Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409203104
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6409203104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: OZETA NEO, a.s., so sídlom v Topoľčanoch, Dopravná 2098/9, IČO: 36 329 843, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Zvara advokáti, s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Námestie SNP 1, v mene
ktorej koná ako advokát a konateľ Mgr. Peter Zvara, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o žalobe na zaplatenie
sumy 183.149,32 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 177.841,12 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne,
počítaný od 3.10.2008 do zaplatenia, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 5.308,20 € a úroku
z omeškania zo sumy 183.149,32 € vo výške 6 % ročne, počítaný od 18.8.2005 do zaplatenia z a s
t a v u j e .

Súd p r i z n á v a žalobcovi trovy konania v pomere 94,20 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca ( právny predchodca) sa pôvodne podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaného
sumy 183.149,32 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne počítaný od 18.8.2005 do zaplatenia. V

priebehu konania návrh zobral čo do sumy 5.308,20 € a čo do úroku z omeškania zo sumy 183.149,32
€ vo výške 6 % ročne počítaný od 18.8.2005 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Zároveň žiadal pripustiť zmenu návrhu a to rozšírenie návrhu, o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 177.841,12 € vo výške 8,5 % ročne, počítaný od 3.10.2008 do
zaplatenia. Po uvedenej úprave predmetu konania žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 177.841,12 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, počítaný od 3.10.2008 do
zaplatenia. Finančného plnenia sa domáhal z toho dôvodu, že mu bola pôsobená škoda nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1Er 55/05, nakoľko exekútor JUDr.
Tutka na základe vyznačenej právoplatnosti na uznesení sp.zn. 1Er 55/05 zo dňa 22.7.2005 vykonal
exekúciu. Na uznesení zo dňa 22.7.2005, ktorým súd nevyhovel námietkam Sociálnej poisťovne a
schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností súd vyznačil právoplatnosť dňom 18.8.2005, napriek
tomu, že proti uvedenému uzneseniu podala Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota, odvolanie.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že pri vyčíslení výšky škody, ktorú si uplatňujú, vychádzajú zo
znaleckého posudku, ktorý bol robený pre účely exekučnej dražby. Poukázal na posledné rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého má byť ustálená skutočná výška škody, ktorá
vzniklažalobcovi.Uviedol,žeexekútorsivrámciexekučnéhokonaniatrovyexekúcieuplatnilnesprávne,
pretože si mal uplatniť len trovy z časovo najstaršej exekúcie. Škodu, ktorú si v konaní uplatňujú, je
čistý výťažok.2.Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s názorom žalovanej, že vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorého
vydania by sa mal žalobca domáhať od p. W., ktorý bol uspokojený v rámci exekúcie. Poukázal na to,

že to by bolo absurdné, nakoľko žalobca nemá žiadny právny vzťah k uvedenej osobe. Nesúhlasil ani
s názorom žalovanej, že nie je daná príčinná súvislosť, a konštatoval, že žalovaný nepochopil, čoho
sa žalobca domáha, nakoľko príčinná súvislosť je daná úkonom súdu, a to vyznačením právoplatnosti
na uznesení. Nesúhlasil ani s názorom žalovanej , že došlo k porušeniu dobrých mravov. Práve MS
je tým orgánom, ktorý by mal dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí si (hlavne v minulosti) uplatňovali

nedôvodne vysoké trovy konania. Nesúhlasil ani so vznesenou námietkou premlčania, nakoľko sa
upraveným návrhom domáha zaplatenia nižšej sumy, ako sa domáhal pôvodne, a úrok upresnil s
poukazom na rozhodovaciu prax súdov.

