Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8619200012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSSK:2019:8619200012.1

2Csp/1/2019-49
8619200012

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu L.astúpený advokátom JUDr. Ing.
Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o.
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od
22.1.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 450,- Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá dňa 30.11.2015 Zmluva o úvere,
ktorú je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver a aplikovať naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Žalovaný mu poskytol peňažnú sumu 400,- Eur, ktorú sa na základe zmluvy zaviazal vrátiť
v 12 mesačných splátkach vo výške 66,- Eur mesačne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
náležitostí ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v
čase uzavretia zmluvy a preto je nutné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b/. V
-2- 2Csp/1/2019
prospech žalovaného zaplatil sumu vo výške 850,- Eur. Z uvedených dôvodov sa žalovaný na jeho úkor

bezdôvodne obohatil o sumu 450,- Eur.
3. Žalovaný vo svojom v písomnom podaní zo dňa 28.1.2019 uviedol, že uvedenú zmluvu o úvere
žalovaný ako veriteľ uzavrel s dlžníkom pod obchodným menom Peter Vaško ako fyzickou osobou
- podnikateľom označeného IČO: 43 561 667. Preto je nutné posudzovať predmetný právny vzťah
ako vzťah obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, žeposkytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu.
Poukázal na skutočnosť, že žalobcove prehlásenie že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a

prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Tvrdenia
žalobcu nie sú ničím podložené a žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil
a nepodložil relevantnými dôkazmi. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod
pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na
osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania. Je toho názoru, že zo zmluvy o úvere

nenastala ani jedna foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy,
zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov.
4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o platnosti jednotlivých časti Zmluvy a tiež aj o odplatnosti
Zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00948/16

zo dňa 22.11.2016 (ďalej len ,,Rozhodcovský rozsudok"), ktorý predstavuje neodstrániteľnú prekážku
konania. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00948/16 zo dňa 22.11.2016 je jasné, že rozhodcovský
súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči
žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť
Rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom

na uvedené, je toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky.
Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určujúcej žalobe ako aj žalobe na plnenie medzi tými istými účastníkmi
konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na
plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 11.3.2019 uviedol, že medzi stranami sporu bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní
-3- 2Csp/1/2019

predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. On uzatváral zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Jeho status, ako spotrebiteľa podčiarkuje aj tá okolnosť, že v uvedenej zmluve
je označený menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom, ktoré údaje ho jednoznačne
identifikujú ako občana, t.j. fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt konajúci v
rámci podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Zo strany žalovaného sa jedná o nekalú obchodnú

praktiku, ktorý v prípade zistenia, že žiadateľ o úver disponuje živnostenským oprávneným udáva do
zmluvy aj IČO, aby sa neuplatňovali ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré
chránia spotrebiteľa. Uvedené už bolo nespočetne veľa krát judikované súdmi, napriek tomu žalovaný
opakovane poukazuje na túto svoju nekalú obchodnú praktiku ako na prostriedok procesnej obrany.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/113/2017 zo dňa 07. 02. 2018. Vo vzťahu k

námietke žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) uviedol, že rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie a rozhodnutie
predmetnej veci je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čoho následkom je
jej neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu spôsobuje stav, ako keby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. Rovnaký názor vyslovil vo svojom rozsudku Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn.

15Co/9/2015 zo dňa 13. 05. 2015. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, jej obsah
nie je výsledkom dohody zmluvných strán. Bol vopred určený bez toho, že by mal možnosť nejako
ho ovplyvniť. Zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 30.11.2015 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 808000852, ktorou veriteľ POHOTOVOSŤ
s.r.o. (žalovaný) poskytol žalobcovi úver vo výške 400,- Eur ako fyzickej osobe. Žalobca sa zaviazal úver
splatiť vo výške 792,- Eur v 12 mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 28.12.2015. V zmluve nie
je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 392,- Eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie
je uvedená ani RPMN ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky

sú poskytnuté na výkon podnikania. Zároveň žalobca svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie
peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Žalobca na predmetnom úvere zaplatil celkom sumu 850,-
Eur (č.l. 5 spisu) a to dňa 8.7.2016 sumu 100,- Eur, 16.9.2016 sumu 50,- Eur, 14.12.2016 sumu 100,- Eur,
7.2.2017 sumu 100,- Eur, 27.3.2017 sumu 100,- Eur, 2.5.2017 sumu 100,- Eur, 29.5.2017 sumu 100,-Eur a dňa 29.6.2017 sumu 100,- Eur. Splatená sumu zo strany žalobcu nebola zo strany žalovaného
žiadnym spôsobom rozporovaná.
13. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania - činnosti

je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa je fyzická osoba -
nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou,
čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy
vychádzal z ustanovení zákona č.

