Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207514
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317207514.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: TOPGRAND spol. s

r.o., Štefánikova 27, 066 01 Humenné, IČO: 45 349 258, zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom,
AK Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Námestie
mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, o zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súr rozhodol o tom, že sa zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku registra „B."
parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX zapísaného na LV č. XXX pre
katastrálne územie U., v práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami
cez pozemok registra „. parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3265 m2,
zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres U..

2.Podaniežalobyodôvodniltým,že žalobcajevlastníkompozemkuregistra,,B.parcelnéhočíslaXXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie U.,
obec U., okres U.. Žalobca tento pozemok využíva na zásobovanie príležiacej stavby a ako parkovacie
a nakladače plochy a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku registra ,,B. parcelného čísla XXXX/
X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 3265 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie
U., obec U., okres U..

Dodecembra2015slúžilpozemokvovlastníctvežalovanéhoakopríjazdovácestapreprechodaprejazd

k viacerým nehnuteľnostiam, aj pre horeuvedený pozemok vo vlastníctve žalobcu. Vlastník pozemku,
na ktorom sa nachádza prístupová cesta, strpel obmedzenie vlastníckeho práva aj v prospech žalobcu
a desiatky rokov umožňoval prechod a prejazd cez svoj pozemok v prospech susedných nehnuteľností.
Zožalobcompripojenejkópiekatastrálnejmapyjeprístupovácestazjavnáajakojedináprístupovácesta
k susediacim nehnuteľnostiam, čo len potvrdzuje záver, že bola zriadená práve (aj) v prospech prístupu
k vyššie uvedenému pozemku žalobcu. Právo prechodu a prejazdu po jestvujúcej spevnenej prístupovej
ceste je zo strany žalovaného od decembra 2015 znemožnené v podobe technickej prekážky prístupu

- reťaze, ukotvenej pred príjazdom na prístupovú cestu a prekážky v podobe kvetináčov.

Mesto Humenné prevádza stavebné konanie vo veci povolenia stavby ..Oplotenie areálu U. I.", na
pozemku pare. č C KN XXXX/X, k. ú. U., pre stavebníka U. I. IČO: XX XXX XXX, Š. XX, XXX XX U..Toto stavené konania bolo Rozhodnutím Mesta Humenné zo dňa 15.06.2017, č. XXXX/XXXXX/XXXX-
T., prerušené na dobu 10 dní.

Prinávrhunazriadenievecnéhobremenajejednouzozákladnýchhmotnoprávnychpodmienokúspechu
v súdnom konaní preukázanie vlastníckeho práva k objektu, ku ktorému si snaží zabezpečiť prístup cez
pozemok vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na to, že návrh (žaloba) na zriadenie vecného bremena
je v podstate druhom určovacej žaloby, žalobca musí preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu. Túto skutočnosť súd skúma ako predbežnú otázku ešte skôr, než sa začne zaoberať samotným

meritom veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972).

Určovaciažalobavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriek
tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodným

nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 z 06.12.2012).

Žalobca v tomto konaní špecifikuje naliehavý právny záujem tak, že sú medzi ním a žalovaným narušené
vzťahy, žalovaný neumožňuje žalobcovi prístup k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu a je

nesporne preukázané, že žalovaný má úmysel zriadením stavby - plotu, úplne znemožniť žalobcovi
plnohodnotný prístup k jeho pozemku. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáhala autoritatívneho
výroku súdu, že sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu voči žalovanému ako vlastníkovi
nehnuteľností a to strpieť prechod a prejazd cez jeho pozemok k pozemku žalobcu.

3. Dňa 27.12.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu petitu a žaloby a to tak, aby súd
určil, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z
práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok registra „B.
parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3265 m2 zapísaného na LV č. XXXX
pre katastrálne územie U., obec U., okres U., na pozemok registra „B." parcelného čísla XXXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie U., obec
U., okres U.. Tunajší uznesením č.k. 7C/31/2017-85 zo dňa 12.01.2018 pripustil zmenu petitu žaloby a
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2018.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpismi z LV č. XXXX a
č. XXX, rozhodnutím Mesta U. č. XXXX/XXXXX/XXXX-T., fotodokumentáciou, písomnými vyjadreniami
strán sporu s pripojenými listinami, výpoveďami strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a
zistil tento skutkový stav veci:

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. U., obec U., Okres U., žalovaný je vlastníkom pozemku registra
„. H.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3265 m2.

