Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217727
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111217727.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov - 1/ P. X., nar. X.
Q. XXXX, a 2/ F. X., rod. S., nar. XX. Z. XXXX, bytom XXX XX S., G. XX, zastúpených JUDr. Františkom
Vavračom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej Y. G., rod. S., nar. XX. N.
XXXX, bytom XXX XX S., G. XX, zastúpenej JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, 974 01 Banská
Bystrica, Nám. SNP 13, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/139/2011- 191 zo dňa 11. 04. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 04. 2017 č. k. 10C/139/2011 - 191 v prvom

výroku, v ktorom súd uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 1.178,-
Eur potvrdzuje .

II. Výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

III. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť

zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 1 178 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedeným rozsudkom
pokračoval súd v konaní, keď predtým medzitýmnym rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
k nehnuteľnosti v katastrálnom území S. vedenej na LV č. XXX ako parc. č. KN XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobcov. Medzitýmny rozsudok bol
potvrdený aj odvolacím súdom. Predmetom konania ostalo určenie výšky náhrady, ktorú sú žalobcovia
povinní vyplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k

záveru, že všeobecná (trhová) cena pozemku, ku ktorému bolo v tomto konaní zrušené spoluvlastníctvo
strán, predstavuje sumu 25 € na m2. Zo stanoviska Obce S. vyplynulo, že ňou predložená tabuľka
jednotlivých druhov pozemkov v obci vychádza zo zákona a nezodpovedá miestnemu trhu s pozemkami.
Zo žalovanou predložených odhadov realitných kancelárii, najmä stanoviska realitnej kancelárie o cene
konkrétneho pozemku vyplynulo, že trhová cena predmetného pozemku je 25 € za m2. Preto súd uložil
žalobcom zaplatiť žalovanej na vyrovnanie primeranú náhradu v sume 1 178 € (47,125 m2 x 25 €).
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že v konaní

čiastočne uspeli obe strany (žalobcovia v časti prikázania pozemku do ich vlastníctva a žalovaná v časti
o určenie výšky primeranej náhrady).2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, navrhli
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, znížiť náhradu a zároveň im priznať náhradu trov konania.
Nesúhlasia s výškou vyrovnania žalovanej vo výške 1 178 €. Podľa ich názoru, pokiaľ mal súd k

dispozícii vyjadrenia viacerých realitných kancelárii o všeobecnej cene pozemku v obci, ide o všeobecný
predpoklad, ktorý mal byť braný do úvahy v súvislosti s konkrétnym miestom, konkrétnymi pomermi
daného terénu, ako aj celkovou situáciou, ktorá závisí od uvedených skutočností. Celý pozemok je v
strmom kopcovitom teréne, viac ako štvrtinu pozemku tvorí neprístupné, niekoľko metrov trčiace bralo,
ktorého využitie je nulové. Dom aj príslušenstvo je v stromom kopcovitom teréne. Za tejto situácie

je neprimerané uplatňovať všeobecnú cenu podľa všeobecných podkladov realitných kancelárií. Je
rozdiel, či ide o stavebný pozemok na rovine v prostredí slnečného svitu v prevažnej časti dňa, alebo
pozemok, ktorého niektoré časti sú úplne neprístupné, nevyužiteľné, niektoré len ťažko dostupné pre
strmosť a neprimerané prevýšenie a tiež motorovým vozidlom nedostupné. To malo byť odlíšené a
do úvahy nemala byť braná horná hranica stanovenej všeobecnej ceny, ale dolná hranica, prípadne
nižšia vzhľadom na zreteľné okolnosti známe súdu z vykonanej ohliadky, na ktorej bola posudzovaná

otázka reálnej deľby. Poukazujú na samotnú žalobu, v ktorej žalobcovia uvádzali, že obec predávala
pozemok za účelom parkovania za 1,4 € za m2, čiže táto suma hovorí o reálnych pomeroch v obci a nie
o formálnom posudzovaní všeobecnej ceny bez zohľadnenia prístupu a využiteľnosti pozemku. Preto
úvahy o všeobecnej cene prevzaté z vrchnej hranice pokladov poskytnutých realitnými kanceláriami
považuje za neprimerané, ignorujúc materiálne poňatie reálnych úžitkových možností využitia pozemku.

