Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116203204
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116203204.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Z.. Š. C., H..

XX.XX.XXXX, C. R. R. XXXX/XX, R., zastúpený advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, so
sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanej: B. N., H.. X.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, R., zastúpená:
VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava - mestská časť
Petržalka, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dôvody pre vydedenie žalobcu uvedené v Listine o vydedení a závete zo dňa 1.10.2014
spísanej poručiteľom P.. Š. C., H.. XX.X.XXXX v Notárskej zápisnici JUDr. M. A., notárky so sídlom v
Trnave pod sp. zn. N 155/2014, NZ 35842/2014, NCRls 36579/2014, nie sú dané.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí,
že dôvody pre vydedenie žalobcu uvedené v Listine o vydedení a závete zo dňa 1.10.2014 spísanej
poručiteľom P.. Š. C., H.. XX.X.XXXX v Notárskej zápisnici JUDr. M. A., notárky so sídlom v Trnave pod
sp. zn. N 155/2014, NZ 35842/2014, NCRls 36579/2014, nie sú dané.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v dedičskom konaní po zomrelom Ing. Š. C., bol na ústnom

pojednávaní dňa 16.12.2015 jeden z dvoch zákonných dedičov po zomrelom Ing. Š. C.K.E. oboznámený
s tou právnou skutočnosťou, že zomrelý otec spísal do notárskej zápisnice JUDr. M. A., notárky listinu
o vydedení a závet, na základe ktorých vydedil zákonného dediča - svojho syna Z.. Š. C. (žalobcu) a
všetkých jeho potomkov a prejavil vôľu povolať na dedenie celého jeho majetku, tak hnuteľného ako
aj nehnuteľného, svoju dcéru Z.. B. N., rod. C.. Dôvody vydedenia poručiteľ nadiktoval a uviedol do
notárskej zápisnice, pričom na ústnom pojednávaní dňa 16.12.2015 boli tak listina o vydedení, ako aj
závet prečítaný notárom ako súdnym komisárom v doslovnom znení a žalobca a žalovaná ako účastníci

dedičského konania, do listiny poručiteľa o vydedení a závetnej listiny nahliadli. Žalobca okamžite na
pojednávaní vzniesol námietky, že dôvody vydedenia a teda listinu o vydedení neuznáva, pretože v
uvedenej listine sa údaje a tvrdenia nezakladajú na pravde a preto aj závetnú listinu voči sebe ako
zákonnému dedičovi považuje za neplatnú. Následne účastníkovi dedičského konania Š.R. C. bola
uložená v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.S.P. povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti
Uznesenia Okresného súdu v Trnave zo dňa 15.1.2016, na príslušný okresný súd proti závetnej dedičke
žalobu o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici nie sú dané. Žalobca preukazuje

svoj naliehavý právny záujem o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané samotným Uznesením zo
dňa 15.01.2016, keď notár vyzval žalobcu k tejto povinnosti. Z dôvodu právnej istoty žalobca taktiež
uvádza,ženaliehavýprávnyzáujemnatomtourčenívidíajvtom,žejezákonnýmdedičompozomrelom,
je zároveň neopomenuteľným dedičom po zomrelom, pričom podľa § 479 Občianskeho zákonníkamá aj v prípade existencie závetnej listiny v prospech ďalšieho zákonného dediča ako zákonný dedič
nárok na polovicu dedičského podielu zo zákona. S ohľadom na skutočnosť, že konanie o dedičstve
prebieha a teda nie je definitívne určený okruh dedičov, rozhodnutie súdu o tom, že nie sú dané

dôvody na vydedenie umožnia zachovanie právnej pozície žalobcu v postavení zákonného dediča v
konaní po nebohom otcovi účastníkov tohto sporu. Žalobcovi v takomto prípade nevznikne povinnosť sa
samostatným výrokom domáhať určenia, že je dedičom po poručiteľovi v prípade vyhlásenia závetnej
listiny za neplatnú.
Určenie, že dôvody pre jeho vydedenie nie sú dané odôvodňuje tým, že poručiteľ, ktorý v čase spísania

Notárskej zápisnice mal 87 rokov, v listine o vydedení uvádza, že po smrti svojej manželky Z., ktorá
zomrela vo februári 2010 zostal bývať sám v dovtedy spoločnom byte, pričom v tomto období utrpel
úrazy, ktoré popisuje v napádanej listine, keď " ... som v noci spadol; prvýkrát po tom ako som zatváral
okno a nadleteli mi nohy a po nejakej dobe asi po roku a pol som spadol druhýkrát a to keď som v noci
šiel na WC. .. Ležiaceho na zemi ma našla až ráno moja dcéra. V dôsledku týchto dvoch úrazov som
si zranil chrbticu a som už vyše roka plne ležiaci, nedokážem vôbec vstávať z postele ... a teda som

odkázaný na nepretržitú starostlivosť iných.“
Uvedené konštatovanie poručiteľa naznačuje, že k zmene jeho zdravotného stavu s následkom
nastúpenej imobility došlo po viacerých úrazoch, ktoré boli spôsobené pádmi zomrelého. Nie je však
pravdou, že k v listine o vydedení opísanému "druhému" úrazu (ktorý mal zásadne ovplyvniť imobilitu
zomrelého) došlo v byte poručiteľa pri jeho nočnej návšteve

WC a k pádu, ktorý mohol spôsobiť imobilitu poručiteľa, došlo na schodišti bytového domu, v ktorom
sa byt zomrelého nachádzal, a to v čase, keď sa tento v letných mesiacoch roku 2013 spolu s
manželom svojej dcéry pripravoval ísť na prechádzku, pričom si zrejme zlomil hrudný stavec. V
zdravotnej dokumentácii zomrelého je zaznamenané, že následne asi 2 týždne po páde bol zomrelý
hospitalizovaný na Traumatologicko-ortopedickej klinike FN v Trnave a to v čase od 24.7.2013 do

26.07.2013. O tejto hospitalizácii žalobca nebol poručiteľom vôbec informovaný a informovať ho o
tejto situácii nepovažovala za potrebné ani sestra žalobcu, ktorá zrejme otca účastníkov tohto konania
do nemocnice doprevádzala. O hospitalizácii otca sa vo vyššie uvedený deň žalobca dozvedel tým
spôsobom, že ako obvykle ho išiel navštíviť do jeho domácnosti, kde ho nenašiel a následne zistil,
že tento je v nemocničnom ošetrení Fakultnej nemocnice Trnava. V nemocnici žalobca otca navštívil,

jeho zdravotný stav konzultoval s traumatológom MUDr. U., ktorý predovšetkým kládol dôraz na nutnosť
rehabilitácie, pretože len táto mohla okamžite a urýchlene poručiteľa po úrazoch mobilizovať, keď
žalobca bol súčasne informovaný, že v opačnom prípade jeho otec ostane ležiacim pacientom. V
nasledujúcich letných mesiacoch roku 2013 k tejto situácii aj došlo, pretože podľa v tom čase tvrdených
vyjadrení otca účastníkov sporu, mu bolo predovšetkým zo strany sestry a jej manžela doporučované

až zakazované sadať si, vstávať, hýbať sa, a to z dôvodu aby sa mu neuvoľnili plienky a neušpinil tak
posteľ. Otec účastníkov sporu odmietal mobilizovať svoje sily a zostal imobilný. Predovšetkým žalobca a
jeho manželka v tejto situácii po narastajúcom napätí a konfliktoch so žalovanou vybavili pre zomrelého
zmluvnéslužbyopatrovateľskejstarostlivosti,prostredníctvomktorýchmubolazabezpečovanáraňajšia,
obedňajšia aj podvečerná starostlivosť. Manželka žalobcu v tomto období okrem iného zabezpečila pre

svojho svokra elektrickú polohovateľnú posteľ, aby sa mu aj týmto spôsobom skvalitnila jeho životná
situácia. Okrem tejto pomôcky žalobca do domácnosti otca zabezpečil mikrovlnnú rúru pre ohrievanie
večerí, ktoré mu opatrovateľky prinášali spolu s obedom, servírovací stolík a pod. Žalobca opakovane
otcovi zabezpečoval okuliare na čítanie, revidoval medikamentóznu liečbu, pichal injekcie, kontroloval
tlak, zásadným spôsobom sledoval stabilitu jeho zdravotného stavu. Do času, kým k otcovi nechodili

opatrovateľky a kým mu týmto spôsobom nebola zabezpečená donáška stravy, stravu zabezpečovali
pre poručiteľa rovnakou mierou ako žalovaná tak žalobca a jeho manželka. Po návrate otca z nemocnice
v lete 2013 žalobca so svojou rodinou otca navštevoval vždy po skončení práce denne, keď práve v
tomto období sa postupne začali výrazne komplikovať vzťahy medzi účastníkmi konania a manželom
sestryžalobcu.Samozrejmetátosituáciasaodrazilaajvpostojiotcaúčastníkovkonaniaksvojimdeťom.

Stávalo sa, že žalobca bol konfrontovaný s konfliktami, ku ktorým dochádzalo medzi otcom a žalovanou,
keď mal na výzvu otca k týmto konfliktom zaujímať stanoviská. Tiež sa stávalo, že na sklonku svojho
života psychicky labilný otec účastníkov konania sa pod vplyvom nepravdivých informácií o živote svojho
syna zo strany rodiny dcéry snažil zasahovať aj do vzájomných vzťahov žalobcovej rodiny. Postavenie a
pozícia rodiny žalobcu bola vždy konfrontovaná s tou reálnou skutočnosťou, že rodina žalovanej bývala

a býva na prízemí toho istého bytového domu, v ktorom na druhom poschodí tohto domu sa nachádzal
a nachádza byt rodičov účastníkov konania, naposledy tiež posledné trvalé bydlisko otca účastníkov
konania. Sestra žalobcu mala k domácnosti svojich rodičov vždy veľmi otvorený vzťah, keď dlhodobo v
rodičovskom byte bola umiestnená napr. automatická pračka slúžiaca obom rodinám, ďalej chladničkas mrazničkou na dlhodobé uskladnenie potravín oboch rodín a ďalšie elektrospotrebiče používané tak
rodičmi ako rodinou sestry žalobcu. Žalobca je presvedčený, že jeho rodičia a predovšetkým otec
účastníkov konania mal bližší a intenzívnejší vzťah so svojou dcérou a jej rodinou ako s ním samým,

vždy citlivejšie reagoval na potreby a priania svojej dcéry.
V období po návrate otca účastníkov konania z nemocnice v lete roku 2013 sa vzťahy súrodencov a
ich rodinných príslušníkov výrazne zdramatizovali, žalovaná a jej manžel striehli, kedy rodina žalobcu
za otcom prichádza a opakovane rodinu žalobcu chodili do bytu otca verbálne napádať. Stalo sa, že
otec žalobcu informoval o tom, že švagor žalobcu zakazuje otcovi účastníkov konania konzumovať

jedlo, ktoré bolo prinesené manželkou žalobcu a že musel prisahať, že od rodiny žalobcu nič jesť
nebude. Po nástupe opatrovateliek v septembri 2013 keď tieto boli k svojej službe pripravené už v
čase júl, august 2013, avšak ich prítomnosť bola spočiatku práve rodinou žalovanej odmietaná, sa
situácia dočasne upokojila. V tomto období sa otec účastníkov konania pred žalobcom vyjadril, že sa
čuduje a je prekvapený, že žalovaná s manželom pristali na riešenie jeho zdravotného stavu a stavu
jeho domácnosti prijímaním služieb opatrovateliek, ktorá služba mala a bola hradená zo starobnej

penzie zomrelého, pretože podľa vlastných slov poručiteľa " ... si s touto mojou penziou pomáhali.“ V
čase poskytovania osobnej starostlivosti zomrelému dohodnutými opatrovateľkami, otca navštevoval
predovšetkým manžel žalovanej, ktorý k tomu mal objektívne vytvorené podmienky, pretože nie je
zamestnaný a dlhodobo je na invalidnom dôchodku. Žalobca si vždy uvedomoval, že tieto návštevy
silne ovplyvňujú názorové postoje otca k nemu a jeho rodine. Žalobcu otec veľakrát konfrontoval s

nepravdivými informáciami o svojom pracovnom a osobnom živote, o konaní svojej manželky a svojho
syna a tieto informácie boli nepríjemným ohováraním žalobcu a jeho rodiny manželom žalovane. Švagor
žalobcu otca účastníkov konania proti žalobcovi a jeho rodine "huckal", postupne zo strany rodiny
žalovanej bolo žalobcovi zakazované robiť otcovi nákupy, to čo mu bolo prinesené do domácnosti z
rodiny žalobcu bolo odmietané, vyhadzované, akákoľvek aktivita a pomoc žalobcu boli podrobované

posmechu a kritike.
Stav v rodine pri kontakte otca so žalobcom vyvrcholil 16.12.2013, kedy bol žalobca otcom pri jeho
návšteve v jeho domácnosti požiadaný, aby mu z pokladničky, ktorá sa nachádzala v rodičovskom byte
a v ktorej bola ukladaná príručná hotovosť otca, vybral a pripravil sumu 100 € s tým, že žalobcovi otec
oznámil len toľko, že niečo bude musieť zaplatiť. Pri výbere peňazí z pokladničky žalobca zistil, že v

nej chýba 700 €, ktoré boli pripravené na zaplatenie opatrovateľskej starostlivosti otca. Na chýbajúce
peniaze sa žalobca otca spýtal, na čo mu bolo odpovedané, aby sa do celej situácie nestaral, že žalobcu
do vlastných peňazí otca nič nie je a že tieto si vzala jeho dcéra. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že
pred touto udalosťou mal dlhšie vedomosť o tom, že s otcovými peniazmi nakladá a hospodári žalovaná,
že ju otec podľa jeho možností zo svojho starobného dôchodku podporuje, pričom žalobca túto situáciu

komentoval len tým spôsobom, aby žalovaná svojho otca vždy presne, prípadne písomným záznamom,
informovala o používaní jeho peňazí usporených zo starobného dôchodku. Po zistení žalobcu, že v
pokladničke otca nie je taký finančný obnos, aký tam mal byť, sa snažil žalobca vysvetliť otcovi, že v
prípade, ak 700,- € nebude do pokladničky vrátené, budú mať problém so zaplatením opatrovateliek.
Následneotecúčastníkovkonaniazačalnažalobcuajehomanželkukričať,urážaťhoažiadal,abyobaja

ihneď jeho domácnosť opustili, aby nikdy viac neprekročili prah jeho bytu. Žalobcom vyššie opísaným
spôsobom vnímanú hádku, ktorá bola pre neho vysoko traumatizujúca, nečakaná, zásadným spôsobom
urážajúca, jeho otec v listine o vydedení opísal ako návštevu, pri ktorej " ... u mňa v byte..... a veľmi
sme sa vtedy pohádali. Ja si s odstupom času neviem spomenúť čo bol hlavný dôvod našej hádky,
pamätám si iba, že syn mi vtedy povedal, že už za mnou nebude chodiť, nebude sa o mňa starať,