7. Podľa výpisu z LV č. XXX, kat. úz. U., obec U., Okres U., žalobca je vlastníkom pozemku registra

„B. par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2. Túto nehnuteľnosť nadobudol na
základe kúpnej zmluvy č. R. XXX/XXXX zo dňa 03.07.2012.

8. Mesto Humenné rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XXXX-T. zo dňa 15.06.2017 rozhodlo o prerušení
stavebného konania vo veci povolenia stavby: Oplotenie areálu U. I., na pozemku parc. č. XXXX/X,

začatého na návrh stavebníka U.Á. I. a to z dôvodu námietky vznesenej aj účastníkom konania spol.
Topgrand spol. s r.o.9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2017 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a
pokladá ju za neopodstatnenú, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Žalovaný je právnická
osoba zriadená Zákonom NRS R č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon

o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Žalovaný podľa § 21 až 23 zákona NR SR
č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, na základe § 22 ods. 3
zákona NR SR č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, v súlade
so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov zriadil Rozhodnutím OšaTK -

2002/5-2 z 01.07.2002 W. J.Ú. Š. U. J. R. U.. Dodatkom č. 4 k zriaďovacej listine zo dňa 29.12.2008 v
súladesozákonomNRSRč.596/2003Z.z.oštátnejsprávevškolstveaškolskejsamospráveaozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím Ministerstva
školstva SR č. B.-XXXX-XXXXX/XXXXX-X:XXX zo dňa 20.11.2008 sa zmenil názov školy na U. I., Š.
XX, U. (ďalej aj ako Správca).

Na základe Zmluvy o prevode správy zo dňa 01.07.2002 medzi Žalovaným a W. J. R. U. J. R.,
uzatvorenej podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona NR SR č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov,
sa Správca stal oprávnený zverený nehnuteľný majetok držať, užívať i brať úžitky a nakladať s ním v
súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, so zákonom NRSR č. 446/2001 Z. z. a v súlade
so „Zásadami o hospodárení a nakladaní s majetkom Prešovského samosprávneho kraja“ schválenými

zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 25/2002 dňa 21.5.2002.

U. I., Š. XX, U., je zariadenie, ktoré má vlastnú právnu subjektivitu, je príspevkovou organizáciou
a hospodári samostatne podľa svojho rozpočtu, nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Vo
svojom mene nadobúda práva a povinnosti a spravuje majetok, ktorý mu/jej bol zverený na plnenie

vymedzeného poslania a predmetu jeho/jej činnosti. Tento majetok vedie vo svojej účtovnej a operatívnej
evidencii. V právnych vzťahoch navonok vystupuje vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Na základe § 4 ods. 4 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Prešovského samosprávneho
kraja je Správca oprávnený a povinný vykonávať právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku

samosprávneho kraja v mene samosprávneho kraja a konať v mene samosprávneho kraja pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku samosprávneho kraja, ktorý spravuje ( napr.
zastupovať PSK v súdnom konaní, pred orgánmi polície, zabezpečiť zápis majetku samosprávneho
kraja, ktorý mu bol zverený do správy).

10. Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o zriadení W. J. Š. U. J. R. U. zo dňa 01.07.2002
vyplýva, že Prešovský samosprávny kraj podľa § 21 až 23 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších právnych noriem, na základe § 22 ods.
3 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v
znení zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a

vyššie územné celky v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov
zriaďuje uvedenú školu.

V zmysle Dodatku č. 4 k zriaďovacej listine zo dňa 29.12.2008, v súlade so zákonom NR SR č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. B.-XXXX-XXXXX/XXXXX-
X:XXX zo dňa 20. 11.2008 sa mení názov školy na U. I., Š.Á. XX, U..

