Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312202152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petr Pečený, advokát,
so sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: T. U., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jozefom Burim, Exekútorský úrad Levice, Zd. Nejedlého 22, o vymoženie 1.670,84 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01

Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/61/2012-13
zo dňa 01.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom

Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (ďalej len ako ,,Združenie“), zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného do exekučného konania nepripustil.
Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dňa 03.10.2014 bolo súdu doručené podanie Združenia,
ktorým súdu oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane povinného za účelom
jeho ochrany ako spotrebiteľa. Nakoľko Združenie do konania vstúpilo z vlastného podnetu, bolo to

názoru, že aj po začatí exekučného konania je potrebné chrániť práva spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ
v právnom postavení povinného subjektu si v exekučnom konaní vyžaduje ešte väčšiu mieru právnej
ochrany ako v samotnom nachádzacom konaní, a to najmä z dôvodu, že subjektom, voči ktorému
musí svoje práva brániť je nielen oprávnený s právne a fakticky silnejším postavením, ale aj súdny
exekútor ako štátom splnomocnená osoba, ktorá je ex lege verejným činiteľom a má zákonom priznané
oprávnenia, ktoré sú v značnom nepomere k vedomostiam, možnostiam a schopnostiam povinného

subjektu. Okresný súd konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom, ktoré je prípustné v základnom
sporovom konaní, avšak v exekučnom konaní, ktoré charakter sporového konania nemá, neprichádza
do úvahy. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. a odôvodnenie uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo 207/2011 vstup Združenia ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného do prebiehajúceho exekučného konania nepripustil.
Proti predmetnému rozhodnutiu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie. Namietalo

v ňom nesprávne právne posúdenie veci a tiež nesprávne a nedostatočné označenie účastníkov
konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania, ako je napríklad adresa, v
dôsledku čoho trpí rozhodnutie vadami. Združenie poukázalo na § 93 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/93/2009, podľa ktorých súd rozhoduje o pripustení vedľajšieho účastníka len vtedy, ak
niektorýzúčastníkovneprípustnosťjehovstupudokonanianamietne.Zodôvodneniarozhodnutiapritom

nevyplýva, že by niekto z účastníkov neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal.
Súd preto podľa jeho názoru rozhodoval arbitrárne a bez zákonného opodstatnenia. Názor okresnéhosúdu o tom, že v exekučných veciach je pojmovo vylúčený vedľajší účastník považovalo Združenie za
právne udržateľný len v prípade, ak by sa u vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku
sporu, ktorý však nie je potrebný v prípade právnickej osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší

účastník podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., a teda zameranej na ochranu práv podľa osobitného predpisu.
Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní
vychádzali z právnej úpravy platnej do 15.10.2008, teda do účinnosti novely Občianskeho súdneho
poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z, ktorá zaviedla nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a
umožnila, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník právnická osoba zameraná na ochranu práv

spotrebiteľa, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Vychádzajúc
z dôvodovej správy uviedol, že cieľom je rozšíriť ochranu práv na tie prípady, u ktorých existuje pre
zabezpečenie ochrany dôležitý verejný záujem. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším nástrojom
ochrany spotrebiteľa, ktorého možnosť zavedenia vyplýva z čl. 8 Smernice 93/13/EHS. V tomto smere
dal odvolateľ do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu
dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, Pohotovosť/Vašuta, podľa ktorých sa má Smernica 93/13/EHS

vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu
spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka aj v exekučnom súdnom konaní. Uviedol tiež, že Exekučný
poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva nevylučuje, preto je potrebné
podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vychádzať z § 93 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013 a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa

03.10.2013. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak,
aby ho súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka.
Rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému bolo pripustené odvolanie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p.
predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné
zrušiť.

Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že podaním zo dňa 19.09.2014
oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a žiadalo,
aby o jeho podaní súd rozhodol. Združenie neoznačilo v jeho podaní vec, ktorej sa podanie týka a ani
povinného, u ktorého uviedlo len meno a priezvisko, bez akejkoľvek bližšej identifikácie, vyžadovanej
§ 42 ods. 3 O.s.p. Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho

účastníka na strane povinného do exekučného konania.

Podľa ust. § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,

aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa odseku 3 vyššie cit. ustanovenia na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti
návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. vymedzuje základné náležitosti podania
určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane označenia

zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o podanie týkajúce sa prebiehajúceho konania, ako aj označenie
jeho obsahu a predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež
musí obsahovať deň, v ktorý bolo vyhotovené a podpis podávateľa alebo jeho zástupcu. V prípade, že
podanie stanovené náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 ukladá súdu, abyuznesením vyzval účastníka na doplnenie nesprávneho a neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a
ktorá nemôže byť kratšia, ako desať dní. V uznesení ho zároveň poučí, ako treba doplnenie vykonať.