3.Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Nepopieral, že v exekučnej veci Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 1Er 55/2005 došlo omylom k vyznačeniu právoplatnosti na uznesení zo dňa 22.7.2005,

napriek včas podanému odvolaniu oprávnenej. Nie je však pravdou, že v prípade nevyznačenia
uvedenej právoplatnosti by nedošlo k plneniu zo strany povereného exekútora. Súdny exekútor spojil
niekoľko exekučných konaní smerujúcich voči jednému povinnému M-STAVBÁR s.r.o. do jedného celku
a úkony smerujúce k speňaženiu jeho majetku vykonával spoločne pre všetky konania. Pri rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností nebral do úvahy záložné práva jednotlivých veriteľov. Súd vydal štyri

samostatné uznesenia o schválení rozvrhu výťažku dražby. Odvolanie bolo podané len v jednej veci a
to sp.zn. 1Er 55/2005. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu, ako záložný veriteľ, nepodal voči
spornému uzneseniu žiadny opravný prostriedok.

4.Žalovanánapojednávanípoukázalanato,žečisižalobcavôbecmôžeuplatniťškoduvzmyslezákona

č. 514/2003 Z.z. , pretože sa predtým nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici považovala za predčasné, nakoľko sa uvedenou skutočnosťou
nezaoberal. Ak by sa súd nestotožnil s jej vyššie uvedeným názorom, tak podľa jej názoru je škoda to,
o čo by sa reálne znížil majetok žalobcu a to o sumu 2.427,40 €, ktorá suma predstavuje odplatu za
postúpenie pohľadávok. Ak by sa súd s tým nestotožnil, tak žiada primerane znížiť škodu, s poukazom

na pasivitu žalobcu a jeho právnych zástupcov, pretože nepodávali opravné prostriedky. Namietala
aj nedostatok príčinnej súvislosti s tým, že bol nesprávny úradný postup exekútora a až následne
došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu. Poukázala na aplikáciu dobrých mravov.
Ďalej poukázala na to, že exekútor plnil na základe sp. zn. 1Er 53/2005, pričom tu bola právoplatnosť
vyznačená správne. V prípade, ak by sa súd nestotožnil ani s týmito tvrdenými argumentmi a návrhu

žalobcu by vyhovel, tak žiadala určiť dlhšiu lehotu na plnenie a to 60 dní, s poukazom na náročný
administratívny postup v rámci osoby žalovanej, ako aj s poukazom na výšku plnenia.

5.Listiny, ktoré boli v rámci konania predložené stranami sporu a následne doručené druhej strane
sporu súd neoboznamoval s poukazom na § 204 CSP. Strany sporu nerozporovali ani obsah spisu OS

Rimavská Sobota sp. zn. 1Er 55/2005.

6. Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

8.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.9.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

10.Podľa§15ods.1tohoistéhozákona nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

11.Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12.Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákon uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13.Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

14.Podľa § 19 ods.3 toho istého zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

15.Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle výroku
rozhodnutia ( §145 ods. 2 CSP). Súd na pojednávaní pripustil zmenu návrhu a to čo úroku z omeškania
s tým, že žalobca si uplatňoval úrok z omeškania zo sumy 177.841,12 € vo výške 8,5 % ročne, počítaný
od 3.10.2008 do zaplatenia.

16.Vo veci rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/113/09 ( v tom čase) rozsudkom zo dňa
28.10.2009 tak, že žalobe žalobcu ( jeho právneho predchodcu) vyhovel. Konštatoval nesprávny úradný
postup Okresného súdu Rimavská Sobota, z dôvodu nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti.

17.Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím (v dôsledku podaného odvolania) sp.zn,16Co/13/10 zo
dňa 18.2.2010 rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol.

18.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Cdo/129/2010 zo dňa 27.4.2011 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19.Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 16Co/188/2011 zo dňa 13.10.2011 rozsudok
okresného súdu zmenil a návrh zamietol.

20.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím 7Cdo/52/2012 zo dňa 30.4.2013 rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21.Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 16Co/279/13 zo dňa 6.11.2013 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22.Z dôvodu podaného dovolania vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
rozhodnutím sp. zn. 8Cdo/102/14 zo dňa 26.3.2015 zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 6.11.2013
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23.Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 16Co/471/2015 zo dňa 31.3.2016 zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci zaujal právny názor, že protiprávny úkon
je daný, a to nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti, že u žalobcu došlo ku vzniku škody.
Konštatoval, že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou
je otázkou skutkovou, a pokiaľ v konaní je preukázaný nesprávny úradný postup súdu, vznik škody,ako aj príčinná súvislosť medzi nimi, je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci. Uložil okresnému súdu zistiť skutočnú výšku škody s poukazom na to, že ňou nie
je hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, ale len tá časť hodnoty

nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, ktorá by bola žalobcovi pripadala pri dodržaní
zákonného postupu pri rozvrhu výťažku z dražby, pri zohľadnení nárokov jednotlivých veriteľov podľa
poradia ustanoveného zákonom.