že on je zaneprázdnený a nemá na mňa čas. " Žalobca túto časť textu listiny zásadným spôsobom
popiera. Konštatovanie otca a jeho opis konfliktu skoro po 10 mesiacoch po jeho vzniku, považuje za
prejav vysokého stupňa stareckej demencie, kedy otec účastníkov konania obsah hádky jednoznačne
"prekrútil" a žalobca výroky otca považuje za výsledok negatívnych postojov predovšetkým žalovanej
k nemu samému a jeho rodine. Nie je teda pravdou, že žalobca sa vyjadril tak že za otcom nebude

chodiť a nebude sa o neho starať, ale otec účastníkov konania vo svojej agresivite pod vplyvom svojho
zlého fyzického a psychického stavu urazil a zo svojej domácnosti vyhodil a do budúcna zakázal do nej
prístup žalobcovi a jeho rodine.
Žalobca je presvedčený, že k spísaniu listiny o vydedení došlo na základe vážnej a účinnej manipulácie
otcom zo strany žalobkyne a jej manžela, ktorí po smrti matky účastníkov konania dlhodobo vyvolávali

v myslení otca voči žalobcovi a jeho rodine averziu a nepriateľstvo s cieľom vniesť do vzťahu otca so
žalobcom a jeho rodinou zásadný rozkol. Taktiež nie je pravdou ďalšie závažné tvrdenie v texte listiny
o vydedení zomrelého, že po hádke v decembri roku 2013 sa otec snažil svojho syna kontaktovať a
mal záujem narušené vzťahy upraviť. Žalobca má odbornú vedomosť a aj osobnú skúsenosť v tomzmysle, že otec nevedel narábať s mobilným telefónom a nikdy vlastníkom mobilného telefónu nebol. Pri
telefonovaní používal klasický telefón s točitým ciferníkom pripojeným na zabudovanú pevnú telefónnu
linku, keď dlhodobo pred septembrom 2014 nebol schopný vytočiť telefónne číslo, na ktoré chcel volať z

dôvodu necitlivosti a porušenia jemnej motoriky v prstoch oboch rúk, preto pri telefonovaní jednoznačne
potreboval asistenciu tým spôsobom, aby mu klasický ciferníkový telefón bol položený na posteľ a
telefónne číslo bolo treťou osobou vytočené. Je pravda, že žalobca v septembri 2014, t.j. v mesiaci
spísania Notárskej zápisnice prijal svojim mobilným telefónom hovor z pevnej linky otca účastníkov
konania, avšak telefónne spojenie sa zo strany volajúceho po jeho prijatí žalobcom okamžite prerušilo

a na opätovné spätné volanie žalobcu na prijatý, avšak nezrealizovaný hovor nikto nereagoval a nikto
dlho zvoniaci telefón nedvihol. V spojení s vyššie uvedeným je žalobca presvedčený, že k spísaniu
listiny o vydedení a závetu otec účastníkov konania pristúpil na základe psychického nátlaku a účinného
vplyvu ohováračských a nepravdivých tvrdení rodiny žalovanej voči žalobcovi a jeho rodine. Žalobca
na základe poznania povahových vlastností svojho otca, pretože vyrastal a žil v normálnom rodinnom
zväzku so svojimi rodičmi, považuje na sklonku života otcom spísané listiny za prejav jeho nekritičného

úsudku, ktorý jednoznačne bol poznačený výraznou senilnou demenciou 86- ročného človeka. Ihneď
na druhý deň po spísaní rozporovanej listiny žalovaná rozhodla bez konzultácie a vedomia žalobcu o
umiestnení otca účastníkov konania v Domove seniorov v D., pritom zomrelý sa ešte na jeseň 2013
zdôveril manželke žalobcu, že si želá len jedno, aby mohol zostať a zomrieť doma a aby nemusel ísť do
"starobinca". Otec účastníkov konania zomrel dňa 08.09.2015 na chirurgickej klinike FN Trnava, kam bol

prevezený z Domova pre seniorov D.N.L.G.. O jeho poslednej hospitalizácii sa žalobca nedozvedel od
žalovanejajejmanžela,ozdravotnomstavesvojhootcasadozvedelodprimárachirurgickejkliniky,ktorý
ho po prijatí k hospitalizácii kontaktoval. Otec žalobcu bol na chirurgiu privezený vo vážnom kritickom
zdravotnom stave, keď konzílium lekárov konštatovalo nemožnosť operácie. Otca v čase hospitalizácie
žalobca navštevoval a nadobudol dojem, že pri precitnutí sa otca z bezvedomia došlo medzi žalobcom

a otcom k uzmiereniu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.12.2016 uviedla, že má za to,
že žalobca nepreukázal v podanej žalobe naliehavý právny záujem. Tvrdenie, že je neopomenuteľným
dedičom nemá žiadnu zákonnú oporu. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento

prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných
dôvodov svoj dedičský podiel. Vydedenie má v konečnom dôsledku rovnaké právne účinky ako dedičská
nespôsobilosť, t.j. spôsobuje stratu práva na dedičstvo po poručiteľovi. Ide teda o prejav vôle poručiteľa,
že sa určitému potomkovi nemá dostať jeho neopomenuteľný podiel. Žalovaná v zmysle uvedeného
zastáva názor, že boli splnené všetky zákonné predpoklady vydedenia. Vzťahy žalobcu a poručiteľa boli

do roku 2010 /smrť poručiteľovej manželky a matky žalobcu/ primerané vzhľadom na vzťah otec - syn.
Po tomto období dochádzalo k hádkam a incidentom medzi členmi rodiny. V mesiaci december v roku
2013 po tom ako žalovaná mala zdravotné problémy (operácia poškodenej Achillovej šl'achy) a nemohla
vykonávať osobnú starostlivosť o poručiteľa tak ako ju vykonávala do tohto obdobia, poručiteľ požiadal
žalobcu ako svojho syna o poskytnutie starostlivosti počas vianočných sviatkov. Výsledkom toho bola

neprimeranáreakciažalobcu,kedynaporučiteľaslovnezaútočilazačalnanehokričať,žesaonajsjeho
rodinou starať o poručiteľa nebudú ani nie sú ochotní platiť výdavky spojené so starostlivosťou. Po tomto
incidente sa žalobca o poručiteľa nezaujímal vôbec, prerušil s ním akýkoľvek kontakt a poručiteľove
telefonáty nedvíhal a ignoroval. Súčasne žalobca nemal vedomosť o zdravotnom stave poručiteľa, a
všetku starostlivosť zabezpečovala žalovaná, súčasne absolvovala s poručiteľom aj návštevy lekárov.

Správanie žalobcu poručiteľa veľmi trápilo, po incidente často plakal a snažil sa žalobcu opakovane
telefonicky kontaktovať. Žalovaná je toho názoru, že takýto nezáujem o svojho starého a chorého otca
zo strany syna je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je pravdou, že žalovaná disponovala finančnými
prostriedkami poručiteľa. Práve naopak, s finančnými prostriedkami si poručiteľ disponoval sám a sám
si aj platil výdavky za opatrovateľské služby. V istom období keď sa úspory poručiteľa minuli, financovala

všetky výdavky spojené so starostlivosťou sama. Ako aj pohreb, ktorý ma vybavila a zaplatila. Podľa
právnej teórie vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah
stál, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil. Vyjadrenia o zmierení
žalobcu s poručiteľom pred jeho smrťou považuje žalovaná za absurdné a účelové, nemajúce žiadny
pravdivý základ. Keď bol poručiteľ krátko pred jeho smrťou hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici

v Trnave lekári a kolegovia žalobcu mu 3 dni volali, že je jeho otec hospitalizovaný na oddelení. V
nemocnici sa napokon ukázal raz kedy hovoril s primárom, potom sa objavil až na pohrebe. V období
(po roku 2013) kedy žalobca neprejavoval o poručiteľa akýkoľvek záujem na prosbu poručiteľa oslovila
A.. A. Š., advokáta o konzultáciu a právne poradenstvo ohľadne závetu a vydedenia, nakoľko poručiteľprejavil vôľu o vydedenie žalobcu. JUDr. A. Š. im podrobne vysvetlil tieto právne inštitúty a poradil ako v
predmetnej veci postupovať, pričom bol ochotný osobne navštíviť poručiteľa doma a ozrejmiť mu všetky
informácie týkajúce sa závetu a vydedenia. Súčasne sa dopytoval poručiteľa či týmto inštitútom ako

je závet a vydedenie rozumie a či je naozaj jeho vôľa závet spísať a žalobcu vydediť. Súčasne bol
osobne prítomný v situácii keď sa poručiteľ snažil telefonicky skontaktovať so žalobcom, pričom tento
na telefonát poručiteľa opäť nereagoval. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcu o tom, že poručiteľ trpel
v čase podpisu závetu vysokým stupňom stareckej demencie rovnako za účelové a zavádzajúce, tieto
tvrdenia žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal, pričom týmto dáva súdu do pozornosti prvú stranu

notárskej zápisnice kde sa v úvode konštatuje, že poručiteľ bol v čase podpisu závetu spôsobilým na
právne úkony aj podľa Lekárskej správy - nálezu Z.. Q. N.. Vydedenie bolo prejavom vôle poručiteľa, o
ktorého platnosti niet pochýb, a je potrebné ho rešpektovať. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd
po vykonaní dokazovania zamietol podanú žalobu ako nedôvodnú.

4. Zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej doručenom súdu dňa 19.4.2017 uviedla, že

sa v plnej miere pridržiava všetkých svojich tvrdení, ktoré boli obsiahnuté v žalobe zo dňa 11.02.2016.
Žalobca je presvedčený, že je zákonným dedičom po svojom zomrelom otcovi, pretože dôvody uvedené
v listine o vydedení a závete, nie sú dané. Vedomosť existencie listiny o vydedení a závete žalobca
nadobudol dňa 16.12.2015, kedy bola spísaná na notárskom úrade zápisnica vo veci prejednania
dedičstva po P.. Š. C.. Má za to, že ako jediný syn spolu so svojou sestrou - žalovanou jeho jedinými

žijúcimi zákonnými dedičmi. Má za to, že naliehavosť záujmu žalobcu na určení neexistencie dôvodov na
jehovydedeniespočívavtom,ževprípadenepotvrdeniaexistenciedôvodovnavydedenie,jezákonným
dedičom po zomrelom otcovi. Tvrdenie žalovanej že po smrti matky dochádzalo k hádkam a incidentom
medzi členmi rodiny nie je pravdivé. K hádke došlo iba medzi žalobcom a manželom žalovanej po tom,
čo ju slovne urážlivo napadol manžel žalovanej krátko po smrti matky na jar 2010 - žiaden iný príbuzný

pri tomto incidente nebol. Má vedomosť o invektívach voči svojej rodine zo strany žalovanej a jej muža,
ktoré mu boli tlmočené otcom, a ktorým nevenoval pozornosť, pretože ich považoval za malicherné.
O žiadnych ďalších hádkach alebo incidentoch medzi žiadnymi členmi rodiny nevie, až do júna 2013,
kedy naozaj vznikli medzi nimi hádky v súvislosti so zavinením otcovho úrazu s následkom "imobility".
Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že v mesiaci december 2013, po tom ako mala zdravotné problémy /

operácia poškodenej Achillovej šľachy/ a nemohla vykonávať osobnú starostlivosť o poručiteľa tak, ako
ju vykonávala do tohto obdobia, poručiteľ požiadal žalobcu ako svojho syna o poskytnutie starostlivosti
počas vianočných sviatkov, výsledkom bola neprimeraná reakcia...a začal na neho kričať, že sa o
neho strať nebudú sú nepravdivé. Operácia žalovanej bol ambulantný výkon ešte v septembri 2013-
bez hospitalizácie. O Vianociach 2013 otec žalobcovi ani jeho rodine nespomínal nič, a už tobôž nie

v súvislosti s následkami operácie žalovanej. V deň 16.12.2013 mali s otcom konflikt, ale nie kvôli
Vianociam, ale kvôli jeho otázkam, prečo a za akým účelom dovolí žalovanej brať svoje peniaze, ktoré
mu budú chýbať. Otca maximálne rozčúlilo to, že sa podľa jeho názoru stará do jeho peňazí, na čo nemá
právo a preto pourážal jeho a jeho manželku, ktorá si dovolila povedať svoj názor na vec. Z otcovho
bytu odišiel, manželke, ktorá tam naďalej zotrvala a snažila sa mu vysvetliť svoj postoj, taktiež o trávení

