Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/379/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223490
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115223490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: J. Q.

B. B..T..Y.., B. B. K. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés - advokát,
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. A., N.. X.X.XXXX, C. W. N.P. XXX, Y. B., o
zaplatenie 2.276,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 890,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 890,- eur od 16.06.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 381,52 eur z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 21,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - M. Ú. A., P..B.., B. B. V. N. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 2.276,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy

2.276,42 eur od 16.06.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2012 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným uzavretá zmluva
o vydaní a používaní kreditnej karty M.A., P..B.., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol
poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal
žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu

platiť mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy.
Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10.06.2015 kumulatívny výpis z kreditnej karty
s konečným stavom na úhradu 2.276,42 eur.

3. Podaním doručeným súdu 14.09.2015 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu s odôvodnením, že spoločnosť M.Š. Ú. A., P..B.., B. B. V. N. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX
postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania na spoločnosť J. Q. B. B..T..Y.., B. B.

K. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX. Súd uznesením č.k. 40C/379/2015 - 32 zo dňa 16.05.2016 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila
spoločnosť J. Q. B. B..T..Y.., B. B. K. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX.4. Dňa 11.11.2016 bol súdu doručený návrh žalobcu označený ako čiastočné späťvzatie, ktorým berie
späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 381,52 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim
úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

5. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri

aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti v časti o zaplatenie sumy
381,52 eur. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 1.894,90- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.894,90-eur od 16.06.2015 až do zaplatenia.

7. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala absolútne nečinná.

8. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 15.11.2016. Súd pojednával v
neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a uviedol, že súhlasí, aby
súd rozhodol bez jeho účastí, žalovaná predvolanie na pojednávanie riadne prevzala dňa 14.10.2016,
svoju neúčasť do dňa pojednávania neospravedlnila.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Zo žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro mal súd preukázané, že žalovaný požiadal o vydanie
splátkovej karty. Prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany spol. M. Ú. A., P..B.. sa žiadosť stala

zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a
M. Ú. A., P..B... K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo dňa 14.03.2012. Súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné
podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov
(ďalej len „obchodné podmienky“).
Podľa výpisu z Quatro karty mal súd preukázané, že žalovaný celkovo čerpal prostriedky vo výške 890,-

eur a celkovo uhradil sumu 0,00 eur.
Spolu s čiastočným späťvzatím a ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, bolo súdu ako príloha vyššie
uvedeného podania, žalobcom predložené vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku
vo výške 1.077,69 eur, datované k 02.08.2012, v ktorom bola dlžníkovi uložená 10 dňová lehota na
plnenie odo dňa doručenia vyhlásenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že predloženie

predmetného vyhlásenia okamžitej splatnosti je zmätočne a odporujúce doteraz tvrdeným skutkovým
okolnostiam vyplývajúcim z podanej žaloby a priložených dôkazov. Z predloženého výpisu z Karty
Bankomatka Quatro vyplýva, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 15.06..2015, rovnako
tak úrok z omeškania je uplatnený od 16.06.2015, teda deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru. Súdu
teda nie je zrejmé, prečo je opätovne predkladané vyhlásenie okamžitej splatnosti datované ku dňu

02.08.2012 a to s úplne iným dlžným zostatkom (1.077,69 eur) ako je žalovaná suma. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd na vyhlásenie predčasnej splatnosti zo dňa 02.08.2012 neprihliadal a
vychádzal z doteraz predložených dôkazov.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.13. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného pred 01.02.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Predmetnú zmluvu preto treba posudzovať nielen vo svetle ustanovení o zmluve o úvere v Obchodnom

zákonníku, ale aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

20. Z doložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dňa 14.03.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej vydal právny predchodca žalobcu žalovanej

platobnú kartu Quatro. V zmysle čl. 1 všeobecných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, kreditná
platobná karta je platobným prostriedkom, prostredníctvom ktorého jej držiteľ (žalovaný ) vykonával
bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Tieto transakcie bol žalovaný oprávnená vykonávať do
výšky úverového limitu. Pohľadávka voči žalovanému z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015.

21.ZmluvaovydaníapoužívaníkartyQuatrozodňa14.03.2012jezmluvouoúvere,ktorúsúdzhľadiska
splnenia povinných náležitostí posudzoval podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch. Súd má za to, že v tejto zmluve absentovala obligatórna zákonná náležitosť podľa §9 ods.2
písm. k) a to ročná percentuálna miera nákladov, pričom je nevyhnutné, aby táto náležitosť bola uvedená

priamo v texte zmluvy. Rovnako tak v zmluve absentuje povinná náležitosť v zmysle §9 ods.2 písm. f) a
to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22.Zuvedenýchdôvodovsúdkonštatuje,ženakoľkozmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujevyššie
uvedené povinné náležitosti, úver je v zmysle §11 ods.1, citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov.

Súd preto nemôže žalobcovi priznať nič iné, ako len rozdiel medzi žalobcom vyplatenou a žalovaným
splatenou istinou úveru. Žalovaný čerpal z úverového rámca istinu vo výške 890,- eur a žalovaný na
úvere zaplatil sumu 0,- eur. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi istinu vo výške 890,- eur a
vo zvyšnej časti žalovanej istiny žalobu zamietol.

23. Súd tiež priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny 890,- eur a to vo výške 8,05%
ročne od 16.06.2015 do zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatňuje vo
výške 8,05% ročne bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 16.06.2015 (lehota splatnosti určená vo výpise z BankomatkyQuatro bola stanovená ku dňa 15.06.2015) + 8 percentuálnych bodov. Vo zvyšku uplatneného nároku
na úroky z omeškania súd návrh žalobcu zamietol.

24. Podľa ust. § 256 ods. 1. C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

25. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť pripočítal súd zavinenie na zastavení konania žalobcovi.
Zavineniejetrebaposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska(t.j.podľaprocesnéhovýsledku),niepodľa

hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci
procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhol konanie zastaviť.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28.Žalobcabolúspešnývčastiozaplateniesumy890,-eur,čovpomerekuplatnenejistinepercentuálne
predstavuje39,1%.Úspechžalovanejjepotomnepriznaniesumy1.386,42eur,čovpomerekuplatnenej
istine percentuálne predstavuje 60,90 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 21,80 %. Súd preto
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalovanej nárok na náhradu 21,80 % vynaložených trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.