Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010090
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8319010090.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.07.2019, v trestnej
veci obžalovaného H. R., a to pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom § 138 písm. j) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a
iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/18/2019 zo

dňa 17.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. R. vinným v bode 1/ rozsudku zo
spáchania zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, a v bode 1/ a 2/ rozsudku aj

pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, na
tom skutkovom základe že:

1/ v prípade maloletých M. F., nar. XX.XX.XXXX, M. V., nar. XX.XX.XXXX a F. A., nar. XX.XX.XXXX v
období najmenej od jesene 2016 do septembra 2018, v prípade maloletého Š. H., nar. XX.XX.XXXX

v období od júla do augusta 2018, v prípade maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX v období od apríla
do augusta 2018, v prípade maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v období najmenej od zimy koncom
roka 2016 do septembra 2018, v prípade maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX v období od júla do
augusta 2018, v prípade maloletého D. D., nar. XX.XX.XXXX v období od januára do augusta 2018, z
presne nezisteného miesta na území Slovenskej republiky, najpravdepodobnejšie v okrese Humenné,
prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde vystupuje pod menom H. R., v aplikácii A. pod menom

acylpirin_14, v rámci komunikácie s maloletými Š. H., M. K., A. B., E. B. a D. D. týmto opakovane zasielal
pornografické fotografie a nabádal ich, aby sa pri nich vzrušili a sexuálne ukájali, písal im, aby si zmerali
svoj penis, keď sa vzrušia, odfotografovali si

ho, zasielal im fotografie svojho penisu pri vzrušení a následne od nich žiadal, aby mu zaslali fotografie

svojho vzrušenia a ukájania,

2/ maloletým M. V., F. A., A. B., Š. K., nar. XX.XX.XXXX a D. D. počas návštev u H. v presne nezistené
dni v období od zimy konca roka 2017 do konca leta 2018, v byte obytného domu č. XXXX/XX v P., kde
H. R. maloletých pozýval za účelom hrania hier na hernej konzole, aby spoločne pri pozeraní pornografie
masturbovali.Podľa § 368 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona, podľa § 46 Tr. zákona, mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň
určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, ustanovil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov a zároveň v zmysle § 51
ods. 3 písm. f) Tr. zákona, uložil obžalovanému obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu

spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenými: M. F., nar. XX.XX.XXXX, M. V., nar. XX.XX.XXXX, F.
A., nar. XX.XX.XXXX, Š. H., nar. XX.XX.XXXX, M. K., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, E.
B., nar. XX.XX.XXXX, D. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. K., nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme vrátane
kontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie, ktoré sa bude v

zmysle § 74 ods. 1 Tr. zákona, vykonávať ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní podal okresný prokurátor odvolanie proti výroku o treste a ochrannom opatrení,
ktoré neskôr aj osobitne písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch uviedol, že uložený trest považuje

za neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje závažnosť stíhaných skutkov a skutočnosť, že nimi boli
spáchané dva trestné činy. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona prichádzala do úvahy možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody už len pri spodnej
hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody na 7 rokov. Má za to, že úvahy súdu, ako aj obhajoby o
tom, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný a jeho trestná činnosť nemá násilný charakter, pričom

k náprave obžalovaného dopomôže aj uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou,
nemôžu obstáť. Takto uložený trest vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu je podľa
jeho názoru neprimerane mierny a neodráža závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil
na celkovo ôsmich maloletých poškodených. Touto trestnou činnosťou nepochybne negatívne vplýval
na vývoj viacerých maloletých a u niektorých z nich vplyvom tejto činnosti došlo k zmene správania a

uzavretiu sa do seba. Celkový počet maloletých poškodených, sústavná opakovanosť trestnej činnosti
a jej trvanie počas približne dvoch rokov, to všetko treba hodnotiť ako významné okolnosti, na ktoré je
potrebné prihliadať pri ukladaní trestu a tieto nemôžu byť natoľko prevážené osobnými charakteristikami

obžalovaného v zmysle, že tento nemá sklony k násiliu, trpí sexuálnou poruchou a inej trestnej činnosti

sa nedopustil, aby odôvodnil takto významné zníženie trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu a
dokonca odôvodnili aj odklad jeho výkonu s určením skúšobnej doby spojenej s probačným dohľadom.
Zvýraznil tiež neúplnosť skutkovej vety v bode 2/ rozsudku, v ktorej oproti obžalobe absentuje časť
„ prehrával pornografiu, núkal im alkohol a maloletého A. B. viackrát naviedol“. Ide o zrejmú prepisovaciu
chybu, ktorá má za následok, že v skutkovej vete v bode 2/ rozsudku chýba logická nadväznosť a je