Vianoc a ich možnej starostlivosti nič nehovoril. Rodina žalobcu o poškodenej Achillovke žalovanej
vedeli od augusta 2013, keď sa sústavne odvolávala na veľké operácie, ktoré ju čakajú, aj jej muža a
v septembri 2013 ich otec informoval, že už má po zákroku. Do pozornosti dáva skutočnosť, že otec
v listine o vydedení pripúšťa, že došlo medzi nimi k vážnemu konfliktu ale údajne si už nespomína
prečo. Zato žalovaná vo vyjadrení stopercentne tvrdí, prečo ku konfliktu došlo a pritom tam vôbec

nebola prítomná. K tvrdeniu žalovanej, že správanie žalobcu poručiteľa veľmi trápilo, po incidente často
plakal a snažil sa žalobcu opakovane telefonicky kontaktovať žalobca uvádza, že toto tvrdenie žalovanej
pokladá za účelové, motivované snahou preukázať zákonné dôvody vydedenia tým, že žalobca sa
vyhýbal komunikácii s poručiteľom. O tom, že poručiteľ sa trápil pre konflikty s ním, že mu tento stav
vadil a že sa pokúšal opakovane telefonicky sa s ním kontaktovať, on nemal žiadne informácie. Od

konfliktu 16.12.2013 sa mu na mobile objavilo otcove telefónne číslo jediný krát v septembri 2013. Trvá
na tom, že po okamžitom prerušení spojenia, po jeho prebratí hovoru, na opakované spätné zavolanie
otcovi mu nikto nedvíhal. Je presvedčený, že otec pri tomto telefonáte nebol sám, pretože nedokázal
sám prejsť k telefónu, nedokázal sám vytočiť správne číslo, potreboval pri tom asistenciu inej osoby.
Situáciu vyhodnotil tak, že otec je v prítomnosti žalovanej a jej manžela a že títo s ním manipulujú s jemu

neznámym zámerom. Je nepochopiteľné prečo ho žalovaná sama z vlastnej iniciatívy nekontaktoval
a vediac o túžbach otca komunikovať s ním, vediac o tom, že konflikt, ku ktorému medzi nimi došlo,
ho trápi ... stačilo poslať napr. SMS správu, keď v minulosti sestra s ním týmto spôsobom bežnekomunikovala. "Neúspešné telefonáty" otca sú nepodloženým a nepreukázaným tvrdením žalovanej, až
na ten jediný v septembri 2013, ktorý
podľa jeho presvedčenia prebiehal už v "prípravnej fáze" spisovania listiny o vydedení dňa 01.10.2013,

ku ktorej bolo zrejme potrebné, na doporučenie právnika, zabezpečiť lekárske potvrdenie o právnej
spôsobilosti poručiteľa datované zo dňa 9. septembra 2013. Akákoľvek informácia, že otec o neho stojí
a má záujem urovnať konflikt, ktorého pôvodcom nikdy nechcel byt' a je presvedčený, že v podstate
ani nebol, by bola pre neho povzbudzujúca a citovo upokojujúca. So žalovanou o záležitostiach otca
formou SMS opakovane komunikoval.

Tvrdenie žalovanej, že nie je pravdou, že disponovala finančnými prostriedkami poručiteľa, s finančnými
prostriedkamisiporučiteľdisponovalsámasám ajplatilvýdavky,jenepravdivé.Žalovanouvlastnoručne
napísaný list (antidatovaný na deň 02.09.2013) bol predložený na stole u otca dňa 05.09.2013 spolu
s finančnými prostriedkami otca a jeho vkladnou knižkou. Žalovaná tak učinila po jeho SMS dňa
04.09.2013, v ktorej ju obvinil, že zadržiava proti otcovej vôli jeho financie a on ich od nej už 2 mesiace
bezvýsledne žiada vrátiť. Vzala mu ich bez jeho súhlasu, keď bol hospitalizovaný 2 dni v nemocnici v

júli 2013 (doslova sa otec pred žalobcom a jeho rodinou vyjadril že "D. zneužila môj pobyt v nemocnici
a všetky peniaze mi zobrala a prišla mi to do nemocnice oznámit"). Z tohto listu žalovanej vyplýva, že
všetky finančné prostriedky vrátane vkladnej knižky otca mala u seba proti jeho vôli.
Žalobca bol žalovanou informovaný, že okrem inej hotovosti a vkladnej knižky má otec odložených
2.000,- € v prípade svojho úmrtia. Je presvedčený, že otcov pohreb bol zaplatený z jeho usporených

finančných prostriedkov.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že keď bol poručiteľ krátko pred svojou smrťou hospitalizovaný vo
Fakultnej nemocnici v Trnave, lekári a kolegovia žalobcu mu 3 dni volali, napokon sa v nemocnici
ukázal raz, kedy hovoril s primárom, potom sa objavil až na pohrebe. Bolo to tak, že na druhý deň po
hospitalizácii o otca bol telefonicky kontaktovaný primárom chirurgického oddelenia a následne osobne

hovoril s izbovým ošetrujúcim lekárom po tom, čo otca navštívil. Izbový ošetrujúci lekár ho informoval,
že už hovoril s bratom - zrejme tým myslel manžela žalovanej, ktorý bol uvedený ako otcov najbližší
príbuzný v prijímacej správe namiesto žalovanej. Z chirurgickej kliniky mu telefonoval jedine primár
MUDr. E.. Otca do jeho smrti opakovane v nemocnici navštívil. Je pre neho nepochopiteľné, zarážajúce
a tragické, že o hospitalizácii otca, napriek jeho túžbe v závere života upraviť si vzťahy, o ktorej žalovaná

podľa jej vlastných slov mala vedomosť, sa musel dozvedieť od ošetrujúcich lekárov o jeho prijatí do
nemocnice a nie od vlastnej sestry.
Na záver uvádza, že o otca sa po smrti matky so svojou rodinou riadne staral a podľa svojich možností a
schopností mu poskytoval riadnu opateru a starostlivosť. Aj po ich konflikte v decembri 2013, ktorý nikdy
nepopieral a ani nepopiera, bol v kontakte s jeho ošetrujúcim lekárom, ktorý ho o jeho zdravotnom stave,

duševnej a fyzickej kondícii informoval. Je pravdou, že otec sa pri vyšetreniach sťažoval na zdravotné
problémy starých ľudí, pričom tak on ako i ošetrujúci lekár mal vedomosť o cievno-mozgových príhodách
87-ročného pacienta a ostatných zdravotných problémoch, prejavmi stareckej demencie, ktoré sa
predovšetkým manifestovali nekritičnosťou, výpadkami pamäti a narušeným úsudkom. Vzhľadom k
vyššie uvedenému, považuje svoj žalobný návrh za dôvodný.

5. Zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne doručenom súdu dňa 26.5.2017 uviedla,
sa pridržiava vyjadrení uvedených v písomnom podaní zo dňa 19.12.2016. Opakovane uvádza, že má
za to, že žalobca nepreukázal v podanej žalobe naliehavý právny záujem.
Vyjadrenia žalobcu považuje za bezpredmetné v snahe chytať ju za slovíčka. Otec v čase vyhotovenia

notárskej zápisnice nebol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony, to znamená,
že mohol vykonávať akékoľvek právne úkony podľa svojej úvahy, nakoľko bol schopný ovládať svoje
konanie a posúdiť jeho následky.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov T. N. B. P.. G. C., oboznámením

sa s Notárskou zápisnicou zo dňa 28.10.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby zo dňa 11.2.2016
a písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej. Nakoľko protistrana spochybňuje danosť naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, uvádza, že naliehavý právny záujem na takomto určení

existuje a spočíva v tom, že žalobca tvrdí, že je zákonným dedičom, listinu o vydedení považuje za
neplatnú, nakoľko dôvody vydedenia neboli dané, v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie notára,
ktorý prejednáva dedičstvo po nebohom otcovi žalobcu a žalovanej a ktorý odkázal žalobcu resp. mu
uložil povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu na tunajší súd o určenie, že je dedičom a dôvodyvydedenia nie sú dané. Žiada, aby súd vyhovel žalobe a určil, že dôvody vydedenia nie sú dané, keď
poukazuje na to, že posledné obdobie života poručiteľa bolo také, že sám znemožnil a zapríčinil to, aby
sa žalobca podieľal tak na starostlivosti o neho ako i na prejavovaní záujmu o svojho otca. Poukazuje

na znenie zákona, ktoré hovorí, že je potrebné pre prípad vydedenia, aby takýto nezáujem o poručiteľa
bol dlhodobý, čo v danom prípade splnené nebolo.

8. Žalobca pred súdom uviedol, že fungovali ako štandardná rodina, mali bežné vzťahy , žili v spoločnej
domácnosti v 80-tych rokoch, kontakt potom nebol každodenný, ale častý, potom nastali určité problémy,

mama bola onkologický pacient, vyžadovala zvýšenú starostlivosť, staral sa o lekársku stránku a
starostlivosť, v 2010 mama zomrela, s otcom vzťahy prebiehali normálne, robil nákupy, navštevoval ho,
lekársku starostlivosť mu zabezpečoval, tiež bol onkologický pacient, srdciar, cukrovkár, nastavoval mu
liečbu, myslí si, že to bolo adekvátne riešené z jeho strany, bod zlomu nastal v roku 2013 v lete, kedy
utrpel otec úraz chrbtice, sestra so švagrom nejakú starostlivosť vykonávali, žili spolu v jednom bytovom
dome, otec bol v celku spokojný, švagor ho na prechádzky vodil, takto to fungovalo, otec im poskytoval

nejakú protihodnotu, napr. dával im na cigarety, to mu povedal otec. Po úraze bolo potrebné, aby sa
mobilizoval, konzultoval to s lekármi, vedel, že nesmie zostať imobilný, švagor so sestrou ho však uložili
do plienok, otec nemal snahu sa mobilizoval, ostal z týždňa na týždeň na lôžku, situácia sa zásadne
zmenila, bolo treba vybaviť opatrovateľky, polohovaciu posteľ, čo zabezpečili ony, teda jeho manželka,
ktorá sa aktívne zaangažovala do tohto problému, zdalo sa, že tieto týždne sa preklenú opatrovateľkami,

ale potom sa stupňovali problémy finančného charakteru, sestra - žalovaná mala prístup na vkladnú
knižku otca, bolo treba platiť opatrovateľky, bolo treba mať pod kontrolou financie, tam začali vznikať
problémy, otec nemal veľa peňazí, na vkladnej knižke mal asi 10.000 eur, z tohto však už boli nejaké
peniaze minuté, 2.000 eur mal odložených na pohreb, otec upadal, sám podnecoval finančné rozpory,
trpel už stareckou demenciou, napr. kvôli úrazu bol dva dni hospitalizovaný na klinike. Otec mu hovoril,

že sestra ho chce obrať o peniaze, preto to takto zariadila, bral to tak, že toto už hovorí vzhľadom na svoj
stav a demenciu, niečomu sa dalo veriť, niečomu sa nedalo. Nevedel o posudku, ktorý robil MUDr. N.
ohľadom jeho spôsobilosti, Dr. N. bol uvedený do omylu, čo mu sám povedal, mal za to, že je to potrebné
pre umiestnenie otca do domova dôchodcov, pričom toto potvrdenie podľa vyjadrenia protistrany bolo
použité pre spracovanie závetnej listiny i s vydedením.

Dňa16.12.2013 nastal ďalší zlom, bolo stretnutie s otcom, mal narodeniny, bola tam i jeho manželka, bol
tam aj ich syn P., tam zistil, že chýba niekoľko sto eur z otcových peňazí, ktoré boli určené na vyplatenie
opatrovateliek, otcovi toto povedal, on mu na to povedal, že to sú jeho peniaze, že to je jeho vec a komu
sa nepáči, že môže ísť. Takéto jeho správanie pripisoval jeho rozumovým schopnostiam, ale urazilo ich
to, hlavne čo povedal jeho manželke, otec im nadával, správal sa arogantne až agresívne, keď sa to

dá povedať o imobilnom človeku, odišli odtiaľ nahnevaní a urazení v podstate vyhodení. Následne si
myslel, že príde časom k zmiereniu, keďže ku konfliktu došlo, konflikt bol. Teraz keď to spätne vníma
má za to, že celé konanie sestry a jej manžela bolo účelové a viedlo k tomu odstaviť ich od starostlivosti
o otca, napr. otcovi zakazovali, aby čokoľvek od nich prijímal, napr. jedlo a podobne, švagor ich urážal.
Čo sa týka kontaktovania otec mu následne jedenkrát volal, tento hovor sa však prerušil.

