Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 7, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/369/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230602
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116230602.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: C. Ď.,

U..XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX N. D. XXX, Š. O. E., právne zastúpený JUDr. Ivan Mikloška, advokát so
sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina proti žalovanej: G. R., U..XX.XX.XXXX, F. R. D. XX/X, XXX XX F., Š.
O. E., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom Národná
10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 10.500,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.500,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 10.500,- EUR od 29.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom zo dňa 28.11.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.11.2016 sa žalobca
voči žalovanej domáhal zaplatenia 10.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10.500,- EUR od 29.10.2016 do zaplatenia titulom Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 25.09.2015
a náhrady trov konania.

2. Svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 25.09.2015

uzatvorená v súlade s ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke peňazí, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v celkovej sume 12.000,- EUR. Podľa čl. 2 bod 2.1.
zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť žalobcovi jednorazovou platbou najneskôr do
28.10.2016. Žalovaná svoj záväzok na vrátenie pôžičky splnila len čiastočne a žalobcovi zaplatila sumu
1.500,- EUR. Nesplatený zostatok pôžičky predstavuje 10.500,- EUR. Ďalej citoval ust. § 657 OZ a
§ 517 ods. 2 OZ. Nakoľko žalovaná poskytnutú pôžičku vo výške 10.500,- EUR žalobcovi nevrátila v
stanovenej lehote, dostala sa počnúc dňom 29.10.2016 do omeškania so splnením peňažného dlhu.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 42C/369/2016-16 zo dňa 26.01.2017, ktorým žalobe
vyhovelvcelomrozsahu.Protiplatobnémurozkazupodalavzákonomstanovenejlehotežalovanáodpor
s vecným odôvodnením. Súd uznesením č. k. 42C/369/2016-39 zo dňa 20.03.2017 v súlade s ust. § 267
ods. 3 Civilného sporového poriadku predmetný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaná v podanom odpore doručenom súdu dňa 06.03.2017 spochybnila predovšetkým právny

základ žalovanej pohľadávky, ktorý žalobca vymedzil titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2015.
Zmluva o pôžičke zo dňa 25.09.2015 je podľa jej vyjadrenia simulovaný právny úkon pre nedostatok
vážnosti vôle, keďže žalobca aj žalovaná vedeli, že sa jedná o simulovaný právny úkon, čo má podľa
§ 37 ods. 1 OZ za následok jej neplatnosť. Žalobca ako veriteľ poskytol pôžičku pre D. H. a nie prežalovanú, skutočnosť ktorá bola žalobcovi aj žalovanej v čase jej uzavretia známa. Žalobca totiž ešte
v roku 2014 poskytol D. H., U..XX.XX.XXXX pôžičku, ktorú sprostredkovala žalovaná. D. H. oslovil
žalovanú v roku 2014, stretnutie ktoré sprostredkoval strýko žalovanej C. R., o poskytnutie pôžičky, kedy

žalovaná dňa 11.03.2014 poskytla D. H. M. pôžičku vo výške 950,- EUR. Následne D. H. opäť dňa
03.04.2014 požiadal žalovanú o ďalšiu pôžičku, avšak žalovaná finančnú hotovosť k dispozícii nemala,
a keďže D. H. vehementne naliehal o pôžičku, preto žalovaná kontaktovala dlhoročného kamaráta, t.j.
žalobcu a povedala mu o probléme D. H.. Žalobca súhlasil a dňa 03.04.2014 poskytol D. H. pôžičku
600,- EUR s tým, že žalobca ako veriteľ žiadal úrok 200,- EUR, t.j. spolu 800,- EUR. Dňa 25.04.2014

D. H. telefonicky opäť kontaktoval žalovanú, že má veľké problémy, že mu vykradli auto v práci a prišiel
o všetky peniaze ako aj všetko pracovné náradie. Žalovaná opäť kontaktovala žalobcu, keďže ona
finančnú hotovosť na poskytnutie pôžičky nemala a žalobca poskytol D. H. ďalšiu pôžičku vo výške
500,- EUR s tým, že žalobca ako veriteľ žiadal úrok 500,- EUR. D. H. však aj v ďalšom období neustále
kontaktoval žalovanú pod rôznymi zámienkami a s nárekom, že potrebuje ďalšie pôžičky a pôžičku na
zaplatenie predchádzajúcich pôžičiek, kedy mu tieto finančné prostriedky opäť poskytol žalobca, avšak

už s vyšším úrokom. Dňa 31.09.2014 tak žalobca poskytol D. H. ďalšiu pôžičku 7.800,- EUR, z ktorých
sa mali vysporiadať predchádzajúce pôžičky od žalobcu s tým, že pôžička sa mala splácať mesačne
vo výške 1.450,- EUR. Prvá splátka bola zaplatená dňa 31.10.2014, ktorú z výplaty D. H. vyplatila k
rukám žalobcu žalovaná. Ďalšie splátky mali byť realizované dňa 20.11.2014 vo výške 1.450,- EUR,
20.12.2014 vo výške 1.450,- EUR, dňa 20.01.2015 vo výške 3.450,- EUR. Avšak D. H. pôžičku tak ako

mal nevrátil, stále naliehal o poskytnutie ďalších pôžičiek od žalobcu. Žalobca mu tak dňa 20.01.2015
poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 11.450,- EUR, ktorá bola použitá na úhradu predchádzajúcich pôžičiek
od žalobcu. Pre žalobcu mali tieto pôžičky ten efekt, že ich poskytol vždy za vyšší úrok. Pôžička v sume
11.450,- EUR bola žalobcovi vrátená nasledovne: 20.02.2015 - 1.450,- EUR v hotovosti z výplaty Petra
Valla, 20.03.2015 - 1.450,- EUR na účet žalobcu, 21.04.2015 - 1.450,- EUR v hotovosti, 21.05.2015

- 1.450,- EUR v hotovosti, 26.06.2015 - 1.450,- EUR v hotovosti, 23.07.2015 - 1.450,- EUR na účet
žalobcu (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VUB, a.s.), 20.08.2015 - 1.450,- EUR na účet
žalobcu (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VUB, a.s.) a 22.09.2015 - 1.450,- EUR na
účet žalobcu (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VUB, a.s.). V mesiaci marec 2015 nastala
neúnosná situácia, kedy sa viedlo voči D. H. trestné konania pre zameškané výživné na maloleté dieťa,

kedy mu bola poskytnutá pôžička na zaplatenie škody poškodenej pani L. vo výške 1.500,- EUR. Okrem
týchto pôžičiek mu boli poskytnuté ďalšie pôžičky, 600,- EUR na vyplatenie iného dlhu, 500,- EUR, aby
mohol vycestovať za prácou, atď. Keďže bol neodbytný, priateľ žalovanej F. F. si zobral spotrebný úver
v SLSP vo výške 5.500,- EUR, aby sa mu zaplatili vyššie uvedené veci. D. H. sľúbil, že dlh vyplatí
do 2 mesiacov, čo sa však nestalo. Okrem toho si D. H. požičal od sestry žalovanej ďalších 4.000,-

EUR. Celkovo tak dlh D. H. voči žalovanej, resp. jej priateľovi predstavoval sumu 19.800,- EUR. Na
to D. H. navrhol, že si požičia od žalobcu 12.000,- EUR, z ktorých sa uhradia podlžnosti z úveru zo
SLSP (5.432,02 EUR), pôžička sestre žalovanej, zameškané výživné, vrátená pôžička M. I. vo výške
4.000,- EUR. Keďže D. H. v tejto dobe nebol osobne na Slovensku, ale pracovne v Nemecku, dohodli
sa, že túto záležitosť so žalobcom sprostredkuje žalovaná a dohodne podmienky poskytnutia pôžičky.