Nesprávnym podaním je také podanie, z ktorého nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, aj keď ho navrhovateľ
označil číslom konania, pretože neoznačil o vymoženie akej sumy sa jedná. Nedostatočné je aj
označenie účastníkov exekučného konania len ich menom a priezviskom, bez uvedenia ich miesta
bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej veci oznámilo Združenie, že
vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného bez toho, aby v podaní

označilopovinnéhookremmenaapriezviska,ajďalšímiúdajmi,atoadresoutrvalého,príp.prechodného
pobytu,bezktoréhoniejeúčastníkoznačenýriadne.TakétopodanieZdruženia,ktorýmprávnickáosoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu súdu oznamuje svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane povinného za účelom ochrany jeho spotrebiteľských práv bez
toho, aby vec a povinného dostatočne označila, je treba považovať zároveň aj za neúplné, keďže z
neho nie je možné vôbec zistiť, koho práva mieni Združenie ochraňovať. Z takéhoto konania Združenia

vyplýva, že nemalo žiadnu vedomosť v akej veci a koho práva vlastne v exekučnom konaní chráni.

V tejto súvislosti vyznieva námietka Združenia v odvolaní, že rozhodnutie súdu neobsahovalo zákonom
stanovené náležitosti spočívajúce v nesprávnom a neúplnom označení účastníkov konania skôr
zmätočne, ak rozhodnutiu okresného súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktorú

povinnosť sám nesplnil.

Okresný súd nemal oprávnenie na to, aby neúplné označenie účastníka exekučného sám dopĺňal.
Ak však nerozhodol tak, že bez ďalšieho takto oznámenému vstupu vedľajšieho účastníka na strane
povinného nepriznal účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, mal postupovať podľa § 43 O.s.p. a

Združenie vyzvať uznesením na doplnenie podania o skutočnosť akej veci sa podanie týka, t.j. čo je
predmetom exekučného konania a o označenie povinného, pretože sa jedná o vadu podania, ktorá je
odstrániteľná.

K vecnej námietke Združenia obsiahnutej v odvolaní ohľadom jeho tvrdenia, že vedľajšie účastníctvo

je prípustné aj v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že podľa § 255 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi
konania pri výkone rozhodnutia rovnako, ako aj v exekučnom konaní podľa § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku oprávnený a povinný. Iné osoby sa stávajú účastníkmi exekučného konania len pre tú časť
konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Združenie založilo svoju argumentáciu v odvolaní
na tom, že Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,

preto je v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné naň aplikovať § 93 O.s.p. Exekučné konanie je
upravené v Exekučnom poriadku ako lex specialis. Ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. umožňuje použitie
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na exekučné konanie len v prípadoch, ak
Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ Exekučný poriadok v § 37 výslovne
upravuje, ktorým subjektom v exekučnom konaní priznáva postavenie účastníkov exekučného konania,

je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle týchto ustanovení Exekučného poriadku ako lex specialis,
preto ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na vedľajšieho účastníka v
exekučnom konaní nie je možné aplikovať. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva
neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto vykonávacieho konania, ktoré nie
je konaním sporovým a sleduje sa ním už len nútený výkon povinnosti uloženej exekučným titulom.

Priamo z povahy vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej,
dobrovoľne nesplnenej povinnosti povinného subjektu vo vzťahu k oprávnenému subjektu z exekučného
titulu, ako aj z jeho podstaty je vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému
prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule, príp. toho, komu
exekučný poriadok priznáva postavenie účastníka v exekučnom konaní. Odvolací súd poznamenáva,

že totožné právne stanovisko bolo vyslovené vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011, sp. zn. 1Cdo/106/2008).
Exekučný poriadok za účastníka exekučného konania vedľajšieho účastníka nepovažuje, preto
exekučný súd postupoval správne, keď oznámenie Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník posúdil podľa obsahu ako procesný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť.

Ak teda okresný súd mienil o oznámení Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného rozhodovať tak, že ho do exekučného konania nepripustí, mal skúmať,
či jeho podanie obsahuje všetky náležitosti správneho a úplného podania, a teda či je označená riadnevec, o ktorej exekučný súd koná a povinný, na strane ktorého mienilo Združenie vystupovať tak, aby
z neho bolo zrejmé, že má spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože aj § 169 O.s.p.
vyžaduje, aby uznesenie súdu malo všetky zákonom predpísané náležitosti a aby bolo riadne doručené

všetkým účastníkom konania, a to aj exekučného, čo vyplýva z § 168 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na §
251 ods. 4 O.s.p. a § 37 Exekučného poriadku.

Aj keď okresný súd sám odstránil vadu podania týkajúcu sa označenia veci, o ktorej sa exekučné
konanie vedie namiesto Združenia, ktoré mal vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p., čo

neurobil, zostala naďalej neodstránená vada jeho podania spočívajúca v označení povinného. Takýmto
nesprávnym procesným postupom, ale aj nesprávnym rozhodnutím, v ktorom rovnako absentuje presné
označenie povinného zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred
súdom, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i)
O.s.p zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pretože nebol daný dôvod na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď podanie Združenia
nemalo náležitosti stanovené zákonom, bude okresný súd v ďalšom konaní postupovať podľa § 43 ods.
1 O.s.p. a vyzve Združenie uznesením na odstránenie vád jeho podania v označení povinného o jeho
adresu spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré
sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p.

V prípade, ak na základe uznesenia, ktorým okresný súd vyzve Združenie v ním stanovenej lehote
na doplnenie jeho oznámenia toto nedoplní, súd na podanie Združenia podľa ust. § 43 ods. 3 O.s.p.
neprihliadne a v exekučnom konaní bude pokračovať. V prípade, že Združenie zákonom vyžadované
údaje doplní, rozhodne okresný súd o jeho oznámení postupom, ktorý je naznačený vyššie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.