Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817202766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľa: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti
rozvedenej manželke: C. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. L., R., o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, o odvolaní navrhovateľa a rozvedenej manželky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 4Pc/9/2017-126 zo dňa 27.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok tak, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Z m e ň u j e sa výška príspevku na výživu rozvedenej manželky určená rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 19.2.2009, č.k. 29C/10/2004-272, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 26.11.2010, č.k. 8CoP/232/2010-350, a to tak, že toto sa zo sumy 100,- € mesačne z n i ž u j e
na sumu 70,- €, začínajúc dňom 10.3.2017, ktorý príspevok je navrhovateľ povinný platiť vždy do 20-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám rozvedenej manželky.
II.Súd návrh navrhovateľa, čo do zvyšku, z a m i e t a .

III.Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 72, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.

3. V odôvodnení uviedol, že dôsledne posúdil a porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy príspevku na výživu (konania pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 29C/10/2004,
41P/309/2012) a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zrušenie

príspevku rozvedenej manželky, pretože vykonaným dokazovaním nebola preukázaná až taká výrazná
a kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodnila zrušenie tohto príspevku. Súd pri rozhodovaní
vychádzal tak, ako aj predchádzajúce rozhodnutia súdov, z princípu tzv. potencionality príjmu
navrhovateľa, keď nevychádzal z ním tvrdených príjmov, pretože navrhovateľ, ako už bolo uvedené v
odôvodnení predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí, tento sa cieľavedome a bezodplatne zbavoval
svojho majetku pred podaním návrhu na zrušenie príspevku na rozvedenú manželku. V dôsledku
zrušenia spoločnosti B. S. s.r.o. v R., z ktorej už nemôže dosahovať príjmy postačujúce na plnenie

príspevku v doterajšom rozsahu, ako aj k tomu, že jeho jediným preukázateľným príjmom je predčasný
starobný dôchodok, mal súd za to, že je potrebné zmeniť výšku príspevku na výživu rozvedenej
manželky v takom rozsahu, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd pritom prihliadol na
odôvodnené potreby navrhovateľa, na tú skutočnosť, že manželka navrhovateľa je živnostníčkou, mávýrobňu v dome, ktorý pred darovaním navrhovateľom synovi patril navrhovateľovi. Je nepochybné, že
tento jej zrejme pomáha, čím zvyšuje príjem svojej domácnosti. Teda, jeho situácia nie je taká, aby to
odôvodňovalo zrušenie príspevku. Okrem toho jeho manželka má nepochybne príjem z podnikateľskej

činnosti a tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosti o výške príjmu manželky z podnikateľskej činnosti,
považuje súd za účelové už aj preto, že potvrdenie o príjme svojej manželky navrhovateľ nepredložil a
nenavrhol vykonanie takéhoto dôkazu.

4. Naviac, rozvedená manželka sa nepochybne musí starať o zdravotne postihnutú dcéru, čomu

nasvedčuje aj tá skutočnosť, že je poberateľkou opatrovateľského príspevku od 1.1.2009 až doposiaľ.
Teda táto nie je schopná, vzhľadom na spôsob života, so zreteľom na starostlivosť o ťažko zdravotne
postihnutú dcéru samostatne si privyrobiť, a teda zo svojho príjmu uspokojiť svoje potreby, ak jej
jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške 249,35 €. Výdavky rozvedenej manželky na
bývanie tak, ako to táto vyčíslila vo svojom vyjadrení a uviedla vo svojej výpovedi, presahujú výšku jej
opatrovateľského príspevku, z toho dôvodu mal súd za to, že navrhovateľ je naďalej povinný prispievať

na výživu rozvedenej manželky príspevkom vo výške 70,- €. K tvrdeniu navrhovateľa, uvedenému v
návrhu, že by poskytovanie príspevku bolo v rozpore s dobrými mravmi, lebo manželka podala naňho
trestné oznámenie, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť v žiadnom prípade nie je v rozpore s dobrými
mravmi, lebo povinnosťou navrhovateľa bolo plniť si povinnosti uložené mu súdnymi rozhodnutiami.
Podľa názoru súdu by naopak bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by rozvedená manželka sa prestala

starať o ťažko zdravotne postihnutú dcéru, ktorá nepochybne starostlivosť potrebuje, vzhľadom k svojmu
zdravotnému stavu, ak navrhovateľ sa o ťažko zdravotne postihnutú dcéru od roku 1985 absolútne
nestará.