Na otázku zástupkyne žalobcu, vy ste zdvihli ten hovor? Žalobca uviedol: ,,Otázka bola či je tam Dr. C. ja
som povedal áno a potom sa hovor prerušil, bol to otcov hlas, žiadne, že Š., ale či je tam Dr. C., následne
opakovane som vytočil naspäť číslo ale bolo to však bez odozvy. Potom ma už nikto nekontaktoval.“
Na otázku zástupcu žalobcu, mal možnosť používať telefón? Žalobca uviedol: ,,Niekto mu musel telefón
podať.“

Na otázku zástupcu žalobcu, bol schopný vytáčať sám telef. číslo? Žalobca uviedol: ,,Ťažko povedať.
Tento telefón bol bezprostredne predtým ako nastal proces vydedenia.“
Ďalej žaloba uviedol, že následne ho nikto nekontaktoval, nemal ani vedomosť o tom, že bol umiestnený
do domova. Celé toto konanie zo strany sestry hodnotí ako účelové, k podaniu žaloby ho motivovalo
správanie sestry a švagra voči nemu, je toho názoru, že výroky otca uvedené v listine o vydedení mu

boli podsunuté, otec bol ľahko ovplyvniteľný. Následne sa dozvedel, že je aj hospitalizovaný, konzultoval
jeho zdravotný stav s lekármi, kolegami, dospeli k záveru, že je neoperovateľný, že operáciu by neprežil.
Je toho názoru, že pred jeho smrťou došlo k zmiereniu medzi nimi, vyplynulo to z ich komunikácie na
nemocničnom lôžku.
Na otázku súdu kedy a ako ste sa dozvedeli, že je v domove? Žalobca uviedol: ,,Ja som sa to dozvedel

spätne až keď bol v nemocnici, že tam prišiel z domova, volali mi lekári s chirurgie.“
Na otázku súdu kedy sa žalobca dozvedel o vydedení? Žalobca uviedol: ,,O vydedení som sa dozvedel
až v rámci dedičského konania.“Na otázku súdu či prestal otca navštevovať po decembri 2013 ak áno prečo? Žalobca uviedol: ,,Áno,
lebo sme boli urazení, otec si to vlastne ani neprial, boli sme vtedy vyhodení.“
Na otázku súdu aké vzťahy mal vtedy a teraz so žalovanou? Žalobca uviedol: ,,V tom čase v decembri

2013 už boli vzťahy zlé a teraz by som to opísal, že nie sú nijaké.“
Na otázku súdu prečo boli vzťahy zlé? Žalobca uviedol: ,,Účelové správanie sestry, urážky švagra,
agresívne správanie švagra, my keď sme chodili za otcom hneď tam za nami dobehli, kde sa agresívne
chovali, z ich strany boli všelijaké urážky, vyhrážky, bol tomu na vine dosť aj otec, lebo sa choval rôzne,
niekedy vystupoval tak, že sestru vydedí, potom zase bol proti mne, tu sa ukázal jeho myšlienkový

pochod, keď viem, že z ich strany boli voči nemu vyhrážky, že mu napr. nedajú jesť, resp. že ho neprídu
potom pozrieť, keď napríklad od nás príjme stravu, na jednej strane vyžadovali, aby sme sa o neho aj my
starali, na druhej strane to zakazovali, aby si od nás niečo bral, v tomto vidieť aj účelové správanie, keď
na jednej strane od nás niečo vyžadovali a na druhej strane nám v tom aktívne bránili, moja manželka
takéto konflikty zle znášala, mala z toho zdravotné problémy.“
Na otázku zástupkyne žalovanej popíšte nám vzťah aký ste mali s otcom v rokoch 2012,2013? Žalobca

uviedol: ,,Vzťah v roku 2012 nebol v ničom zaujímavý, bol štandardný ako dovtedy, bežný vzťah otca
a syna, taký priemerný, veci sa menili v roku 2013 po úraze otca vinou manžela žalovanej, vzťah bol
spočiatku dobrý, potom manipuláciou manželov N. sa vzťah postupne zhoršoval, potom to vyvrcholilo
16.12.2013 tým konfliktom ktorý som spomínal, po ktorom ten vzťah bol nijaký, bol na nulovom bode,
v ten deň to bol bod zlomu.“

Na otázku zástupkyne žalovanej javili ste záujem o otca o jeho starostlivosť v čase po úraze a o jeho
zdravotný stav? Žalobca uviedol: ,,Ja som zabezpečoval opatrovateľky, zabezpečili sme mu polohovaciu
posteľ, bol som aj v nemocnici keď bol hospitalizovaný pre zlomeninu stavca, traumatológovia ma
upozornili, že je s ním treba rehabilitovať, že je ho treba mobilizovať, čo robili už v nemocnici, ja som sa
následne snažil ho rehabilitovať, napriek tomu som ho po niekoľkých dňoch našiel ležiaceho v plienkach,

manželia N. zaujali k tomu takýto postoj. Otcovi to vyhovovalo, lebo pri svojom psychickom stave sa mu
nechcelo tieto pohyby vykonávať.“
Na otázku zástupkyne žalovanej mal váš otec psychické problémy, bol liečený? Žalobca uviedol: ,,Mal
psychické problémy, tak že aj v rámci jeho veku sa prejavoval stareckou demenciou, mával aj svetlé
chvíľky, v rámci stareckej arteriosklerózy je to bežný jav, mával stavy depresie, plačlivosti, zmeny nálad,

chvíľami bol taký komunikatívny, chvíľami plačlivý, mal výpadky pamäte, neliečil sa z tohto dôvodu, bol
liečený internistom a obvodným lekárom pre ischemickú chorobu srdca, diabetes, tieto choroby ako také
zhoršovali cievny systém a tým pádom aj prejavy sklerózy.“
Na otázku zástupkyne žalovanej absolvovali ste návštevy lekárov s vašim otcom? Žalobca
uviedol: ,,Áno.“

Na otázku zástupkyne žalovanej navštívili ste otca v dome pre seniorov? Žalobca uviedol: ,,Ja som
uviedol,žeoddecembra2013bolvzťahnulovýtakžepochopiteľnesomhonenavštívil.Otecbolzásadne
proti tomu, aby bol umiestnený do domova dôchodcov, ešte v tom čase keď sme spolu komunikovali,
kamaráti mu to doporučovali, on bol zásadne proti tomu, kamaráti mu hovorili aby tam nešiel. Preto
smevybavovalitieopatrovateľky,polohovaciuposteľsmezabezpečovali,tedapredpokladalsadlhodobý

pobyt v jeho bytovom priestore. Osobne som presvedčený, že v domove dôchodcov on dal súhlas k
tomu, tou manipuláciou manželmi N., pokiaľ som informovaný MUDr. N. sa vyjadroval k tomuto.“
Na otázku zástupkyne žalovanej snažil sa vás otec po konflikte v decembri 2013 kontaktovať? Žalobca
uviedol: ,,Áno bol jeden telefonát v septembri 2014, čo som už spomínal.“
Na otázku zástupkyne žalovanej snažili ste sa vy kontaktovať vášho otca? Žalobca uviedol: ,,Áno od

telefonátu ktorý bol prerušený z neznámych príčin v septembri 2014 následne už mi telefonáty nikto
nezdvíhal, opakovane som sa pokúšal volať.“
Na otázku zástupkyne žalovanej kto sa staral o vášho otca po konflikte, keď potreboval starostlivosť?
Žalobca uviedol: ,,Mal zabezpečené opatrovateľky.“
Na otázku zástupkyne žalovanej vo svojom vyjadrení ste uviedli, že došlo medzi vami k zmiereniu, viete

toto vysvetliť? Žalobca uviedol: ,,Počas hospitalizácie pred smrťou som ho navštevoval v nemocnici,
podával mi ruku mal slzy v očiach, z takýchto prejavov som to usúdil.“
Na otázku zástupkyne žalovanej kto obstarával pohreb? Žalobca uviedol: ,,Predsa viete, že sestra -
žalovaná. On zanechal aj peniaze na pohreb, ktorými disponovala žalovaná.“
Na otázku zástupkyne žalobcu vedeli by ste bližšie špecifikovať obsah zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi

rodinou MUDr. C. a opatrovateľskými službami? Žalobca uviedol: ,,Bežná opatrovateľská starostlivosť,
obedy zabezpečované od charity, hygiena, polohovanie, upratovanie okolo otca, ponúkanie stravy,
komunikácia, teda bežné procesy, bežná opatrovateľská starostlivosť imobilného človeka.“Na otázku zástupkyne žalobcu v čase od septembra 2013 do konfliktu v decembri 2013 ste okrem
opatrovateľskej služby poskytoval nejakú starostlivosť vy a vaša rodina? Žalobca uviedol: ,,Bol ten
problém, že keď sme otca aj denne navštevovali s manželkou, nosili sme mu stravu, ktorú mu N. vzápätí

zakazovali, aby sme mu dávali, na jednej strane nás vyzývali, aby sme sa starali, na druhej strane
nám v tom bránili, keď zistili, že sme u otca, dobehli tam, dochádzalo ku konfliktom, najmä s manželom
žalovanej, čo ťažko znášala najmä moja manželka, prichádzalo k paradoxnej situácii, že na jednej strane
nás vyzývali na starostlivosť a na druhej nám bránili, čo z časovým odstupom môžem hodnotiť ako
účelové správanie z ich strany. Samozrejme starostlivosť z mojej strany bola najmä ako lekára, bol

adekvátne nastavený liečbe, o čom svedčí to, že napriek viacerým chorobám sa dožil vysokého veku.“
Na otázku zástupkyne žalobcu mohli by ste stručne opísať konflikt v decembri 2013 a ako to vyvrcholilo
akými slovami? Žalobca uviedol: ,,Bola to moja bežná návšteva, bežná komunikácia, bolo treba nejaké
finančné veci vyrovnať, zistil, som že v jeho pokladni chýba väčšia suma peňazí, na moje počudovanie
toto nevedel vysvetliť, resp. nechcel vysvetliť bránil sa, že sú to jeho peniaze a on si s nimi bude robiť
čo chce. Na môj protest, že je potrebné platiť opatrovateľky, že nebude to z čoho platiť, bol podráždený,

jeho reakcie vyvrcholili až arogantným správaním, výrazmi „komu sa tu nelúbi nemusí tu byť, nikoho tu
nedržím“ a vyvrcholilo to tým, že nás v podstate vyhodil z bytu. Mňa to natoľko urazilo, táto neadekvátna
reakcia, že naše vzťahy padli na nulový bod od 16.12.2013, mal som vtedy aj narodeniny, tak som čakal
aj inú komunikáciu počas návštevy.“
Na otázku zástupkyne žalobcu po tomto konflikte do okamihu kým odišiel do DSS, boli ste v kontakte?

A akým spôsobom v čase od decembra 2013 do odchodu do zariadenia? Žalobca uviedol: ,,Nebol som
s ním v kontakte, až potom bol ten telefonát v septembri 2014. Ja som sa informoval u MUDr. N. o jeho
lekárskom stave, ktorý bol nezmenený.“

9. Zástupkyňa žalovanej pred súdom uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení,

tvrdí a má za to, že žaloba je nedôvodná, je nesporné, že medzi žalobcom a poručiteľom boli narušené
vzťahy, poručiteľ sa rozhodol vydediť žalobcu. Poukazuje na to, že vydedenie je spísané vo forme
notárskej zápisnice, ide o perfektný právny úkon, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti, poukazuje na
to, že nemožno spochybňovať zdravotný stav poručiteľa, keď súčasťou listiny o vydedení je lekárska
správa vystavená MUDr. Q. N., ktorý osvedčuje, že poručiteľ bol v tom čase spôsobilý na právne úkony.

Tvrdí, že dôvody vydedenia boli dané, pričom poukazuje na to, že v zmysle zákona tieto dôvody musia
existovať v čase vydedenia, zo samotného tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že keď poručiteľ zomieral
došlo k zmiereniu, je zrejmé, že bol medzi nimi konflikt. Je toho názoru, že v konaní nebol predložený
žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil notársku zápisnicu ako perfektný právny úkon. Čo sa týka obdobia
nezáujmu poukazuje na to, že ku konfliktu došlo v decembri 2013 notárska zápisnica bola spísaná až

v októbri 2014, nemožno teda hovoriť o krátkosti času kedy by poručiteľ nemal možnosť si rozmyslieť
svoje počínanie, a tiež z pohľadu nezáujmu žalobcu tento mal dostatočný čas na to, aby zvážil svoj
postoj k otcovi, mal možnosť zmieriť sa s otcom. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť.