11. Podľa Zmluvy o prevode správy majetku Prešovského samosprávneho kraja uzatvorená podľa
§ 6 zákona NR SR č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov zo dňa 01.07.2002

uzatvorenej medzi Prešovským samosprávnym krajom ako odovzdávajúcim a W. J. Š. U. J. R. U. ako
preberajúcim, odovzdávajúci odovzdáva a preberajúci preberá do svojej správy nehnuteľný majetok,
ktorý odovzdávajúci nadobudol podľa zákona NR SR č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných
celkov z vlastníctva Štátu do svojho vlastníctva.

12. Podľa § 4 ods. 1,2 a 3 ZÁSAD HOSPODÁRENIA A NAKLADANIA S MAJETKOM PREŠOVSKÉHO
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA, Samosprávny kraj je samostatným územným samosprávnym a správnym
celkom Slovenskej republiky, je právnickou osobou. ktorá za podmienok ustanovených zákonom , vlastní
majetok a samostatne s ním hospodári v súlade s príslušnými právnymi normami a týmito zásadamipriamo, alebo prostredníctvom iných fyzických osôb, alebo iných právnických osôb (napr. správca,
nájomca). Správcom majetku samosprávneho kraja je rozpočtová alebo príspevková organizácia
zriadená samosprávnym krajom podľa osobitného predpisu. Správca nemôže nadobudnúť majetok do

svojho vlastníctva.

13. Zo záznamu z rokovania zo dňa 05.12.2006 na Mestskom úrade, oddelení výstavby, územného
plánu a životného prostredia v Humennom vo veci prerokovania žiadosti W. J. Š. U. J., Š. XX, U. o
osadenie dopr. zn. „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ vyplýva, že bolo dohodnuté, že TS mesta Humenné

- na základe predloženej objednávky od W. R. U. - osadia dopr, zn, B 1 „Zákaz \jazdu všetkých vozidiel (v
oboch smeroch)" s dod. tab. „Okrem zásobovania W. a zamestnancov W." (na operný múrik ohraničujúci
prístupovú cestu a parkovisko), dopr. zn. D 12 „Vyhradené parkovisko" a vodorovné dopr . zn. V 10a
(vedľa budovy ZSŠHS) na U. ulici. Na rokovaní bol prítomný aj konateľ spoločnosti T. J.. J. S..Z.. U.
pán D. T..

14. Žalovaný v upozorneniach zo dňa 19.12.2007 adresovaného Mestskej polícii a zo dňa
12.03.2010, zo dňa 03.12.2015 adresovaného Okresnému riaditeľstvu PZ V Humennom, upozornil na
nerešpektovanie dopravnej značky ,,zákaz vjazdu“.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2018 uviedol, že vo všeobecnosti je možné

vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati,
facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď
na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie

vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho
zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva
zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce
vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia

je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

Právnym titulom, od ktorého sa odvodzuje dobromyseľnosť žalobcu a právnych predchodcov žalobcu
je projektová dokumentácia ako aj kolaudačné rozhodnutie, kedy pozemok registra „.“ parcelného
čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3265 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre
katastrálne územie U., obec U., okres U. bol súčasťou funkčného celku, ktorá pozostávala zo spojených
stavieb (teraz vo vlastníctve žalobcu a žalovanej) a priľahlých pozemkov, ktoré boli z časti D.. H. T.

správcom konkurznej podstaty úpadcu S., Š.. H.., O.: XXXXXXXX, predané právnemu predchodcovi
žalobcu. Práve štatutárny orgán žalobcu bol aj štatutárnym orgánom právnych predchodcov žalobcu,
ktorí vykonávali oprávnenú držbu právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah

práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena. Treba
rozlišovať medzi tvrdením dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp. medzi tvrdením o oprávnenej
držbe veci, alebo oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a preukázaním tejto
oprávnenej držby. Pre záver o tom, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nie je preto určujúce to, že držiteľ tvrdil oprávnenú držbu práva, spočívajúceho v práve prechodu a

prejazdu. Iba tvrdená konkurencia dobromyseľnosti (oprávnenej držby) nevylučuje oprávnenú držbu
práva alebo oprávnenú držbu veci. Právne relevantné je len preukázanie tejto dobromyseľnosti, pre
danosť ktorej nie je postačujúce subjektívne presvedčenie držiteľa, ale aj objektívne posudzovanie tohto
presvedčenia. Žalobca tvrdí nielen svoje vnútorne (subjektívne) presvedčenie o držbe práva prechodu
a prejazdu, ale tvrdí rovnaké presvedčenie aj o svojich právnych predchodcoch. Otázkou oprávnenej