Žalovaná teda nikdy neprejavila vôľu požičať si finančné prostriedky od žalobcu a žalobca vzhľadom na
predchádzajúce udalosti vede, že tieto finančné prostriedky a samotná pôžička sú určené pre dlžníka,
ktorým je D. H., a nie žalovaná. Žalobca nie je veriteľom žalovanej a žalovaná nie je dlžník, vzhľadom
na absenciu prejavu vôle tak na strane žalobcu ako aj žalovanej. Žalobca trval na písomnej zmluve len
z dôvodu, aby mal nejaký písomný doklad. D. H. mal platiť mesačnú splátku 1.500,- EUR, prvá splátka

bola splatná 28.10.2015, D. H. mal žalobcovi vrátiť 12x 1.500,- EUR mesačne, t.j. spolu 18.000,- EUR,
teda zisk pre žalobcu 6.000,- EUR. D. H. mal poslať danú sumu mesačne na účet, ktorý mu uviedla
žalovaná, avšak D. H. peňažné prostriedky na účet nepoukázal. D. H. tvrdil, že dôvodom oneskorenia je
fakturačná chyba, avšak žalovaná túto informáciu preverila u odberateľa D. H. a zistila, že odberateľ D.
H. fakturovanú čiastku uhradil riadne a včas, teda D. H. klamal. Následne žalovaná o tejto skutočnosti

informovala žalobcu, ktorého táto správa nepotešila, preto sa žalobca a žalovaná dňa 21.12.2015 stretli
v Žiline v Auparku, kde sa dohodli, že v ten deň pôjdu za svojim právnikmi a obratom sa budú kontaktovať
o ďalšom postupe. Žalovaná znova kontaktovala D. H., ktorý jej oznámil, že bol za ním osobne žalobca,
žalobca mu dal svoje číslo účtu, na ktorý má poukazovať splátky pôžičky. Túto skutočnosť však žalobca
žalovanej neoznámil, od tejto doby sa stretnutiu so žalovanou vyhýbal, nereagoval na telefonáty ani na

sms, ani na výzvu právnej zástupkyne žalovanej, z toho žalovaná vyvodila, že D. H. pôžičku zaplatil
priamo žalobcovi, a teda žalovaná pohľadávka bola vysporiadaná priamo dlžníkom D. H.. Žalovaná v
prílohe predložila sms komunikáciu žalobcu a žalovanej ako aj sms komunikáciu D. H. a žalobcu, D. H.
a žalovanej, ktoré preukazujú skutočnosti o osobe dlžníka - D. H.. Žalobca žalovanej de facto žiadnupôžičku neposkytol. Navrhla vypočuť svedkov: F. F., M. I., G. H. K. D. H.. Ďalej navrhla zabezpečiť výpis z
účtužalobcuE.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvedenývoVUB,a.s.zatýmúčelom,čiboliD.H.natento
účet poukazované splátky pôžičky. Podľa žalovanej žalovaná pohľadávka nebola riadne preukázaná a

žalobca neosvedčil žalované nároky. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala žalobu za
nedôvodnú a bezpredmetnú a žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal
náhradu trov konania.

5. K odporu žalovanej bolo súdu dňa 13.04.2017 doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.04.2017,

v ktorom uviedol, že žalovaná podaný odpor odôvodňuje akýmsi vykonštruovaným komplikovaným
príbehom, ktorý má pozostávať z rôznych finančných transakcií medzi osobami, ktoré sú žalobcovi viac
menej neznáme a žalobcovi nie je zrejmá ich akákoľvek súvislosť s predmetom sporu. Je nepochybné
s listinným dôkazom preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o pôžičke peňazí,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v celkovej sume 12.000,- EUR, ktorú
žalovaná v lehote splatnosti pôžičky nevrátila v sume 10.500,- EUR. Zmluva o pôžičke peňazí bola

uzatvorená výlučne za prítomnosti sporových strán, žiadna iná osoba pri uzatvorení zmluvy prítomná
nebola. Zmluva je právne perfektná a vyjadruje nepochabne vôľu oboch zmluvných strán. Ďalej citoval
čl. 3 bod 3.3 zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany vyhlasujú, že sú si vedomé všetkých následkov
vyplývajúcich z tejto zmluvy, svojimi podpismi potvrdzujú, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, že
nie sú im známe žiadne okolnosti, ktoré by im bránili platne a účinne uzavrieť túto zmluvu, túto zmluvu

uzatvorili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, túto neuzavreli v tiesni alebo pod nátlakom a ani za
nápadne nevýhodných podmienok, dôkladne sa s jej obsahom pred podpisom oboznámili, jej obsahu
porozumeli,jeimzrozumiteľnýanemajúprotinemužiadnevýhrady.Predmetnúzmluvuopôžičkepeňazí
podpísali obe zmluvné strany, pričom podpis zmluvných strán n zmluve bol úradne overený notárom
so sídlom v Ž. - C.. K. Š.. Pokiaľ sa žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu snaží poukázať na

absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o simulovaný právny úkon, žalobca
zdôrazňuje práve znenie čl. 3 bod. 3.3 zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva prejavená vôľa oboch
zmluvnýchstrán.Simulovanýprávnyúkonjeprenedostatokvážnostivôlepodľa§37ods.1OZneplatný.
Táto neplatnosť sa môže uplatniť len vo vzťahu k obom účastníkom právneho úkonu, ak obaja vedeli o
tom,žeideosimuláciu.Priviacstrannýchprávnychúkonoch,naktorýchparticipujeviacerosubjektovpre

nedostatok vážnosti vôle jeho strán možno o simulácii uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť takýto
úkon (napr. simulovanú zmluvu) nemá žiadna zo strán. Pokiaľ jedna strana chce právny úkon uzavrieť
a prejaví reálnu vôľu byť takýmto právnym úkonom (jeho obsahom) i viazaná, zatiaľ čo druhá strana
koná „na oko“ (predstiera vôľu) a táto okolnosť nie je dobromyseľnému účastníkovi úkonu známa, jedná
sa zo strany konajúcej v simulácii (nevážne) len o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobuje neplatnosť

