in fine sa má na
doručovanie výpovede primerane použiť ust. § 46 O.s.p. o doručovaní (s poukazom na platný právny
stav v čase doručovania predmetnej výpovede). Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. možno písomnosť doručiť
adresátovi v jeho byte, v sídle (v mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý
V zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí

sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť
vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa
adresát o tom nedozvedel. Ak sa písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem,

je doručovanie neúčinné (§ 46 ods. 3 O.s.p.).

22. Ustanovenie § 46 O.s.p. upravuje „obyčajné doručovanie“ fyzickým osobám. Miestom doručenia
fyzickej osobe je predovšetkým jej bydlisko (byt) alebo pracovisko. Miesto doručenia nie je určené
záväzne; zákon vychádza z koncepcie, že rozhodujúce je doručenie zásielky tomu, komu je určená, a

to na ktoromkoľvek mieste, kde bude adresát zastihnutý. Následne je upravené náhradné doručovanie
tzv. obyčajných zásielok. K náhradnému doručeniu možno pristúpiť len v prípade, ak sa adresát v
mieste svojho bydliska zdržuje, čo v danom prípade nebolo sporné. Zákonná konštrukcia je založená na
predpoklade, že adresát sa v dobe doručovania skutočne zdržuje v mieste svojho bydliska a môže teda
zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať buď od osoby uvedenej v § 46 ods. 2 O.s.p.

alebo ju vyzdvihnúť na pošte, prípadne na orgáne obce. Doručujúci orgán adresáta upovedomí o
uložení zásielky a vyzve ho, aby si zásielku vyzdvihol. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou
ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje,
aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli len z konštatovania faktu; jej
účelom je postihnúť právnu istotu. Aby právna fikcia mohla svoj účel splniť, musí rešpektovať všetky

náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

23. Doručenie výpovede z nájmu prostredníctvom osoby uvedenej v ust. § 46 ods. 2 O.s.p. je len
jednou z možností náhradného doručenia. Zákon bližšie neurčuje postup doručujúceho orgánu pri
zisťovaní takejto osoby, t.j. inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome

alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ktorá je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Pokiaľ
doručujúci subjekt (pošta) vyhodnotil, že takejto osoby niet, tak prichádzal do úvahy spôsob doručenia
zásielky uložením na pošte, o čom adresáta vhodným spôsobom upovedomí a tento spôsob náhradného
doručeniabolpredmetomposúdeniasúdu.Pretožedoručenkaodzásielkyobsahujúcejvýpoveďznájmu
bytu adresovaná žalovanému v rade 2/ obsahovala všetky relevantné údaje pre posúdenie účinnosti

doručenia výpovede z nájmu a zároveň nebolo sporné, že žalovaný v rade 2/ sa v
čase doručovania v mieste doručenia (adrese jeho bydliska) zdržiaval, okresný súd dospel k správnemu
záveru o účinnom doručení výpovede z nájmu žalovanému v rade 2/ náhradným doručením (fikciou).24. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych
úkonov v režime Občianskeho zákonníka (§ 45 ods. 1), resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho

dispozície-užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle,

do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia
do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu
príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil
s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jej obsah (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.06.2011 sp. zn. 26Cdo 268/2011; uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010)

Ak teda žalovaný v rade 2/ ako nájomca mal možnosť na základe oznámenia pošty vyzdvihnúť si uloženú
zásielku obsahujúcu výpoveď z nájmu bytu a oboznámiť sa s jej obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá
zásielka vrátila späť, nastali hmotnoprávne účinky výpovede v okamihu, keď nájomca napriek uloženiu
o oznámení zásielky túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom výpovede nevyužil. Pokiaľ teda
okresný súd poukázal aj na hmotnoprávne ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 45) účelom bolo iba

komplexne posúdiť účinnosť doručenia jednostranného adresného právneho úkonu.

25. Tzv. teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je
dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu
vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomnosti. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa

rozumie napr. vhodenie listu do schránky alebo oznámenia o jeho uložení na pošte a pod. Rozhodujúce
je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle
musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle

oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu vôle. Dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od
tohtomomentujeprávnyúkonprekonajúcisubjektzáväznýanemožnohojednostranneodvolať.Právna
konštrukcia doručovania upravená v Občianskom zákonníku teda zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie
záujmov účastníkov právnych vzťahov. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s

obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu
to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, prípadne zmarí jej doručenie hoci aj z nedbanlivosti.

