Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3218201028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Tomáša P., nar.
XX.XX.XXXX,zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPartizánske,
pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
štátnej občianky Slovenskej republiky a otca F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto B., prechodne
bytom O. XX, L. E., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou,
advokátkou, so sídlom Fatranská 2/E, Košice, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej
povinnosti,naodvolanieotcamaloletéhodieťaťaprotirozsudkuOkresnéhosúduBánovcenadBebravou

č.k. 3P/77/2018-129 zo dňa 02. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k
maloletému K. zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na
odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletého dieťaťa podaným návrhom
žiadal súd, aby mu znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého K. na sumu vo výške 30 % zo sumy

životného minima od 10.08.2018 s odôvodnením, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške
370 eur mesačne, má náklady na lieky, bývanie, stravu a z dôchodku sa mu vykonávajú zrážky a spláca
úver, ktorý si vzal z dôvodu, aby vyrovnal svoj dlh na výživnom. Súd vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého zistil, že maloletý K. sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1P/131/2012-68 zo dňa 19.11.2012, právoplatného dňa
21.12.2012. Ohľadne maloletých detí - F. a K. P. bola pri rozvode manželstva schválená dohoda rodičov,
podľa ktorej bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia

povinnosť vo výške 40 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Následne rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/126/2014-94 zo dňa 11.03.2015,
právoplatným dňa 8.4.2015 bola otcovi maloletého K. zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 50 eur
mesačne s účinnosťou od 1.9.2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že od úpravy výživného v roku
2012 a podstatne zmenili pomery na strane maloletého K., maloletý prestúpil na druhý stupeň ZŠ,
matke vznikli zvýšené výdavky spojené najmä z cestovným vo výške 5 eur týždenne, zakupovaním
športového oblečenia v súvislosti s návštevou krúžku, ako i stravovaním doma, nakoľko je dieťa v období

rastu. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/85/2016-61 zo dňa 01.12.2016,
právoplatného dňa 03.01.2017 súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému
K. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že maloletý K. bol žiakom 8. ročníka ZŠ
Partizánska v Bánovciach nad Bebravou, navštevoval futbalový krúžok. Otec bol v tom čase invalidnýmobčanom, bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 362,80 eur mesačne. Otec sa s maloletým
nestretával, mal dlh na výživnom. Matka maloletého K. v tomto konaní vypovedala, že zo strany otca
výživné nie je uhrádzané cca 3 roky, otec s dieťaťom nie je vôbec v kontakte a to ani prostredníctvom

napríklad pohľadníc. Od septembra 2018 spiatočne k 1.6.2018 sa vykonáva na výživné exekúcia a to
aj z dôvodu aby mohla poberať náhradné výživné. Jej príjem je v čistom 600-620 eur vrátane daňového
bonusu. V spoločnej domácnosti okrem nej a maloletého K. žije aj najstarší syn, ktorý má vlastnú rodinu.
K nákladom patria: platby za plyn, elektriku a splátky televízora, spolu cca 450 eur mesačne. Syn,
ktorý býva v spoločnej domácnosti, prispieva na chod domácnosti občasnými nákupmi a finančnou

hotovosťou. Náklady na dochádzanie dieťaťa do školského zariadenia sú cca 50 eur mesačne, 70 eur
náklady na povinný odev a školské pomôcky, ZRPŠ vo výške 17 eur, dva krát exkurzia po 10 eur. Otec
maloletého K. pred dožiadaným súdom vypovedal, že poberá invalidný dôchodok vo výške 370 eur
mesačne, má zlý zdravotný stav, s výdavkami na lieky mu pomáhajú jeho priatelia, aby mohol vyžiť.
Má nasledovné výdavky: nájom bytu - 189 eur, lieky - 100 eur, cestovné - 10 eur, strava - 35 eur. Na
oblečenie peniaze nemá, vypomáhajú mu kamaráti a známi. Býva na ubytovni v L. E.. Nevedel vyjadriť

k exekučným zrážkam, na výživu maloletého syna neprispieva. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny B. zo dňa 26.10.2018 vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa býval prechodne na adrese U.
XX, B., v čase šetrenia sa otec maloletého dieťaťa v byte nenachádzal. Nie je vedený ani v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko
Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.03.2019 vyplynulo, že matka maloletého dieťaťa poberá prídavok

na dieťa vo výške 24,34 eur mesačne. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky maloletého dieťaťa zo
dňa 22.03.2019 vyplynulo, že matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti COOP Jednota
Topoľčany, s.d. od 16.12.1986 až doposiaľ s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 720,77
eur za obdobie od októbra 2018 do februára 2019. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany
zo dňa 18.10.2018 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku vo výške