právneho úkonu. To, čo si simulovaná strana myslí nie je rozhodné, pre normotvorný proces právneho
úkonu je rozhodujúci jedine prejav vôle. Iba to čo obsahuje prejav vôle - je obsahom zmluvy - a len
obsah zmluvy je záväzný (uznesenie NS SR XCdo XX/XXXX). Žalobca uzatvorenou zmluvou prejavil
vôľu poskytnúť žalovanej finančné prostriedky ako finančnú pôžičku, ktoré jej pri podpise zmluvy riadne
odovzdal. Pokiaľ žalovaná uvedené finančné prostriedky poskytla ďalším osobám, išlo o jej slobodnú

vôľu, pričom pri nakladaní s pôžičkou nebola ničím obmedzená vychádzajúc zo znenia čl. 1 bod 1.5.
zmluvy, v zmysle ktorého veriteľ ponechal dlžníkovi finančnú hotovosť bezúčelne. Dôkazy predložené
žalovanou ako súčasť odporu voči platobnému rozkazu považoval žalobca za absolútne bezpredmetné,
ktorých dôkazná sila je nulitná a nie je zrejmé, čo majú tieto dôkazy preukázať. Nakoľko je nesporné,
že na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 25.09.2015 vznikol medzi stranami sporu perfektný

záväzkovo - právny vzťah, žalobca navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 05.06.2017 doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 31.05.2017,
v ktorom uviedla, že argumentáciu žalobcu považuje bez právneho významu. V žiadnom prípade sa
nejedná o „akýsi vykonštruovaný komplikovaný príbeh“, ale o pravdivé skutkové okolnosti, ktoré majú

relevantný vplyv na posúdenie (ne) dôvodnosti žaloby žalobcu. Sumár skutkových okolností vymedzený
žalobcom v žalobe nie je v súlade so skutočným stavom veci, v dôsledku čoho trvala na tom, že nie
je daná pasívna legitimácia žalovanej v tomto spore. Žalovaná už v podanom odpore proti platobnému
rozkazu uviedla, že v dobe zavretia spornej Zmluvy o pôžičke zo 25.09.2015 žalobca aj žalovaná vedeli,
že sa jedná o simulovaný právny úkon, nakoľko žalobca ako veriteľ poskytol pôžičku pre D. H. a nie

pre žalovanú, skutočnosť ktorá bola žalobcovi aj žalovanej v čase jej uzavretia známa. Žalobca totiž
ešte v roku 2014 poskytol D. H., U..XX.XX.XXXX pôžičku, ktorú sprostredkovala žalovaná. Konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré uviedla žalovaná v podanom odpore, však žalobca relevantne nevyvrátil
žiadnym relevantným dôkazom a ani taký nenavrhol vykonať, odkaz na znenie „Zmluvy o pôžičke“, prejej absolútnu neplatnosť, nie je dôkaz, žalobca neuviedol také skutkové okolnosti, ktoré by preukázali
opak žalovanou tvrdených okolností. Len samotné tvrdenie o nevedomosti nepostačuje na unesenie
dôkazného bremena žalobcu, čo má za následok stratu sporu. Žalovaná v odpore uviedla, že žalobca

kontaktoval priamo D. H. a žalobca mu dal svoje číslo účtu, na ktorý má poukazovať splátky pôžičky, z
čohovyvodila,žeD.H.pôžičkuzaplatilpriamožalobcovi,atedažalovanápohľadávkabolavysporiadaná
priamo dlžníkom D. H.. V tejto súvislosti bola predložená sms komunikácia žalobcu a žalovanej, ako
aj sms komunikáciu D. H. a žalobcu, D. H. a žalovanej, ktoré preukazujú skutočnosti o osobe dlžníka,
ktorým je D. H.. Žalobca žalovanej de facto žiadnu pôžičku neposkytol. Tieto skutočnosti žalobca vo

svojom vyjadrení nepoprel, preto ich žalovaná považovala medzi stranami sporu za nesporné. Ďalej
citovala ust. § 153 CSP, § 150 ods. 1 CSP a ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP. S poukazom na uvedené
skutočnosti žalobcom uplatnené nároky voči žalovanej neuznala a považovala ich za neopodstatnené
v celom rozsahu.

7. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 12.07.2017 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že

v plnom rozsahu zotrváva na doterajších skutkových a právnych tvrdeniach a argumentáciu žalovanej
vyplývajúcu z jej vyjadrenia zo dňa 31.05.2017 považuje za bezpredmetnú. Žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 12.04.2017 jednoznačne poprel skutkové tvrdenia uvedené žalovanou v odpore voči platobnému
rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 42C/369/2016-16 zo dňa 26.01.2017 a naďalej trvá na tom, že
argumentácia žalovanej je vykonštruovaná. Pokiaľ sa žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.05.2017

odvoláva, že žalobca relevantne nevyvrátil skutkové okolnosti a dôkazy predložené žalovanou, je
pre žalobcu nepochopiteľné, akým spôsobom sa má vyjadrovať k predloženým dôkazom - zmluve o
splátkovomúveremedziE.E.K.F.F.,kdôkazužiadostiF.F.opredčasnésplatenieúveru,kvystavenému
príjmovému dokladu M. I. zo dňa 25.09.2015, k príkazu na úhradu F. F. zo dňa 06.03.2015 a k akejsi sms
komunikáciimedziosobami,ktoréniesústranamisporu.Uplatnenýnárokvychádzazriadneuzatvorenej

zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 25.09.2015, ktorú uzatvorili strany sporu, pričom vôľa žalobcu bola
slobodná a vážna a jeho zmluvný prejav určitý a zrozumiteľný. Na základ uvedených skutočností žiadal,
aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

8. Súd vo veci nariadil a dňa 18.09.2017 vykonal pojednávanie v prítomnosti žalobcu, jeho právneho

zástupcu, žalovanej a jej právnej zástupkyne. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe zo dňa
28.11.2016 ako aj na jej skutkovom a právnom vymedzení v písomnom návrhu z uvedeného dátumu.
9. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na všetkých skutkových
tvrdeniach uvedených v podanom odpore, najmä na tom, že medzi účastníkmi tohto sporu nikdy nedošlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke tak, ako to deklaruje v žalobnom návrhu žalobca.

