Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212893
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712212893.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Chovanka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 703,19 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou
EX 13682/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/567/2012-11
zo dňa 31.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 11.07.2012 domáha vykonania
exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR
03980/11 zo dňa 31.05.2011. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy
703,19eurspolusozmenkovýmúrokom0,25%dennezosumy703,19eurod03.02.2011dozaplatenia,
zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 703,19 eur od 21.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo
výške 254,08 eur. Keďže povinný po vydaní rozhodcovského rozsudku oprávnenému nárok priznaný

rozhodcovským súdom dobrovoľne neplnil, oprávnený pred súdnym exekútorom spísal do zápisnice
návrh na vykonanie exekúcie.

3. Základným právnym rámcom nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok
veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným
a povinným dňa 12.05.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“).

4. Súd z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný zabezpečili záväzkový
vzťah, ktorý medzi nimi vznikol, blankozmenkou vystavenou dňa 12.05.2010. Ďalej z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že účastníci sa prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy uzavretej
v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere, dohodli, že všetky ich vzájomné spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú

z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenejzmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom,
ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

5. Okresný súd posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský v zmysle
§ 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení
spotrebiteľavzmysle§52ods.4Občianskehozákonníka.Okresnýsúdkonštatoval,žesúčasťouobsahu
záväzku zmluvných strán z úverového vzťahu bez ohľadu na dohodu zmluvných strán a bez ohľadu

na kódex, podľa ktorého bola zmluva uzavretá, sú právne normy, ktoré boli prijaté Európskou úniou za
účelom ochrany spotrebiteľa. Poukázal predovšetkým na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

6. Súd prvej inštancie aj bez návrhu skúmal, či zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli
dňa 12.05.2010 neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky z hľadiska prijatých zákonných kritérií,

pričom zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu dohody o vyplnení zmenky integrovanej v bode 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. V rámci prieskumnej
právomoci zverenej súdu ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní svoju pozornosť
zameral okrem iného aj na to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

7. Okresný súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je obsiahnutá v bode 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá v kontexte
posudzovaného právneho vzťahu v rozpore s ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka požaduje
od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Obsahom

súdneho spisu je zmenka, ktorou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal remitentovi zaplatiť okrem
zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne do zaplatenia. Táto odplata podstatne prevyšuje
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Pri posudzovaní predmetného zmluvného
ustanovenia vychádzal súd z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku
dlžníka z úverovej zmluvy, tak ako je uvedené v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Poukázal na to, že dohoda o vyplnení zmenky nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne, čo
zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere. S obsahom a konkrétnym znením tejto dohody mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa až pri uzatváraní zmluvy o úvere, pričom jej jednotlivé ustanovenia nemohol ovplyvniť. Takýmto
spôsobom mohol veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby táto výška bola

preskúmateľná, čo možno považovať za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. V zmysle
dohody o vyplnení zmenky v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany spotrebiteľa došlo k
vyplneniu zmenky veriteľom ako remitentom a k úročeniu zmenkovej sumy zmenkovým úrokom 0,25
% denne. Podľa názoru súdu uvedené zmluvné dojednanie je výslovne nekalé, pretože jednak nie
je zrejmé, z čoho pozostáva zmenková suma, jednak z predloženej zmluvy súd žiadnu dohodu o

zmenkovom úroku nezistil.

8. Na základe zisteného, súd prvej inštancie plnenie, ktoré bolo oprávnenému priznané rozhodcovským
rozsudkom, považoval za nezákonné a odporujúce dobrým mravom. Konštatoval, že skutočnosť, aby
nekalé zmluvné podmienky nezaväzovali spotrebiteľov ako slabšiu stranu v právnom vzťahu vyplýva

nielen zo zákona, ale je uznaná prevažnou väčšinou spoločnosti, tvoriacu základ hodnotového poriadku
spoločnosti. Rozhodcovskému súdu vytkol, že nevenoval pozornosť tomu, aký charakter má právny
vzťah medzi účastníkmi konania a uspokojil sa s tým, že mu bola predložená splatná zmenka, na
podkladektorejpriznaloprávnenémuplnenie.Opomenultakzásadnúskutočnosť,žemedzioprávneným
a povinným bol uzavretý spotrebiteľský správny vzťah a predložená zmenka je len zabezpečovacím

inštitútom, ktorého účelom je prinútiť dlžníka plniť dlh riadne a včas. Následne, bez zodpovedajúcich
záverov priznal sankčné plnenia v rozpore s príslušnými ustanoveniami európskeho a vnútroštátneho
európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale s dobrými mravmi.

9. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že exekučným titulom priznané plnenie je v rozpore

so zákonom, teda je právom nedovolené a je aj v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.10. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že súd
prvého stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a v jeho nadväznosti zákon

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však

musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

12. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal inú procesnú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu s možnými relevantnými následkami
považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné
a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k
záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením
podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa a v tomto smere
nevykonal dokazovanie. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie súdu založené na konštatovaní,
ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní.

13. V danej veci podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení,
keď exekučný titul posudzoval aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokanie ohľadne
nesúladu exekučného titulu so zákonom. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať
prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody

neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 87/04.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

15. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 31.08.2012 a odvolanie oprávneného bolo doručené
Okresnému súdu Zvolen dňa 11.10.2012, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

16. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

18. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.07.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 20.08.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

19. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pod spis.
značkou SR 03980/11 zo dňa 31.05.2011, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť žalobcovi sumu
703,19 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 703,19 eur od 03.02.2011 do
zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 703,19 eur od 21.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške 254,08 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre

vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 12.05.2010 a blankozmenka vystavená dňa 12.05.2010, ktorou si účastníci zabezpečili svoj
záväzkovoprávnyvzťah. Nakoľkosipovinnýriadneneplnilsvojupovinnosťzozmluvyoúvere,dlhsastal
splatný v celku dňa 03.02.2011. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 14.03.2011
zmenku povinného a na základe takto vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.

Súd prvej inštancie následne v napadnutom uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľné rozhodnutie, nakoľko
v rozhodcovskom rozsudku priznané plnenie na základe zmenky vyplnenej na základe neplatného
ustanoveniazmluvy,akoajplnenieúrokovjevrozporesdobrýmimravmiazáväznýmiprávnyminormami
Európskej únie (vrátane vnútroštátnych) prijatých na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal súd prvej inštancie prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 12.05.2010 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

28. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného

ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie

druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli
dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

29. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK účinného do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

30. Ustanovenie § 45 ods. 2/ ZoRK účinného do 31.12.2014 priamo ukladá v prípadoch vymenovaných
v § 45 ods. 1/ ZoRK aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku, ale zákonodarca právnou

úpravou platnou do 31.12.2014 upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom
nevymohlo v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom.

31. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie posudzovať splnenie zákonom

stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním
exekúcie, je zrejmé, že okresný súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj
skúmaním spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, právomocou
rozhodcovského súdu ich vzájomný spor rozhodnúť a zároveň bol správny jeho postup, keď skúmal
dohodu o vyplnení zmenky zabezpečujúcej splnenie povinnosti dlžníka z tohto právneho vzťahu, keďže

ide o ustanovenie integrované do obsahu spotrebiteľskej zmluvy jeho včlenením do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru.32. Napriek tomu však odvolací súd po preskúmaní veci nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne. Postupom súdu, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých
zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých odplát za poskytnutie úveru a peňažných

plnení sankčného charakteru, konkrétne zmenkového úroku v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka
zo zmluvy o úvere a ich súladu s dobrými mravmi došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, keď
kritérium dobrých mravov aplikoval súd len na oprávneného ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžník,
resp. povinný, ktorému bol úver skutočne poskytnutý, tento nevrátil.

33. Odvolací súd považoval za potrebné k záveru súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok
zaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréodporuje,okreminéhoajdobrýmmravom
uviesť, že na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
mal exekučný súd do 31.12.2014 právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného
práva, a teda preskúmať aj jeho materiálnu správnosť, a to v zmysle § 45 ZoRK. Pri preskúmaní
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom postupom podľa ustanovenia 45 ods. l písm.

c/ zákona č. 244/2002 Z. z. súd musel vychádzať zo znenia tohto zákonného ustanovenia a posudzovať
nedovolenosť plnenia a jeho rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský
rozsudok povinného zaväzuje.

34. Odvolací súd je toho právneho názoru, že extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK by

nemala byť zneužívaná ako ďalšia inštancia prieskumu rozhodcovského rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 3728/2011, zo dňa 9. mája
2012, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod č. 100/2012,
v ktorom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „za „nedovolené“ možno považovať plnenie,
ktoré nie je aprobované vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len niektorým

subjektom, najmä štátu alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu (napr. strelné
zbrane, drogy, nerastné bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť dispozície s
nimi obmedzená alebo vylúčená. Uvedené znamená, že „nedovolené plnenie“ je spojené s predmetom
záväzku, a teda s plnením žalovanej strany a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon práva na
požadované plnenie pre rozpor s dobrými mravmi nepovolený“.

35. Dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o
rozhodcovskom konaní mal preto súd posudzovať z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom
peňažné plnenie, na ktoré bol povinný zaviazaný je dovolené a neodporuje dobrým mravom.

36. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa
§ 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

37. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný
titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a
materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).