10. Žalovaná pred súdom uviedla, že vzťah žalobcu a poručiteľa bol kedysi pokiaľ žila mama celkom

slušný, tolerovali sa, keď sa bolo treba starať o mamu a neskôr o otca, tak sa žalobca začal prejavovať
ako človek, ktorý nemal záujem a odmietal starostlivosť, myslela si, že keď bude treba sa starať o otca,
že ho bude sprchovať teda zabezpečovať mu hygienu a podobne, ona toto zabezpečovala mame ako
žena, žalobca nebol ochotný toto zabezpečovať, robila to ona s pomocou manžela a opatrovateľky,
ktoré starostlivosť zabezpečovali 5 hodín denne, cez sviatky, prázdniny mali však voľno, vtedy sa o

otca starala ona a manžel. Žalobca sa voči nim správal agresívne, tvrdil, že okrádajú otca a že mu
berú peniaze, teda vzťahy medzi nimi neboli dobré. V lete 2013 otec zostal ležiaci, v tom čase sa
vzťahy medzi nimi vyhrotili, radšej sa žalobcovi vyhýbali, nekomunikovali sme s ním, lebo dochádzalo
iba ku konfliktom. V auguste 2013 sa o otca starala ešte ona s manželom, keďže je učiteľka a mala
voľno, od septembra 2013 mala nastúpiť už do práce, preto vyzvala žalobcu, aby si rozdelili opateru

a starostlivosť o otca, žalobca to riešil tak, že zabezpečil opatrovateľky pre otca, je pravdou, že jeho
manželka kúpila otcovi posteľ a tým považoval žalobca starostlivosť o otca za vybavenú, potom chodili
už len na návštevy. Vzťahy a situácia vyvrcholila v decembri 2013, keď ju operovali, mala najskôr sadru
na nohe a neskôr ortézu, otec požiadal žalobcu, aby aspoň v čase sviatkov, keďže opatrovateľky mali
voľno, mu zabezpečil starostlivosť, žalobca mu na to povedal, že on sa oňho starať nebude ani nebude

platiť za jeho starostlivosť, toto jej povedal otec. Cez sviatky sa o otca starali, teda najmä manžel, keďže
mala nohu v sadre. Odvtedy žalobca otca nevidel, otec ich chcel aj telefonicky kontaktovať aj to robil,
oni však nemali záujem. Keď bol otec v nemocnici pred tým ako zomrel v roku 2015, ošetrujúci lekár
jej hovoril, že žalobca za otcom nebol, že sa mu nemôžu ani dovolať, že je kontaktná osoba, potomjej primár hovoril, že žalobca za otcom bol. S otcom sa vtedy rozprávali každý deň, keď boli za ním v
nemocnici, nepovedal, že by sa rozprával so žalobcom.
Naotázkuzástupkynežalovanejakosaprejavovalzáujemžalobcuoporučiteľa?Žalovanáuviedla:,,Keď

bolotecchodiaci,žalobcatamchodilnanávštevy,komunikovalispolu,jasomotcoviprala,varilasommu,
on mu občas doniesol nejaký nákup. Všetko sa pokazilo keď otec v júli 2013 zostal ležiaci a bolo treba
sa o neho starať. Žalobca tvrdí, že ja som mu zakazovala vstať z postele a chodiť, pričom bolo potrebné,
aby sa hýbal, k tomuto uvádzam, že otec spočiatku chodil, ale mal bolesti, potom odmietal chodiť, ak
mal žalobca za to, že sme s ním mali chodiť, mohol to predsa urobiť sám, mal sa snažiť mu pomôcť, on

bol len nejakým kontrolným orgánom, zaujímal sa hlavne o jeho vkladnú knižku a hotovosť, následne po
konflikte v roku 2013 prestal chodiť k otcovi. Poukazujem tiež na to, že žalobca vytýkal môjmu manželovi,
že bol pri tom, keď otec spadol a následne zostal ležiaci, žalobca môjmu manželovi povedal, že keď
si ho dokaličil, tak sa oňho staraj, toto vôbec nie je pravda, on nespadol, vtedy keď bol môj manžel pri
ňom, uvedené som vysvetlila v písomnom vyjadrení. Chcem ešte poukázať na skutočnosť, že žalobca
chodil otcovi domov pichať injekcie Tramal od bolesti, ja keď som sa už nemohla pozerať na to, ako

otec trpí, zavolali sme mu sanitku, bolo podozrenie, že má zlomený stavec, keď sa to žalobca dozvedel,
nazval nás záchranári.“
Na otázku zástupkyne žalovanej, máte vedomosť o tom, že by žalobca navštívil otca v Domove pre
seniorov? Žalovaná uviedla: ,,Nie nenavštívil ho, je to zrejmé aj z knihy návštev, žalobca sa môže
vyhovárať, že nemá vedomosť, kde sa jeho otec nachádzal, poukazujem však na to, že ak by mal záujem

tak by si to zistil, náš otec tým veľmi trpel, strávil dvoje Vianoce bez syna, nevesty a vnuka.“
Na otázku zástupkyne žalovanej, kto absolvoval návštevy lekárov s poručiteľom v čase jeho choroby od
roku 2013? Žalovaná uviedla: ,,Kým zostal otec ležiaci, mal horšiu chôdzu, môj manžel ho sprevádzal
po všetkých doktoroch, potom keď bol otec na posteli, lekársku starostlivosť sme mu zabezpečovali my
s manželom.“

Na otázku zástupkyne žalovanej, mal poručiteľ niekedy za života psychické problémy, alebo bol liečený
na psychiatrii? Žalovaná uviedla: ,,Nie nebol liečený na psychiatrii, myslím si, že nemal psychické
problémy. Otec lúštil krížovky, počúval rádio, pozeral televízor, zaujímal sa o politiku.“
Na otázku zástupkyne žalovanej boli ste osobne prítomná pri situácii, kedy sa otec snažil skontaktovať
so žalobcom? Žalovaná uviedla: ,,Otec aj predomnou sa pokúšal skontaktovať so žalobcom, jeho

manželkou i vnukom, nedvíhali mu, telefonicky sa snažil s nimi kontaktovať aj v prítomnosti môjho
manžela, notárky, aj Dr. Š., dokonca mu vypínali telefón. Myslím si, že aj opatrovateľky boli pri tom, keď
sa im snažil dovolať. Jedna opatrovateľka a to pani Ž. N., keď šla po ulici stretla žalobcu, prihovorila sa
mu, pozdravila ho, on ju neodzdravil, nechcel s ňou komunikovať.“
Na otázku zástupkyne žalovanej, vedel otec obsluhovať telefón a aký mal telefón? Žalovaná

uviedla: ,,Vedel obsluhovať telefón, mal tlačidlový telefón, nie je pravdou, že by nemal jemnú motoriku
a nevedel by ho obsluhovať, vedel zavolať i prijímať hovory.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, koľkokrát ste boli pri snahe otca kontaktovať žalobcu? Žalovaná
uviedla: ,,Asi raz.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, nepožiadal vás otec aby po takýchto neúspešných kontaktovaniach ste

to urobili vy a kontaktovali žalobcu? Žalovaná uviedla: ,,Nie nepožiadal, lebo otec vedel v akom vzťahu
som so žalobcom keď pri poslednom rozhovore, hádke, v lete 2013 ma žalobca nazval „tlstá pi..“ môjho
manžela „zajakavý ko...“ , ja som odvtedy vôbec nemala záujem sa kontaktovať s mojim tzv. bratom.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, bol pri nejakých súrodeneckých hádkach váš otec? Žalovaná
uviedla: ,,Bol pri každej a pri tejto konkrétnej, keď nás takto nazval.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, kde prebiehali hádky? Žalovaná uviedla: ,,U otca v byte. My sme tam
boli lebo sme sa o otca starali, na návšteve tam boli oni, teda brat so svojou ženou a synom.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, z akého dôvodu boli medzi vami hádky pred otcom?
Žalovaná uviedla: ,,My sme ich žiadali aby sa starali o otca a potom dochádzalo k takýmto hádkam.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, kto sa staral o vášho otca do júna 2013? Žalovaná uviedla: ,,Dovtedy bol

otec normálne chodiaci, normálne fungoval, potreboval len sprevádzanie na prechádzkach na ulici, lebo
mal neistú chôdzu, to chodieval s ním každý deň môj manžel, ja som otcovi prala, varila a upratovala.
Brat chodieval na návštevy.“
Na otázku zástupcu žalobcu, ako ďaleko bývate? Žalovaná uviedla: ,,Bývali sme s otcom v jednom
vchode my na prízemí a on na druhom poschodí.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, kedy bol poručiteľ umiestnený v Domove pre seniorov? Žalovaná
uviedla: ,,1.10.2014.“
Na otázku zástupkyne žalobcu, túto skutočnosť ste oznámili bratovi? Žalovaná uviedla: ,,Nie.“Na otázku zástupcu žalobcu, kto nakladal od júla 2013 prípadne pred týmto obdobím s finančnými
prostriedkami vášho otca, prípadne aký rozsah týchto prostriedkov existoval, máte o tom vedomosť?
Žalovaná uviedla: ,,Do júla 2013 si otec hospodáril s peniazmi sám, keď bol prijatý do nemocnice a

byt zostal prázdny, vkladnú knižku a hotovosť som zobrala k sebe, čo som otcovi oznámila, on s tým
súhlasil, a keď bol otec znovu schopný sa o financie starať, tak som mu ich oproti podpisu vrátila, to
bolo 5.9.2013.“
Na otázku zástupcu žalobcu, mali ste vedomosť o úsporách alebo finančných produktoch vášho otca v
bankách? Žalovaná uviedla: ,,Otec mal jednu vkladnú knižku, tú mám doteraz u seba, mal 2000 eur v

hotovosti pripravené vraj na pohreb, to bolo v júli 2013, mal v hotovosti ešte asi 30 dolárov a ešte jeden
dôchodok, chcem povedať, že podpisové právo ku vkladnej knižke som mala aj ja o čo ma požiadal
otec, keď zomrela moja mama, potom neskôr som mala aj právo na preberanie dôchodku otca.“
Na otázku zástupcu žalobcu, akým spôsobom ste nakladali s finančnými prostriedkami otca? Žalovaná
uviedla: ,,Keď sa otcovi minula hotovosť, vždy ma požiadal, že mám ísť do banky a povedal mi koľko
mám vybrať.“

Na otázku zástupcu žalobcu, boli ste prítomná pri konflikte ktorý vznikol medzi vašim otcom a rodinou
vášho brata v decembri 2013? Žalovaná uviedla: ,,Nie.“
Na otázku zástupcu žalobcu, takže nemáte vedomosť o tom, aké slová vyslovil váš otec na adresu vášho
brata? Žalovaná uviedla: ,,Nie.“
Naotázkuzástupcužalobcu,doDomovaseniorovotecchcelísť,súhlasilstým?Žalovanáuviedla:,,Otec

súhlasil s tým, bol ale i donútený tam ísť vzhľadom na situáciu, ktorá nastala keď ja som mala absolvovať
operáciu chrbtice, môj manžel mal zdravotné problémy, mal bolesti a o otca by sa nemal kto starať. Na
operácii som bola, táto sa odložila o rok, takže som ju absolvovala v júni 2015 a PN som bola do augusta
2016, odložila sa z toho dôvodu, že som mala trombózu v celej nohe, ktorá sa mi trikrát vrátila, bola som
dva roky PN od novembra 2014, otec v októbri 2014 nastúpil do Domova seniorov, teda ešte mesiac

predtým ako som ja mala ísť na operáciu, aby sme za ním mohli ešte chodiť, kým sa aklimatizuje.“

11. Svedok T. N. uviedol, že je manželom žalovanej, ďalej na otázku súdu aký má vzťah k žalobcovi
uviedol: ,,Dajme tomu, že áno žalobca je môj švagor, ale ja ho za švagra nepovažujem, pretože som sa
staral o jeho otca a všetky veci ktoré mal ako syn robiť na otcovi som väčšinou ja robil a moja pani, čiže

po doktoroch, lieky, pampersky, vychádzky som absolvoval ja. Môj vzťah k žalobcovi môžem označiť
ako totálne negatívny.“
Na otázku zástupkyne žalovanej opíšte v krátkosti vzťah žalobcu k otcovi? Svedok uviedol: ,,Keď sa
rozdávali peniaze tak prišli, keď sa nič také nekonalo tak sa 100% neukázali, to môžem odprisahať,
ďalšia veci, žalobca síce chodil za otcom i za mamou, prišiel tam, porozprávali sa, všetko na poriadku,

jeho pani čakala v Mercedesy, ani sa neišla pozrieť na svokru, tak to je tento vzťah a tým je všetko
povedané.“
Na otázku zástupkyne žalovanej pán žalobca absolvoval návštevy lekárov s otcom? Svedok uviedol: ,,Ja
si to nepamätám, lebo ja som chodil po pohotovostiach s manželkou, či chodil s ním na kontroly to by
som musel vedieť, lebo ja som bol doma na invalidnom dôchodku, lebo ja som vedel čo sa deje na

poschodí kde býval svokor, možné to je, ale v mojej prítomnosti určite nie.“
Na otázku zástupkyne žalovanej vedel žalobca aký má otec zdravotný stav? Svedok uviedol: ,,Vedieť
nemohol lebo sa o neho absolútne nezaujímal, ťažko to mohol vedieť, keď ani nevedel, kde je. Keď bol
svokor posledný krát v nemocnici, prišiel primár a pýtal sa kde mám otca, a on si myslel, že žaloba je
môj otec a pýtal sa ma kde ho mám. Aký má zdravotný stav sa dozvedel žalobca zrejme až potom.“

Na otázku zástupkyne žalovanej snažil sa poručiteľ kontaktovať žalobcu? Svedok uviedol: ,,Snažil sa
kontaktovať so synom, vnukom, nevestou, nepodarilo sa mu to, nikto mu to nedvíhal, už mi liezol na
nervy, lebo som mu hovoril, že ja sa o neho starám a on volá niekomu kto tam neni.“
Na otázku zástupkyne žalovanej opíšte nám konflikt v decembri 2013. Svedok uviedol: ,,Moja pani bola
po operácii na Kramároch, ja som bol po operácii, žalobca prišiel, bolo to v decembri 2013 ja neviem

kedy, ja som dával svokrovi olovrant, prišiel žalobca s manželkou a vnuk a povedal, že im otec, že jeho
dcéra je po operácii achylovky, že nebude sa mať o neho kto starať, udialo sa to, že žalobca mu povedal,
že oni sa starať o neho nebudú, ani mu prispievať nebudú.“
Na otázku súdu či on bol pri tom prítomný? Svedok uviedol: ,,Ja som mu dával jesť, bol som pri tom
prítomný. Bolo to poobede o piatej.“