370,90 eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne Bardejov zo dňa 29.10.2018 vyplynulo, že otec
maloletého dieťaťa od 01.08.2016 poberá invalidný dôchodok vo výške 370,90 eur mesačne. Uvedené
skutočnosti súd posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon
o rodine"). Uviedol, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno

v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie
§ 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v
čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane
detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov,
a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích

povinností. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca maloletého
dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním súd zistil,
že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/126/2014-94 zo dňa 11.03.2015, právoplatným dňa 08.04.2015,

ktorým bolo otcovi maloletého dieťaťa zvýšený vyživovacia povinnosť vo výške 40 eur mesačne. V
konaní bolo síce preukázané, že otec maloletého dieťaťa je síce naďalej poberateľom invalidného
dôchodku, avšak zároveň bolo preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného,
nedošlo na strane otca maloletého dieťaťa k negatívnej zmene pomerov ohľadne jeho zárobku, čo mal
súd za preukázané aj listinnými dôkazmi. Pomery na strane matky maloletého dieťaťa sa od poslednej

úpravy výživného zmenili v tom smere, že je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 eur mesačne,
je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 720,77 eur. Na strane maloletého K. došlo
k zmene pomerov v tom smere, že v súčasnosti má 16 rokov, je žiakom 1. ročníka SOŠ v Bánovciach
nad Bebravou. Matke maloletého dieťaťa vznikajú výdavky na dochádzanie do školy vo výške 50 eur
mesačne, 70 eur náklady na povinný odev a školské pomôcky, ZRPŠ vo výške 17 eur, exkurzia vo výške

10 eur. Okrem vyššie uvedeného, základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle § 62
a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich
možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Nie je preto prípustné, aby podstatná časť
vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje
nato, že posledný rozsudok, ktorým bol otec zaviazaný na úhradu výživného je z roku 2015, odkedy

vzrástli odôvodnené potreby maloletého K. a výživné určené posledným rozhodnutím nepokryje všetky
náklady spojené so starostlivosťou o maloletého, ktorý je žiakom strednej školy. Na základe § 62
ods. 5 Zákona o rodine súd v danom prípade neprihliadal na výdaje, ktoré otec maloletého dieťaťa
nemusí vynaložiť ako sú splátky úveru a pod., keďže je v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživudieťaťa. Ďalej súd prihliadol k tej skutočnosti, že otec má dlh na výživnom, ktoré je exekučne vymáhané
a nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého K.. Prvoradou povinnosťou otca je uspokojovať
potreby maloletého dieťaťa a až následne uhrádzať svoje náklady a uspokojovať svoje potreby. Z

uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je naďalej v schopnostiach a možnostiach otca maloletého
prispievať na výživu maloletého K. doterajším výživným. Súd preto návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého K.. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Návrh na zníženie vyživovacej povinnosti
podal z dôvodu, že výživné tak ako je v súčasnosti určené súdom nie je v jeho finančných možnostiach
platiť.Jepoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške370,-eurmesačne,mámnákladynalieky,bývanie
astravu.Zdôchodkusamivykonávajúzrážkyasplácamúver,ktorýsomsivzalprávezdôvodu,abysom
vyrovnalsvojdlhnavýživnom.Úversplácavsplátkachpo88,75eurmesačne.Žiadeninýpríjemnemám.
Je nezamestnaný a nie je tu dobrá prognóza, pokiaľ ide o jeho zdravotný stav. Pohybuje sa za pomoci

dvoch barlí a nie je pre neho možné riadne sa zamestnať, čoho následkom je kontinuálne nízka životná
úroveň a nízky príjem len v podobe invalidného dôchodku. Rozumie tomu, že výdavky na maloletého
vzrastajú, na druhej strane on nemám možnosti s ohľadom na svoj fyzický hendikep sa zamestnať a žije
na pokraji chudoby. Má za to, že životná úroveň jeho maloletého syna je dokonca vyššia ako jeho, keďže
on nemá ani mobilný telefón, ktorý by nemal z čoho uhrádzať. Opakovane v konaní poukazoval na to, že

je v hmotnej núdzi, zastúpenie v konaní realizuje na základe rozhodnutia centra právnej pomoci. Všetky
tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní nezohľadnil, keďže mesačné výživné na maloletého K. ponechal v
pôvodnej výške. Takto upravená vyživovacia povinnosť má však veľmi negatívny dopad na súčasný život
otcamaloletéhodieťaťa,nakoľkokaždýmesiacmunarastádlh,ktorýnemámožnostiuhradiť.Súdnevzal
do úvahy, že matka maloletého K. dosahuje príjem, ktorý po prirátaní prídavku na dieťa predstavuje

mesačne sumu 745 eur a navyše mesačné výdavky na chod domácnosti si vie znížiť, keďže žije v
spoločnej domácnosti spolu s najstarším synom a jeho rodinou, ktorý ako na pojednávaniach uviedla, na
chod domácnosti prispieva občasnými nákupmi aj finančnou hotovosťou. Navrhol preto, aby odvolací
súd prehodnotil napadnutý rozsudok, tento zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Matka maloletého K. k odvolaniu jeho otca uviedla, že podľa nej si otec maloletého dokáže popri