držby právnych predchodcov žalobcu je nevyhnutné sa zaoberať ako prvou. V prípade vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu právnymi predchodcami žalobcu, by bol žalobca nositeľom tohto
práva z dôvodu svojho vlastníctva k panujúcej nehnuteľnosti k pozemku, v prospech ktorej vecné
bremeno slúži.16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2018 uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržaním by žalobca mohol mať za predpokladu, že ide o oprávnenú držbu vo vedomí, že

žalobca je vlastníkom držanej veci. Podľa § 129 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba." Oprávnenou držbou sa rozumie
vyššia úroveň držby veci a to podľa § 130 ods. 1 OZ, ,Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnenú ." Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, ale táto jeho dobrá

viera v tom, že mu vec, právo patrí, musí byt' založená na objektívnych okolnostiach. Do podmienky
oprávnenosti držby sa zahŕňa aj existencia nadobúdacieho titulu pri vstupe do držby. Nie je možné
vydržať vec, právo len samotnou držbou veci bez právneho titulu. Takto potom možno držať vec, právo
aj po dobu presahujúcu povinnú vydržaciu dobu, ale k vydržaniu v skutočnosti nikdy nedôjde.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu by žalobca mohol mať v prípade nečinnosti vlastníka - PSK - tu

však uviedol, že správca majetku PSK - U. I.. Š. XX. U. (predtým W. J. Š. U. J.) roky upozorňovala na to,
žefirmysídliacevtzv.,,KomplexeU."naŠ.XX,U.-zabezpečujúsvojezásobovanieaparkovaniesvojich
klientov prístupovou cestou školy a na školskom dvore nerešpektujúc vlastnícke práva a dopravné
značenie. Zároveň U. viac krát upozorňovala na skutočnosť, že chce školský dvor oplotiť a využívať pre
žiakov a na skutočnosť, že k budovám a pozemkom tohto komplexu a k firmám tam sídliacim, existujú

ďalšie prístupové cesty.

Pán D. T., v tom čase konateľ firmy T., J..S..Z.. (v súčasnosti konateľ firmy TOPGRAND spol. s r.o.)
požiadal mesto Humenné o stavebné povolenie na stavbu S. č. súp. XXXX - stavebné úpravy + prístavba
na pozemku p.č. KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú. U.. Rozhodnutím mesta U. zo dňa

06.12.2006 bolo vydané dodatočné povolenie s určením podmienok pre dokončenie stavby, v ktorých v
bodoch 11.13 je akceptovaná pripomienka W. že prístupová cesta k prístavbe smeruje cez školský dvor.
V rozhodnutí stavebného úradu bolo uvedené, že prístup k stavbe z ul. U. bude po pozemku parc. č.
KN XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve stavebníka.

W.akosprávcamajetkuPSKvzáujmeochranyvlastníckychprávazabezpečeniabezpečnostiaochrany
zdravia žiakov a zamestnancov školy v súčinnosti s mestom Humenné a políciou dala osadiť dopravné
značenie Zákaz vjazdu motorových vozidiel z U. ulice na školský dvor. Uvedeným opatrením očakávala,
že školský dvor nebude slúžiť na prejazd a parkovanie cudzích vozidiel (návštevníkov detskej polikliniky,
reštaurácie a iných obchodných prevádzok.)

Má za to, že už Rozhodnutím mesta Humenné zo dňa 06.12.2006 akceptovaním námietky W.L. J.
Š. U. J., Š. XX, U. ohľadne prístupovej cesty bolo rozhodnuté, že prístup k stavbe S. č. súp. XXXX
bude po pozemku vo vlastníctve stavebníka a že teda prístupová cesta po pozemku KN XXXX/X nie je
prístupovou cestou ku pozemku registra „." parcelného čísla XXXX/X.