Na otázku zástupkyne žalovanej mal poručiteľ psychické problémy? Bol liečený? Svedok uviedol: ,,Ja
si myslím, že poručiteľ žiadne psychické problémy nemal, nebol liečený na psychiatrii a že by ich mal
mať, lúštil krížovky, bol to inteligentný chlap.“Svedok ďalej sám bez položenia otázky uviedol: ,,My sme tieto otázky písali, lebo toto sú otázky ktoré
nás zaujímajú.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, pán svedok ste spomenuli, že moji klienti navštevovali otca keď rozdával
peniaze, aké peniaze rozdával poručiteľ od mája 2013 do decembra 2013, koľko a aké peniaze rozdával
predpokladám svojim deťom? Svedok uviedol: ,,Ja som nepovedal dátum, že to bolo v tomto rozmedzí,
keď bol zdravý a pohyboval sa a mal tak ich dal.“
Na otázku zástupkyne žalobcu boli ste pri takomto rozdávaní peňazí jeho deťom? Svedok uviedol: ,,To

čo dal on vlastným deťom ja som pri tom nebol ale bol som pri tom, lebo som aj ja dostal, každému dal
100 eur napr. na Vianoce.“
Na otázku zástupkyne žalovanej, spomenuli ste, že ste absolvovali s poručiteľom lekárov, akých lekárov
ste navštevovali, ako často, zaujíma ma najmä obdobie rokov 2013-2014, uveďte s akými diagnózami
a problémami ste so svojim svokrom lekárov navštívili? Svedok uviedol: ,,V prvom rade sme chodili s
manželkou s ním po pohotovostiach, mal problémy so srdcom, tlakom, odpadával, odviezli ho na interné

do nemocnice minimálne dvakrát sa mu to stalo, ja neviem uviesť v ktorom období, po tretíkrát keď sme
ho odviezli, to bolo posledný krát, kedy už išiel do nemocnice. Diagnózy boli nízky tlak, odpadával, keď
sme boli prvýkrát na pohotovosti, volali sme žalobcovi, že má otca v nemocnici, žalobca prišiel, vynadal
nám, že „čo je záchranári“, to povedal, potom odišiel, my sme čakali na otca. U MUDr. N. som s ním
určite raz bol. Aj keď možnože sa mýlim, ale lieky pre svokra som pre neho od Dr. N. nosil ja. Iných

lekárov som s ním ja nenavštevoval.“
Na otázku žalobcu opíšte situáciu keď tvrdíte, že ste boli pri konflikte v decembri 2013 keď ja tvrdím,
že on tam nebol a o starostlivosti sme sa vôbec nebavili? Svedok uviedol: „Ty my chceš povedať, teda
vy pán doktor, že som ja nebol pri tom prítomný?“
Žalobca uviedol: „Nie pri tomto konflikte ste nebol prítomný.“

Svedok uviedol: „No takže čo by som ja mal k tomuto ja ešte povedať. Ja si myslím, že som tam bol.
To bolo presne...vy ste prišli s paňou, čakali ste ju na stanici a došli ste ju zo stanice pozrieť, pán doktor
prišiel pozrieť otca a ja som mu tam dával jesť jogurt a som o tom presvedčený, že vtedy sa to stalo, to
že mu povedal že odmietol mu syn starostlivosť, syn otcovi povedal, že sa oňho starať nebude.“
Na otázku súdu kedy to bolo, či vie dátum? Svedok uviedol: ,,To bolo v dvanástom mesiaci.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, vymenujte všetky osoby, ktoré pri konflikte boli. Svedok uviedol: ,,Ja si
myslím, že tam bola jeho pani, lebo pán doktor čakal na pani kým príde vlakom až potom išli pozrieť
otca. Boli tam oni dvaja a ja a otec.“
Na otázku žalobcu bol tam aj môj syn? Svedok uviedol: ,,V tomto prípade nie, ja už si to nepamätám,
ale mohol tam byť.“

Na otázku žalobcu, kedy mi telefonoval otec a z akého prístroja telefónneho? Svedok uviedol: ,,Otec
telefonoval z pevnej linky na mobil, telefonoval vašej pani, synovi. Potom keď sa neb. otec žalobcu
rozhodol spraviť tento krok, kvôli ktorému sme tu, zavolal si notára, právnika, notárku a oni mu
pravdepodobne prikázali, nech zavolá žalobcovi, či je to tak, či sa kontaktuje, alebo nie, samozrejme
žaloba nedvihol, volal neveste, vypla telefón, telefonoval vnukovi, o ktorého sa staral ale tam neboli len

tieto telefonáty, on chcel telefonovať každý deň, mohol telefonovať. On sa ich nedovolal, ale stále mi ich
dával za príklad, že ja som nič a oni sú doktori a inžinieri. Ja som sa ho pýtal a kto vám utiera zadok,
kto chodí na špacírky, kto sa o vás stará? A tým je všetko povedané.“
Na otázku žalobcu prečo ste sa nekontaktovali vy so mnou, keď otec mal takúto snahu a nevedel sa
dovolať, keď v minulosti ste nemali problém mi hocikedy zavolať, keď bolo potrebné pichnúť injekciu

vášmu otcovi? Svedok uviedol: ,,Ypsilon krát telefonoval, už keď malo k tomu prísť, že sa bolo treba o
neho starať. Pani sudkyňa tak ja mám pána inžiniera syna (žalobcu) kontaktovať, že má prísť? To je
snáď jeho povinnosť.“

12. Svedkyňa Ing. G. C. uviedla, že je manželkou žalobcu, žalovaná je jej švagrinou, ich vzťah je taký,

že sa nekontaktuú od 30. júla 2013, predtým boli ich vzťahy formálne.
Na otázku zástupkyne žalobcu, mohli by ste sa vyjadriť vlastnými slovami k vzťahu vášho manžela
smerom k jeho otcovi a matke a vášho osobného vzťahu smerom k svokrovcom? Svedkyňa uviedla: ,,Ja
somdorodinyprišlavroku1982,kamsomsavydala,vzťahybolisosvokrovcamiveľmislušné,navzájom
sme si pomáhali, navštevovali sme sa pravidelne, stretávali sme sa pri rodinných oslavách a sviatkoch,

svokra varovávala nášho syna, my sme im vybavovali špeciálnu zdravotnú starostlivosť, keď potrebovali
nejaké vyšetrenia keďže ja som pracovala na Ministerstve zdravotníctva a predtým vo FN. Keď svokra
ochorela a začalo to byť vážnejšie, viem, že manžel bol v tomto konaní obviňovaný, že sa nestaral o
svoju matku a nezabezpečoval jej starostlivosť, musím to poprieť, je pravdou síce, že jej nezabezpečovalosobnú starostlivosť ako sprchovanie, osobnú hygienu, ale zabezpečoval jej veškerú starostlivosť, keď
sa matke zhoršil stav asi pol roka pred smrťou žalovaná žiadala môjho manžela, aby matke zabezpečil
opatrovateľku, čo manžel vybavil promptne, opatrovateľka tam bola 5 hodín denne, zabezpečovala im

vešekrústarostlivosťonichidomácnosť,razsasvokornahnevanovyjadril,žežalovanásatamobjavítak
razzatýždeň,jasomusúdila,žetamasichodícezvíkendy,keďtamniejeopatrovateľka.Svokrazomrela
vo februári 2010, dovtedy tam boli celkom normálne vzťahy medzi nami a rodičmi môjho manžela, vtedy
začali sa zhoršovať vzťahy medzi mojim manželom a žalovaným keď na prelome októbra a novembra
2009, kedy si žalovaná počkala na manžela a žiadala, aby vybavil opatrovateľku na Vianoce, lebo ona

si chce odpočinúť cez Vianoce, naposledy všetci traja vybavovali ešte pohreb a to bolo naposledy čo
sme sa všetci spolu stretli pohromade, otec, manžel a žalovaná. Otec môjho manžela asi polroka po
smrti mojej matky asi do konca roku 2010 fungoval normálne, chodil si sám nakupovať, potom mal
mozgovú príhodu, jeho zdravotný stav sa zhoršil, manžel vtedy začal k nemu chodiť, začali sme mu
robiť pravidelné týždňové nákupy, to prebiehalo tak, že manžel sa v stredu alebo vo štvrtok zastavil u
otca, otec mu napísal lístok čo má nakúpiť, a potom sme mu v piatok poobede alebo v sobotu nákup

doniesli, skontroloval mu tlak, prípadne mu dopichával injekcie, menil mu liečbu podľa potreby, takto to
fungovalo stále do osudného pádu.“
Na otázku zástupkyne žalobcu kto bol obvodným lekárom pána C. st. a akým spôsobom s ním manžel
komunikoval alebo nekomunikoval a čo spolu riešili? Svedkyňa uviedla. ,,Obvodným lekárom bol MUDr.
N., viem, že môj manžel bol za MUDr. N., komunikovali spolu o zdravotnom stave jeho otca. V lete

2013 došlo u otca k pádu, otec uviedol, že spadol na schodoch, keď išiel na prechádzku. Manžel mu
chodil pichať injekcie, asi po desiatich dňoch bol otec hospitalizovaný na podnet žalovanej za účelom
analgetickej liečby, keďže v nemocnici zistili, že nedá sa s jeho stavom nič spraviť prepustili ho po dvoch
dňoch domov. Keď sa vrátil z nemocnice, začali sme s manželom chodiť za otcom každý deň, otec
zostal ležiaci, takto sa rozhodol, napriek tomu, že sa mal pohybovať. Viem, že žalovaná sa o neho

starala, každé ráno mu robili hygienu. Ešte v minulosti od roku 2011 mu manžel zabezpečiť donášku
obedov z katolíckej jednoty, toto pokračovalo i keď sa vrátil v júli 2013 z nemocnice, manželia N. mu
obedy podávali, my sme tam s manželom chodili po práci každý deň, v mesiaci august 2013 keďže mali
dovolenku v kat. jednote a nemal obedy, sme mu poobede nosili polievky, jedného dňa otec povedal,
že polievku jesť nebude, pýtali sme sa ho prečo, vyjadril sa, že musel zaťovi teda manželovi žalovanej

prisahať, že od nás nič nevezme do úst a keď sme sa pýtali prečo, tak povedal, že zať mu povedal, že od
našich polievok má hnačky. Dňa 30.7.2013 bol konflikt medzi mojim manželom a manželom žalovanej,
keď sme prichádzali k otcovi manžel žalovanej odchádzal a povedal môjmu manželovi, že ešte sa mu
neospravedlnil za to, že otec mu spadol na schodoch, môj manžel zostal prekvapený a obrátil sa na otca
aby povedal ako to bolo s tým, že otec mu mal sám povedať, že spadol zaťovi (manželovi žalovanej) na

schodoch. Otec keď videl ako agresívne vystúpil manžel žalovanej, tak nepoprel, že spadol manželovi
žalovanej na schodoch, ale chcel upokojiť situáciu s tým, že tvrdil, že je jedno ako sa to stalo. Pán N. nás
začal vyháňať s bytu otca. Prišla do toho aj žalovaná, pohádali sa. Keď sme k otcovi chodili v lete 2013
po tom ako sa vrátil z nemocnice sme ho i večer prebaľovali, všetko bolo v poriadku na druhý deň však
otec namietal, že sme ho zle prebalili, že manžel žalovanej na mňa nadával, že som ho zle prebalila.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, v čase ktorý teraz popisujete, teda po návrate z nemocnice v roku 2013
potreboval otec žalobcu nejaké zdravotnícke pomôcky? Svedkyňa uviedla: ,,Nepotreboval ani plienky,
mohol chodiť, ale bol plienkovaný. Keďže bol ťažký a nemal vhodnú posteľ a matrac, ja som mu vybavila
elektrickú polohovateľnú posteľ, zaplatil si ju otec žalobcu. Takto sme chodili k otcovi až do konfliktu
v decembri 2013 a starali sa o neho, od septembra sme mu museli zabezpečiť opatrovateľky, pretože

sa stupňovali konflikty medzi svokrom a žalovanou, keď tento sa nám sťažoval, že zneužila jeho pobyt
v nemocnici a keď bol v nemocnici, zobrala všetku jeho hotovosť aj vkladnú knižku a že mu peniaze
nechce dať, utiekal sa k môjmu manželovi s tým, že to od žalovanej pýta a ona mu to nechce dať, kvôli
tomuto sa svokor so žalovanou hádali a tvrdil, že žalovaná sa mu vyhrážala, že ho dá do ústavu, s
manželom sme zvážili že takto sa to nedá, keď sa nemohol spoľahnúť či a kedy príde manžel alebo

žalovaná, tak sa vybavili opatrovateľky. Povedali sme to svokrovi, ten povedal, že sa na to spýta zaťa,
na tretí deň svokor povedal, že po rozhovore so zaťom to má zostať tak ako to je, teda že opatrovateľky
nechce. Takto ubehli asi dva týždne, to bol posledný augustový týždeň 2013, u svokra som si zabudla
sako tak som sa vrátila a svokor na mňa kričal, že dobre, že ideš, rýchlo vybavuj opatrovateľky, bola tam
dcéra, zase sa pohádali a doslova mi povedal „a vybav to tak, aby tie opatrovateľky tu boli viackrát cez

deň, aby dcéra a zať neprekročili prah tohto bytu“ bolo to v hneve povedané. Potom 31.8.2013 žalovaná
poslala SMS-ku žalobcovi, v ktorej uviedla: „Vybavujem otcovi ústav, otec s tým súhlasí, vyjadri sa“.
Na to žalobca odpísal, že jej zajtra o 13.00 zavolá, keďže manžel chcel najskôr rozprávať s otcom, že
čo sa stalo, prečo sa rozhodol ísť do ústavu, keď chcel opatrovateľky. Otec sa vyjadril, že áno dcérepovedal, že súhlasí s ústavom a odôvodnil to tým, že čo má robiť, že nemá na výber. Ja som mu
povedala, že ho nemôže umiestniť do ústavu proti jeho vôli. Môj manžel so žalovanou sa rozprávali,
keď môj manžel chcel od žalovanej, aby povedala koľko je k dispozícii finančných prostriedkov, aby

vedeli zvážiť či je výhodnejšie zabezpečiť svokrovi ústav alebo opatrovateľky. Vyriešili sme to tak, že
sme vybavili opatrovateľskú službu, nastúpili od septembra 2013, opatrovateľky tam boli ráno hodinu,
na obed hodinu a poobede dve hodiny, potom som zabezpečila súkromnú opatrovateľskú službu, ktorí
chodili po pracovnej dobe a cez víkendy.
Asiodpolovicenovembra2013začalislovnéútokysvokravočimanželovi,napríkladsvokorzačalhovoriť