obsahovo nesprávna. S poukazom na uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby jednak doplnil
skutkovú vetu v bode 2/ rozsudku vo vyššie naznačenom zmysle, ako aj zmenil rozsudok okresného
súdu v časti výroku o treste a obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný k dôvodom odvolania okresného prokurátora prostredníctvom zvoleného obhajcu v
písomnom vyjadrení uviedol, že vyššie citovaný rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a
spravodlivý. Má za to, že pri rozhodovaní o treste okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti jeho nápravy,

majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona. Taktiež správne prihliadol
na všetky okolnosti umožňujúce aplikáciu § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie
trestu na 3 roky odňatia slobody vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného, s čím sa v tomto smere
plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa uvedeného v napadnutom rozsudku. Stavu veci a
zákonu zodpovedá i záver prvostupňového súdu ohľadom podmienečného odkladu takto uloženého

trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe ustanovenej na 5 rokov a obmedzenia spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenými maloletými
chlapcami v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Rovnako v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 Tr. zákonamu bolo uložené aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, čo vlastne aj znalci, ako
aj prokurátor navrhli. Podľa jeho názoru takto uložený trest spolu s uloženým ochranným liečením
je v plnej miere spôsobilý zabezpečiť jeho nápravu a prevýchovu, zároveň zodpovedá zásadám pre

ukladanie trestov uvedených § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, ako aj zásadám individuálnej a generálnej
prevencie. Uloženie mu podmienečného trestu odňatia slobody ako páchateľovi trpiacemu vrodenou
duševnou poruchou (efebofíliou), ktorá mala podstatný vplyv na ním páchanú trestnú činnosť je zároveň
aj prejavom zásady humanity pri ukladaním trestu. Naproti tomu prokurátorom navrhované uloženie
úhrnného trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7 rokov by bolo vzhľadom na

celkové okolnosti posudzovaného prípadu pre neho neprimerane prísne. Predsa len ide o mladého
človeka a preto pôsobením neprimerane prísnym represívnym trestom odňatia slobody by sa mohlo
minúť svojmu účinku. Z uvedeného dôvodu možno trest uložený súdom prvého stupňa považovať
za primeraný, zodpovedajúci doposiaľ jeho bezúhonnému životu, okolnostiam trestnej činnosti, jeho
zdravotnej diagnóze, ako aj jeho postoju, keď sa trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a túto aj
úprimne oľutoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto má za to, že odvolací súd podľa § 319

Tr. poriadku by mal odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu zamietnuť, pretože nie je
dôvodné.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, pretože obžalovaný pred tým ako urobil vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písmena b) Tr. poriadku bol riadne poučený o neodvolateľnosti tohto vyhlásenia a o nemožnosti
podaniaodvolaniaprotivýrokuovinerozsudkuvrozsahuprijatéhovyhlásenia,apretopreskúmalkrajský
súd len okresným prokurátorom napadnuté výroky rozsudku, teda výrok o treste a výrok o ochrannom

opatrení a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

V prvom rade správne zohľadňoval pri hodnotení dôkazov základné hľadiská - pri ukladaní trestov, ktoré
sú upravené v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, určené pre naplnenie - účelu trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov,
vyjadrujúc tým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako správne následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal aj na jednotlivé základné
kritéria upravené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

Majúc teda na zreteli jednotlivé kritéria rozhodné pri určovaní druhu a výmery trestu upravené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona sa krajský súd nemohol v celom rozsahu stotožniť s argumentáciu
okresného prokurátora, podľa ktorej celkový počet ôsmich maloletých poškodených, na ktorých
obžalovaný páchal trestnú činnosť, sústavná opakovanosť trestnej činnosti a jej trvanie počas približne

dvoch rokov, ako aj skutočnosť, že týmto svojím konaním nepochybne negatívne vplýval na vývoj
maloletých a dokonca u niektorých z nich vplyvom tejto činnosti došlo k zmene ich správania a uzavretiu
sa do seba, mali byť tými skutočnosťami, ktoré závažnosť jeho konania zvyšovali a to do takej miery, že
uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nespojený s jeho výkonom je oproti konštatovanej
závažnosti činu neprimerane mierny.