TOPGRAND spol. s r.o. podľa údajov uvedených v Obchodnom registri SR vznikla dňom zápisu do
obchodného registra dňa 12.02.2010. t.j. pred necelými ôsmimi rokmi. Oprávnenie zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním, ale predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné

vydržaniu vlastníckeho práva.

Žalobou o zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu zo dňa 06.07.2017 podanou
žalobcom voči žalovanému bolo Rozhodnutím Mesta Humenné č. XXXX/X XXXX/XXXX-T. zo dňa
11.08.2017 prerušené stavebné konanie spojené s územným konaním na stavbu: „Oplotenie areálu

U. I.", na pozemku parc. č. B. P. XXXX/X, k.ú. U., pre stavebníka: U. I., Š. XX, XXX XX U.. Mesto
Humenné bude v stavebnom konaní pokračovať až po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ide o stavebné
povolenie na stavbu Oplotenie areálu U. I., ktoré bolo začaté ešte 18.03.2016. Takýmto konaním (aj
následnouzmenoužalobyzodňa27.12.2017)máopodstatnenúobavuozískaniestavebnéhopovolenia
a realizáciu investičnej akcie.

17. Žalovaný výzvou zo dňa 12.07.2016 žalobcu vyzval na odstránenie zámkovej dlažby, ktorá je
položená na časti pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.18. V zmysle protokolu o vytýčení hranice pozemku vyhotoviteľa O.. D. S. zo dňa 06.07.2015, na
žiadosť žalovaného bola vytýčená hranica medzi pozemkami p. č. C KN XXXX/X I. XXXX/X, XXXX/X.
Zúčastnenou osobou pri vytyčovaní hranice bol aj žalobca a podpisom na tomto protokole strany sporu

potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov.

19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovaného nadobudol vydržaním a to z toho dôvodu, že takouto formou pozemok využíval minimálne
od roku 2003 jeho právny predchodca. Predmetná budova bola postavená ako multifunkčné zariadenie v

tvare ,,U“, kde mal byť zabezpečený prístup zo všetkých strán. Nebráni sa tomu, aby budova žalovaného
bola oplotená, ale tak, aby bol zabezpečený prístup ostatným zložkám aj k jeho objektu, a to za účelom
zabezpečenia ochrany a bezpečnosti zdravia aj jeho klientov.

Pokiaľ sa jedná o predložené doklady zo strany žalovaného, tak poukázal, že ich súčasťou nebolo
kolaudačné rozhodnutie, kde podľa jeho názoru práve toto kolaudačné rozhodnutie bolo podstatné pre

dané konanie, kde toto kolaudačné rozhodnutie malo preukázať, že celý komplex U. I. a terajší komplex
U. boli jedným celkom a v súvislosti s tým aj pozemok, v rámci ktorého sa domáha určenia vecného
alebo toho, že nadobudol právo vecného bremena, bol súčasťou daného komplexu a bol využívaný
celým týmto komplexom. Akceptuje aj to, že tento doklad nebol zabezpečený v tomto konaní, berie to
v úvahu a vo veci už nič iné nechce uviesť.

20. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalobcu sa nejedná o nerušené užívanie pozemku
o čom svedčia listinné dôkazy ním predložené v konaní. Na pozemku sa nachádza aj značka zákazu
vjazdu. O tejto skutočnosti žalobca vie, ale daný stav nerešpektuje. V jeho záujme je zabezpečiť ochranu
žiakov priľahlej školy a to aj osadením oplotenia.

Pokiaľ sa jedná o delimitačný protokol, poukázal na to, že všetky listiny boli uložené do archívu podniku,
a to Správa reštaurácii, pričom z tohto delimitačného protokolu vyplýva, že tieto listiny pre potreby mali
byť práve žalovanému určené k tomu, aby mohol do nich nahliadnuť, čiže týmito listinami žalovaný ani
nedisponuje. Do súdneho spisu alebo v tomto konaní boli predložené všetky listinné doklady, ktorými

žalovaný disponuje.

21. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. V danej právnej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ktorou
sa žalobca ako oprávnený z vecného bremena domáha určenia, že mu vzniklo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť žalovaného. Ide teda
o situáciu, kde vecné bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca napriek tomu tvrdí,

že existuje, pretože podľa neho toto vecné bremeno vydržal. Ide teda o určenie existencie vecného
bremena doteraz nezapísaného v katastri nehnuteľností, z čoho možno vyvodzovať naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP na podanie takejto žaloby.