5. Súd znížil príspevok na výživu rozvedenej manželky odo dňa podania návrhu, keďže navrhovateľ

žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu. Takto súd rozhodol napriek tomu, že k
podstatnej zmene pomerov u navrhovateľa došlo skôr, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že B. S.
s.r.o., R., V. XX, Q.: XX XXX XXX, zapísaná dňa XX.XX.XXXX, ktorej štatutárom bol aj navrhovateľ,
bola zrušená zo zákona výmazom ku dňu 10.7.2014, bez likvidácie a navrhovateľ sa stal poberateľom
predčasného dôchodku od 31.12.2016. Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa čo do

zvyšku zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 57, § 58 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu vyhovel, zrušil vyživovaciu povinnosť pre rozvedenú manželku. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne
posúdil okolnosti na strane navrhovateľa, najmä tú skutočnosť, že jeho predčasne priznaný dôchodok

bolaokolnosť,prektorúvyriešilsvojuotázkuživobytia.Počasobdobiaodukončeniapracovnéhopomeru
z dôvodu znižovania stavu zamestnancov vo firme G. s.r.o. sa nevedel zamestnať, dlhodobo bol bez
akýchkoľvek finančných príjmov, vyjmúc podporu z ÚPSVaR, ktorú poberal spolu s manželkou vo výške
od 100 - 120 eur mesačne, zamestnať sa nevedel ani nevie z dôvodu, že býva v dedine B. XX, v obci
nie sú žiadne pracovné príležitosti a ani v blízkom alebo vzdialenejšom mieste. Do I. by nedokázal

dochádzať pravidelne a ani tam si nevedel nájsť prácu. Počas celého obdobia, kedy bol evidovaný
na úrade práce a soc. vecí si hľadal zamestnanie, dokonca sa zamestnal aj v realitnej kancelárii, kde
výkon práce počas skúšobnej doby aj počas dvoch resp. troch dní ukončil, pretože nie je technicky
zdatný a práca si vyžadovala ovládať prácu s počítačom a programami, ktoré nikdy neovládal. Pracoval v
pohostinstve, ktoré poskytuje stravu. Rozvedená manželka podala naňho exekúciu s uplynutím dlhšieho

časového obdobia na dcéru pochádzajúcu z ich manželstva i napriek tomu, že vyživovacia povinnosť
z jeho strany na dcéru zanikla z dôvodu, že dcéra C., nar, XX.X.XXXX, bola schopná sa sama živiť,
pretože sa stala poberateľkou invalidného dôchodku. Z týchto dôvodov prestal prispievať na výživu
dcéry C. dňom priznania invalidného dôchodku, od r. 2003. Invalidný dôchodok v čase priznania dcéra
poberala vo výške 179,25 eur mesačne. V tom čase nevedel, že je potrebné podať návrh na zrušenie

vyživovacej povinnosti i keď sa informoval u viacerých právnikov. Teda rozvedená manželka v mene
dcéry uplatňovala aj sumu, ktorá by z jeho strany s prihliadnutím na priznaný invalidný dôchodok
nepatrili. Rozvedená manželka i na základe existujúcich zmenených pomerov, a to výraznej zmeny
priznaného invalidného dôchodku pre dcéru C. uplatňovala výživné. Navrhovateľ od 14.9.2012 prestalbyt' zamestnancom spoločnosti G. s.r.o. R., pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov,
bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Žil aj žije v spoločnej domácnosti s manželkou. Trvá na tom,
že k zmene jeho pomerov došlo ku dňu 14.9.2012 a na tejto skutočnosti nemôže meniť ani fakt, že

manželka podniká. Nestotožňuje sa ani so záverom súdu, že sa zbavoval svojho majetku cieľavedome
a bezodplatne, pretože okrem rodinného domu, ktorý daroval svojmu synovi, iný majetok väčšieho
rozsahu nemal a nevlastní. Spoločnosť B. S. nedosahovala žiadne príjmy, to bol aj dôvod, pre ktorý bola
spoločnosť zo zákona z OR vymazaná. V rodinnom dome býva spolu so synom aj s manželkou, nikdy
nedošlo k jeho odpredaju, ani k právnym úkonom, ktoré by zabezpečili pre nich alebo ich syna finančný

