Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Križanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/150/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6712217476.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému
F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky vo výške 767,17 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 18693/12, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/30/2012-54 zo dňa 29. januára 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/30/2012-54 zo dňa 29. januára 2019 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 9Er/30/2012-54 zo dňa 29. januára 2019 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08.2012 zamietol.
2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 08774/11 zo dňa 12.09.2011, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok zo
zmenky. Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.12.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa
15.12.2010 bola vystavená zmenka.
3. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko oprávnený ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný ju uzatváral ako
spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským
súd prvej inštancie posudzoval, či v danom prípade bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom v zmysle ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa.
4. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský
súdnevyhodnotilzmluvuoúvereakozmluvuospotrebiteľskúaztohtodôvoduneskúmalanineprijateľné
zmluvné podmienky podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Rozhodcovský súd sa nezaoberal ani neprípustnosťou použitia zmenky.
5. Dohodu o vyplnení zmeniek súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá nebola dojednaná individuálne, pričom bola uzavretá značne v neprospech spotrebiteľa. Zmenka
bola vyplnená v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Na základe zmluvy bola vystavená tzv. bianco zmenka, ktorú oprávnený
ako zmenkový veriteľ vyplnil n sumu 767,17 Eur. Dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denneje navyše v hrubom nepomere nielen k poskytnutému plneniu, ale aj vo vzťahu k celkovej istine.
Rozhodcovský súd teda pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na obmedzenie použitia zmenky, ani
na rozor uplatňovaného nároku s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Podľa jeho názoru exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd
prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie v tejto veci
a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
7. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.
Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 23.08.2012 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR
08774/11 zo dňa 12.09.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej
dňa 15.12.2010, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na
obmedzenie použitia zmenky, ani na rozpor uplatňovaného nároku s dobrými mravmi.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na obmedzenie
použitia zmenky, ani na rozpor uplatňovaného nároku s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že
súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v zneníneskorších predpisov a že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie
námietky nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380
CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré
súd prvej inštancie predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.
12. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
13. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.