V prvom rade je potrebné uviesť, že závažnosť v páchaní žalovanej trestnej činnosti obžalovaným sa
odzrkadlila v právnej kvalifikácii jeho konania ako spáchaní trestnej činnosti závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona, čo sa potom premietlo do naplneniakvalifikačného momentu (okolnosti) podmieňujúceho použitie vyššej trestnej sadzby u všetkých troch
pôvodne

žalovaných trestných činov a s tým spojenej prísnejšej trestnej sadzby - zločinu výroby detskej
pornografie v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona,
pokračujúceho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm.
a) Tr. zákona a napokon aj (súdom prvého stupňa upusteného) prečinu ohrozovania mravnosti podľa §
371 (správne v obžalobe malo byť podľa § 372) ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Súčasne tiež platí, že pri hodnotení spôsobu, akým sa obžalovaný mal trestnej činnosti dopúšťať a
ním spôsobeného následku závažnosť jeho konania zásadným spôsobom nezvyšuje. Najzávažnejší z
posudzovaných trestných činov - výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zákona ani nedokonal,
keďže ho spáchal v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a to bez toho, aby bol preukázateľne
spôsobený následok v psychickom prežívaní maloletých tak, ako bol prokurátorom uvádzaný v odvolaní.

Pre takýto záver totižto niet opory vo vykonanom dokazovaní v podobe znaleckého dokazovania z
odboru klinickej psychológie detí, či dokonca psychiatrie. Je len pochopiteľné, že neakceptovateľné
správanie obžalovaného bolo maloletým nepríjemné, čo logicky potvrdili aj pred rodičmi, ale až v
rámci výsluchu na polícii, resp. po ňom, no napriek tomu niektorí z nich ( vediac, že sa možno budú
spoločne pozerať filmy z pornografickou tematikou) opakovane jeho pozvanie do bytu neodmietli, aj

keď oficiálne mali spolu hrať „playstation“, resp. „osláviť“ kamarátove narodeniny. Napokon z obsahu
výpovedí zákonných zástupcov maloletých plynie, okrem jedného prípadu (Z. O., ktorá podávala trestné
oznámenie a na jej podnet začala aj polícia konať), že o správaní sa obžalovaného voči maloletým, sa
vlastne nedozvedeli potom, čo si mali všimnúť nejakú zmenu v ich správaní, ale až potom, čo boli
predvolaní na políciu vypovedať.

K tvrdeniu prokuratúry, že žalovaného konania sa mal obžalovaný dopúšťať po dlhšiu dobu, dokonca až
v jednom z prípadov u mal. C. L. od zimy koncom roka 2016 do septembra 2018 - viac ako dva roky,
je potrebné zdôrazniť podstatnú skutočnosť, na ktorú poukázal v odôvodnení rozsudku aj súd prvého
stupňa. V danom prípade je potrebné totižto prihliadnuť na tú skutočnosť, akým spôsobom bolo konanie

obžalovaného posudzované - právne kvalifikované súdnou praxou v období, do 01.07.2018 a následne
po 01.07.2018, a to vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania páchateľov trestného činu výroby detskej
pornografie podľa § 368 Tr. zákona.

Ako to plynie aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, súdna prax

v období do 01.07.2018 za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zákona posudzovala
len také konanie páchateľa, ktoré smerovalo k výrobe detskej pornografie spôsobom opísaným a
zobrazením takého obsahu ako je to uvedené v ustanovení § 132 ods. 4 Tr. zákona, ktorý mal vyvolať
sexuálne uspokojenie inej osoby, teda osoby rozdielnej od osoby - páchateľa, ktorý tento materiál s
tematikou detskej pornografie vyhotovil. (pozri primerane R 28/2018)

Následne na to, od 1. júla 2018 po zmene právnej úpravy (na základe zákona č. 161/2018), konkrétne
ustanovenia § 132 ods. 4 Tr. zákona, ktorý definuje pojem detskej pornografie, kde došlo k vypusteniu
slovného spojenia - uspokojenia „inej osoby“ je zrejmé, že v zmysle aplikačnej praxe bude nevyhnutné
považovať za výrobcu detskej pornografie aj páchateľa "v súkromí" a pre vlastné účely, t.j. bez

podmienky jej ďalšieho šírenia. Pod inou osobou je tak potrebné rozumieť aj samotného výrobcu detskej
pornografie, ktorý si ju ponecháva vo svojej dispozícii.

Evidentne teda obžalovaný sa mal tejto trestnej činnosti dopúšťať vo vzťahu k jednotlivým maloletým v
dominantnom rozsahu v období, kedy súdna prax takéto konanie za trestný čin nepovažovala a považuje
ho až od 1. júla 2018.