26. Nakoľko v danom prípade boli splnené kumulatívne zákonné podmienky pre platnosť výpovede
z (spoločného) nájmu bytu žalovaných: a/ existencia jednostranného adresného právneho úkonu
prenajímateľa (žalobcu) voči nájomcom (žalovaným v rade 1/ a 2/) , b/ ktorá bola obidvom nájomcom
zároveň zákonom aprobovaným spôsobom doručená, došlo k zániku nájmu bytu (§ 710 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka). Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 17/2005 uverejnený

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu pod č. 58/2006, obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 4/2011 z 11.08.2011. Žalovaní pritom nevyužili možnosť podať
na príslušnom súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka).

27.Správnymjeizáversúduprvejinštancie, ktorýkonštatoval,ževsúdenejvecinebolisplnenézákonné
podmienky na predĺženie výpovednej doby o ochrannú dobu 6 mesiacov v zmysle § 710 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyplýva v rozhodovacej činnosti najvyššej súdnej autority,
konkrétnezuzneseniaNajvyššiehosúduSRz30.03.2011,sp.zn.3Cdo133/2009.Odvolacísúdsapreto
stotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie. Rovnako sa krajský súd stotožnil i so záverom okresného

súdu o nepriznaní bytovej náhrady žalovaným v rade 1/ a 2/. V uvedenej časti odvolací súd preto v plnom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Za popísanej situácie nebolo potrebné,
aby krajský súd vo svojom rozhodnutí duplicitne uvádzal identické závery, ktoré už boli prezentované v
napadnutom rozsudku okresného súdu.28. Neobstojí ani tvrdenie žalovaných o neústavnosti ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
(prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti výpovede), a ani ich tvrdenie o formálnej aplikácii

citovaného zákonného ustanovenia konajúcim súdom, ktorá sa v praktickom živote ľudí dostáva do
kolízie s ústavným právom na ochranu obydlia. Označené zákonné ustanovenie je súčasťou platného
právneho poriadku Slovenskej republiky, a preto je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci.
Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 193 CSP, z ktorého vyplýva, ktorými rozhodnutiami je
súd v tomto konaní viazaný. Je zrejmé, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo

dňa 29.05.2014, takým nie je. Naviac označené rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z odlišných
skutkových okolností, a preto jeho závery nie je možné použiť na aktuálne prejednávanú vec. Pomery,
v ktorých sa nájomcovia nachádzali v označenej veci nie sú porovnateľné s pomermi žalovaných v rade
1/ a 2/ v tejto odvolacej veci.

29. Žiada sa dodať, že odvolací súd nespochybňuje výkladové pravidlá právnych noriem formulovaných

v rozhodovacej praxi ústavného súdu, ktorých sa odvolatelia dovolávajú. Zdôrazňuje však, že každý
prípad je potrebné posudzovať s prihliadnutím na jeho individuálne okolnosti. Odvolatelia sa ďalej
dovolávali princípu spravodlivosti a spravodlivého riešenia sporu a v rámci toho očakávali ústupok zo
strany žalobcu, že pri opätovnom neplnení základnej zmluvnej povinnosti žalovaných platiť nájomné za
byt a platby s tým súvisiace, žalobca ako prenajímateľ, nebude trvať na vyprataní sporného bytu. Takéto

očakávaniavšaknemajúničspoločnésospravodlivýmriešenímvzniknutejsituácie.Spravodlivériešenie
musí totiž v sebe obsiahnuť rovnovážne plnenie zmluvných povinností každej zmluvnej strany. V prípade
opakovanéhoneplneniazákladnejzmluvnejpovinnostijednéhozúčastníkovprávnehovzťahu,nemožno
od jeho druhého účastníka rozumne očakávať, že bude naďalej zotrvávať v zmluvnom vzťahu. Žalobca
preto postupoval legitímnym spôsobom, ak právny vzťah so žalovanými ukončil výpoveďou z nájmu

bytu.Žalovanísitotiždlhodoboprivlastňovaliúžitkovúhodnotuspornéhobytupatriacehoprenajímateľovi
(žalobcovi), za ktorý mu ako nájomníci neuhrádzali mesačné platby

30. Na základe vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných
v rade 1/ a 2/ ako nedôvodné a pri nezistení nedostatkov v postupe konajúceho súdu, na ktoré odvolací

súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok
I. ) ako vecne správny potvrdil.

31. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania

(výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a v ňom aplikovanému zákonnému
ustanoveniu.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej procesnej strane odvolacieho

konania priznal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).