24.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu prostredníctvom

svojho právneho zástupcu doručil žalovanej dňa 02.04.2008 žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu
v zmysle § 15, 16 Zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná na uvedenú žiadosť reagovala listom zo dňa
03.10.2008, z obsahu ktorého je zrejmé, že žiadosti právneho predchodcu žalobcu vyhovené nebolo.
Týmto postupom je daná možnosť, aby sa právny predchodca žalobcu obrátil na súd a domáhal sa
uspokojenia svojho nároku. Pasívna legitimácia žalovanej je daná v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1
Zákona č. 514/2003 Z. z.

25.Z obsahu spisu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er 55/05 ako aj z exekučného spisu EX
21/05 súd zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota č. k. 1 Er 55/05 sa viedla exekúcia oprávneného
Sociálnej poisťovne Bratislava, proti povinnému M-STAVBÁR, spol. s.r.o. Rimavská Sobota o vymoženie
sumy spolu vo výške 13 823 522,- Sk. Dňa 22.04.2005 vydal Okresný súd Rimavská Sobota poverenie

na vykonanie exekúcie a to v prospech súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka. Okresný súd Rimavská
Sobota uznesením zo dňa 01.06.2005 schválil príklep, ktorý bol udelený dňa 23.05.2005 súdnym
exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v predmetnom uznesení
v spise 1Er 55/05 na č. l. 122, 123 spisu a to v prospech vydražiteľa V. W., ktorý urobil najvyššie
podanie vo výške 14 145 496,- Sk. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2005.

Súdny exekútor dňa 12.07.2005 doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota návrh na schválenie rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa 22.07.2005 (č.
l. 137 - 140 exekučného spisu) nevyhovel námietkam sociálnej poisťovne a zároveň schválil rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľností vykonanej dňa 23.05.2005 súdnym exekútorom JUDr. Róbertom
Tutkom. Rozdeľovaná podstata predstavovala 14 145 596,- Sk ako výťažok z dražby. Na uvedenom

uznesení je vyznačená právoplatnosť dňa 18.08.2005. Proti uvedenému zneseniu Okresného súdu v
Rimavskej Sobote zo dňa 22.07.2005 podala Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota odvolanie,
ktoré bolo doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 16.08.2005. Krajský súd Banská Bystrica
uznesením č. k. 14CoE 2/06 zo dňa 21.02.2006 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 14.07.2006 právny predchodca žalobcu oznámil exekútorovi

zmenu v osobe záložného veriteľa z Fondu národného majetku SR na právneho predchodcu žalobcu
a to titulom postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom na majetok povinného. Následne
právny predchodca žalobcu žiadal vydať nové uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
povinného. Okresný súd Rimavská Sobota dňa 28.06.2007 vydal vo veci nové uznesenie, kde opätovne
schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností zo dňa 23.06.2005. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zabezpečenej záložným právom na majetok povinného je daná aj aktívna legitimácia
žalobcu (jeho právneho predchodcu) v tomto konaní. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k.
14CoE 83/07 zmenil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota a to tak, že rozvrh výťažku z dražby
nehnuteľnosti neschválil, pričom v odôvodnení poukázal na pochybenie exekútora pri vyčíslení trov
exekučného konania a zároveň exekútor pochybil aj pri poradí uspokojovaných záložných veriteľov. Je

zrejmé, že exekútor na základe vyznačenej právoplatnosti na uznesení 1Er 55/05 zo dňa 22.07.2005,
ktoré bolo opatrené doložkou právoplatnosti plnil. Uvedené rozhodnutie nemalo nadobudnúť uvedenú
právoplatnosť, a následne zo strany exekútora JUDr. Tutka nemala byť realizovaná exekúcia.

