Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816010176.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 28. marca 2019 o
sťažnosti odsúdenej X. O. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z 10.1.2019
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej X. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo napadnutým uznesením, sp.zn. 4T/58/2016 z 10.1.2019 podľa § 419 ods. 1 Tr.
por.,spoukazomna§50ods.4Tr.zák.vyslovil,žeodsúdenáX.O.savskúšobnejdobepodmienečného
odsúdenia, uloženej jej trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z 2.9.2016,
právoplatným 13.1.2017, neosvedčila a nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Podľa 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., okresný súd zaradil odsúdenú na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť odsúdená X. O.. V písomných dôvodoch
sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že podľa jej názoru trest uložený jej vo veci
Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/144/2017 vo výmere 5 mesiacov, považuje za dostatočný na
nápravu a tento trest splnil u nej výchovnú funkciu. Žiadala, aby krajský súd ponechal podmienečné

odsúdenie v platnosti a primerane u nej predĺžil skúšobnú dobu.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby,
ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdenej X. O. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že X. O. sa v skúšobnej dobe odsúdenia
na trest odňatia slobody, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený, neosvedčila.

V súhrne potom krajský súd konštatuje, že sudkyňa okresného súdu postupovala pri vydaní
napadnutého uznesenia v súlade so zákonom.

Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z
2.9.2016 bola X. O. odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák na trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní

12 mesiacov. Predmetný trestný rozkaz vo vzťahu k odsúdenej nadobudol právoplatnosť 13.1.2017.
Základná skúšobná doba plynula odsúdenej od 14.1.2017 do 13.1.2018.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdená v čase základnej skúšobnej doby sa dňa 4.10.2017
dopustila prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák, za ktorý bola trestným rozkazom Okresného

súdu Námestovo, sp.zn. 6T/144/2017 z 15.1.2018, právoplatný 6.2.2018, uznaná vinnou a právoplatne
odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno

hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne
odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom
treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré
nastali v skúšobnej dobe.Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i

spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku
ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä

tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné
odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp.
priestupku,nemožnovkaždomprípadeautomatickyposudzovaťakodôvodnanariadenievýkonutrestu.

Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať,
či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život.

Je nesporné, že odsúdená bola opätovne právoplatne uznaná vinnou a odsúdená za úmyselný trestný
čin, ktorého sa dopustila 4.10.2017, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdenej k rešpektovaniu zákonov platných v Slovenskej
republike nemožno prehliadnuť, že má výrazné sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony
nie je schopná rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdená neviedla v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia riadny život. Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdenej, najmä za účelom zabezpečenia
funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenej nariadiť výkon trestu odňatia
slobody.

Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdenú zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie
boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebola v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Podľa § 50 ods. 4, veta druhá Tr. zák. výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na

nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51

ods.3, a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K sťažnostnej námietke odsúdenej, ktorou sa domáhala ponechania podmienečného odsúdenia v
platnosti, treba uviesť, že v zmysle citovaného § 50 ods. 4 , veta druhá Tr. zák. rozhodnutie podľa tohto
ustanovenia môže súd urobiť len počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, o ktoré ide.
V tomto prípade základná skúšobná doba uplynula dňa 13.1.2018, a teda táto podmienka splnená nie je.

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že aplikácia tohto citovaného zákonného ustanovenia fakultatívnej povahy
má byť výnimočná a prichádza do úvahy len vtedy, ak konajúci súd vzhľadom na okolnosti prípadu,
posúdenie a vyhodnotenie ktorých patrí do jeho výlučnej kompetencie, nepovažuje konanie odsúdeného
spáchané v skúšobnej dobe, ktoré by inak viedlo k záveru, že podmienečné odsúdenie neplní (nesplnilo)

svoj účel, za dostatočné k tomu, aby rozhodol o premene podmienečného odsúdenia na odsúdenie
nepodmienečné. Konajúci súd teda i napriek existencii dôvodu na nariadenie výkonu trestu odsúdenému
nepovažuje takýto postup za nevyhnutný a týmto odsúdenému dáva ďalšiu šancu preukázať, že v
novourčenej predĺženej skúšobnej dobe dokáže viesť riadny život.

Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí krajský súd nadobudol dojem, že odsúdená
nepreukazuje účinnú snahu po náprave. Odsúdená, hoci dostala od súdu vo forme „podmienečného
odsúdenia“ (vec Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016) možnosť preukázať, že dokáže
viesť riadny život, že dokáže rešpektovať morálne pravidlá i predpisy tejto spoločnosti, túto možnosť
ignorovala a dopustila sa ďalšieho úmyselného trestného činu, dokonca rovnakého majetkového

charakteru, ako je trestný čin, za ktorý jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, čím možno
hovoriťajo„špeciálnejrecidíve“,avprípade,žebyešteneuplynulaskúšobnádoba,vprípadeodsúdenej
by ani neprichádzalo do úvahy rozhodnúť o primeranom predĺžení skúšobnej doby.

S ohľadom na uvedené okolnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej

X. O. zamietol, pretože nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.