Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213108
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: H., proti žalovanej: P., o zaplatenie
3.169,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
02. februára 2018, č. k. 8Csp/94/2017-76, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka,

§ 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka a výsledkami
vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že pôvodne právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou zmluvu o úvere dňa 31.07.2013, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 3.500 eur. Nakoľko žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, v zmysle ust. § 565 a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k vyhláseniu úveru ku dňu 20.11.2014 za predčasne splatný
a od žalovanej bolo požadované uhradiť istinu s príslušenstvom. Ku dňu 13.06.2017 došlo k postúpeniu
predmetnej pohľadávky na žalobcu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd konštatoval, že na

posudzovaný vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže sa v danom prípade jedná o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovanej ako
spotrebiteľa zasahovať do znenia zmluvy a do obsahu vopred pripravenej úpravy vzájomných práv
a povinností. Súd mal z prehľadu splátok úveru ku dňu 07.06.2017 preukázané, že žalovaná dňa
25.08.2013 uhradila žalobcovi sumu 56,95 eur, dňa 25.09.2013 sumu 56,95 eur, 25.10.2013 sumu 55,10
eur, 21.03.2014 sumu 108,24 eur, 27.03.2014 sumu 160 eur, 15.05.2014 sumu 97,37 eur, 25.05.2014
sumu 1,23 eur, 30.06.2014 sumu 66,90 eur. V priebehu roku 2014 sa dostala žalovaná do finančnej

tiesne pre nepriaznivý zdravotný stav, dlh nesplácala a nasledujúcou splátkou bola uhradená splátka
vo výške 60 eur až dňa 24.04.2015. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 20.11.2014.
Súd mal za to, že žalovaná uhradila poslednú splátku 30.06.2014 v sume 60,99 eur a s nasledujúcou
splátkou splatnou 25.07.2014 sa dostala do omeškania. V danom prípade aj v zmysle rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/274/2016 zo dňa 13.10.2016, ak žalobca využil právo v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka a oznámil listom - výzvou žalovanej, že trvá na úhrade celej pohľadávky,
premlčanie začalo plynúť po splatnosti splátky splatnej 25.07.2014, ktorá zo strany žalovanej žalobcovi

nebola uhradená. Keďže žaloba bola podaná na súde 23.10.2017, je predmetný dlh v rámci všeobecnej
premlčacej lehoty dlhom premlčaným. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.2.Protitomutorozsudkupodalprostredníctvomprávnehozástupcuvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu

trov konania v rozsahu 100%, prípadne sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP. V prvom
rade namietal, že uzatvorená zmluva o úvere - stavebný úver so sporením, nie je spotrebiteľským
úverom v zmysle ust. § 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na zmluvný vzťah zmluvy o
úvere sa podporne použijú iba ustanovenia zákona o bankách a Obchodný zákonník. Ďalej namietal,

že otázka premlčania by sa v danom prípade mala spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2014 zo dňa 27.08.2015 ako aj
rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.15C/671/2014zodňa27.08.2014bysanapredmetný
vzťah z úverovej zmluvy mala aplikovať úprava premlčania nachádzajúca sa v Obchodnom zákonníku,
teda 4-ročná premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti
malzato,žerozhodnutiesúduprvejinštanciepoprávnejstránkeneobstojíajehonárokniejepremlčaný.

3. K podanému odvolaniu žalobcu žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne podala vyjadrenie
a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania. Zdôraznila, že už zo samotnej úverovej zmluvy uzavretej dňa 26.07.2013 s
právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver, keď v jednom z jej ustanovení

odseku4.1sadefinujesamotnýúver:„Celkovúčiastkuúverupredstavujesúčetvýškyúverovacelkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Uviedol, že je síce pravdou, že zákon, na
ktorý odkazuje žalobca, za spotrebiteľský úver nepovažuje úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, avšak z uzavretej zmluvy
absolútne nevyplýva skutočnosť, že by v jej prípade išlo o takýto typ poskytnutého úveru. To, že úverová

zmluva bola nazvaná stavebným úverom so sporením ešte neznamená, že automaticky išlo o úver, ktorý
nepatrí medzi spotrebiteľské úvery. S ňou nebola uzatvorená žiadna zmluva o stavebnom sporení a
podmienkach vkladu na takéto sporenie. Ďalej uviedla, že z ust. odseku 4.5 úverovej zmluvy uzatvorenej
s ňou ďalej vyplýva, že právne vzťahy neupravené v tejto zmluve sa riadia príslušnými ustanoveniami
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Aj vzhľadom k

týmto skutočnostiam podľa jej názoru niet pochýb o tom, že ona uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, keďže jednak sám právny predchodca žalobcu tak robil v rámci svojho
predmetu podnikania na základe zákona upravujúceho spotrebiteľské úvery a ako typickú formulárovú
zmluvu, na ktorú zásadne dopadá ochrana slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý do zmluvného vzťahu
vstupuje mimo svojej podnikateľskej činnosti. Rovnako sa nestotožnil s konštatovaním žalobcu, že k

premlčaniu jeho nároku nedošlo, pretože má za to, že premlčacia doba je 4-ročná podľa predpisov
obchodného práva a nie 3-ročná podľa Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že aplikačná prax ukazuje,
že niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úpravu regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má

pre nepodnikateľov výhodnejšiu. V tejto súvislosti poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený
v rozhodnutí 3Cdo/87/2017.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pokiaľ predmetnú zmluvu
o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver. Taktiež namietal, že otázka premlčania by sa nemala spravovať
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde je premlčacia

doba 4 roky.

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie
námietky žalobcu sú v podstate zhrnutím jeho právnej argumentácie v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, na ktoré súd prvej inštancie zodpovedajúcim a primeraným spôsobom reagoval. Žalobcanepredostrel relevantný argument v odvolacom konaní, majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by
bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

7. V danom prípade zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd tuho názoru, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá
suma 3.500 eur, pričom napriek názvu zmluvu o úvere (aj stavebný úver so sporením) a tvrdeniam
žalobcu nešlo o stavebný úver, určený na zabezpečenie bývania. Uvedené je zrejmé z obsahu samotnej
zmluvy o úvere, zo žaloby, ako aj z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04.11.2014. Ako

správne uviedol súd prvej inštancie, uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a je na ňu potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj ustanovenia, týkajúce sa premlčania a dĺžky
premlčacích lehôt. Ide nepochybne o typ zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. S poukazom na ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že na všetky právny vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby mali byť použité

normy Obchodného práva. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 vyplýva,
že úpravu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať aj na právne vzťahy,
ktoré vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z.

8. Uplatnený nárok je teda plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej je jedným zo zmluvných strán

spotrebiteľ, preto sa premlčuje nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v trojročnej
premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 103 Občianskeho
zákonníkasúdprvejinštancie,vychádzajúczosituácie,žeposlednásplátkabolazaplatená30.06.2014v
sume60,90euranasledujúcousplátkousplatnou25.07.2014sadostalažalovanádoomeškania,pričom
žaloba bola podaná na súde dňa 23.10.2017, správne konštatoval, že predmetný dlh je premlčaný a

žalobu zamietol.

9. Keďže odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecne správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi, nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).