Okrem toho napádajú výrok o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodu, že žaloba vychádzala z
predpokladu nemožnosti reálnej deľby, žalovaná tvrdošijne trvala na takejto možnosti, aj keď bola
vylúčená. Rozsiahle dokazovanie vrátane ohliadky, rozhodovanie odvolacích súdov dali za pravdu
prístupu žalobcov, čo treba jednoznačne považovať za úspech vo veci. Pokiaľ súd následne rozhodoval
o vyrovnaní za takéto zrušené spoluvlastníctvo, plnil si len svoju zákonnú povinnosť, aby v jednom

konaní došlo k zrušeniu spoluvlastníctva jeho vyporiadaniu. Určujúcim pre výrok o náhrade trov konania
nie je samotný fakt, že zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva je judiceum duplex, teda je
to konanie v prospech obidvoch účastníkov, pri ktorom súd nie je viazaný návrhom žalobcu, dôležité
je to, či spôsob zrušenia spoluvlastníctva, ktorý požadoval žalobca, bol reálny a či proti tomu strana
zbytočne presadzovala reálnu deľbu za situácie, ktorá bola úplne vylúčená. Toto považuje za potrebné

posudzovať ako úspech vo veci a preto súd nemohol rozhodnúť výrokom, že žiadna strana nemá právo
na náhradu trov konania. Takýto záver je v rozpore s judikatúrou, ktorá sa týka definovania úspechu vo
veci a priznania náhrady trov konania. Domáhali sa zmeny tak, ako uviedli vo výroku odvolania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje buď odvolanie odmietnuť podľa

§ 386 písm. d) CSP, alternatívne rozsudok súdu prvej inštnancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP. Odvolanie žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodné, podľa názoru žalovanej nespĺňa
náležitosti podľa § 363 CSP, jednak z dôvodu absencie vymedzenia odvolacích dôvodov, ako aj z
dôvodu neurčitosti samotného odvolacieho návrhu. Tvrdí, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne
odvolacie dôvody a preto nemožno vymedziť rozsah v akom by sa mal odvolací súd podaným

odvolaním zaoberať a tiež správnosť/nesprávnosť akých odvolacích dôvodov by mal posudzovať. Preto
je potrebné odvolanie žalobcov odmietnuť. Za neurčitý považuje tiež samotný odvolací návrh, keďže
navrhujú rozhodnutie zmeniť a náhradu znížiť a zároveň priznať náhradu trov konania. Nie je zrejmé
akého rozhodnutia sa vlastne žalobcovia v rámci odvolacieho konania domáhajú. Neurčitý je aj návrh
zmeny rozhodnutia o trovách konania. Pokiaľ by sa odvolací súd s touto argumentáciou nestotožnil a

náležitosti podaného odvolania by považoval za splnené, poukazuje na to, že v priebehu vykonávania
dokazovania pred súdom prvej inštancie boli žalobcovia v otázke preukazovania týchto skutočností
a predkladania dôkazov nanajvýš pasívni, hoci žalobný návrh podávali oni. Ani na pojednávaní dňa
11. 04. 2007, na ktorom bolo rozhodnuté v tejto veci, sa ani žalobcovia ani ich právny zástupca
nezúčastnili bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Pritom žalobcovia v celom doterajšom priebehu súdneho

konania nepredložili súdu žiaden dôkaz k otázke preukázania výšky náhrady za prípadné vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva s výnimkou ich všeobecného tvrdenia uvedeného v podanej žalobe, podľa
ktorého výška náhrady má zodpovedať v sume 1,40 € za m2. Na druhej strane práve žalovaná súdu
predložila stanoviská viacerých realitných kancelárií s cieľom zistenia a preukázania objektívnej ceny
pozemkov rovnakého druhu v danej lokalite. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovanej

v tejto otázke, vychádzajúc z ňou predložených dôkazov, došlo tak predovšetkým z dôvodu pasivity
žalobcov a tým spojenému neuneseniu dôkazného bremena. Rozhodnutie v uvedenej časti považuje
za vecne správne a námietky žalobcov za nepreukázané a vyslovene účelové. Za nepravdivé označuje
aj tvrdenia žalobcov, že v prípade pozemku malo ísť o pozemok v strmom kopcovitom teréne. Tátoskutočnosťjenepravdiváužztohodôvodu,ženauvedenompozemkujepostavenýdom,ktorýby,pokiaľ
by išlo o skutočne tak strmý terén, ako popisujú žalobcovia, ani nebolo možné postaviť, či následne
užívať. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov o údajnom nedostatku slnečného svitu. K predmetnému

pozemku je tiež zabezpečená bezproblémová dostupnosť motorovým vozidlom, dokonca z dvoch strán.
Za nesúvisiace považuje poukazovanie na údajné parametre jej susediaceho pozemku, nakoľko pri
stanovovaní všeobecnej hodnoty sporného pozemku sa nijakým spôsobom nevychádzalo z ceny tohto
jej pozemku. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania, aj v tejto časti rozhodol súd
správne a zákonne. Je evidentné, že v konaní dosiahli čiastočný úspech žalobcovia 1/ a 2/ v otázke

spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou reálnej deľby a naopak, žalovaná mala
úspech v časti určenia výšky priemernej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Z pohľadu rozhodovacej
povinnosti súdu pritom tieto časti nepochybne od seba nemožno oddeliť, preto pri rozhodovaní o
trovách konania je potrebné posudzovať výsledok súdneho rozhodnutia v oboch spomínaných častiach
komplexne. V ďalšom odmietla tvrdenie resp. úvahy žalobcov o predlžovaní súdneho konania zo
strany žalovanej, či akomsi šikanóznom bránení jej práva. Takýto záver nemožno v žiadnom prípade

akceptovať, bol by v hrubom rozpore s právami sporovej strany na spravodlivý súdny proces a nemožno
ho akceptovať v súvislosti s prípadným rozhodovaním súdu o trovách konania.

4. V replike k podanému vyjadreniu žalovanej žalobcovia prostredníctvom splnomocneného advokáta
navrhli, aby odvolací súd rozhodol podľa ich odvolacieho návrhu a priznal im náhradu trov odvolacieho

konania. K nesplneniu náležitostí vymedzenia odvolacích dôvodov uvádzajú, že každé podanie podľa
§ 124 ods. 1 CSP súd posudzuje podľa jeho obsahu. Z odvolania je zreteľná skutočnosť, že námietka
smeruje k skutkovým zisteniam súdu vo vzťahu ku konfigurácii pozemku, ktorý je predmetom konania,
vo vzťahu k pomerom k prístupnosti kvality užívania jednotlivých jeho častí. To znamená, že všeobecné
zistenie súdu o formálnom posudzovaní niekoľkých realitných kancelárií dali do vzťahu s konkrétnymi

zisteniami charakterizujúcimi tento pozemok tak, ako boli zistené pri ohliadke, obsah týchto námietok
možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) v spojení s písm. h) CSP a to preto, že
hoci súd má k dispozícii všetky relevantné skutočnosti ohľadne charakteristiky predmetného pozemku,
pri úsudku právneho posúdenia o výške náhrady za zrušenie spoluvlastníctva zobral do úvahy len
formálne potvrdenia z realitných kancelárií. Z podaného odvolania je zrejmý dôvod, pre ktorý odvolatelia

spochybňujú záver súdu o tejto otázke. Vo vzťahu k pochybnosti o neexistencii určitého dôvodu k výroku
o náhrade trov konania, že neuviedli či trovy majú byť priznané žalobcovi 1/, 2/ alebo žalovanej, označuje
námietku za nedôvodnú, z kontextu uvedených dôvodov je zrejmé, že sa domáhajú rozhodnutia o
náhrade trov konania vo svoj prospech, keďže podrobne rozobrali, prečo by tak malo byť. Druhou
skutočnosťou - námietka neurčitosti odvolacieho návrhu, lebo žalobcovia uviedli len potrebu „náhradu