že sa dozvedel strašné veci na manžela, chcela som vedieť aké, svokor hovoril, že to nemôže povedať,
že sa dozvedel strašné veci, ktoré sa mal dozvedieť od svojho zaťa. Dňa 16.12.2013 sme došli k svokrovi
na návštevu, bol s nami aj syn P., keďže otec sa ho dožadoval, najprv bola bežná debata a potom sa
svokor obrátil na môjho manžela s tým, aby išiel zobrať pokladničku, že si chce vybrať 100 eur, že ich
potrebuje, svokor si vybral 100 eur, a manžel sa spýtal, kde sú zvyšné peniaze, ktoré tam ešte pred pár
dňami mal, svokor zostal prekvapený a potom povedal „D. (žalovaná) ich odniesla“. Na to mu manžel

povedal, že keď bude takýto veľkorysý zostane bez opatrovateliek, lebo bude bez peňazí. Keďže v
minulosti keď sme zabezpečovali opatrovateľky v auguste 2013 otcovi môj manžel povedal, že si bude
opatrovateľky hradiť zo svojich peňazí, čo mu odôvodnil tým, že nie je možné, aby jednou rukou si bral
od môjho manžela peniaze a druhou rukou, aby podporoval finančne dcéru a zaťa. Keď mu manžel
povedal 16.12.2013, že keď bude rozdávať peniaze, nezostane mu na opatrovateľky, svokor sa vyjadril

„hovorte si čo chcete, a komu sa nepáči pôjde odtiaľto preč“, manžel sa na to rozčúlil a povedal mi že
za takýchto okolností nemá význam, aby som sem za tebou chodil, buchol dverami a odišiel preč. Ja
som tam so synom zostala, lebo mi to prišlo ponižujúce, nechcela som týždeň pred Vianocami to nechať
takéto otvorené. Svokor povedal, „čo sa vy tu budete urážať, ukážete sa tu raz za tri mesiace“ a keďže
sme toto počuli už aj od našich príbuzných, že to o nás rozprávajú o nás N., že sa o otca nestaráme,

boli mi jasné od koho má otec takéto myšlienky. Ja som mu oponovala, povedala som mu všetko, čo
sme mu poskytli, že každý deň chodíme za ním a na to svokor povedal, že myslel pred tým, svokor
sa otočil už to nechcel ani počúvať, ja som mu povedala, že sa ma to dotklo, povedala som mu že je
nespravodlivý voči môjmu manželovi, zaželala som mu nech sa má dobre, synovi som kázala, aby sa
rozlúčil s dedom a odišli sme preč.“

Na otázku zástupkyne žalobcu, kto bol prítomný pri tomto konflikte? Svedkyňa uviedla: ,,Bola som tam
ja, môj manžel, náš syn a svokor, nikto iný tam nebol. Je to v zhodne aj s tým, čo je uvedené aj v liste
o vydedení, kde je uvedené, kto bol pri tomto konflikte, zdôrazňujem to preto, lebo manžel mi povedal,
že na minulom pojednávaní svedok N. povedal, že tam pri tom konflikte bol, čo nie je pravda.“
Na otázku zástupcu žalobcu ako sa situácia v rodine vyvíjala, teda váš vzťah so svokrom prípadne

žalobcov vzťah so svokrom v roku 2014 dovtedy ako bol umiestnený do ústavu? Svedkyňa uviedla: ,,My
sme zvážili, že vzhľadom na túto konfliktnú situáciu ktorá sa stala medzi nami a svokrom a vzhľadom
na to, že má zabezpečenú starostlivosť, nie je nevyhnutné aby sme tam chodili každý deň, s tým že
keď bude chcieť aby sme sa kontaktovali, určite dá vedieť a ozve sa. Od tohto decembra 2013 až do
1.10.2014 kedy podpísal listinu o vydedení sa svokor absolútne s nami nekontaktoval, nenašli sme

si žiadny uniknutý hovor na našich telefónoch, až desať dní pred vydedením dňa 21.9.2014 v sobotu
dopoludnia manželovi zvonil telefón, hovoril do neho haló, a potom mi povedal, že asi to bol otec, lebo
to bol taký slabý hlas a že sa to prerušilo, vzápätí vytočil číslo naspäť ale nikto nedvihol, po chvíli to
vytočil ešte raz, ale nikto sa neozval, manžel to uzavrel, že niekto pri ňom musí byť, pretože svokor si
nedokáže zobrať telefón z chodby, chcem ešte k veci uviesť, že svokor mi pred tou hádkou v decembri

2013 niekedy v septembri aj októbri 2013 telefonovával kvôli zmluve s opatrovateľkami, kvôli kľúčom,
keď som mu ja hovorila, že nemusí mi takto vyvolávať, že vyriešime to keď prídem, svokor povedal, že
musí, lebo nad ním stojí T. (manžel žalovanej). V roku 2014 mi svokor vôbec nezavolal.“
Na otázku zástupkyne žalobcu máte vedomosť ako prebiehala starostlivosť o svokra v roku 2014?
Svedkyňa uviedla: ,,Viem od opatrovateliek, že starostlivosť o otca prebiehala tak ako keď sme tam

chodili my, teda trikrát za deň tam chodil.“
Na otázku zástupkyne žalobcu máte vedomosť o jeho zdravotnom stave v tomto čase? Svedkyňa
uviedla: ,,Ja o tomto nemám vedomosť, len od opatrovateliek viem, že jeho zdravotný stav sa nezmenil.“
Na otázku zástupkyne žalovanej viete uviesť kedy ste kúpili polohovaciu posteľ? Svedkyňa uviedla: ,,Ja
mám odložený aj blok z tohto, bolo to dodané v pondelok 9.9.2013.“

Na otázku zástupkyne žalovanej viete uviesť kto platil v decembri 2013 za služby s užívaním bytu a za
opatrovateľky? Svedkyňa uviedla: ,,Neviem, my sme to neboli, napríklad mesiac predtým sme to platili
my z otcových peňazí. Za služby s užívaním bytu si platil otec. Nikdy nespomínal, že by to za neho
platil niekto iný.“Naotázkuzástupkynežalovanejmátevedomosťotom,ževášmanželjespoluvlastníkom bytu,vktorom
býval otec? Svedkyňa uviedla: ,,Ja sa k tomuto neviem vyjadriť, neviem o tom, ak to tak je, mohlo to byť
iba v rámci dedičského konania po matke môjho manžela.“

Na otázku zástupkyne žalovanej kedy ste sa dozvedeli, že váš svokor bol umiestnený do ústavu a ako
stesatodozvedeli?Svedkyňauviedla:,,Svokorbolhospitalizovaný2.9.2015nachirurgiivnemocnici,na
druhý deň 3.9.2015 mi manžel povedal, že mu volal primár z oddelenia, že otec je tam hospitalizovaný,
pýtal som sa odkedy, povedal že ho tam priviezli včera z útulku v Hrnčiarovciach, pýtala som sa manžela,
či bol za ním, manžel povedal, že áno, že jeho stav je veľmi vážny.“

Na otázku zástupkyne žalovanej opíšte kde sa nachádzala pokladnička vášho svokra a akým spôsobom
si z nej vyberal peniaze? Svedkyňa uviedla: ,,Manžel dal pokladničku do spálne do skrine, tak si to želal
otec, kľúče mal svokor, ako sa s ňou manipulovalo to ja neviem. Môj manžel s pokladničkou manipuloval
začiatkom novembra 2013 kedy volala žalovaná, že treba dať opatrovateľke peniaze, manžel na základe
žiadosti svojho otca vybral peniaze a vyplatil opatrovateľku.“
Na otázku zástupkyne žalovanej kedy a kde ste sa dozvedeli o listine o vydedení a jej obsahu?

Svedkyňa uviedla: ,,Manžel keď prišiel z dedičského konania manžel doniesol túto listinu a tam som
sa to dozvedela.“
Na otázku zástupkyne žalobcu ako zareagoval váš manžel na listinu o vydedení keď sa vrátil
z dedičského konania? Svedkyňa uviedla: ,,Zareagoval tak, že sa mu to nepáči, že nenechá sa
znevažovať takýmto spôsobom, lebo v listine sú uvedené nepravdivé skutočnosti, a ak chcel otec to

urobiť tak, aby jeho dcéra bola univerzálnou dedičkou, mohol to spraviť darovacou zmluvou.“

13. Žalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že ak by manžel bol pri otcovi vtedy keď išiel po schodoch
tak by nespadol. Nie je pravdou, že otec by bol bez obedov, čo i len jeden deň, na obedy do katolíckej
jednoty chodil ešte v roku 2010. Keď bol otec ležiaci močil do bažanta, veľkú potrebu robil do misy teda

neležal neprebalený v plienkach. Nie je pravda, že by nesúhlasili s tým, aby otec mal opatrovateľky,
začali ich vybavovať - žalobca a jeho manželka až koncom leta 2013 keď jej končila dovolenka, aj tú
posteľ vybavili až vtedy, nikdy sa nevyhrážala otcovi, že ho dá do ústavu ani so žalobcom o možnosti
dať otca do ústavu nekomunikovala ony to nechceli robiť. Čo sa týka tvrdenia, že ku konfliktu malo dôjsť
16.12.2013, je toho názoru, že museli byť u otca potom ešte raz, lebo otec 16.12.2013 ešte nemohol

vedieť, že má roztrhnutú achylovku, domov ju doviezli až 17.12.2013 večer a až ďalší deň oslovili otca,
že s manželom sa nebudú oňho cez Vianoce starať, aby oslovil syna, aby mu zabezpečil starostlivosť.
Preto si myslí, že tam museli byť ešte raz po 16.12.2013

14. Žalobca uviedol, že v otcovom byte bol naposledy 16.12.2013, ani nemá vedomosť, že by tam bola

jeho manželka alebo syn. Ani nevie o tom, že žalovaná mala nejakú operáciu a PN-ku. To sa dozvedel
až tu na súde.

15. Z Notárskej zápisnice N 155/2014, NZ 35842/2014, NCRls 36579/2014 napísanej na mieste samom
v byte č. XX na D. V. Č.. XXXX/XX N. R. dňa 1.10.2014 JUDr. M. A. notárkou so sídlom v Trnave

súd zistil, že P.. Š. C., H.. XX.X.XXXX požiadal o napísanie Listiny o vydedení a závetu. Z obsahu
vyplýva, že Š. C. touto listinou vydeduje v celom rozsahu z dedenia akéhokoľvek jeho majetku syna Z..
Š. C., H.. XX.XX.XXXX, pričom dôvody jeho vydedenia vzťahuje aj na všetkých jeho potomkov. Listinu
o vydedení sa rozhodol zriadiť slobodne, po dlhej úvahe z týchto dôvodov: ,,............S mojim synom Š. a
jeho rodinou sme vychádzali vcelku normálne dovtedy, kým žila moja manželka a jeho matka. Nakoľko

syn je všeobecný lekár, mne i manželke vybavoval rôzne lekárske vyšetrenia, ktoré sme potrebovali,
vozil nám nákupy a podľa potreby i inak pomáhal a to najmä cez víkendy, nakoľko cez týždeň mal
ako lekár veľa pracovných povinností. Situácia a jeho správanie sa zmenilo približne pred jeden a pol
rokom, kedy bol syn, jeho manželka a tiež ich syn P. u mňa v byte a veľmi sme sa vtedy pohádali. Ja si s
odstupom času už neviem spomenúť čo bol hlavný dôvod našej hádky, pamätám si iba, že syn mi vtedy

povedal, že už za mnou nebude chodiť, nebude sa o mňa starať, že on je zaneprázdnený a nemá na
mňa čas. Od tejto hádky sa už u mňa v byte neukázal, nikdy viac ma už nenavštívil, a to ani na Vianoce,
na moje narodeniny, meniny, neprišiel za mnou ani keď som bol tento rok v máji hospitalizovaný na
traumatológii v Nemocnici v Trnave, odvtedy mi syn už ani raz nezatelefonoval, nenapísal, proste sa
o mňa úplne prestal zaujímať......Nie som si vedomý, že by som svojmu synovi bol ja niekedy nejako

ublížil..... Odvtedy, ako syn prestal so mnou komunikovať, som sa s ním poskúšal kontaktovať ja, v rámci
možností ktoré vzhľadom na moju imobilitu mám - teda telefonicky....“ Zo všetkých vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že môj syn Š. o mňa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok o
svojho otca prejavoval mal, preto som sa rozhodol svojho syna Z.. Š. C. vydediť.“16. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

17. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že dôvody pre vydedenie nie sú dané, keď bol
toho názoru, že k spísaniu listiny o vydedení došlo na základe vážnej a účinnej manipulácie otcom zo
strany žalovanej a jej manžela, ktorí po smrti matky účastníkov konania dlhodobo vyvolávali v myslení
otca voči žalobcovi a jeho rodine averziu a nepriateľstvo s cieľom vniesť do vzťahu otca so žalobcom

a jeho rodinou zásadný rozkol.