24. Súd vo veci mal za preukázané a nesporné, že žalovaný je vlastníkom pozemku vo vzťahu, ku

ktorému sa žalobca domáha určenia, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok
žalovaného za tým účelom, aby mohol účelne využívať svoj pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve a
je susediacim pozemkom k pozemku vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný do vlastníctva pozemok
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2012.

Ďalej mal súd za preukázané, že bezprostredným právnym predchodcom, t.j. vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX/X, kat. územie U., bola spol. T. J.. J. S..Z.., kde štatutárny orgánom tejto spoločnosti bol pán
D. T., ktorý je štatutárnym orgánom aj žalobcu.

Pán D. T. ako konateľ firmy T., J..S..Z.. požiadal mesto Humenné o stavebné povolenie na stavbu S. č.
súp. XXXX - stavebné úpravy + prístavba na pozemku p.č. P. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú.
U. a rozhodnutím mesta U. zo dňa 06.12.2006 bolo vydané dodatočné povolenie s určením podmienok
predokončeniestavby,vktoromvbode11.13bolaakceptovanápripomienkaW.J.Š.U.J.,žeprístupová
cesta k prístavbe smeruje cez školský dvor. V rozhodnutí stavebného úradu bolo uvedené, že prístup k

stavbe z ul. U. bude po pozemku parc. č. P. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve stavebníka.

Dňa 05.12.2006 na Mestskom úrade, oddelení výstavby, územného plánu a životného prostredia v
Humennom sa uskutočnilo rokovanie vo veci prerokovania žiadosti žalovaného o osadenie dopravnej
značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ na pozemku žalovaného na U. K.. Na rokovaní bol prítomný aj

konateľ spoločnosti T. J.. J. S..Z.. U. pán D. T.. Bolo prijaté rozhodnutie o osadení uvedenej značky na
pozemkužalovaného.Následnežalovanýupozorňovalpríslušnéorgánynanerešpektovanieosadeného
dopravného značenia.

25. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v prvom rade namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej

legitimácie v konaní.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácienie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
- rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004.

V danej právnej veci sa žalobca domáhal určenia, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Napriek žalovaným namietanej skutočnosti,
že správcom jeho predmetného nehnuteľného majetku je U. I. R. U., tak vlastníkom nehnuteľnosti
je žalovaný. Zriadenia vecného bremena, resp. učenia nadobudnutia vecného bremena vydržaním v
prípade práva vzťahujúceho sa na nehnuteľnosť sa možno domáhať iba voči vlastníkovi nehnuteľnosti,

teda súd dospel k záveru, že na strane žalovaného je daná pasívna vecná legitimácia v konaní.

26. V ďalšom žalovaný namietal, že nepreukázanie splnenia podmienok pre nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v prechode a prejazde, a to vydržaním, že nebol
dodržaný čas dobromyseľnosti výkonu daného práva 10 rokov.

27. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníctva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným
predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)

nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez
toho aby sa o tom muselo rozhodnúť. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia držby
veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe,

c) spôsobilosť predmetu vydržania.

Vydržať vlastnícke práve môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne,

preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iných spôsobov aj výkonom práva,
t.j. vydržaním pri splnení zákonných podmienok podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

28. Medzi typické prípady vecných bremien patrí právo prejazdu, prechodu cez cudzí pozemok. K

vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí iba faktický výkon tohto práva ale
oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží.
Dobrá viera ale nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí existovať i nejaký právny
dôvod a to taký, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a
byť v dobrej viere, že na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného

bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou
podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj
fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným
vykonávateľom.

Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že
niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať
na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo
môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa
spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez

cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom
na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to
bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri
zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusívedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale
držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (Ro NS ČR z 22. 10.
2002, sp. zn. 22 Cdo 929/2001).

29. Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí
ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že
sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda
že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo naňho riadne prešlo.

Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t. j. podľa toho, či
držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti

o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby
zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel
od počiatku o skutočnostiach objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii)
spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Z ustanovenia § 151o ods. 1 OZ vyplýva,

že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným)
existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je
v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) jemu patrí právo k cudzej
veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon
tohto práva.

30. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnou informáciou prevodcu, že s vlastníctvom
nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená
v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú

možno od neho požadovať, aby si existenciu tohto práva, príp. právneho titulu, ktorý mal za následok
jeho vznik, overil (Ro NS ČR z 18. 2. 1999, sp. zn. 2 Cdon 431/1996).

31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k naplneniu zákonných podmienok
pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) žalobcom

nedošlo, pretože chýba v tomto prípade existencia dobromyseľnej a oprávnenej držby a výkon práva
v zákonom určenej dobe. Podľa tvrdenia žalobcu právnym dôvodom vzniku vecného bremena bolo
vydržanie práva zodpovedajúceho prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného do
výkonu ktorého vstúpil po svojom právnom predchodcovi spoločnosti T. J.. J. S..Z.., ktorá toto právo v
dobrej viere vykonávala minimálne od roku 2003 a vo výkone tohto práva po nadobudnutí vlastníckeho

práva k pozemku parc. č. XXXX/X aj pokračoval. V konaní nebolo preukázané, na základe akého
právneho titulu začal právny predchodca žalobcu vykonávať právo prechodu a prejazdu cez predmetnú
nehnuteľnosť.

V tomto smere súd je toho názoru, že ak v roku 2003 začal právny predchodca žalobcu spol. T. J..

J..S..Z.. (konateľom tejto spoločnosti bol D. T., ktorý je aj štatutárnym orgánom žalobcu) v dobrej viere
vykonávať právo prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, tak už minimálne od
decembra 2006 nemohol byť dobromyseľný vo výkone tohto práva a to vzhľadom na stavebné konanie,
ktoré bolo vedené na jeho návrh, kde v zmysle rozhodnutia stavebného úradu mal ako prístupovú cestu
k stavbe využívať pozemok v jeho vlastníctve a nie pozemok - parcelu č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve

žalovaného. V decembri 2006 bol právny predchodca žalobcu aj účastníkom rokovania v zmysle záverov
ktorého bola na predmetnom pozemku žalovaného osadená značka zákaz vjazdu, t.j. od uvedeného
času právny predchodca žalobcu musel si byť vedomý toho, že mu právo prechod a prejazdu cez
predmetnú nehnuteľnosť nepatrí.

Žalobca pozemok parc. č. XXXX/X nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2012 a to v čase,
keď na pozemku žalovaného parc. č. XXXX/X bola osadená značka zákaz vjazdu, pričom štatutárnym
orgánom žalobcu je pán D. T., ktorý ako súd vyššie uviedol bol aj konateľom právneho predchodcu
žalobcu. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd je toho názoru, že žalobca pri nadobudnutí vlastníckehopráva nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu patrí aj právo prechodu a prejazdu cez pozemok vo
vlastníctve žalovaného. Žalobca teda od počiatku uchopenia sa vlastníckeho práva k pozemku parc. č.
XXXX/X vedel o skutočnostiach objektívne spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu patrí právo

prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/X.

32. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

33. V danej právnej veci bolo zo strany žalovaného v ostatnom písomnom vyjadrení boli na vykonanie
eštenavrhnutéďalšiedôkazyatotakýmspôsobom,abysasúdoboznámilsLVnaktoromjezaevidovaný
pozemok parc. č. XXXX/X najmenej od roku 1995 a následne aby vykonal výsluch svedkov a to všetkých
štatutárnych orgánov vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Zo strany žalobcu súdu list vlastníctva nebol
predložený a ani neboli označené a bližšie špecifikované osoby, ktoré by súd mal ako svedkov vypočuť.

V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby bolo na
samotnom žalobcovi. Vzhľadom na neurčitosť navrhovaných dôkazov súd ich vykonanie v konaní
nepripustil.

Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že

počaskonanianebolipreukázanéjehotvrdeniaažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola

nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.
Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovaný uviedol, že si neuplatňuje nárok na

náhradu trov konania a v súvislosti s konaním mu ani žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu
nepriznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.