26.Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je

v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. O protiprávnosť
takéhoto konania ide najmä vtedy, ak konanie vyplýva z porušenie hmotnoprávnej úpravy expressis
verbis charakterizovanej v právnom predpise. Exekútor na základe vyznačenej právoplatnosti na
uznesení sp. zn. 1Er 55/05 zo dňa 22.7.2005, riadne plnil, a súd je to názoru, že nesprávnym
vyznačení doložky právoplatnosti došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vyznačením právoplatnosti

na neprávoplatnom rozhodnutí došlo k porušeniu § 62 ods. 1 prvá veta vyhlášky č.543/2005 Z. z. O
spravovacom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy podľa ktorého,
len čo súdny tajomník zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí na prvopise rozhodnutiazviazanom v súdnom spise deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a pripojí svoj podpis a dátum
vyznačenia.

27.Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za
ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda
nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Vzhľadom na to, že zodpovednosť za škodu je v súdnej veci objektívna, a teda

žalovaný sa jej nemôže zbaviť, súd je toho názoru , že na strane poškodeného (žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu) došlo ku vzniku škody vyznačením právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení
okresného súdu, v dôsledku ktorej, bol žalobca (jeho právny predchodca) poškodený tým, že v dôsledku
takéhoto rozhodnutia došlo k uspokojeniu len jedného z veriteľov dlžníka a nie aj žalobcu (jeho právneho
predchodcu), bez ohľadu na tú skutočnosť, že odvolanie voči uzneseniu o schválení rozvrhu výťažku z
dražby žalobca (jeho právny predchodca) nepodal. Zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie

je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok).

28.Príčinouvznikuškodymôžebyťlentakékonanie(prípadneajopomenutie-vsúdenejvecivyznačenie
právoplatnosti na neprávoplatnom rozhodnutí), bez ktorého by škodný následok (realizácia rozvrhu

výťažku z dražby, pri ktorej právny predchodca žalobcu nebol uspokojený vo svojich právach) nenastal.
V danej veci existuje vzťah príčinnej súvislosti medzi neprávnym úradným postupom a škodou, tento
vzťah je priamy, bezprostredný a neprerušený, nie je sprostredkovaný, vzhľadom k tomu, že len
v dôsledku nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na neprávoplatnom uznesení došlo k realizácii
exekučného titulu nezákonným spôsobom, a to rozvrhom výťažku z dražby. Otázka príčinnej súvislosti

medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, a pokiaľ v konaní je
preukázaný nesprávny úradný postup súdu, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nimi, je daná
zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci.

29.V zmysle intencií krajského súdu súd zisťoval skutočnú výšku škody, s poukazom na to, že ňou nie

je hodnota všetkých nehnuteľností , ktoré boli predmetom záložného práva, ale len tá časť hodnoty
nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, ktorá by bola žalobcovi pripadala pri dodržaní
zákonného postupu pri rozvrhu výťažku z dražby, pri zohľadnení nárokov jednotlivých veriteľov podľa
poradiaustanovenéhozákonom.ZLVč.XXXXk.ú.G.U.vyplýva,žezáložnýmprávombolizabezpečené
pohľadávkytakFondunárodnéhomajetku,akoajSociálnejpoisťovneRimavskáSobota,Daňovéhoradu

Rimavská Sobota a V. W. (pôvodne VÚB a.s.). Postup súdneho exekútora pri rozvrhu výťažku z dražby
takým spôsobom, že z výťažku dražby po uspokojení trov exekúcie uspokojil len pohľadávku V. W. podľa
§ 157 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, bolo nezákonné, na čo poukázal už aj odvolací súd - Krajský
súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 14CoE/83/07-206 zo dňa 25.9.2007, v ktorom, okrem iného
odvolací súd uviedol, že súdny exekútor pochybil pri uspokojovaní jednotlivých záložných veriteľov, keď

nebral do úvahy rozsah jednotlivých záložných práv k jednotlivým nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č.XXXX a na úkor ostatných záložných veriteľov uprednostnil záložného veriteľa, ktorého záložné právo
bolo síce zapísané ako prvé v poradí, ale len k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. XXXX ako p. č. 516,
1173/4 a 1157/5.