nárast prostriedkov alebo zväčšenie ich majetku. Súdne konanie o určenie príspevku pre rozvedenú
manželku bolo začaté ešte v r. 2004. Za celé toto obdobie dosahoval príjem len z pracovnej činnosti,
iný príjem nemal. Priznanie príspevku pre rozvedenú manželku vo výške 70 eur je preňho neprijateľné
už aj s prihliadnutím na to, že rozvedená manželka si uplatnila nedoplatok na výživnom aj za obdobie,
kedy dcéra nebola na jeho vyživovaciu povinnosť odkázaná a toto navrhovateľ hodnotí ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Bývalá manželka ho rôznym spôsobom očierňuje. Podala naňho trestné

oznámenie, podáva rôzne podnety aj na jeho blízkych, na jeho syna, na ÚPSVaR. Zdravotné problémy
mu neumožňujú vykonávať žiadnu prácu. Je v dôsledku dlhodobého pracovného vyťaženia ako čašník
- prevádzkar trvale zdravotne poškodený, jeho ochorenia súvisia s ochorením driekovej chrbtice, má
zvýšené náklady na liečbu.

8. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
rozvedená manželka. Namietala, že aj keď do spisu dala dôkaz - právoplatné rozhodnutia z Krajského
súduvKošiciachzr.2014aÚstavnéhosúduvKošiciachzr.2013,súdichneakceptoval.Súdrozhodoval
o rozhodnutom. Riadil sa predloženými nepravdivými klamstvami obhajkyne z r. 2004-2009. Zákon
hovorí, že ak jej bolo zverené do výchovy pri rozvode zdravotne postihnuté dieťa, výživné jej patrí. Žiada

ozrušenierozhodnutiasúduprvejinštanciearozhodnúťtak,ženávrhnazrušenievyživovacejpovinnosti
na rozvedenú manželku sa v plnom rozsahu zamieta, V. I. je povinný naďalej platiť výživné na rozvedenú
manželku 100 Eur mesačne podľa § 73 každý mesiac do 20. dňa v mesiaci. Vzniknutú dlžnú sumu je
povinný uhradiť do 30 dní.

9. Rozvedená manželka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rodinu navrhovateľa nepozná, nepodala
na nich žiaden podnet. Dcéra C. nie je sebestačná. Právoplatné rozhodnutia krajského a ústavného
súdu z roku 2014 rozvedenej manželke výživné priznali už 2 x. Spĺňa všetky podmienky na priznanie
výživného., navrhovateľ má finančné prostriedky, aby jej platil 100 Eur mesačne. Navrhovateľ prestal
platiť výživné úplne.

10. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná útočí nielen na navrhovateľa, ale aj jeho
právnu zástupkyňu. Rozhodnutie súdov o priznaní výživného rešpektoval, prestal platiť až po tom, čo bol
prepustený zo zamestnania. Návrh na zníženie výživného podával na základe osobných, majetkových
a zdravotných pomerov. Nikdy voči súdu nepostupoval nečestne, či ho zavádzal, predkladal všetky

dôkazy. Od júla 2018 boli upravené podmienky peňažného príspevku na opatrovanie, príjem rozvedenej
manželky sa tak mohol zvýšiť na 369,36 Eur. V dôsledku zvýšenia opatrovateľského príspevku by
priznanie výživného na rozvedenú manželku bolo v rozpore s dobrými mravmi.

11. Rozvedená manželka vo vyjadrení z 21.08.2018 uviedla, že Krajský súd v Košiciach v konaní

8Co/1/2014 konštatoval, že nepriznať príspevok na rozvedenú manželku by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko navrhovateľ sa už počas konania o určení príspevku pred jeho právoplatným
ukončením zbavoval majetku s cieľom stať sa nemajetným napriek tomu, že mal príjem z podnikania, z
pracovného pomeru, výhry. Nikde sa neuvádza, že štát príspevkom supluje a preberá na seba povinnosti
rodičov. O dcéru sa stará 37 rokov a otcom jej dcéry nie je štát, ale navrhovateľ., ktorý sa o dcéru nestará.

Podľa § 73 sa príspevok nedá zrušiť, nakoľko rozvedená manželka spĺňa všetky predpoklady. Žiada,
aby súd opätovne zvýšil výživné na sumu 100 Eur.

12. Vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 navrhovateľ uviedol, že trvá na doterajších stanoviskách.

13. Odvolací súd na základe včas podaných odvolaní oprávnenými osobami preskúmal rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 66 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.14. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám
sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

15. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

16. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,
alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Odvolací súd konštatuje, že z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C/10/2004
vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a rozvedenej manželky bolo rozvedené rozsudkom Mestského
súdu v Košiciach č.k. 21C/1015/84-31 zo dňa 11.12.1984, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
19.02.1985. Dôvodom rozvratu manželstva v zmysle rozsudku bola nevera navrhovateľa. Dcéra C.

bola zverená po rozvode do osobnej starostlivosti rozvedenej manželke. Dcéra trpí ťažkým zdravotným
postihnutím vyžadujúcim si sústavnú opateru. Rozvedená manželka sa o dcéru doposiaľ osobne stará.

20. O výživnom na rozvedenú manželku bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice
II sp. zn. 29C/10/2004 -272 zo dňa 19.2.2009, a to tak, že vtedy odporca bol zaviazaný prispievať

na primeranú výživu navrhovateľke - rozvedenej manželke sumou 3.000,- Sk mesačne, t.j. 99,58 € za
obdobie od 20.2.2004 do 31.12.2008 a sumou 100,- € od 1.1.2009 do budúcna, do 20-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 20.2.2004 do 31.12.2008 v sume 174.964,- Sk,
t.j. 5.807,74 € a za obdobie od 1.1.2009 do 28.2.2009 v sume 200,- €, spolu dlžné výživné 6.007,74
€ bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca

bol povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie o určenie výživného vo výške 72,- €, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, ako aj navrhovateľke nahradiť trovy konania v sume 1.148,13 € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Košiciach č.k. 8CoP/232/2010-350 26.11.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 10.1.2011, potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu prispievať
na výživu navrhovateľke, o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia, o povinnosti odporcu zaplatiť

súdny poplatok. Bol zmenený rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že odporca bol povinný
nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.506,54 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
jej právnej zástupkyne.

21. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp.zn. 41P/309/2012 vyplýva, že navrhovateľom bol

dňa 23.11.2012 podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na rozvedenú manželku. Po vykonaní
obsiahleho dokazovania súd rozsudkom zo dňa 23.10.2013, č.k. 41P/309/2012-289 rozhodol tak, že
návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ bol povinný nahradiť odporkyni trovy konania v sume 759,32
€ na účet právnej zástupkyne K.. Q. B.. Po podaní odvolania navrhovateľom Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 20.7.2014, č.k. 8Co/1/2014-331 potvrdil vyššie uvedený rozsudok, súčasne rozhodol

o priznaní trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 165,30 €, na účet K.. Q.
B.. Toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 15.10.2014.22. V predmetnom konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ je opätovne ženatý,
z jeho druhého manželstva pochádzajú dve deti, voči týmto deťom už vyživovaciu povinnosť nemá.
Navrhovateľ býva v rodinnom dome (ktorý daroval synovi) spolu so svojou manželkou a synom. Tak

manželka navrhovateľa ako aj syn vykonávajú zárobkovú činnosť.

23. Navrhovateľ poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 433,60 Eur, z ktorého sú mu
vykonávané zrážky v sume 156,08 Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa majú byť tieto zrážky vykonávané
do roku 2019 Starobný dôchodok poberá od 31.12.2016. Navrhovateľ uviedol, že má výdavky na stravu,

hygienické potreby, cestovné, lieky, splátky bezúčelového úveru 55 Eur mesačne, 120 Eur náklady na
bývanie, 151,54 Eur exekučné zrážky na výživné na dcéru, 100 Eur výživné na rozvedenú manželku. K
výdavkom na bývanie navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že nájom neplatí,
keďže ide o rodinný dom patriaci synovi, ale prispieva mu na energie, stravu.

24. Rozvedená manželka poberá príspevok na opatrovanie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

vo výške 249,35 Eur, v čase rozhodovania odvolacieho súdu 369,36 Eur. Rozvedená manželka nie je
zamestnaná, dosahovať pravidelný príjem zo závislej činnosti jej neumožňuje zdravotný stav jej dcéry,
ktorý si vyžaduje celodennú starostlivosť. Matka má výdavky na byt v sume 135 Eur, elektrina 26,80
Eur, plyn 19 Eur, mobil 10 Eur, lieky 20 Eur, tiež výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Dcéra poberá
invalidný dôchodok 319 Eur.