-4- 2Csp/1/2019
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.).
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ´") v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (30.11.2015), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm a/ a b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
z rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak :

a.) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
b.) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
c.) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d.) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
e.) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo
-5- 2Csp/1/2019
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

-6- 2Csp/1/2019
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

27. Podľa 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

29. Podľa 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv, „formulárové zmluvy"). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskehozákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v
dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný

vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
33. Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak,
ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných
-7- 2Csp/1/2019

splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.
34. Súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu
založený zmluvou o úvere č. 808000852 zo dňa 30.11.2015 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle
zákonných ustanovení OZ, pretože žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetom zmluvy medzi žalovaným a žalobcom bolo poskytnutie finančných prostriedkov
žalobcovi žalovaným a záväzok žalobcu tieto peňažné prostriedky vrátiť žalovanému aj s dohodnutým
úrokom. Žalobcovi boli peňažné prostriedky poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorý bol v zmluve o
úvere identifikovaný prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla a aj keď žalobca v

zmluve prehlásil, že finančné prostriedky použije na výkon podnikania, táto skutočnosť nebola vo veci
preukázaná. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že za takúto sumu by bolo množné ťažko niečo zabezpečiť
za účelom podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol
živnostníkom neznamená, že predmetný úver, ktorý mu bo poskytnutý, využil na výkon podnikania.
35. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce žalobca označený aj ičom
a zároveň je v zmluve uvedené, že prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť, to znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon
podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na podnikanie by sa mohlo zdať, že
by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného vyznievajú
pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní

zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru
na výkon podnikania a to bez ďalšieho z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu.
Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011, č.k. 17C 43/2011 -
35 v spojení s uznesením KS v Prešove z 26.5.2011, č.k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Skutočnosť, že žalobca bol v

čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v
postavení spotrebiteľa vziať si úver na účel nesúvisiaci s jeho podnikaním (porovnaj nález Ústavného
súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že peňažné prostriedky chcel
použiť na osobnú spotrebu. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno

na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
-8- 2Csp/1/2019
výkon podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol
žalobcovi na účel výkonu podnikania. Tak ako už bolo uvedené, tieto pochybnosti umocňuje aj výška
úveru 400 ,- Eur, ktorá je nízka, aby bola určená na výkon podnikania žalobcu. Preto súd uzavrel, že

zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a žalobcovi je
dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené, zmluva o úvere zároveň predstavuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30.11.2015 uzavrel žalobca so žalovaným
úverovú zmluvu č. 808000852, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400,- Eur

za poplatok vo výške 392,- Eur a celkom mal teda žalobca žalovanému zaplatiť sumu 792,- Eur v 12.
mesačných splátkach po 66,- Eur počnúc dňom 28.12.2015.
37. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú
odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej zmluve nie je uvedený úrok, ale poplatok vo výške392,- Eur. V danom prípade teda úrok predstavoval 1/3 poplatku, t.j. 130,67 Eur za 12 mesiacov a
administratívny poplatok 261,33 Eur (65 ,33 % z úveru). Úrok vo výške 130,67 Eur za 12 mesiacov
predstavuje ročne úrok vo výške 32,66 %. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska pritom

súd zistil, že priemerná úroková sadzba v novembri 2015 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou
do jedného roka bola len 7,47 % ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so
zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a preto zmluva s poukazom na § 39 OZ nemôže byť
v tejto časti platná. Poskytnutý úver je preto z uvedeného dôvodu bezúročný.
38. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné

náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v cit. zákonnom
ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však
spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.
39. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere č. 808000852 je však možné konštatovať, že v predmetnej
úverovej zmluve absentuje rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto z uvedeného

dôvodu preto súd uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
40. Žalobca ako dlžník mal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru sumu 400,- Eur, a preto rozdiel medzi istinou a reálne zaplatenou sumou v
prospech žalovaného vo výške 450,- Eur bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu (850
- 400 = 450). Výška poskytnutej sumy žalobcovi ako aj suma zaplatená žalobcom nebola rozporovaná

a voči tejto výške žalovaný nemal žiadne námietky. Za bezdôvodné obohatenie žalovaného je možné
považovať plnenie, ktoré žalovaný prijal nad
-9- 2Csp/1/2019
rámec istiny úveru a preto z uvedených dôvodov súd návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyhovel v celom rozsahu.

41.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
42. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úroky z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 21.1.2019, preto v zmysle
citovaných ustanovení bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania počnúc dňom 22.1.2019.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa

pomeru úspechu strán konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. ( 100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-10- 2Csp/1/2019

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 29. apríla 2019

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca

r o z h o d o l :