30.Hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby a boli ohodnotené znaleckým posudkom N..
X. O., ktorá bola stanovená na sumu 5.517.556,40,-Sk ( 183.149,32 €) strany sporu nenamietali.
Fond národného majetku SR, ako záložný veriteľ, mal právo, aby jeho pohľadávka bola uspokojená
z výťažku predaja nehnuteľností, ako pohľadávka v 1. poradí. Súdny exekútor si nesprávne vyčíslil
trovy exekučného konania, ktorú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd vo vyššie konštatovanom

rozhodnutí. Súdny exekútor bol oprávnený uspokojiť z výťažku dražby súdne trovy a trovy exekúcie
len z konania, ktoré začalo v poradí ako najstaršie, a to z exekúcie sp. zn. EX 296/2004. Trovy
exekúcie a súdne trovy boli oprávnené vo výške 411.575,-Sk (13.661,79 €). Keďže do rozvrhu neboli
zaradené žiadne pohľadávky z hypotekárnych alebo komunálnych úverov, tak zo sumy dosiahnutej
vydražením 14.145.596,-Sk po odpočítaní trov exekúcie vo výške 411.575,-Sk na rozdelenie veriteľom

podľa § 157 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku mala pripadnúť suma 13.734.021,-Sk (455.885,98 €).
Súdny exekútor mal z uvedeného výťažku uspokojiť veriteľov, ktorý mali svoje pohľadávky zabezpečené
záložným právo, a to podľa času vzniku záložného práva. Hodnota vydražených nehnuteľností
založených v prospech Fondu národného majetku SR podľa času vzniku v 1. poradí predstavovalaz celkovej sumy, ktorá bola dosiahnutá vydražením 39,01 % (5.517.566,40,-Sk : 14.145.596,-Sk). Na
pohľadávky Fondu národného majetku SR pripadnúť z rozvrhovanej sumy suma 5.357.641,59,-Sk, čo
je 39,01 % zo sumy 13.732.021,-Sk čiže 177.841,12 €. Vzhľadom na to, súd považoval žalobu žalobcu

(po čiastočnom späťvzatí) za dôvodnú a vyhovel jej.

31.Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Počiatok plynutia úroku z
omeškania súd určil dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na predbežné prejednanie nároku.

Žalobca (jeho právny predchodca) podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 2.4.2008. Súd
priznal úrok z omeškania od 3.10.2008.

32.Na žiadosť žalovanej, s poukazom na administratívnu náročnosť a výšku plnenia, určil lehotu na
zaplatenie 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca voči tomu nenamietal.

33.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na právny názor Krajského súdu
Banská Bystrica (sp.zn.16Co/471/2015 rozhodnutie zo dňa 31.marca 2016) súd nesúhlasí s názorom
žalovanej, že žalobca sa nemôže domáhať plnenia v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ak sa predtým
nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovanej, že je
daný rozpor s dobrými mravmi, nakoľko nemôže byť na ťarchu žalobcu, že iná osoba a to pán W. získal

finančné prostriedky.

34.Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca (jeho právny predchodca) podal žalobu na súd
(pôvodne Okresný súd Rimavská Sobota) dňa 10.12.2008. Na uznesení Okresného súdu Rimavská
sobota sp.zn.1Er 55/05 zo dňa 22.7.2005 bola vyznačená právoplatnosť dňom 18.8.2005. V období

od 2.4.2008 (doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanej) do
2.10.2008 (obdobie 6 mesiacov) premlčacia lehota neplynula (spočívala). Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca (jeho právny predchodca) podal žalobu v 3-ročnej premlčacej dobe, teda včas.

35.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.

Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 97,10 % z pôvodne žalovanej sumy 183.149,32
€, úspech žalovaného predstavuje 2.9 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje 94,20 % (97,10 % mínus 2,9 %). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).