znížiť“, uvádza právny zástupca žalobcov, že je tomu tak preto, lebo súd založil svoje rozhodnutie len
na tom dôkaze, ktorými boli vyjadrenia realitných kancelárií. Do úvahy mala byť braná aj konkrétna
realita „kvality pozemku zo všetkých tých hľadísk, ktoré môžu mať vplyv na určenie ceny konkrétnej
súvislosti na daný pozemok“. Tieto dôkazy sa v spise nachádzajú a preto úsudok súdu mal obsahovať a
brať do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti charakterizujúce konkrétny pozemok vo vzťahu k úvahe

o výške náhrady. Bez toho má úvaha súdu znaky arbitrárnosti a ide o vadu nesprávneho právneho
posúdenia. Pokiaľ súd tieto odvolacie dôvody uzná ako relevantné, bude tu nepochybne priestor na
zmenu rozhodnutia.

5. Žalovaná v duplike opätovne navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 386 psím. d) CSP podané

odvolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol z dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu.
Inak zotrváva na návrhu na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku tak, ako to bolo uvedené vo
vyjadrení zo dňa 07. 06. 2017.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“)

preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, konaniu, ktoré mu predchádzalo a
obsahom odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je

správnyakovovýrokovejčastitakajvčastiodôvodnenia.Spoukazomnaust.§387ods.2CSP,odvolací
súd si dôvody rozhodnutia v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.8. Ako je zrejmé, napadnutým rozsudkom rozhodoval súd už len o primeranej náhrade za odstupujúci
podiel. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcov v odvolaní, že pri vyporiadaní pri
určení primeranej náhrady nebral súd do úvahy „materiálne poňatie reálnych úžitkových možností

využitia pozemku“ a vychádzal len zo všeobecnej ceny prevzatej z vrchnej hranice podkladov
poskytnutých realitnými kanceláriami. Aj podľa súdnej praxe za primeranú náhradu treba považovať
„hodnotový ekvivalent“ vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/3811/2008, tiež obdobie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Cdo/18/2000). Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeraná náhrada
podľa ust. § 142 ods. 1 OZ sa určuje zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú
by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pri stanovení výšky primeranej náhrady sa vychádza zo
stavu nehnuteľnosti v dobe zrušenia spoluvlastníctva a z jej ceny v čase vyporiadania.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania
dospel k záveru, že všeobecná cena pozemku, ku ktorému bolo v konaní zrušené spoluvlastníctvo
sporových strán, je 25 € za m2. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko obce S. a uviedol, že z tohto
vyplýva, že predložená tabuľka cien jednotlivých druhov pozemkov vychádza zo zákona a nezodpovedá
miestnemu trhu s pozemkami, v stanovisku obce S. zo dňa 07. 02. 2017 je uvedené, že trhové ceny

pozemkov si jednotlivci stanovujú dohodou a túto informáciu poskytnúť nevedia (rozumej obec S. nevie
poskytnúť túto informáciu ohľadne trhovej ceny v obci). Ďalej súd dostatočne jasne uviedol, z akých
dôkazov vychádzal pri určení všeobecnej trhovej ceny pozemku 25 € za m2 (v ods. 6, 7, 8 a 13
napadnutého rozsudku).

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že obe sporové strany mali záujem získať do svojho vlastníctva predmetný
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, konkrétne pozemku zapísaného na LV č. XXX v k. ú. S.,
ide o pozemok KN parcela registra C č. XXX o výmere XXX m2, ako druh pozemku je uvedený
zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia 16 (pozemok, na ktorom je postavená nebytová
budova označená súpisným číslom) a pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Pri určovaní

primeranej náhrady sa vychádza z hodnoty celého pozemku a nie len tej časti, ktorú žalobcovia označujú
ako pozemok, ktorý je čiastočne neprístupný, nevyužiteľný, ťažko dostupný motorovým vozidlom (resp.
podľa tvrdenia v odvolaní nedostupný).