10. Na návrh právneho zástupcu žalobcu bol na pojednávaní konanom dňa 18.09.2018 vykonaný
výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že sa dohodol so žalovanou na poskytnutej pôžičke vo výške 12.000,-
EUR, peniaze žalovanej odovzdal v Auparku a následne išli k notárovi podpísať zmluvu o pôžičke. D.
H. vlastne ani nepoznal a pri predmetnej zmluve nebol. Po uzatvorení predmetnej zmluvy mu žalovaná

poslala na účet sumu 1.500,- EUR a potom začala hovoriť, že to bolo pre nejakého H., že to nebolo pre
ňu. Žalobca potom zistil, že kto je H.. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že či pri uzatváraní pôžičky
bol presvedčený, že uzatvára zmluvu so žalovanou alebo pre pána H. uviedol, že so žalovanou. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu, či by bol niekedy dobrovoľne požičal peniaze pánovi H. uviedol, že
nie, lebo ho dovtedy nepoznal. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že zmluva na

sumu 12.000,- EUR bola uzatvorená v ten deň, ktorý je uvedený v zmluve o pôžičke. Na otázku právnej
zástupkyne žalovanej, či to bola jediná zmluva o pôžičke alebo ich bolo aj viac žalobca uviedol, že zmlúv
bolo viac, boli menšie a keďže žalovanej dôveroval, tak nepotreboval k tomu žiadne zmluvy. V tomto
prípade trval na písomnej zmluve, lebo išlo o väčšiu čiastku, boli dohodnutí na mesačných splátkach vo
výške 1.500,- EUR na dobu 12 mesiacov. Pokiaľ išlo o pôžičky v predchádzajúcom období tie vzhľadom

na to, že boli menšie boli uzatvárané len ústne a poskytnuté peniaze mu boli vrátené cez účet a aj
v hotovosti, na ktoré žalobca žalovanej nevystavil príjmový doklad. Tieto pôžičky boli uzatvárané asi
zhruba roka a pol pred predmetnou zmluvou o pôžičke. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či
vedel pre koho a z akého dôvodu boli pôžičky uzavreté, žalobca uviedol, že nevedel. V prípade žalovanej
pôžičky ho oslovila žalovaná, ktorá povedala, že si pôžičku berie pre seba, že vie peniaze nejako zúročiť,

obrátiť. Na sms komunikáciu, na ktorú poukázala v podanom odpore žalovaná, žalobca uviedol, že
mesiac po uzatvorení zmluvy zistil pre koho boli tie peniaze, že komu ich dala žalovaná, ktorá mu mesiac
po uzatvorení zmluvy povedala meno a priezvisko, komu poskytla peniaze. Žalobca si našiel na internete
telefónne číslo a išiel za D. H. aj so švagrom, pričom chcel zistiť čo to je za človeka a ako skončili vlastnepeniaze. D. H. tvrdil, že nič nedostal. Takže z tohto dôvodu to riešil cestou súdu. Žalobca uviedol, že D.
H. navštívil mesiac po uzatvorenej zmluve v N. L., ďalej ho telefonicky kontaktoval z dôvodu, že žalovaná
sa spolu s D. H. jeden na druhého vyhovárali ohľadom poskytnutej pôžičky peňazí.

11. Na návrh právnej zástupkyne žalovanej bol na pojednávaní konanom dňa 18.09.2018 vykonaný
výsluch žalovanej, ktorá uviedla, že žalobcu oslovila na poskytnutie žalovanej pohľadávky z dôvodu,
že so žalobcom fungovala už dlhšiu dobu a pre D. H., ktorému žalobca požičiaval pôžičky, tak urobila
dohodu s D. H., na jeho požiadavku kontaktovala žalobcu s tým teda, že pre D. H. poskytne pôžičku,

aby sa vyrovnali dlhy, ktoré mal. Toto nebolo prvýkrát, bolo to viackrát, začalo to v roku 2014 niekedy v
mesiaci máj a to menšími pôžičkami za požadovaný úrok, ktorý bol dohodnutý. Žalovaná ďalej uviedla,
že žalobca dobre vedel, že pôžička nie je pre ňu, ale pre D. H. a za určitý zisk mu ich vlastne požičiaval.
Vrátenie pôžičiek prebiehalo tak, že D. H. ich poukázal na účet, ktorý mu žalovaná dala a ona ich
následne vyplatila buď k rukám alebo na účet žalobcu. Na otázku, či žalobca vedel, že aj predchádzajúce
pôžičky boli pre D. H., žalovaná uviedla, že vedel, že to nie je pre ňu, ale pre D. H.. A aj v prípade vrátenia

vedel, že sú to peniaze od D. H. na vrátenie pôžičky. Pokiaľ išlo o poskytnutie žalovanej sumy 12.000,-
EUR dohodli sa s D. H., že si požičia od žalobcu peniaze, aby si mohol vyrovnať dlžné pohľadávky,
žalovaná kontaktovala žalobcu, dohodli podmienky a papier sa spísal len preto, lebo žalobca chcel mať
nejakú písomnú formu a D. H. tu vtedy k dispozícii nebol. Žalobca podľa vyjadrenia žalovanej pri podpise
zmluvy o pôžičke vedel, že sa jedná o peniaze pre D. H.. K vyplateniu peňazí 12.000,- EUR došlo tak,

že D. H. žalovaná osobne vyplatila do rúk 2.950,- EUR s tým, že potreboval vyplatiť alimenty vo výške
1.300,- EUR, 600,- EUR potreboval do práce a ešte na nejaké dlhy, ktoré potreboval posplácať asi vo
výške 1.050,- EUR, potom sa vyplatil úver F. F. v sume 5.400,- EUR a nejaké drobné a ešte sa vyplatilo
4.000,- EUR M. I.. Na otázku, či D. H. vedel, že sa tieto finančné prostriedky požičiavajú od žalobcu
žalovaná uviedla, že vedel. Bolo to na jeho žiadosť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu z akého

dôvodu žalovaná riešila finančné problémy D. H., žalovaná uviedla, že ju o to požiadal jej strýko, či by
mu nepomohla a tak to vlastne začalo, na žiadosť D. H.. Na otázku, či žalovaná má nejaký doklad od D.
H., že mu peniaze vo výške 12.000,- EUR, ktoré prevzala od žalobcu, odovzdala, žalované uviedla, že
nemá, ale na základe ich sms komunikácie mali dohodu, že z týchto peňazí sa vyplatí úver v E. E., potom
I. a tiež že sa mu odovzdajú nejaké peniaze do ruky. Na otázku právneho zástupcu žalobcu kto vyplácal

úvery a finančné prostriedky pána F.Č., I. a z čoho, žalovaná uviedla, že s D. H. sa dohodli, že peniaze,
ktoré sú poskytnuté od žalobcu, z týchto peňazí sa vyplatí M. I. K. F. F., úvery ktoré má od nich. Peniaze,
ktoré boli určené pre M. I. K. F. F. im žalovaná odovzdala do rúk z poskytnutej sumy 12.000 EUR. Na
otázku,či12.000,-EURD.H.žalovanáneodovzdala,žalovanáuviedla,žeD.H.odovzdaladorúk3.000,-
EUR v hotovosti a z ostatnej sumy boli vyplatené a uspokojené pohľadávky, ktoré mal voči I. K. F. F.;

ktoré mal ako dlhy, záväzky voči týmto dvom. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či žalobca poskytol
D. H. peniaze alebo nejakú pôžičku priamo žalovaná uviedla, že nie, pretože nechcel. Chcel, aby všetko
riešila žalovaná, aby to všetko sprostredkovala, povedal, že sa s tým človekom nepotrebuje stretnúť,
pretože bol stále preč a aj D. H. povedal, že všetko nech sa vyrieši cez žalovanú. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či žalovaná má nejaký doklad od D. H., na základe ktorého by jej mal D. H. vrátiť