25. Pokiaľ navrhovateľ ako jeden z aspektov, ktorým v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti
odôvodňuje zmenu jeho pomerov uvádza ukončenie pracovného pomeru k 14.09.2012, k tomuto
odvolací súd konštatuje, že predmetná okolnosť bola známa súdu už v rámci skoršieho konania o
zrušenie vyživovacej povinnosti vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/309/2012. Pri

rozhodovaní o návrhu na zmenu, zrušenie vyživovacej povinnosti sa porovnávajú pomery aktuálne s
pomermi v čase posledného rozhodovania o výživnom (§ 78 ods. 1 zákona o rodine). Z uvedeného
dôvodu skutočnosti, ktoré existovali už v čase skoršieho rozhodnutia a boli súdu pri rozhodovaní
známe (konanie OS Košice II sp. zn. 41P/309/2012), tak logicky v aktuálnom súdnom konaní nie sú
skutočnosťou, ktorú by bolo možné považovať za zmenu pomerov. Ako jednu z okolností v kontexte

zmeny pomerov navrhovateľ označuje aj skutočnosť, že k 27.09.2014 došlo k zrušeniu spoločnosti B.
S. s.r.o.. Navrhovateľ poukazuje na to, že spoločnosť dlhodobo neprodukovala žiaden zisk. Rovnako
už v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 41P/309/2012 uviedol, že spoločnosť
B. S. s.r.o. nevykazuje zisk, navrhovateľ z nej nemá žiaden príjem. K tomuto odvolací súd uvádza, že
pokiaľ navrhovateľ zo spoločnosti skutočne nemal príjem, zánik tejto spoločnosti tak nemohol mať na

majetkové pomery navrhovateľa žiaden negatívny dopad odôvodňujúci zrušenie, resp. zníženie jeho
povinnosti prispievať na výživu bývalej manželke.

26. Súd pri rozhodovaní v konaní sp. zn. 41P309/2012 vychádzal nie zo skutočných príjmov
navrhovateľa, ale z potencionality príjmov, v konaní mal za preukázané, že navrhovateľ je nezamestnaný

od 14.09.2012. Okrem iného konštatoval, že navrhovateľ si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť
voči rozvedenej manželke napriek existencii právoplatného rozhodnutia súdu, a to ani v čase, kedy bol
zamestnaný, mal pravidelný príjem.

27. Zatiaľ čo súd v konaní sp. zn. 41P/309/2012 vychádzal z potencionality príjmu navrhovateľa, v

súčasnosti má navrhovateľ príjem reálny, ide o pravidelný príjem predstavujúci predčasný starobný
dôchodok v sume 433,60 Eur mesačne. Od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti (konanie
41P/309/2012) zmena na strane navrhovateľa nastala v tom smere, že žalovaný je od 31.12.2016
poberateľom predčasného starobného dôchodku. Za tohto stavu je zrejmé, že pomery na strane
navrhovateľa sa nezhoršili.

28. V porovnaní so stavom pomerov na strane rozvedenej manželky v čase posledného rozhodovania
o výživnom odvolací súd uvádza, že tento sa nezmenil. Rozvedená manželka naďalej býva v 2 izbovom
byte spolu so svojou dcérou C., ktorá si vyžaduje celodennú starostlivosť. Príjem rozvedenej manželky
naďalej predstavuje opatrovateľský príspevok - v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 249,35

Eur, aktuálne 369,36 Eur), rozvedená manželka má výdavky v súvislosti s bytom, stravou, ošatením,
hygienou, liekmi a pod.. Dcéra poberá invalidný dôchodok 319 Eur.29. Odvolací súd konštatuje, že u dcéry navrhovateľa a rozvedenej manželky nie sú vyhliadky na to, aby
bola niekedy samostatná, má 38 rokov a je odkázaná na pomoc. Rozvedená manželka venuje všetok
svoj čas a opateru dcére, na úkor svojich vlastných potrieb, pričom to ju nepochybne obmedzuje v oblasti

sociálnej, kultúrnej, pracovnej. Rozvedená manželka nemá možnosť zabezpečenia príjmu zo závislej
činnosti, možnosť zamestnať sa, nemá možnosť kultúrneho vyžitia, možnosť vymaniť sa z neustáleho
kolobehu povinností spojených so starostlivosťou o dcéru, čo je náročné nielen z hľadiska finančného,
časového, ale nepochybne aj z hľadiska psychického a fyzického.

30. Na druhej strane z obsahu spisu a pripojených spisov 41P/309/2012, 29C/10/2004 nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by navrhovateľ niekedy bývalú manželku odbremenil, sám
vykonával osobnú starostlivosť o dcéru, prípadne pomohol s vybavovaním záležitostí týkajúcich sa
dcéry. Jeho rola ako rodiča sa obmedzila výlučne na poskytovanie peňažných plnení dcére v podobe
výživného, aktuálne už navrhovateľ nemá ani vyživovaciu povinnosť voči dcére a celá starostlivosť o
dcéru zostala na pleciach rozvedenej manželky.