Práve táto skutočnosť potom má vplyv aj na závažnosť (intenzitu), ktorou sa mal dopustiť tejto trestnej

činnosti, preto neobstojí námietka prokuratúry, že sa mal obžalovaný trestného činu výroby detskej
pornografie podľa § 368 Tr. zákona dopúšťať po dlhšiu dobu - a preto aj správne toto konanie nebolo
z pohľadu tejto okolnosti právne posudzované ako závažnejším spôsobom konania - po dlhšiu dobupodľa § 138 písm. b/ Tr. zákona, čo sa napokon ani neodzrkadlilo v podobe právnej kvalifikácie ani v
obžalobnom návrhu.

Najpodstatnejšou skutočnosťou - okolnosťou prípadu na strane obžalovaného - zistenou v rámci
dokazovania, ktorá mala aj podľa názoru krajského súdu podstatný vplyv na určovanie druhu trestu, ale
predovšetkým jeho výmery, bolo zistenie, že obžalovaný sa tohto konania dopúšťal bez toho, aby mal
o tom vedomosť, teda že konal pod vplyvom sexuálnej poruchy, ktorá zásadným spôsobom znížila jeho
ovládacie schopnosti.

Z obsahu spisu totižto plynie, a to konkrétne zo znaleckého posudku č. 120/2018 znalca H.. C. J., z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého súčasťou je aj znalecký konzultantský
posudok č. 43/2018 H.. G. M. - Y., znalkyne aj pre odvetvie psychiatria a sexuológia, zo záverov ktorých
plynie,žeobžalovanýsaskutkovmukladenýchzavinudopustilpodvplyvomvrodenejsexuálnejporuchy
deviácie - efebofílie, erotickej preferencie chlapcov vo veku puberty.

V záveroch tohto znaleckého dokazovania je konštatované, že pokiaľ obžalovaný v čase spáchania
skutkov konal pod vplyvom tejto sexuálnej deviácie, jeho ovládacie schopnosti boli podstatnou mierou
znížené, nie však vymiznuté, za súčasného zachovania v plnom rozsahu schopností rozpoznávacích.
Obžalovaný tak konal tzv. v stave „zmenšenej príčetnosti“, pričom túto vrodenú poruchu sexuálneho

motivačného systému si do začiatku trestného stíhania ani neuvedomoval. Pri posudzovaní duševného
stavu obžalovaného neboli zistené žiadne známky sexuálnej agresivity, ani sklon k páchaniu inej
trestnej činnosti. Podľa znalcov v prípade absolvovania ochranného liečenia, je sexuálna prognóza
obžalovaného do budúcnosti priaznivá a súčasne túto sexuologickú liečbu ambulantnou formou aj
obžalovanému navrhli uložiť.

Záver o sociálne a spoločensky priaznivej prognóze správania sa obžalovaného do budúcna potom
zodpovedá aj hodnotenie jeho osoby, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný, ani v ústrednej evidencii
priestupkov Ministerstva vnútra SR nemá doposiaľ záznam. Je študentom (bol) 3. ročníka F. univerzity v
K., fakulty B., je slobodný, v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť, rovnako je kladne hodnotený

ako začínajúci tréner aj v hokejbalovom klube v H. s názvom „P.“.

Opakovane tiež obžalovaný uvádzal v rámci dokazovania, že má jednoznačný záujem pokračovať štúdiu
na uvedenej vysokej škole, kde by žil spoločne s matkou v K. v obci P., ale súčasne má zabezpečené

aj riadne zamestnanie.

Toto sú všetko skutočnosti, ktoré vedú krajský súd k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že v danom
prípade prognóza možnosti nápravy obžalovaného do budúcna je zjavne pozitívna.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa skutočne dopúšťal závažnej trestnej
činnosti, no intenzita zásahu do záujmu chráneného spoločnosťou najzávažnejšou zo žalovaných
skutkových podstát - trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 2 Tr. zákona, za ktorú
by bolo možné uložiť trest odňatia slobody v rozsahu od 7 rokov do 12 rokov, bola podmienená už
opísanou dobou, kedy súdna prax takto ustálené konanie obžalovaného považovala za trestné len

cca dva mesiace do jeho zadržania a súčasne sa tohto konania dopustil len v štádiu pokusu (čiže
nedokonaného trestného činu). Súčasne nebol zistený závažnejší následok v psychickom prežívaní
maloletých s trvalým následkom.

