Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžsk/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8018200566.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, XX-XXX, Poľská republika, právne zastúpeného V4 Legal, s. r. o., so sídlom v Žiline, Tvrdého 4,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, za účasti M. X. F., bytom L.Ó.
XX, XX-XXX, Poľská republika (predtým M. X. F. - EUROPROFIT, Jarmočná 1401/1, Stará Ľubovňa,
IČO: 466 77 267), právne zastúpená V4 Legal, s. r. o., so sídlom v Žiline, Tvrdého 4, v konaní o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 3. decembra 2013, č. 52191-2/2013-
BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/22/2018-27 z 3.
decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením žalobu žalobcu ako podanú oneskorene odmietol a
účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, ani kasačného konania.

2. V odôvodení uznesenia krajský súd uviedol, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím ako správny
orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona o sociálnom poistení, pri rozhodovaní

o sporných prípadoch, rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 16.11.2012 podľa slovenenskej
legislatívy. Žalobou napadnute rozhodnutie tak nie je rozhodnutím podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8
Zákonaosociálnompoistení,t.j.niejerozhodnutímopoistnom,atedatakétorozhodnutiesanedoručuje
povinne do vlastných rúk účastníka správneho konania v zmysle § 212 ods. 3 tohto zákona.

3.Zadministratívnehospisuvyplýva,žepreskúmavanérozhodnutiebolodoručovanénaadresubydliska
žalobcu, kde toto rozhodnutie prevzatla dňa 19.12.2013 žena žalobcu, a tým sa považuje za riadne
doručené žalobcovi. Na žalobcu preto nemožno nazerať ako na opomenutého účastníka a v konaní
nemožno aplikovať § 179 ods. 1 SSP.

4. Dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia začala žalobcovi plynúť zákonná dvojmesačná

lehota na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
správnym súdom. Žaloba datovaná 30.11.2016 a doručená správnemu súdu dňa 05.12.2016 bola
bezpochyby podaná oneskorene, po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Zmeškanie tejto lehoty
nemožno odpustiť.

5. Na základe uvedených skutočností správny súd podanú žalobu s odkazom na § 181 ods. 1 v spojení

s § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako oneskorenú odmietol.6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v
§ 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, pokiaľ ide o
výklad ustanovenia § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože má za to, že ho treba vykladať

tak, že sa vzťahuje aj na doručovanie rozhodnutí žalovanej o trvaní poistného vzťahu dotknutej osoby.
Namietal postup správneho súdu, ktorý považoval rozhodnutie za doručené dňa 19.12.2013, aj keď
ho prevzala len osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom. Ďalej podrobne odôvodnil svoj
názor, prečo malo byť predmetné rozhodnutie doručované do vlastných rúk žalobcu. Zdôraznil, že
postup žalovanej v predmetnej veci, kedy doručil žalobcovi napadnuté rozhodnutie zákonu odporujúcim

spôsobom má zásadný vplyv na základné práva a slobody žalobcu. Ako osoba priamo zúčastnená v
procese určenia uplatniteľnej legislatívy žalobca nemá takmer žiadnu účinnú právnu možnosť ovplyvniť
toto konanie príslušných inštitúcií sociálneho poistenia. Výsledok takéhoto postupu má však možnosť
napadnúť v rámci vnútroštátneho postupu v konaní o podanom odvolaní proti riadne doručenému
rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca má za to, že zmyslom vykonávacieho nariadenia nie je len
určenie predbežne uplatniteľnej legislatívy, ale aj zabezpečenie možnosti účinnej obrany dotknutej

osoby proti rozhodnutiu o tom, ktoré právne predpisy sa na ňu uplatňujú. Žalobca nesúhlasí s právnym
posúdením veci Krajským súdom v Prešove, pokiaľ ide o právny názor, že žalobkyňa nie je opomenutým
účastníkom podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
a vzhľadom na uvedené navrhuje, aby kasačný súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá považuje napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Prešove za vecne správne. Uviedla, že ustanovenie § 212 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení taxatívnym výpočtom určuje, na ktoré prípady sa vzťahuje doručovanie rozhodnutí do vlastných
rúk. Ak by bolo povinnosťou prvostupňového orgánu a žalovanej doručovať aj rozhodnutie o vzniku,

