Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/305/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211985
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7714211985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu D. U., nar. XX.X.XXXX, D., O. 5,
zast. JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou AK Michalovce, Fialkova 5, proti žalovanej D. U., nar.
XX.X.XXXX, D., J. XX, zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou AK Humenné, Štefánikova 22, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/133/2014-194 z 21.5.2018
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd), v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II.

priznáva žalovanej voči žalobcovi 100% náhradu trov konania.
2.Vodôvodnenírozsudkuo.i.uviedol,čohosažalobcažalobou,podanouuňho22.7.2014domáhalaako
ju skutkovo a právne odôvodnil, že v poradí prvým rozsudkom zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi
sumu 1 854,85 € titulom bezdôvodného obohatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok
o trovách bol uvedený tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci, voči ktorému podala odvolanie žalovaná. Konštatoval, že uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5Co 321/2016 - 141 z 3.5.2017 bol zrušený rozsudok a vec vrátená súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že vykonal ďalšie dokazovanie a zistil skutkový stav. Uviedol,
že v danom prípade je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia. Citoval znenie § 451
ods.1,2, § 454 O. z., vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Žalobca
predložil zmluvu o splátkovom úvere uzavretú 10.7.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Suché Mýto
a D. U. a D. U. na úver v sume 200 000,- Sk s výškou splátky mesačne 2 935,- Sk. Súd po opätovne
vykonanomdokazovaníazhodnotenívšetkýchdôkazov,ajdôkazov,ktorébolivykonanépredzrušujúcim
uznesením krajského súdu dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný a preto žalobu v celom

rozsahu zamietol. Súd opätovne prehodnotil výpovede maloletých detí žalovanej, ako aj účastníkov
konania, a podľa názoru súdu, na základe takto vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi
účastníkmi došlo k dohode o vyporiadaní BSM a to tak, že úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý zobrali
na zakúpenie motorového vozidla a počítačov splácal žalobca s tým, že si motorové vozidlo aj počítače
nechal bez toho, aby žalovaná bola povinná vyplatiť mu polovicu z tejto sumy. Túto skutočnosť má
súd za preukázanú aj zo samotného tvrdenia žalovanej, že k takejto dohode došlo, aj keď žalobca
túto skutočnosť popieral. Aj keď v zrušujúcom uznesení súd druhej inštancie uviedol, že je potrebné

vykonať opätovný výsluch účastníkov, súd od tohto upustil a to z tohto dôvodu, že každá strana tvrdila
svoje a to, že žalobca tvrdil, že k žiadnej dohode nedošlo s poukazom aj na posudok MUDr. L., pričom
žalovaná tvrdila, že k takej dohode došlo, o čom mali svedčiť aj výpovede ich detí, maloletej dcéry
aj syna, ktorí sa dozvedeli o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode a tomu nasvedčovala aj táskutočnosť, že v priebehu 3 rokov sa žalobca nepokúšal skontaktovať so žalovanou a neuplatňoval si
nároky na zaplatenie polovice dlhu z uvedeného úveru. Žalobca aj do súčasnej doby motorové vozidlo
užíva a teda bolo by v rozpore aj s dobrými mravmi, keby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalovanú sumu,

ktorú si uplatňuje žalobca. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutočne
konkludentne došlo k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi a to tak, že žalobca užíval motorové vozidlo
ako aj počítače s tým, že uvedený úver v sume 200 000,- Sk splácal sám. A na základe takto vykonaného
dokazovania súd návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.
O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.1 CSP po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 209 - 212) s použitím § 365 ods.1 písm. f) a
písm.h)CSPznasledovnýchdôvodov:Podľajehonázorusúd1.„stupňa"dospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho návrh je nedôvodný z dôvodu, že opätovným
prehodnotením výpovedí maloletých detí žalovanej, ako aj účastníkov konania a zhodnotením všetkých
dôkazov dospel k záveru, že medzi účastníkmi skutočne došlo k dohode o vysporiadaní BSM a to

konkludentne tak, že úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý zobrali na zakúpenie motorového vozidla a
počítačov splácal žalobca s tým, že si motorové vozidlo aj počítače nechal bez toho, aby žalovaná
bola povinná vyplatiť mu polovicu z tejto sumy a tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že v priebehu 3
rokov sa žalobca nepokúšal skontaktovať so žalovanou a neuplatňoval si nároky na zaplatenie polovice
dlhu z uvedeného úveru. „Prvostupňový" súd zároveň skonštatoval, že bolo by v rozpore s dobrými