31. Nemožno pochybovať o tom, že rozvedená manželka aj po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 72
ods. 3 zákona o rodine) za týchto okolností má právo na primerané výživné voči navrhovateľovi. Zrušenie
vyživovacej povinnosti za súčasného stavu nemá opodstatnenie. Odvolací súd dospel k záveru, že nie
sú naplnené podmienky ani pre zníženie výživného. Zmena rozhodnutia o výživnom je možná v prípade

kvalifikovanej zmeny pomerov, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo. V čase posledného
rozhodovania o výživnom na rozvedenú manželku navrhovateľ nebol zamestnaný, nemal príjem, bol
spoločníkom v spoločnosti B. S. s.r.o., aktuálne jeho príjem predstavuje predčasný starobný dôchodok
vo výške 433,60 Eur. Z tohto sú mu vykonávané zrážky v rámci exekúcie cca 150 Eur. Je v možnostiach
a schopnostiach navrhovateľa prispievať na primeranú výživu rozvedenej manželke, ktorá sa nie je

schopná sama živiť z dôvodu, že poskytuje celodennú starostlivosť ťažko zdravotne postihnutej dcére.

32. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje tým, že počnúc 07/2018 došlo k zvýšeniu príspevku na opatrovanie
na sumu 369 eur mesačne, k tomuto odvolací súd uvádza, že predmetný príspevok slúži na
zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím - dcére, jeho účelom je

skvalitnenie života postihnutej osoby. Ide o dávku, ktorá nie je primárne určená na zabezpečenie výživy
osoby, ktorá tento príspevok poberá - v tomto prípade rozvedená manželka. Preto za daného stavu
rozvedená manželka má nárok na výživné voči navrhovateľovi. Zvýšenie príspevku iba reflektuje na
infláciu, nárast cien. Zatiaľ čo rozvedená manželka je odkázaná sama na seba, celodenne sa stará
o dcéru, zabezpečovanie všetkých jej potrieb, stará sa o domácnosť, navrhovateľ zdieľa spoločnú

domácnosť so svojimi 2 rodinnými príslušníkmi, ktorý sú zárobkovo činní.

33. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že rozvedená manželka sa dopustila konania v rozpore s dobrými
mravmi, keď iniciovala exekúciu voči navrhovateľovi z dôvodu dlžného výživného na dcéru napriek
skutočnosti,žejehovyživovaciapovinnosťvočidcérezanikla,ktomutoodvolacísúddávanavrhovateľovi

do pozornosti jeho správanie spočívajúce v tom, že si voči rozvedenej manželke neplnil riadne a včas
vyživovaciu povinnosť judikovanú súdom ani v čase, kedy mal stabilný príjem zo zamestnania (čo
konštatovalajsúdvrozsudkuč.k.41P/309/2012),akoajto,žedcéraprenehodefactoprestalaexistovať
momentom, kedy jej bol priznaný invalidný dôchodok a navrhovateľ na jej výživu už neprispieval ani sa
o ňu nezaujímal, bývalej manželke pri starostlivosti o dcéru neposkytol pomoc, podporu. Navrhovateľ za

tohtostavuniejevpostavení,kedybysamoholdovolávaťzrušenia,zníženiajehovyživovacejpovinnosti
voči rozvedenej manželke s poukazom na rozpor s dobrými mravmi.

34. Nemožno však súhlasiť s tvrdeniami rozvedenej manželky, že jej nárok na výživné by bol daný
za každých okolností, natrvalo. Nie je totiž vylúčené, že pri kvalifikovanej zmene pomerov či už na

strane navrhovateľa alebo rozvedenej manželky, resp. oboch bude dôvodné vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa zrušiť, prípadne adekvátne novým okolnostiam znížiť.

35. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že dôvody pre zrušenie ani pre zníženie vyživovacej
povinnosti nie sú dané,kvalifikovaná zmena pomerov oproti stavu zistenému pri poslednom rozhodovaní

o výživnom zistená nebola, povinnosť plnenia výživného zo strany navrhovateľa na rozvedenú manželku
v sume 100 Eur mesačne, ktorá bola judikovaná rozsudkom sp. zn. 29C/10/2004 naďalej trvá.
Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti v celosti zamietol.36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).