nejaké peniaze, resp., či má voči žalovanej on nejaký dlh, žalovaná uviedla, že má len sms komunikáciu,
dohoda bola ústna. Na otázku z akého dôvodu si žalovaná odkladala SMS-ky medzi ňou a H. ohľadom
pôžičiek I. K. F., žalovaná uviedla, že na základe toho, že nebola možná komunikácia so žalobcom, jej
právna zástupkyňa sa pokúšala s ním skontaktovať, stále sa žalovanej vyhýbal, nekomunikoval s ňou,
tak vlastne na základe toho si nechala všetky SMS-ky, pretože to bola jediná komunikácia, ktorú medzi

sebou mali. Mali stretnutie v Auparku, kde sa mali dohodnúť, že čo vlastne idú robiť, ale keďže sa jej
vyhýbal a od toho dňa sa jej vôbec neozval, presný dátum tohto stretnutia nevedela uviesť. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná mala predmetnú pôžičku vrátiť v zmysle zmluvy do 28.10.2016
a SMS-ky si odkladala už v októbri 2015, žalovaná uviedla, že v tom okamihu ako sa dozvedela, že D.
H. jej prestal posielať peniaze na účet, kontaktovala žalobcu, že čo sa deje. On sa tomu teda nepotešil

a začali si posielať SMS-ky, potom sme sa stretli v Auparku a potom sa už vôbec nestretli.

12. Súd pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18.09.2017 odročil na deň 20.10.2017 za účelom výsluchu
navrhnutého svedka F. F.K., U..XX.XX.XXXX, F. R. N. D. XXXX, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
pozná osobu D. H. a to od roku 2014, kedy kontaktoval žalovanú s tým, že potrebuje pomôcť po finančnej

stránke, a preto žiadal, aby mu požičala peniaze. Začalo to v roku 2014, kedy žalovanú prvýkrát poprosil
o finančnú pomoc, ktorá bola vo výške 650,- EUR, následne táto pôžička bola vrátená D. H., kontaktoval
ju znova, ale žalovaná nedisponovala hotovosťou, o ktorú ju žiadal, a preto kontaktovala žalobcu, že D.
H. ho žiada o poskytnutie finančnej hotovosti. Žalovaná sprostredkovala toto stretnutie. Bolo to v roku2014 a suma bola asi 250,- EUR. D. H. vrátil túto finančnú hotovosť. Na otázku právnej zástupkyne
žalovanej, či boli okrem tejto pôžičky aj iné pôžičky medzi D. H. a žalobcom, svedok F. F. uviedol,
že boli, z dlhodobejšieho hľadiska nebola to len jednorázová pôžička. Svedok ďalej uviedol, že cez

žalovanú sa D. H. a žalobca spoznali, žalovaná bola ako sprostredkovateľ. Pokiaľ išlo o pôžičku 12.000,-
EUR, D. H. si požičal od žalobcu, kde žalovaná sprostredkovala poskytnutie tejto pôžičky. Dovtedy kým
nenastalo poskytnutie pôžičky 12.000 EUR, žalobca písomný doklad nevyžadoval. Ale tým, že pán D.
H. bol v zahraničí, požadovanú sumu, pôžičku, ktorú teda žiadal, potreboval, tak žalobca chcel mať
o tom nejaký doklad. Tento doklad bol spísaný, podpisovala ho žalovaná a pôžička bola určená pre

D. H.. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či má vedomosť o tom, ako bolo naložené s týmito
finančnými prostriedkami, či bola nejaká časť poskytnutá aj v prospech žalovanej, svedok uviedol, že
nie, ani z jednej dovtedy požičanej pôžičky nebolo nič pre žalovanú. Vlastne D. H. tú sumu použil, keď
splatil úver a ďalšie pohľadávky, ktoré mal vyplatiť z požičanej sumy. Pán H. dostal finančnú hotovosť
12.000 EUR a dlžné čiastky potom vyplatila žalovaná. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, ako
potom prebiehala komunikácia ohľadom vrátenia peňažných prostriedkov medzi žalovanou, D. H. a

žalobcom, svedok uviedol, že dohoda bola taká, že prvá splátka v sume 1.500,- EUR bude vrátená
prvý následný mesiac od doby požičania splátky 1.500,- EUR. Komunikácia prebiehala tak, že žalobca
vedel od koho sú peniaze, komu tie peniaze sú určené. Vrátené peniaze mu boli poskytnuté buď na
účet alebo do rúk. Komunikácia dovtedy medzi nimi prebiehala v poriadku, až ku dňu, kedy D. H.
nezaplatil dohodnutú sumu, čo bolo v desiatom mesiaci 2015. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej,

aká bola potom reakcia žalobcu ohľadom pôžičky, jej vrátenia svedok uviedol, že keď peniaze, ktoré
boli dohodnuté neprišli na účet, žalobca kontaktoval žalovanú a D. H.. D. H. tvrdil, že peniaze budú
zaplatené, len že mu mešká nejaká fakturácia. Takto sa to ťahalo od mesiaca 10/2015, zhruba až do
decembra, kedy sa osobne stretli, žalobca so svojim známym a žalovaná spolu so svedkom F. F. s
tým, že žalobca pôjde osobne navštíviť D. H., že čo sa deje, že jeho pôžička nie je uhradená a že sa

stretnú všetci spolu a dohodnú o ďalšom postupe, že prečo D. H. nehradil pôžičku. Okrem osobných
stretnutí prebiehala aj komunikácia telefonická alebo formou SMS. Po stretnutí 21.12.2015, sa žalobca
odmlčal a prestal reagovať, nedvíhal telefóny ani nereagoval na SMS-ky. Na otázku právnej zástupkyne
žalovanej, či sa žalobca mienil osobne kontaktovať s D. H., a či došlo k takémuto stretnutiu svedok
uviedol, že po odmlčaní žalobcu ich následne kontaktoval D. H., ktorý povedal, že ho osobne navštívil

žalobca aj s jeho priateľom, kde sa žalobca s D. H. osobne dohodli, že mu poskytol účet, na ktorý mu
majú byť uhradené splátky dlžnej pôžičky. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, odkiaľ má svedok
tieto podrobné informácie, ako prebiehalo stretnutie medzi žalobcom, žalovanou, H., aké pôžičky, kedy
boli poskytované, kedy boli vrátené, resp. informácie o tom, že boli vrátené svedok uviedol, že tieto
informácie má preto, lebo žalovaná je jeho priateľka a žalobca bol dlhoročný priateľ. Stretávali sa či v

osobnom alebo pracovnom živote. Mali spoločnú komunikáciu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či má nejaký osobný vzťah so žalovanou, svedok uviedol, že žijú spolu v spoločnej domácnosti desať
rokov. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedok požičal osobne pánovi H.i nejaké finančné
prostriedky svedok uviedol, áno požičal. Bol s ním osobne kontaktovaný, že potrebuje požičať nejakú
sumu. Svedok mu vtedy povedal, že takou sumou nedisponuje. D. H. ho uprosil, že je vo veľkej finančnej

tiesni, že má nejaké súdne spory, trovy, že musí zaplatiť alimenty a následne svedok súhlasil a zhruba
deň nato si zobral spotrebný úver. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či mu vrátil pán H. pôžičku,
svedok uviedol, že áno. A akým spôsobom mu bola pôžička vrátená, svedok uviedol, že dohoda bola
taká, že si zoberie spotrebný úver, ktorý bude na jeho meno vyplatený najneskôr do dvoch mesiacov.
Ten úver bol hradený zhruba tri, štyri mesiace. Svedok D. H. povedal, že treba tento úver zaplatiť, takže

nech dodrží dohodu tak, aká bola. V období, keď si pán H. požičal finančnú hotovosť vo výške 12.000
EUR od žalobcu, bol vyplatený jeho úver, ktorý bol vlastne požičaný pre pána D. H.. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, akým spôsobom boli tie peniaze vyplatené, cez účet, v hotovosti a kto mu dal peniaze
na vyplatenie úveru, svedok uviedol, že mu ich dal osobne pán H. a on ich potom vyplatil v hotovosti
v E. E..

13. Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2017 bol na návrh právnej zástupkyne žalovanej vypočutý
žalobca, ktorý uviedol, že so žalovanou komunikoval prostredníctvom sms - správ. Žalobca so žalovanou
mali ešte iné veci, bolo toho viac, a preto nevedel uviesť o akú konkrétnu pôžičku ide.

14. Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2018 bola na návrh právnej zástupkyne žalovanej vypočutá
svedkyňa M. I., A.. D., U..XX.XX.XXXX, F. R. C. H. XXXX/XX, Ž., ktorá na otázku právnej zástupkyne
žalovanej,čipožičiavalaD.H.finančnéprostriedkyakopôžičkuniekedyvminulostiuviedla,žeánoabolo
to zhruba v roku 2014 dvomi splátkami, najprv mu požičala 1.500,- EUR a potom 2.500,- EUR. Pôžičkabola poskytnutá v hotovosti a bola sprostredkovaná cez žalovanú. Svedkyňu oslovila žalovaná a táto
pôžička bola poskytnutá D. H. preto, aby mohol vyplatiť nejaké dlhy. Žalovaná si vo svojom mene určite
nepožičiavala, nepotrebovala si požičať peniaze, ale ich požičiavala pre pána H.. Na otázku právnej

zástupkyne žalovanej, či boli tieto pôžičky svedkyni vrátené, svedkyňa uviedla, že áno, boli jej vrátené,
pričom sa stretla so žalovanou v kaviarni, kde sedela so žalobcom za účelom poskytnutia pôžičky, z
ktorej mali byť vrátené peniaze svedkyni a zároveň mali byť poskytnuté peniaze ešte D. H.. Žalovaná
požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky v prospech D. H.. Na otázku, či bola svedkom poskytnutia aj
iných pôžičiek, ktoré boli sprostredkované žalovanou v prospech Petra Valla, svedkyňa uviedla, že áno,

nepriamo formou SMS, ktoré vypisoval D. H. ako potrebuje peniaze na splatenie nejakých dlhov atď.
Svedkyňa tieto SMS čítala, pričom jej ich poskytla žalovaná. Na otázku, či bola v týchto SMS spomínaná
aj pôžička od žalobcu, svedkyňa nevedela presne uviesť, ale jeho meno bolo veľakrát spomenuté
ako sprostredkovateľa tej pôžičky. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej ako svedkyni bola vrátená
poskytnutá pôžička, ktorá bola v sume 4.000,- EUR, svedkyňa uviedla, že jej to vyplatila žalovaná v
hotovosti. Okrem tejto pôžičky 4.000,- EUR poskytla svedkyňa ešte menšie pôžičky v sumách 20,- a 25,-

EUR v rozmedzí 8 až 10-krát na účet D. H.. Či ešte niekto iný takýmto spôsobom poskytoval pôžičky D.
H. nevedela uviesť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či D. H. inicioval svedkyňu, aby mu požičala
peniaze, svedkyňa uviedla, že nie, ale žalovaná prišla za svedkyňou, aby požičala D. H.. Na otázku, či
osobne poznala D. H., svedkyňa uviedla, že nie a cudziemu človeku, ktorého vôbec nepoznala požičala
sumu 4.000,- EUR. Tieto peniaze vyplatila žalovanej. Na otázku, či má nejaký doklad o tom, že peniaze

boli prevzaté, odovzdané, svedkyňa uviedla, že nie, iba o tom, že jej bol vyplatený dlh. Pôžičku jej vrátila
žalovaná. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, akým spôsobom vstúpil pán H. do tohto vzťahu a ako
je svedkyňa presvedčená o tom, že vznikol zmluvný vzťah medzi ňou a D. H. na základe tej pôžičky, ako
je H. kontaktoval, svedkyňa uviedla, že D. H. je nekontaktoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že videla SMS
a z nich vedela, že peniaze potrebuje požičať pán H..

15. Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018 na návrh právnej zástupkyne žalovanej mal byť vypočutý
svedok D. H., U..XX.XX.XXXX, R. N.E. XXX, F., ktorý podaním zo dňa 19.04.2018 ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní z pracovných dôvodov. Právna zástupkyňa žalovanej vzhľadom na e-
mailovú správu predvolaného svedka D. H., ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol vytýčeného

pojednávania zúčastniť a vo veci vypovedať osobne ako svedok, navrhla s poukazom na ust. § 195 ods.
3 a § 196 ods. 3 CSP, aby bol D. H. vyzvaný k písomnej výpovedi na základe otázok, ktoré strany sporu
špecifikujú, aby na ne odpovedal. S poukazom na ust. § 195 ods. 3 a § 196 ods. 3 CSP aj z dôvodu
hospodárnosti konania právna zástupkyňa žalovanej navrhla, aby svedkovi D. H. boli zaslané otázky
produkované zo strany strán sporu, na ktoré aby súd vyzval svedka, aby sa k nim vyjadril. Poukázala na

obsah spisu, konkrétne na emailové správy svedka D. H., ktorý komunikoval so súdom takouto formou.
Z týchto elektronických podaní vyplynulo, že má záujem vo veci vypovedať, neuviedol, žeby nechcel
vypovedať, nevedel by vo veci vypovedať, ale jeho dôvody neúčasti na pojednávaní ospravedlnil svojou
pracovnou vyťaženosťou. Mala teda zato, že je reálne, aby svedok na predložené otázky odpovedal
písomne a tieto aj písomne zaslal súdu, minimálne prostredníctvom elektronickej komunikácie. Súd

uznesením č.k. 42C/369/2016-124 zo dňa 04.05.2018 uložil svedkovi D. H., U..XX.XX.XXXX, R. N. XXX,
F. písomne odpovedať na položené otázky, a to: 1/ Či D. H. uzatvoril s JZ. Ď. N. XX.XX.XXXX Zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej mal prevziať sumu 12.000,- EUR? 2/ Či D. H. bola suma 12.000,- EUR
skutočne vyplatená? 3/ Aký je zostatok dlhu D. H. voči C. Ď. z titulu nevrátenej pôžičky? Navrhnutý
svedok zo strany právnej zástupkyne žalovanej D. H. podaním zo dňa 28.05.2018, doručeným súdu

dňa 31.05.2018 zodpovedal na súdom položené otázky nasledovne: 1/ „Ja D. H. som neuzatvoril žiadnu
zmluvu o pôžičke s C. Ď. N. XX.XX.XXXX (mimochodom bol som pracovne v U. vtedy) ani žiadnu inú
pôžičku.“ 2/ „Tým pádom mi nič nebolo odovzdané - vyplatené.“ 3/ „Dlh mňa voči C. Ď. je teda 0 euro.“
Ako poznámku uviedol, že „dňa 25.09.2015 údajne (lebo som bol v U.) G. R. požičala sumu 12.000,-
EUR od C. Ď. v mojom mene, ale ja som o tom nevedel a nič mi nik nedal.“

