Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Ivana
Mesároša a Bc. Romana Pavlíka, v trestnej veci obžalovaného E. I., na hlavnom pojednávaní konanom
28. mája 2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. I., narodený XX. februára XXXX v X. M., trvale bytom J. č. XXX, B., okres X. M., t.č.
vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v inej jeho

trestnej veci,

je vinný, že

1. obžalovaný E. I. a obžalovaný V.. O. N., napriek tomu, že obaja mali vedomosť o tom, že obžalovaný
E. I. bol v trestnej veci vedenej na expozitúre Bratislava, národnej protizločineckej jednotky, národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 vzatý do väzby

rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 16.08.2016 z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a),
b), c) Trestného poriadku, spoločným konaním, minimálne dňa 31.08.2016, počas výkonu väzby
obžalovaného E. I. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici
(ďalej len „ÚVV a ÚVTOS“) zasielali osobnú korešpondenciu z väzby smerom k osobám nachádzajúcim
sa na slobode, ako aj opačne, a to tak, že obžalovaný E. I. doposiaľ presne nezisteným spôsobom

odovzdal korešpondenciu pozostávajúcu 4 listov, s presne nezisteným počtom strán svojmu obhajcovi
obžalovanému V.. O. N., kde táto korešpondencia neprešla kontrolou zo strany
orgánov činných v trestnom konaní, pričom obžalovaný V.. O. N. túto korešpondenciu následne dňa
31.08.2016 na presne nezistenom mieste v Galante odovzdal S. O. a ďalším nestotožneným osobám,
ktorá takto doručená korešpondenciu na základe pokynu V.. O. N., musela po jej prečítaní odovzdať
naspať V.. O. N. a následne obžalovaný V.. O. N. odovzdal obžalovanému E. I. pri vzájomnom stretnutí
v ÚVV a ÚVTOS v Banskej Bystrici korešpondenciu v presne nezistenom rozsahu od S. O., resp. iných

doposiaľ nestotožnených osôb, ktorá neprešla kontrolou zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
čím takýmto konaním V.. O. N. a E. I. vedome obchádzal kontrolu korešpondencie stanovenú v § 20
ods. 3 zákona NR SR č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov,

2. obžalovaný E. I. a obžalovaný V.. T. H. napriek tomu, že obaja mali vedomosť o tom, že obžalovaný
E. I. bol v trestnej veci vedenej na expozitúre Bratislava, národnej protizločineckej jednotky, národnej

kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 vzatý do väzby
rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 16.08.2016 z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), b), c)
Trestného poriadku, spoločným konaním minimálne od 05.09.2016 do 08.12.2016 počas výkonu väzby
obžalovaného E. I. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Banskej
Bystrici a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave (ďalej len
„ÚVV a ÚVTOS“), zasielali osobnú korešpondenciu z väzby smerom k osobám nachádzajúcim sa na

slobode ako aj opačne, a to tak, že obžalovaný E. I. odovzdával obhajcovi obžalovanému V.. T. H. privzájomných stretnutiach v ÚVV a ÚVTOS v Banskej Bystrici a Ilave korešpondenciu, ktorá neprešla
kontrolou zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom obžalovaný V.. T. H. túto korešpondenciu
následne odovzdával na osobných stretnutiach osobe S. O. a ďalším nestotožneným osobám, pričom

korešpondencia obsahovala informácie, ktoré mali ovplyvniť vyšetrovanie trestnej veci obžalovaného E.
I., čím takýmto konaním V.. T. H. a E. I. vedome obchádzali kontrolu korešpondencie stanovenú v § 20
ods. 3 zákona NR SR č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov,

teda

v bode 1. spoločným konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania,
aby zmaril účel väzby,

v bode 2. spoločným konaním v trestnom konaní maril dôkaz a bránil v získaní dôkazu, maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel väzby,

čím spáchal

v bode 1. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona,

v bode 2. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona zločin marenia spravodlivosti podľa §
344 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona.
Podľa § 344 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36

písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek
8 Trestného zákona a § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného E. I., narodeného XX. februára
XXXX upúšťa od uloženia súhrnného úhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, a to podľa zásad
uvedených v § 41 Trestného zákona, pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody 22 (dvadsaťdva)
rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia za

súčasného uloženia ochranného dohľadu na 3 (tri) roky a trestu prepadnutia majetku uložené mu
rozsudkomŠpecializovanéhotrestnéhosúduvPezinku,pracoviskoBanskáBystrica,sp.zn. BB
3T 2/2018-23468 zo dňa 25.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2019, na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 18.09.2017 na obžalovaných
E. I., V.. T. H. a V.. O. N. obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto
rozsudku. Veci bola pridelená sp. zn. 4T 114/2017.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení o všetkých ich procesných

právach podľa § 34, § 121 Tr. por.. Zároveň boli poučení podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku môžu
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný E. po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaní V..
T. H. a V.. O. N. po tomto poučení urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že sú nevinní
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Nakoľko obžalovaný E. I. uznal vinu zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, súd v jeho prípade
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené
otázky v zmysle cit. ust. obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne
vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom

o treste. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaných
skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v
podanej obžalobe, teda v bode ako 1. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2.
ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno g) Trestnéhozákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné
formálne znaky týchto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa
§ 257 ods. 7 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých v spise nemal

pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná len k výroku
o jeho treste.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného E. I. a vykonaní výsluchu všetkých obžalovaných na hlavnom
pojednávaní súd aplikujúc § 21 ods. 1 Tr. por. uznesením 4T 114/2017 z 11.04.2019 trestné stíhanie E.

I. vylúčil na samostatné konanie, a to z dôvodu urýchlenia konania vo vzťahu k tomuto obžalovanému.
Veci bola pridelená sp. zn. 1T 19/2019.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní 28.05.2019 mal súd zistené, že obžalovanému
E. I. bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica BB 3T
2/2018-23468 z 25.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.04.2019 uložený úhrnný trest odňatia

slobody 22 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia za súčasného uloženia ochranného dohľadu na 3 roky a trestu prepadnutia majetku.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že podľa § 42 Trestného zákona obžalovanému v tomto konaní
mohol byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 Trestného zákona,

ako aj úhrnný trest odňatia slobody, keďže spáchaním skutkov uvedených v obžalobe došlo k naplneniu
znakovskutkovýchpodstátviacerýchtrestnýchčinov,atovzákladnejsadzbe12až72mesiacov(trestná
sadzba zločinu marenia spravodlivosti § 344 ods. 1 Tr. zák. ako trestného činu najprísnejšie trestného).

Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm.

l), n) Tr. zák.) a jedna priťažujúca okolnosť (§ 37 písm. h) Tr. zák.), a teda za aplikácie § 38 ods. 3, ods.
8 Tr. zák. a už vyššie konštatovaného mohol byť obžalovanému ukladaný úhrnný súhrnný trest odňatia
slobody v upravenej sadzbe 12 až 52 mesiacov.

Aj s poukazom na výšku trestu, ktorý obžalovanému mohol byť v tomto konaní uložený súd aplikujúc §

44 Tr. zák. u obžalovaného upustil od uloženia úhrnného súhrnného trestu, nakoľko dospel k záveru, že
trestuloženýobžalovanémurozsudkomŠpecializovanéhotrestnéhosúduvPezinku,pracoviskoBanská
Bystrica BB 3T 2/2018-23468 z 25.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.04.2019, je potrebné
pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
v bode 1. spoločným konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania,

aby zmaril účel väzby,

v bode 2. spoločným konaním v trestnom konaní maril dôkaz a bránil v získaní dôkazu, maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel väzby,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.