Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218476
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116218476.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Ing. X. Y., bytom I., Z. B. XX, t.č.
bytom O., V. XXX, právne zast. JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom Trenčín, Palackého
6403 proti matke Ing. Q. S., bytom I., F. XXXX/XX, právne. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef
Kováčik, s. r. o., so sídlom Trenčín, ul. Legionárska 6434/2, IČO: 47 251 913 a maloletej B. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky Ing. Q. S., v konaní zast. procesným opatrovníkom ÚPSVaR Trenčín, za
účasti Okresnej prokuratúry Trenčín, o zapretie otcovstva k maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 19Pc/18/2016-294 zo dňa
20. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa

17.10.2016, domáhal zapretia otcovstva k mal. B. z dôvodu, že priebežne, až po súhlasnom vyhlásení
rodičov (uznania otcovstva) zistil, že matka dieťaťa udržiavala v období rokov 2009- 2014 intímne
kontakty aj s inými mužmi. Poukázal na to, že bol ženatý, o čom matka dieťaťa vedela a stretávali sa iba
za účelom intímnych stykov, pričom každý z nich býval v inom meste. V čase reálneho počatia dieťaťa
bola matka na kúpeľnom pobyte. Jeho podozrenie sa prehlbovalo najmä potom, keď v priebehu roku
2016,keďmatkedieťaťanavrhol,aby podstúpilivyšetrenieDNAvykonanímsterovzaúčelompotvrdenia

alebo vylúčenia jeho otcovstva k mal. B., toto rezolútne odmietla. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k
žalobnému návrhu nesúhlasila s návrhom, tvrdenia navrhovateľa považovala za nepravdivé až urážlivé,
odmietla intímne styky s inými mužmi a poukázala na § 93 ods. l Zákona o rodine, podľa ktorého
na úspešnosť žalobného návrhu nestačia len pochybnosti navrhovateľa. Na prvom pojednávaní dňa
10.05.2017navrhovateľtrvalnanávrhuabolochotnýzaplatiťtestyDNAnapotvrdenieotcovstva.Právny
zástupcovia účastníkov konania zhodne dospeli k záveru, že spoločne vyberú znaleckú organizáciu

alebo znalca, ktorý vykoná test DNA bez ďalšieho dokazovania s tým, že navrhovateľ uhradí všetky
náklady. Za týmto účelom súd odročil pojednávanie na 1 mesiac, aby účastníci uviedli, či nastala zhoda
na osobe znalca. Navrhovateľ dňa 26.05.2017 súdu oznámil, že pár dní po pojednávaní mu matka
dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila, že sa odmieta podrobiť znaleckému skúmaniu
otcovstva. Navrhovateľ preto žiadal súd o nariadenie pojednávania a znaleckého dokazovania. Súd
vo veci konal, navrhovateľ zložil dňa 27.09.2017 zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 450,- eur,

súd nariadil znalecké dokazovanie a znaleckým dokazovaním bolo potvrdené otcovstva navrhovateľa
k mal. B.. Navrhovateľ na základe výsledkov znaleckého dokazovania zobral žalobný návrh späť vcelom rozsahu dňa 17.12.2018, žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania vzhľadom na postoj matky dieťaťa, ktorá odmietla dobrovoľne sa podriadiť skúške DNA
ešte pred podaním žalobného návrhu ako aj po 1. pojednávaní. V prípade pozitívneho postoja matky

dieťaťa ešte pred podaním žalobného návrhu, nemuseli vzniknúť trovy právneho zastúpenia ani jej
ani navrhovateľovi. Matka dieťaťa nesúhlasila so zastavením konania, žiadala, aby bol žalobný návrh
zamietnutý a jej bola priznaná 100% náhrada trov konania. Uviedla, že znalecké dokazovanie potvrdilo
jej tvrdenia a bola si od počiatku istá, že otcom dieťaťa je navrhovateľ, pretože s inými mužmi nemala
intímny styk. Žalobný návrh považovala za šikanózny a s vykonaním skúšky DNA nesúhlasila z dôvodu,

že nechcela svoje dieťa vystavovať stresu a zdravotným zásahom. Podľa nej bolo celé konanie v rozpore
s judikatúrou ESĽP, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal jej intímne
styky s inými mužmi. Opatrovník mal. B. súhlasil so späťvzatím žalobného návrhu. Okresná prokuratúra
Trenčínsúhlasilasospäťvzatímnávrhunavrhovateľaapodľanejbolisplnenépodmienky prezastavenie
konania o zapretie otcovstva.

3. Súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 29 CMP. Nesúhlas matky dieťaťa
nepovažoval za nesúhlas z vážnych dôvodov. Súd sa nestotožnil s jej tvrdením, že toto konanie bolo v
rozpore s judikatúrou ESĽP a tieto jej tvrdenia podrobne vyvrátil vo svojom uznesení zo dňa 14.09.2018
č.k. 19Pc/18/2016-251. Toto konanie nebolo v rozpore so záujmami mal. dieťaťa a rozhodnutia
uvádzané žalobkyňou sa týkali odlišných skutkových okolností. Práve naopak, vykonaním skúšky DNA

bolo potvrdené otcovstvo navrhovateľa a tým odpadol dôvod na jeho podozrievanie navrhovateľky a
spochybňovanie svojho otcovstva, čo môže viesť k upokojeniu situácie a výkonu rodičovských práv
otcom dieťaťa bez pochybností o jeho otcovstve, čo v danej situácii, keď matka dieťaťa žije sama s
dieťaťom môže byť skôr na jeho prospech. Súd bol toto názoru, že ak si matka dieťaťa bola od počiatku
istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol žiadny dôvod odmietať vykonanie skúšky DNA,

ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a to ešte pred podaním žaloby. Podľa ustanovení § 52 a
55 CMP súd nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov konania z dôvodov uvedených v bode 11.
uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie matka, v ktorom

žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania vo
výške 100%. Uviedla, že nesúhlasí s výrokom II. napadnutého rozhodnutia, považuje ho za nesprávny,
za nepreskúmateľný, nakoľko dôvody uvedené v bode 11. uznesenia na ktoré sa súd odvoláva, sú
dôvodmi odôvodňujúcimi zastavenie konania pre neunesenie dôkazného bremena a nie nepriznanie
trov konania. V danom prípade je v zmysle § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé

náhradu trov konania priznať. Ako opakovane v priebehu konania uviedla, navrhovateľ podal šikanózny
návrh na zapretie otcovstva, nakoľko otcovstvo najprv dobrovoľne uznal a následne bez akýchkoľvek
relevantných dôvodov ho začal popierať, čím jedine a výlučne on zapríčinil vznik trov konania, keď podal
návrh ktorý nemal oporu v Zákone o rodine, nakoľko dôkazné bremeno preukázať nespôsobilosť splodiť
dieťa bola výlučne na ňom a ktorú dôkaznú povinnosť si nesplnil. Táto povinnosť má byť elementárnou

náležitosťou návrhu, čo sa nestalo. V dôsledku takto účelovo podaného návrhu jej ako samo živiteľke
starajúcej sa o maloleté dieťa, za minimálneho príspevku navrhovateľa ako otca vznikli zbytočné náklady
na trovách konania resp. právneho zastúpenia, na ktoré zastúpenie má ústavné právo. Podľa jej názoru
jediným účelom a zmyslom podania návrhu bol pokus otca zbaviť sa vyživovacej povinnosti.
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti pokladá za vecne správne. Trovy súdneho konania, ktoré účastníkom vznikli boli
jednoznačne a nepochybne výsledkom konania a správania sa matky, ktorá zavinila to, že sa musel
obrátiť na súd, keďže zlyhali jeho viaceré návrhy adresované matke ešte pred podaním návrhu na súd,
aby spoločne podstúpili vyšetrenie za účelom zistenia resp. vierohodného preukázania jeho otcovstva
bez potreby súdenia sa. Opakovane osobne vyhľadal v mieste bydliska matku dieťaťa, pričom o

tejto skutočnosti vypovedal aj na súde ako účastník konania. Matka nijako počas súdneho konania
nespochybnila a nepopierala, že bola viackrát pred podaním návrhu na súd ním vyzvaná na realizovanie
testov otcovstva, pričom bol pripravený náklady na takéto vyšetrenie zaplatiť. Iba vzhľadom na postoj
matky, jej ľahkovážne správanie a s poukazom aj na hmotnoprávne zákonné lehoty, kedy bol nútený
včas podať kvalifikovaný návrh na zapretie otcovstva, inicioval súdne konanie o zapretie otcovstva.

Odmieta tvrdenia o tom, že návrh, ktorý inicioval, bol šikanózny. V čase podania návrhu bol naviac
v materiálnej núdzi a bol mu určený advokát cez Centrum právnej pomoci. Trovy dôkazu preddavok
na znalečné napriek jeho vtedajšej finančnej situácii uhradil vo výške 450 eur, čo pokrývalo konečnú
výšku znalečného priznaného znalkyni. Po podaní návrhu matka na pojednávaní v máji 2017 súhlasila srealizovanímvyšetrenia,ktorémieniluhradiť,čímdalasvojímpostojomnajavo,žeuznalapotrebuvrámci
súdneho dokazovania podstúpiť vyšetrenie a konečným spôsobom vyriešiť otázku zistenia otcovstva k
maloletej dcére. Taktiež za potrebné považuje uviesť, že v čase intímnych kontaktov vzájomne obaja

zastávali názor, že spoločne vôbec dieťa neplánovali. Matka mu tvrdila, že dieťa nechce, ich vzťah bol
čisto sexuálny, s čím matka súhlasila. Vedela, že je ženatý, že sa nechce rozviesť a už vonkoncom
nie mať dieťa. O to zarážajúcejšie bolo jej správanie po pojednávaní v máji 2017, kedy následne bez
zákonných a opodstatnených dôvodov zmenila svoje rozhodnutie. Tým však nepostupovala účelne a
hospodárne a zbytočne tak navyšovala trovy súdneho konania po začatí dokazovania a zjavne výhradne