prerušení a zániku sociálneho poistenia do vlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone
priamo zakotvená. Tieto rozhodnutia sa však neoznamujú doručením rozhodnutia do vlastných rúk.
Sociálna poisťovňa so žalobcom konala ako s účastníkom administratívneho konania a doručovala mu
označené rozhodnutia na známu adresu v cudzine, pričom aplikácia právneho režimu uvedeného v
ustanovení§179ods.1SSPpredpokladátakýprocesnýstavvadministratívnomkonaní,vrámciktorého

správny orgán nepovažuje dotknutý subjekt za účastníka konania, nekoná s ním, ani mu nedoručuje
svoje rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby odvolací súd uznesenie
krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnuté uznesenie

krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do
vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o:
a) nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,

b) uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,
d) prerušení konania,
e) zastavení konania.

Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný

doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej
koná.Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.;

9. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej
č. 52191-2/2013-BA zo dňa 03.12.2013 a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Mal za to, že
keďže správny orgán nedoručoval predmetné rozhodnutie do vlastných rúk, žalobca je opomenutým

účastníkom podľa § 179 ods. 1 SSP.

10. Otázkou, či žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie žalovanej doručované nezákonne, sa v obdobnej
veciužzaoberalNajvyššísúdSRvuznesenísp.zn.9Sžsk/55/2017z13.12.2017.Kasačnýsúdpovažuje
za nadbytočné a pre konanie nehospodárne opätovne opakovať dôvody, ktoré uviedol už v citovanom
uznesení a na ktoré súd odkazuje aj v tomto rozhodnutí. Preto na tomto mieste iba v stručnosti poukáže

na skutočnosť, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 03.12.2013 nie je v zmysle § 212 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. potrebné doručovať do vlastných rúk, keďže ide o rozhodnutie o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia, nie rozhodnutie o poistnom. Uvedené bolo žalobcovi doručované v súlade
so zákonom aj vtedy, ak ho prevzala iná osoba, ochotná odovzdať ho žalobcovi. Žalovaná so žalobcom
konala a rozhodnutie mu riadne doručila, preto ho nie je možné považovať za opomenutého účastníka

podľa § 179 ods. 1 SSP.

11. Žalobca v kasačnej sťažnosti zdôrazňoval zmysel vykonávacieho nariadenia, k čomu je potrebné
uviesť,žetentoúčelsaprejednávanejvecinemôžežiadnymspôsobomdotýkať.Vykonávacienariadenie
určuje pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie,

nijako nesúvisí s procesnými predpismi aplikovanými vo vnútroštátnom súdnom konaní. Žalobca mal
možnosť, pokiaľ sa cítil rozhodnutím pobočky žalovanej ukrátený na svojich právach, domáhať sa
nápravy v odvolacom správnom konaní, čo aj urobil. Ak žalobca nepodal včas žalobu o preskúmanie
rozhodnutia žalovanej napriek tomu, že mu bolo rozhodnutie o odvolaní žalovanej doručené zákonným
spôsobom,niejemožnézhojiťskutočnosť,žeopomenulvčassadomáhaťsvojichpráv,podávanímžalôb

opomenutého účastníka. Žalobca tiež nie je ukrátený tým, že sa na neho nevzťahujú žiadne predpisy
sociálneho zabezpečenia, keďže ako uviedla žalovaná, vzťahuje sa na ňu legislatíva Poľskej republiky.

12. Po ustálení právneho názoru, že žalobca nie je opomenutým účastníkom, pretože mu rozhodnutie
žalovanej bolo doručenné zákonným spôsobom, správny súd dospel k záveru, že žalobca zákonné

podmienky uvedené v § 179 ods. 1 SSP nesplnil; kasačný súd sa s týmto záverom stotožňuje.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol
podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

14. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467
ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol
úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

15. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.