18. Súd sa prioritne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení,
ktorého nedostatok žalovaná namietala.
Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
Podľa názoru súdu, v danej veci je daný naliehavý právny záujem na určení, že dôvody vydedenia nie sú
dané, nakoľko postavenie žalobcu ako zákonného dediča je neisté a až rozhodnutím o podanej žalobe
bude zrejmé či bude plnohodnotným zákonným dedičom.

19. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, vydedenie
je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a taxatívne uvedeného dôvodu.
Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie
o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka.
Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), že vydedený trvale neprejavil o
poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, alebo o dôvod podľa písmena d), že
vydedený trvale vedie neusporiadaný život, bude vyžadovať náročnejší postup aj s prihliadnutím na to,

či je správanie dediča v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa v spoločnosti ustálili.
Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký
zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o
vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.
(prof. JUDr. Karol Plank a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION)

Dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka - potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je čisto subjektívnym dôvodom,
potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. Pri úvahe, či ide o neprejavenie
opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje
za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného

vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu
možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo
vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne
možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či

potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka
bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať
pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi
bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív,
Občiansky zákonník II, C.H.BECK, strana 1646)

20. V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že dôvody vydedenia žalobcu tak ako
sú uvedené v notárskej zápisnici neboli dané, keď v konaní mal súd preukázané, že neprejavovanie
opravdivého záujmu nebolo zavinené výlučne žalobcom. Je nepochybné, a v konaní nebolo sporné,
že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli vážne nerušené, ku konfliktom medzi nimi dochádzalo prinávštevách poručiteľa - ich otca, ktorý bol svedkom ich hádok. Vzťahy medzi súrodencami - žalobcom a
žalovaným sa vyhrotili v lete 2013 kedy poručiteľ zostal ležiaci, podľa tvrdenia samotnej žalovanej ona a
manžel sa žalobcovi radšej vyhýbali, nekomunikovali s ním, lebo dochádzalo iba ku konfliktom. V konaní

nebolo sporné ani to, že obaja, teda žalobca i žalovaná poskytovali poručiteľovi starostlivosť, žalovaná
bývala v tom istom vchode ako poručiteľ, na prízemí, poručiteľ na poschodí, žalovaná tiež hospodárila
s finančnými prostriedkami poručiteľa. Žalobca poručiteľa - svojho otca navštevoval, zabezpečoval mu i
lekársku starostlivosť. Situácia sa zmenila v júli 2013, kedy po páde zostal poručiteľ ležiaci, starostlivosť
mala zabezpečovať žalovaná a jej manžel, žalovaná sama uviedla, že žiadala žalobcu o pomoc s

opatrovaním, žalobca zabezpečil opatrovateľky, jeho manželka kúpila elektrickú polohovateľnú posteľ,
žalobca potom otca navštevoval, dochádzalo však ku konfliktom medzi rodinou žalovanej a rodinou
žalobcu, odohrávalo sa to v byte otca, bol toho svedkom, predmetom sporov malo byť i to, že ona žiadala
aby sa o otca staral a žalobca jej vyčítal, že mu berie peniaze.
Ako vyplýva z obsahu listiny o vydedení, dôvodom vydedenia bolo neprejavovanie opravdivého záujmu,
keď poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že správanie žalobcu sa zmenilo približne pred jeden a pol

rokom (notárska zápisnica napísaná 28.10.2015), kedy bol syn - žalobca, jeho manželka a tiež ich syn
Ivan u neho v byte a veľmi sa pohádali. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že si už nevie spomenúť
čo bol hlavný dôvod hádky, uviedol, že si pamätá iba to, že syn mu vtedy povedal, že už za ním nebude
chodiť, nebude sa o neho starať, že je zaneprázdnený a nemá na neho čas. Od tejto hádky už u neho
v byte nebol ani ho nenavštívil.

V konaní nebolo sporné, že dôvodom prečo žalobca prestal navštevovať poručiteľa bol konflikt medzi
nimi v decembri 2013. Medzi stranami bolo sporné čo bolo príčinou konfliktu a dôvodom hádky medzi
žalobcom a poručiteľom.
Žalovaná tvrdila, že v decembri 2013 pri návšteve otec požiadal žalobcu, aby aspoň v čase sviatkov,
keďže opatrovateľky mali voľno, mu zabezpečil starostlivosť, žalobca mu na to mal povedal, že on sa

oňho starať nebude ani nebude platiť za jeho starostlivosť. Toto jej povedal otec, ona pri tom nebola.
Žalobca tvrdil, že dňa 16.12.2013 išlo o bežnú návštevu a komunikáciu, bolo treba nejaké finančné
veci vyrovnať, zistil, že v otcovej pokladni chýba väčšia suma peňazí, otec toto nevedel vysvetliť, resp.
nechcel vysvetliť, bránil sa, že sú to jeho peniaze a on si s nimi bude robiť čo chce. Na protest žalobcu, že
je potrebné platiť opatrovateľky, že nebude to z čoho platiť, bol otec - poručiteľ podráždený, jeho reakcie

vyvrcholili až arogantným správaním, výrazmi „komu sa tu neľúbi nemusí tu byť, nikoho tu nedržím“ a
vyvrcholilo to tým, že ich v podstate vyhodil z bytu a do budúcna zakázal do nej prístup žalobcovi a jeho
rodine. Žalobcu i jeho manželku to natoľko urazilo, že ich vzťahy padli na nulový bod, od 16.12.2013
otca nenavštevovali.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď pri posúdení danosti zákonných dôvodov vydedenia je potrebné

skúmať i to, či samotný poručiteľ svojim konaním nedal príčinu pre takéto správanie potomka - v danom
prípade neprejavovanie záujmu, súd zameral vyhodnotenie výsledkov dokazovania na zistenie, čo sa
stalo medzi poručiteľom a žalobcom pri návšteve dňa 16.12.2013 v byte poručiteľa.
Vykonaným dokazovaním, podľa názoru súdu, nebolo preukázané, že dňa 16.12.2013 pri návšteve
poručiteľa žalobcom, jeho manželkou a synom nedošlo k situácii, komunikácii a nezhode medzi

žalobcom a jeho otcom- poručiteľom tak, ako to uviedol žalobca. Z tvrdenia žalobcu ako i svedkyne
P.. G. C. - manželky žalobcu, vyplýva, že pri tejto návšteve u poručiteľa v byte a tomto rozhovore boli
prítomní len žalobca jeho manželka a ich syn. Táto skutočnosť napokon vyplýva i zo samotnej listiny
o vydedení, kde poručiteľ uvádza: ,,.... Situácia a jeho správanie sa zmenilo približne pred jeden a pol
rokom, kedy bol syn, jeho manželka a tiež ich syn Ivan u mňa v byte a veľmi sme sa vtedy pohádali.“

Svedok T. N. - manžel žalovanej síce pred súdom tvrdil, že bol osobne prítomný pri tejto komunikácii, a
potvrdil dôvody hádky tak ako to uviedla žalovaná - jeho manželka, súd však nepovažoval jeho výpoveď
za dôveryhodnú vzhľadom na jeho veľmi negatívny vzťah k žalobcovi, ktorý sám prezentoval a súd
neuveril jeho tvrdeniu, že bol pri tomto rozhovore i z toho dôvodu, že túto skutočnosť netvrdila ani
samotná žalovaná, ktorá uviedla, že o obsahu komunikácie medzi poručiteľom a žalobcom sa dozvedela

od samotného poručiteľa. Napokon svedok T. N. pred súdom uviedol, že na výpoveď pred súdom bol
vopred pripravený.
Samotný poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že si s odstupom času už nevie spomenúť čo bol hlavný
dôvod hádky, pamätá si iba, že syn mu vtedy povedal, že už za ním nebude chodiť, nebude sa o neho
starať.Napokon,podľanázorusúdujeveľminepravdepodobné,abypríčinoukonfliktuboloto,žežalobca

odmietol poskytovať otcovi - poručiteľovi starostlivosť keď ho o to otec žiadal, a to s poukazom na
skutkový stav zistený v predmetnom konaní, ktorý nebol sporný - žalobca otca pravidelne navštevoval,
zabezpečoval mu lekársku starostlivosť, zabezpečil mu opatrovateľskú službu, polohovateľnú posteľ,
napokon sám poručiteľ v listine o vydedení uvádza, že syn mu pomáhal najmä cez víkendy, keď ceztýždeň má ako lekár veľa pracovných povinností. Súdu sa preto javí nepravdepodobné, že by poručiteľ
vôbec žiadal žalobcu o zabezpečenie osobnej starostlivosti počas sviatkov a ak by tomu i tak bolo, je
viac ako nepravdepodobné (vzhľadom na to, že žalobca otcovi vždy zabezpečil čo bolo potrebné), že

by mu odmietol pomôcť ak to skutočne potreboval a ak by osobne nemohol zabezpečiť starostlivosť, že
by nezariadil všetko potrebné tak ako vždy predtým.

21. Vzhľadom na uvedené, súd mal zo to, že v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že pri hádke
otec jeho i jeho manželku urazil, v podstate ich vyhodil z bytu, teda sám poručiteľ sa značnou mierou

pričinil o to, že sa vzťahy medzi ním a žalobcom a jeho rodinou narušili natoľko, že žalobca prestal otca
navštevovať. Táto skutočnosť preto nemôže podľa názoru súdu byť na ujmu žalobcu s dôsledkom jeho
vylúčenia ako zákonného dediča jeho nebohého otca (vydedením).
Ďalšou skutočnosťou prečo podľa názoru súdu v danej veci neboli dané dôvody vydedenia je tá
skutočnosť, že odvtedy ako žalobca prestal otca navštevovať, do spísania listiny o vydedení uplynulo
necelých 10 mesiacov! (od 16. decembra 2013 do 1. októbra 2014 kedy bola spísaná listina o vydedení),

čo je podľa názoru súdu veľmi krátka doba na to, aby bolo možné konštatovať že ,, vydedený trvale
neprejavil o poručiteľa skutočný záujem“.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že listina o vydedení bola spísaná v deň, kedy bol poručiteľ
umiestnený v Domove pre seniorov, čo navodzuje dojem, že zariadenie všetkého potrebného pre
takýto úkon (spísanie listiny o vydedení) poručiteľa bolo účelovým konaním žalovanej v snahe predísť

tomu, aby došlo k obnoveniu kontaktu poručiteľa so žalobcom v zariadení do ktorého bol umiestnený,
keď jedným z dôvodov prečo došlo k obmedzeniu návštev žalobcu u otca v jeho byte bola i tá
skutočnosť, že dochádzalo k stretnutiu so žalovanou príp. jej manželom a konfliktom i v prítomnosti otca
- poručiteľa. Napokon žalovaná o takej závažnej skutočnosti (umiestnení otca - poručiteľa v zariadení)
ani neinformovala žalobcu, napriek tomu, že mala vedomosť, že otec sa domáha kontaktu s ním.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že dôvody vydedenia žalobcu neboli dané,
preto žalobe vyhovel.

22. Súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom žaloby bolo určenie, že dôvody vydedenia (v
danom prípade trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu) nie sú dané, teda že neboli splnené zákonné

podmienky pre vydedenie jedným z taxatívnych dôvodov, ktoré zákon pre takýto úkon vyžaduje. Preto
pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo irelevantné skúmať či bol poručiteľ spôsobilý na takýto úkon, či
to bola skutočne jeho vôľa a podobne, keď tento úkon nebol napadnutý z dôvodu jeho neplatnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody pre ktoré bolo žalobe vyhovené, súd nevykonal

dôkaz navrhovaný splnomocnenou zástupkyňou žalobcu - vypočuť nahrávky dvoch telefonických
rozhovorovmedzižalobcomažalovanouobsahomktorýchbolastarostlivosťootca,ktorémalipreukázať
schopnosť a možnosti a skutočné staranie sa žalobcu a postoj žalovanej o starostlivosť o otca, keď
vykonanie tohto dôkazu by nemalo vôbec žiadny vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, keď súd mal
v konaní jednoznačne preukázané akým spôsobom žalobca zabezpečoval otcovi starostlivosť až do

konfliktu v decembri 2013.
Súd nepripustil ani dôkaz navrhovaný zástupcom žalovanej - výsluch svedka A.. Š., ktorý bol prítomný pri
spisovaní notárskej zápisnice a komunikoval zo zosnulým ohľadom dôvodov vydedenia a poskytoval mu
právnu pomoc, ktorým dôkazom chcela preukázať aký bol vzťah žalobcu a poručiteľa, aké boli skutočné
dôvody vydedenia a takisto bol svedok prítomný pri pokuse poručiteľa keď sa snažil skontaktovať

so žalobcom. Vykonanie tohto dôkazu by takisto nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci, keď
pre posúdenie dôvodnosti žaloby boli podstatné dôvody uvedené v listine o vydedení. Skutočnosť, že
sa poručiteľ pokúšal telefonicky skontaktovať so žalobcom takisto nemá žiadny vplyv na posúdenie
dôvodnosti žaloby, a to s poukazom na dôvody pre ktoré súd žalobe vyhovel.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)25. Žalobca bol v konaní plne úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.