pre zásadný nesúhlas matky bolo vykonaných viacero pojednávaní, ktorým sa dalo predísť, pokiaľ by jej
postoj bol jednotný a pristúpilo sa po prvom pojednávaní k znaleckému dokazovaniu. Je toho názoru, že
pre tieto všetky uvádzané okolnosti veci, prezentovaný postoj jednotlivých účastníkov konania či už pred
podaním súdneho návrhu a po podaní návrhu, pre prednesené tvrdenia otca a matky s prihliadnutím
na komparáciu konzistentnosti týchto tvrdení počas súdneho konania, nie je pre daný prípad možné
uplatniť ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku. Z týchto dôvodov s ohľadom na okolnosti

prípadu požadovanú náhradu trov konania zjavne nie je celkom spravodlivé matke voči navrhovateľovi
priznať. Je presvedčený, že náhrada trov konania matke nepatrí. Právny záver súdu, že ak si matka
dieťaťa bola od počiatku istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol skutočne žiadny dôvod
odmietať vykonanie skúšky DNA, ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a to ešte pred podaním
žaloby, pokladá za celkom správny a vystihujúci celú podstatu. Súd zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré

ho viedli k záveru pri rozhodovaní o výroku o trovách konania. Nemožno preto súhlasiť so záverom, že
sa jedná o nepreskúmateľný výrok súdu. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti
na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, odvolaním napadnutý nebol
a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho
súdu nedotknuté.

8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

9. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok platí zásada (upravená
v ustanovení § 52), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov
si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok
pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení § 53 až § 55 CMP. Vyššie citované
ustanovenie § 55 CMP oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na

okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov
konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť, že
pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania

správne podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle
§ 55 CMP len výnimočne možno náhradu trov konania strane priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípade neexistuje natoľko závažný dôvod, aby súd rozhodol o trovách konania inak ako podľa §
52 CMP. Z obsahu spisu mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa žalobným návrhom

domáhal zapretia otcovstva k mal. Vivien z dôvodu, že priebežne, až po súhlasnom vyhlásení rodičov
(uznania otcovstva) zistil, že matka dieťaťa udržiavala v období rokov 2009- 2014 intímne kontakty
aj s inými mužmi. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu nesúhlasila s návrhom,
tvrdenia navrhovateľa považovala za nepravdivé až urážlivé, odmietla intímne styky s inými mužmi. Naprvom pojednávaní dňa 10.05.2017 navrhovateľ trval na návrhu a bol ochotný zaplatiť testy DNA na
potvrdenie otcovstva. Právny zástupcovia účastníkov konania zhodne dospeli k záveru, že spoločne
vyberú znaleckú organizáciu alebo znalca, ktorý vykoná test DNA bez ďalšieho dokazovania s tým,

že navrhovateľ uhradí všetky náklady. Za týmto účelom súd prvej inštancie odročil pojednávanie na
1 mesiac, aby účastníci uviedli, či nastala zhoda na osobe znalca. Navrhovateľ dňa 26.05.2017 súdu
oznámil, že pár dní po pojednávaní mu matka dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila,
že sa odmieta podrobiť znaleckému skúmaniu otcovstva. Navrhovateľ preto žiadal súd o nariadenie
pojednávania a znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vo veci konal, navrhovateľ zložil dňa

27.09.2017 zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 450,- eur, súd nariadil znalecké dokazovanie
a znaleckým dokazovaním bolo potvrdené otcovstva navrhovateľa k mal. B.. Navrhovateľ na základe
výsledkov znaleckého dokazovania zobral žalobný návrh späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť
a nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania vzhľadom na postoj matky dieťaťa, ktorá
odmietla dobrovoľne sa podriadiť skúške DNA ešte pred podaním žalobného návrhu ako aj po 1.
pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh konania pred súdom prvej inštancie teda aj odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie mal zato, že pre daný prípad nie je možné uplatniť ustanovenie §
55 Civilného mimosporového poriadku, teda s ohľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé matke
voči navrhovateľovi požadovanú náhradu trov konania priznať. Súd prvej inštancie správne konštatoval
že ak si matka dieťaťa bola od počiatku istá, že biologickým otcom mal. B. je navrhovateľ, nebol
skutočne žiadny dôvod odmietať vykonanie skúšky DNA, ktorá minimálne zdravotne zasahuje osobu, a

to ešte pred podaním žaloby. V prípade pozitívneho postoja matky dieťaťa ešte pred podaním žalobného
návrhu, teda nemuseli vzniknúť trovy právneho zastúpenia ani jej ani navrhovateľovi.

12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).