Rovnako je potrebné zvýrazniť podstatnú skutočnosť, že obžalovaný sa tohto konania dopúšťal v čase,
kedy si neuvedomoval, že koná pod vplyvom tejto sexuálnej poruchy, že túto poruchu má vrodenú
a že táto choroba v čase, kedy páchal trestnú činnosť, spôsobila to, že mal zásadným spôsobom
zníženú ovládaciu schopnosť, aj keď rozpoznávaciu schopnosť mal zachovanú. Inak povedané aj keď
mal zachovanú rozpoznávaciu schopnosť, nebol schopný túto skutočnosť rozpoznať (predvídať), že má

vrodenú sexuálnu poruchu, pri ktorej má zásadné zníženú schopnosť ovládať svoje správanie (sexuálnu
orientáciu) pri stretnutí s osobami mladšími medzi 14. a 18. rokom veku mužského pohlavia.Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne, aj s výkonom väzby, ktorú v tejto veci vykonal, okolnosti
za ktorých sa týchto činov dopúšťal obžalovaný a samotná osoba obžalovaného vedú krajský súd k
dôvodnému záveru, že v danom prípade ochranu spoločnosti je možného dosiahnuť aj trestom kratšieho

trvania, za súčasného uloženia ochranného liečenia tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.
Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade boli splnené podmienky pre použitie ustanovenia pre
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods.
2 písm. c) Tr. zákona.

Podľa § 39 ods. 2 Tr. zákona, súd totižto môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýspáchaltrestnýčinvstavezmenšenejpríčetnosti,
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že ustálený skutkový stav zodpovedá tejto právnej úprave a
napĺňa ju, keďže obžalovaný konal v danom prípade v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na
jeho zdravotný stav by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.

Vzhľadom na uvedené bol preto správny a zákonu zodpovedajúci následný postup súdu prvého stupňa,
ak ukladal obžalovanému aj súčasne ochranné opatrenie podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona a to ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou v súlade návrhom samotných znalcov z odboru psychiatrie
(sexuológie).

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel
krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným
trestom pre obžalovaného v danom prípade úhrnný trest odňatia slobody priamo nespojený s jeho
výkonom pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a to vo výmere 3 rokoch.

Správne tiež súd prvého stupňa, keďže ukladal trest na hornej hranici možnej pre ukladanie
podmienečného trestu odňatia slobody, ak súčasne uložil v čase plynutia skúšobnej doby ustanovenej
na 5 ( päť) rokov obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona.

Rovnako správne pre dosiahnutie účelu trestu, uložil súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 51 ods.
3 písm. f) Tr. zákona aj obmedzenie, ktoré bude súčasťou probačného dohľadu, spočívajúce v zákaze
kontaktu s maloletými tak, ako sú vymenovaní vo výroku o treste, a to v akejkoľvek forme, vrátane
kontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.

Nad rámec uvedeného na záver krajský súd však musí poukázať na nesprávny postup súdu prvého
stupňa, keď potom čo prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, následne
upravil znenie skutkovej vety v bode 2/ rozsudku oproti skutku v bode 2/ obžaloby a súčasne aj právne
menil posúdenie skutkov, ku ktorým urobil vyhlásenie o vine obžalovaný.

Z ustálenej súdnej praxe totižto plynie, že pokiaľ obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po riadnom
zákonnom poučení vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, tak urobil vyhlásenie o
tom, že spáchal skutok uvedený v obžalobe a takéto jeho vyhlásenie potom pokrýva aj podstatu jednak
inkriminovaného skutku, vrátane subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, aj právnej
kvalifikácie, ako aj uznanie viny za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný

čin. (pozri bližšie R 17/2014)

Z toho potom plynie, že pokiaľ súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného postupom
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, v dôsledku čoho podľa § 257 ods. 8 Tr.
poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, zákon, ale aj následne

súdna prax má za to, že už nie je možné po takomto vyhlásení upravovať znenie skutkového stavu a
ani meniť právne posúdenie skutkov vo vzťahu, ku ktorým urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, a to ani
v prípade, ak je to v prospech obžalovaného.Súčasne platí, že nesprávnym postupom súdu prvého stupňa došlo síce k pochybeniu, no zjavne v
prospech obžalovaného a keďže v danom prípade okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech
obžalovaného, len čo do výroku

o treste a ochrannom opatrení, rešpektujúc pravidlo upravené v ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku - zákaz
zmeny k horšiemu, nebolo možné, aby krajský súd toto pochybenie naprával.

Keďžekrajskýsúdnezistildôvodprezmenu,čizrušenienapadnutéhorozhodnutia, odvolanieokresného

prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.