16. Na pojednávaní konanom dňa 07.09.2018 právna zástupkyňa žalovanej predložila súdu listinný
dôkaz - Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2014, ktorým
bol obvinený D. H., t. j. svedok v tomto konaní, ktorý odpovedal na otázky súdu v zmysle uznesenia
Okresného súdu Žilina v tejto veci, ktorý bol uznaný za vinného z prečinu podvodu na tom skutkovom

základe, že v pobočke Poštovej banky si od H. G. požičal finančnú hotovosť vo výške 800,-Eur pod
zámienkou vyplatenia dlhov nebankovým subjektom, následne pred obchodným domom Tesco dňa
18.09.2013 si požičal ďalších 800,-Eur pod zámienkou vyplatenia dlhov nebankovým subjektom s tým,
že peniaze jej vráti, keď sa zlepší jeho finančná situácia, avšak doposiaľ finančné prostriedky nevrátil,nereagoval na telefonické, ani písomné kontakty od menovanej, pričom už v čase požičiavania si
peňazí vedel, že finančné prostriedky nevráti a tieto použil na vlastnú potrebu, čím poškodenej spôsobil
škodu vo výške 1.600,-Eur. Týmto listinným dôkazom chcela preukázať, že svedok D. H. v odpovedi

na otázky uvedené uznesením súdu uviedol nepravdivé informácie a jedná sa o osobu, ktorá takým
spôsobom ako žalovanú priviedol do omylu, priviedol do omylu aj iné poškodené osoby presne tým
istým spôsobom pod rúškom iných zámienok a vyplatenia svojich dlhov si požičiava peniaze, ktoré
potomnevraciaatýmtolistinnýmdôkazompreukazovalaajokolnosti,ktorépreukazovalaužvpísomnom
odpore žalovaná, že D. H. takýmto spôsobom si vysporadúva svoje predchádzajúce dlhy a záväzky,

ale tým, že svoje nové záväzky potom nevysporiadava, čím privádza tretie osoby do omylu. Týmto
spochybnila aj dôveryhodnosť odpovede svedka D. H. zo dňa 28.05.2018 na položené otázky súdu.

17. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že predmetom sporu je vrátenie
pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej na základe zmluvy zo dňa 25.09.2015, jedná sa o písomný
dvojstranný právny úkon, ktorý je právne perfektný. Žalovaná pôžičku žalobcovi vrátila len čiastočne,

nesplatený zostatok predstavuje žalovanú sumu 10.500,-EUR. V rámci procesnej obrany zaujala
žalovaná stanovisko, že tento právny úkon je simulovaný, nakoľko sa jednalo o pôžičku, ktorá mala
byť určená pre Petra Valla. Sama navrhla ako svedka D. H., ktorý vo svojej odpovedi, v písomnej
odpovedi súdu jednoznačne zaujal stanovisko, že on žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrel.
V danom prípade teda nebolo tu udelené žiadne splnomocnenie, aby žalovaná konala v mene D. H., pri

aplikácií ustanovenia §-u 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepochybné, teda že sa jedná o úkon,
ktorý vykonala samotná žalovaná. Je zarážajúce, že v rámci procesnej obrany sa žalovaná neštítila ani
toho, aby nahovorila svojho priateľa pána F.a na svedeckú výpoveď, pričom pri porovnaní výpovede
žalovanej a svedka F. sú značné rozdiely napr. v tom, že žalovaná tvrdila, že peniaze - časť sumu
5.400,- EUR, ktorá mala slúžiť na zaplatenie pôžičky F., odovzdala F. ona, na druhej strane svedok F.

potvrdil na pojednávaní 20.10.2017, že jemu osobne odovzdal tieto peniaze H., to znamená aj medzi
žalovanou a ňou navrhnutým svedkom sú značné rozpory vo svedeckej výpovedi. Tak isto svedok F.
uviedol, že vie o existencii vzťahu medzi žalovanou a H., a že vlastne táto pôžička bola určená pre H.,
čo sa nejakým spôsobom nepotvrdilo a teraz je na zváženie po prekonzultovaní so žalobcom, že či sa
v danom prípade nejedná o trestný čin krivej výpovede podľa §-u 346 Tr. zákona zo strany pána F.. Čo

sa týka predloženého dôkazu na pojednávaní dňa 07.09.2018, ten právny zástupca žalobcu považoval
za absolútne irelevantný. Trestný rozkaz sa netýka tejto veci, namietať svedka - dôveryhodnosť svedka,
ktorého navrhla sama protistrana, sa mu zdalo až určitým spôsobom absurdné. Práve naopak tento
trestný rozkaz evokuje u žalobcu, či nemá postupovať tak isto ako postupovala táto pani, to znamená,
či v danom prípade konanie žalovanej nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu podvodu, pretože peniaze

si požičala a peniaze nevrátila. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam v rámci dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, a to hlavne teda tou listinou - zmluvou o pôžičke peňazí, že nárok
žalobcu, tak ako je uplatnený v žalobe zo dňa 28.11.2016, je plne dôvodný a na základe uvedených
skutočností navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 10.500,-
EUR spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.500,- EUR od 29.10.2016 do zaplatenia

a súčasne aby bola zaviazaná k náhrade trov konania vo výške 100 %. Právna zástupkyňa žalovanej vo
svojej záverečnej reči uviedla, že žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal
žalovanej k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Mala za to, že žaloba nie je dôvodná. Ako už uvádzali
v tomto konaní, mali za to, že nie je daná pasívna legitimácia žalovanej v tomto spore, a to vzhľadom na
tie skutočnosti, že žalovaná namietala uzavretú zmluvu o pôžičke ako simulovaný právny úkon. Tomuto

tvrdeniu žalovanej nasvedčuje aj sms komunikácia medzi žalobcom a žalovanou. Je zrejmé, že žalobca
a žalovaná sa poznali a žalovaná danú pôžičku od žalobcu prevzala práve preto, aby boli vyplatené
dlhy D. H., táto okolnosť bola žalobcovi známa, čo je jednoznačne preukázané sms správami. Žalobca
tieto sms správy nepoprel, ani nevyvrátil ich dôveryhodnosť žiadnym spôsobom, ani na vyvrátenie ich
dôveryhodnosti neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by žiadal v tomto smere vykonať. Mali preto za to, že

táto sms komunikácia medzi žalobcom a žalovanou, nie je medzi stranami sporu tým pádom sporná.
Jednoznačne bolo teda preukázané z sms komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, že žalobca vedel,
že tieto peniaze boli poskytnuté osobe D. H., a nie pre žalovanú. Čiže žalovaná nemala žiaden zámer,
ani dôvod, ani úmysel požičať si peniaze od C. Ď., ale tak ako opísala žalovaná v podanom odpore a
ako tvrdila aj počas priebehu tohto konania, tento účel pôžičky bol v prospech tretej osoby, a tou je D. H..