11. Pravdou je, že súd prvej inštancie za primeranú náhradu určil hornú hranicu ceny z podkladov, z

ktorých čerpal túto informáciu. Odvolací súd však v tomto nevidí žiadne pochybenie a akcentuje na tú
skutočnosť, že ako žalobcovia tak aj žalovaná prejavili záujem získať tento podiel na nehnuteľnosti zo
svojho výlučného vlastníctva, čo v konečnom dôsledku už samo o sebe znamená, že aj pre sporové
strany, napriek uvádzaným nedostatkom tohto pozemku, má pre nich nie zanedbateľnú hodnotu. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že primeraná cena za m2 predmetného pozemku je 25 €,

teda na hornej hranici ceny, za akú sa obdobná nehnuteľnosť v uvedenom čase vyporiadania predávala,
treba toto rozhodnutie akceptovať a považovať za vecne správne.

12. Pokiaľ ale ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, odvolací súd toto
rozhodnutie nepovažuje za správne, odvolanie žalobcov v tomto smere akceptuje a preto rozhodnutie

vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP žalobcom ako úspešnej sporovej strane priznal náhradu prvoinštančného konania v
celom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vo veci samej boli
žalobcovia úspešnou sporovou stranou. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je jednym
súdnym konaním a pod vyporiadaním spoluvlastníctva je potrebné rozumieť aj určenie primeranej

náhrady za ustupujúci podiel. V súdenej veci je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že súd rozhodol
spôsobom, ktorý navrhli žalobcovia, to znamená, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť
prikázal do spoluvlastníctva žalobcov, pritom žalovaná sa v konaní bránila, bezúspešne navrhovala
iný spôsob vyporiadania. Za takejto situácie je potom dôvodné, aby súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa zásady plného úspechu žalobcov v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací

súd nepovažuje za správny a udržateľný názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli obe sporové
strany rovnako úspešné v konaní, s prihliadnutím na to, že žalobcovia navrhovali oveľa nižšiu cenu ako
primeranú náhradu a opätovne zdôrazňuje, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
teda aj určení primeranej náhrady ide o jedno súdne konanie. V tom, že súd prvej inštancie určilnáhradu v podstatne vyššej sume ako navrhovali žalobcovia, však nemožno vidieť neúspech žalobcov,
rozhodujúce je, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu.

13. Pokiaľ ide o námietky právneho zástupcu žalovanej, v zmysle ktorých bol dôvod na odmietnutie
odvolania pre nesplnenie náležitosti podľa § 363 CSP - absencia odvolacích dôvodov a neurčitosť
samotného odvolacieho návrhu, s takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí, podľa § 363 CSP
(náležitosti odvolania) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach odvolania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie žalobcov spĺňa všetky tieto
náležitosti. Je zrejmé, že napáda rozsudok v časti určenia výšky primeranej náhrady, keď opätovne treba
poukázať na jednotnosť rozsudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
tzn. rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení spoluvlastníctva a o tom, že sa toto prikazuje za
primeranú náhradu do spoluvlastníctva žalobcov a o výške tejto primeranej náhrady), zrejmý je aj
odvolací návrh, keď bez akýchkoľvek pochybností žalobcovia žiadajú o iné skutkové posúdenie výšky

primeranej náhrady, žiadajú teda zníženie, keď v konečnom dôsledku o tejto výške rozhodne súd.

14. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namieta aj voči náležitostiam odvolania v rozsahu trov konania, k
tomu odvolací súd uvádza, že ide už o príliš formalistické posudzovanie náležitostí odvolania, námietka,
podľa ktorej nie je zrejmé, komu navrhujú žalobcovia priznať náhradu trov prvoinštančného konania je

prehnaná a mimo rámca rozumného uvažovania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil a výrok o trovách prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil.

16. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, v tomto prípade odvolací súd dospel k záveru,
že je dôvodné postupovať podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko v tejto veci sa uskutočnili až tri
odvolacie konania, z toho raz došlo k zrušeniu napadnutého medzitýmneho rozsudku, raz bola procesne
neúspešnou sporovou stranou žalovaná a v tomto poslednom odvolacom konaní vo veci samej boli
žalobcovia procesne neúspešní. Možno teda konštatovať čiastočný úspech oboch sporových strán so

záverom, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).