invalidnom dôchodku privyrobiť, keď existujú tzv. chránené dielne. Mobilný telefón, ktorý syn používa je
jej a syn ho používa na SMS správy.
4. Kolízny opatrovník maloletého K. k odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedol, že otec maloletého
dieťaťa žiadal o zníženie výživného na maloletého K., i napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného
došlo u maloletého ku zmene pomerov, zvýšil sa mu vek, t .č. má 16 rokov, zmenil školské zariadenie,

zo základnej školy prešiel na strednú školu. Je študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy v
Bánovciach nad Bebravou, čím matke dieťaťa vznikli náklady na cestovné do školy, školské pomôcky
a uspokojovanie voľnočasových aktivít dieťaťa. Otec navrhoval znížiť výživné z doterajších 50 eur
mesačnenasumu30%zosumyživotnéhominimapodľaosobitnéhopredpisu,pričomminimálnyrozsah
výživnéhosaurčujevýživoupovinnýmobčanombezpríjmuabezprístrešia.Otecdieťaťajepoberateľom

invalidného dôchodku. Je tiež potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť matky, ktorú zabezpečuje
maloletému, pričom v poskytovaní starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý K. sa dňa
24. 10. 2018 počas neformálneho rozhovoru na ASPODaSK vyjadril, že otec sa o neho nezaujíma,
nekontaktuje sa s ním žiadnym spôsobom a nezasiela mu žiadne darčeky. Otec dieťaťa ako občan
so zdravotným postihnutím môže vyhľadať pomoc pri zamestnaní prostredníctvom chránených dielní

v okrese Bardejov a tak si vylepšiť svoju ekonomickú situáciu. Výška vyživovacej povinnosti /50 eur
mesačne/ na maloleté dieťa z príjmu otca je adekvátna .
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej
len CSP/ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, vcelom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletého
K. dodáva nasledovné:

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Tak ako uviedol už v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, rozhodnutie o výživnom nie je

rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť
v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza
z predpokladu, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, a to
najmä v dôsledku pribúdajúceho veku a s tým súvisiacim nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na
strane rodičov, a to napríklad zvýšením alebo znížením príjmu, pribudnutím alebo odbudnutím ďalších

vyživovacích povinností.

9. Súd prvej inštancie správne v súlade s citovaným zákonným ustanovením zameral vykonávanie
dokazovania k tomu, či na strane maloletého K. alebo na strane povinných výživným voči nemu -
jeho rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného otca na

maloletého K.. Správne potom vyhodnotil dokazovaním zistený skutkový stav tak, že k žiadnej takejto
zmene nedošlo. Otec maloletého K. je rovnako ako pri ostatnom určení jeho vyživovacej povinnosti
na maloletého K. súdom invalidným dôchodcom, bez zamestnania, s jediným príjmom-invalidným
dôchodkom v takmer nezmenenej výške cca 370,- eur mesačne. Otec maloletého poukazoval na
skutočnosť, že musí zo svojho príjmu uhrádzať úver, ktorý si vzal na splatenie svojho dlhu na výživnom.

Súd prvej inštancie správne na takýto výdavok otca neprihliadal, pretože v zmysle § 62 ods. 5 Zákona
o rodine má výživné na maloleté dieťa prednosť pred inými výdavkami rodiča. Okrem toho tento úver
bol podľa otcom predložených listín čerpaný otcom už v roku 2014 /prvá splátka úveru bola 10.11.2014/,
takže otec maloletého K. mal tieto výdavky už v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho výživnom
na maloletého K. /rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/126/2014-94 zo dňa

11.03.2015/. Na strane otca maloletého K. preto nie je objektívne oproti stavu pri predchádzajúcom
určení vyživovacej povinnosti na maloletého K. žiada zmena, ktorá by odôvodnila zníženie vyživovacej
povinnosti.

10. Takáto zmena nenastala ani na strane maloletého K. a jeho matky, ktorá je tiež povinná syna

vyživovať. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania poukázal na to, že výdavky
na výživu maloletého K. oproti predchádzajúcemu stavu vzrástli a aj keď jeho matka má príjem
zo zamestnania cca 720,- eur mesačne, tak z tejto sumy musí pokrývať prevažnú časť nákladov
nevyhnutných na výživu maloletého K.. Určené výživného jeho otca 50,- eur mesačne totiž postačuje
len na pokrytie nákladov maloletého K. na cestovné do školy. Podľa odvolacieho súdu je nemysliteľné,

aby bola matka maloletého K. znížením vyživovacej povinnosti otca ešte viac zaťažená pri plnení svojej
vyživovacej povinnosti k maloletému K. a to s prihliadnutím na skutočnosť, že už teraz pokrýva zo svojho
príjmu podstatne väčšiu časť výdavkov na výživu maloletého, maloletému výlučne sama poskytuje
osobnú starostlivosť, u otca nedošlo oproti predchádzajúcemu stavu k zníženiu jeho schopností a
možností prispievať na výživu maloletého K. a otec sa o maloletého K. nijakým spôsobom nezaujíma

a neplatí ani určené výživné.

11. Rovnako ako súd prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že nenastala taká zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Tomáša a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).