Tomuto nasvedčujú aj výpovede svedkov, či už M. I. alebo F. F., nezastávali ten názor, že by na strane
svedka alebo na strane žalovanej bol úmysel priviesť do omylu žalobcu i vzhľadom k tomu, že žalobca
vedel, aký je vlastne ten skutkový stav a pre aký účel, pre akú osobu sa táto pôžička poskytuje. Je to
zrejmé aj z toho, že žalobca nepoprel, že by v predchádzajúcom období, a to začiatkom roku 2015, a to ajdňa22.09.2015,toznamená3dnipreduzavretímpôžičkymubolinajehoúčetalebovpredchádzajúcom
období tak, ako je uvedené na strane 4 odporu poskytnuté finančné prostriedky od žalovanej, ktorá
vlastne týmto vysporadúvala od D. H.. Vlastne v nadväznosti na tento spôsob poskytovania finančných

prostriedkov D. H. nasledovala o 3 dni aj pôžička, ktorá je predmetom tohto konania. Mali za to, že nebol
tu preukázaný prejav vôle na strane žalovanej byť dlžníkom ako dlžník na strane v zmluve o pôžičke,
tým pádom pre túto absenciu prejavu vôle, nie je možné hovoriť o právne perfektnom právnom úkone
ako zmluve o pôžičke, a tým pádom nie je daná ani jej pasívna legitimácia v tomto konaní. Z uvedených
dôvodov preto žiadali, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania najmä vyjadreniami žalobcu, žalovanej, prednesmi
právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä
Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 25.09.2015, výsluchom svedkov F. F., M. I. a písomnou svedeckou
výpoveďou D. H. ako aj celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

19. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy
10.500,- EUR titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku
vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa

požadovať vrátenie pôžičky.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy
sú najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o

pôžičkejenevyhnutnýkonsenzuszmluvnýchstránaakonáhlejezmluvanazákladenávrhuajehoprijatia
uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak
až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou
povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.

22. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

23. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže
odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.

24. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že strany sporu uzavreli písomnú Zmluvu o pôžičke
peňazí zo dňa 25.09.2015, ktorej podpisy úradne overili pred Notárskym úradom C.. K. Š. E. E. H. Ž.
dňa 25.09.2015 a k reálnemu odovzdaniu sumy 12.000,- EUR došlo dňa 25.09.2015, čo bolo potvrdené
výpoveďou oboch strán sporu. Teda medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky, žalovanej vznikol
záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

Žalovaná popierala, že by uzavrela predmetnú zmluvu za účelom poskytnutie finančnej hotovosti vo svoj
prospech. Naopak tvrdila, že predmetná pôžička bola uzatvorená pre D. H. na splatenie jeho dlhov a
záväzkov. Túto skutočnosť sa snažila preukázať svedeckými výpoveďami F. F., M. I. ako aj samotného D.
H., v prospech ktorého mala byť pôžička poskytnutá. Vypočutí svedkovia ako F. F. K. M. I. neboli prítomní
pri uzatváraní predmetnej pôžičky, informácie o poskytnutej pôžičke a jej výške ako aj v prospech koho

mala byť poskytnutá im boli sprostredkované od samotnej žalovanej, pričom pri porovnaní výpovede
žalovanej a svedka F. sú značné rozdiely napr. v tom, že žalovaná tvrdila, že peniaze - časť sumu 5.400,-
EUR, ktorá mala slúžiť na zaplatenie pôžičky F., odovzdala F. ona, na druhej strane svedok F. potvrdil na
pojednávaní 20.10.2017, že jemu osobne odovzdal tieto peniaze H., to znamená aj medzi žalovanou aňou navrhnutým svedkom sú značné rozpory vo svedeckej výpovedi. Z písomnej svedeckej výpovede D.
H. vyplynulo, že dňa 25.09.2015 neuzatvoril žiadnu zmluvu o pôžičke s C. Ď., pretože bol vtedy pracovne
v U. a neuzavrel ani žiadnu inú pôžičku, a preto mu nič nebolo odovzdané - vyplatené. Jeho dlh voči

C. Ď. predstavuje 0 euro. Vo svojej písomnej výpovedi uviedol, že údajne dňa 25.09.2015, keď bol v
U. žalovaná - G. R. požičala sumu 12.000,- EUR od C. Ď. v jeho mene, ale on o tom nevedel a nič
mu nik nedal, to znamená aj medzi žalovanou a ňou navrhnutým svedkom D. H. sú značné rozpory vo
svedeckej výpovedi. Žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku do dohodnutej doby, svoj záväzok
splnila len čiastočne a žalobcovi zaplatila 1.500,- EUR a keďže súd nemal v konaní preukázané, že

by žalovaná dlžnú sumu uhradila, preto žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu istiny vo výške
10.500,- EUR vyhovel. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje
z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaná na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla
výsluchsvedkov,ktorímaliinformácieoposkytnutejpôžičkelensprostredkovaneodsamotnejžalovanej,
resp. v ich vzájomných výpovediach boli značné rozpory a súd poukazuje najmä na svedeckú výpoveď

Petra Valla navrhnutého žalovanou, v prospech ktorého mala byť pôžička poskytnutá a ktorý poskytnutie
akejkoľvek pôžičky od žalobcu prostredníctvom žalovanej v celom rozsahu poprel. Pokiaľ ide o priloženú
sms komunikáciu, o ktorú žalovaná opierala svoje tvrdenia na preukázanie pôžičky pre D. H., súd
poukazuje, že táto sms komunikácia je nejasná a nejednoznačná, vôbec z nej nevyplýva, že by malo
ísť práve o spornú poskytnutú pôžičku vo výške 12.000,- EUR a že práve táto pôžička bola poskytnutá

pre D. H..

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1. februára 2013) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku v lehote najneskôr do 28.10.2016, vznikol
žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na
úroky z omeškania splnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným

predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť.

29. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania neuhradením dohodnutej jednorazovej platby

najneskôr do 28.10.2016, tak žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 (výška úrokov bola 5 % + základná sadza ECB: 0,00 %), ktoré si
uplatnil od 29.10.2016 do zaplatenia, t. j. vo výške 5 % ročne zo sumy 10.500,- EUR od 29.10.2016 do
zaplatenia, a preto súd aj v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko

tento bol v konaní plne úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.