mravmi, keby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalovanú sumu, ktorú si uplatňuje. Je toho názoru, že
„prvostupňový" súd pri hodnotení všetkých nim predložených dôkazov nevzal v úvahu nasledovné
právne relevantné skutočnosti: 1. Žalovaná na výzvu žalobcu ešte pred podaním žaloby vo veci samej
sama svojím písomným vyjadrením k žalobe z 23.10.2014 potvrdila, že pôžičku zo Sl. sporiteľne brali
spoločne, citujem: „Vzhľadom na to, že naše BSM nebolo do troch rokov od jeho zániku vyporiadané,

stali sme sa so žalobcom podielovými spoluvlastníkmi mot. vozidla". Je teda nespochybniteľné, že táto
pôžička patrí do BSM a že BSM účastníkov tohto konania nebolo vysporiadané do troch rokov od zániku
manželstva, a teda je namieste § 149 ods.4 O. z.. Dôkaz: Vyjadrenie žalovanej v predmetnej právnej veci
z23.10.2014.2.Žalovanáneskôrvpriebehukonaniazačalatvrdiť,žemedziúčastníkmidošlokuzavretiu
ústnej dohody o vysporiadaní BSM, o čom ako dôkaz súd vykonal dokazovanie ústnymi výpoveďami

- výsluchom detí žalobcu a žalovanej, ktorých výpovede sa zhodujú v tom, že k takejto dohode o
vysporiadaní došlo ešte pred rozvodom. Dôkaz: Zápisnica z výsluchu detí účastníkov konania. Poukázal
na skutočnosť, že podľa § 39 OZ takáto dohoda, je absolútne neplatná- viď § 149 OZ - vysporiadať
možno len zaniknuté BSM - jeho vysporiadanie môže preto nasledovať až po zániku BSM, ktoré ako
celok zanikne podľa § 148 ods.1 OZ najneskoršie zánikom manželstva. Právo na vysporiadanie BSM

sa síce nepremlčuje ( § 100 ods.2 OZ), pretože ide o výkon vlastníckeho práva, ak však do 3 rokov od
zániku BSM nedôjde k jeho vysporiadaniu, nastúpi nevyvrátiteľná domnienka uvedená v § 149 ods.4 OZ.
Prehodnotiac skutočnosť, že k dohode o vysporiadaní BSM účastníkov tohto konania malo dôjsť k akejsi
dohode - ústnej medzi manželmi (pred rozvodom účastníkov tohto konania - viď výpovede detí, ktoré
„prvostupňový" súd prehodnotil pred rozhodnutím vo veci samej napadnutým rozsudkom) - bez toho,

aby súd vzal do úvahy a vyhodnotil aj samotné písomné vyjadrenie žalovanej z 23.10.2014, doručenej
súdu 24.10.2014 z ktorej vyplýva, že vysporiadaniu ich BSM v lehote do 3 rokov od nadobudnutia
právoplatnosti o rozvode ich manželstva nedošlo - je podľa jeho názoru nesprávne. Žalobca opakovane
poukazuje na skutočnosť, že tzv. dohoda o vysporiadaní BSM účastníkov konania podľa tvrdení z
výpovedí detí žalovanej, je zrejmé, že ak táto bola, resp. mala byť uzavretá ústne a malo sa tak stať

pred rozvodom manželstva účastníkov tohto konania, je teda zo zákona neplatná, a zároveň žalobca v
tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS ČR z 29.1.1998, sp. zn. 3 Cdon 321/1996, v zmysle ktorého
ak sa rozvedení manželia správajú podľa dohody o vysporiadaní ich BSM, ktorá je neplatná, pretože ju
uzavrelipredzánikomtohtospoluvlastníctva,nemôžebyťbezďalšiehouvažovanéoneskoršomplatnom
vysporiadaní ich BSM vo forme konkludentnej dohody. V tomto prípade by snáď mohla byť uzavretá

nová konkludentná dohoda o vysporiadaní BSM, ale len za predpokladu, že by obaja manželia boli
uzrozumení s tým, že neskôr urobená dohoda o vysporiadaní BSM je neplatná a že si je toho vedomý aj
druhý z nich - teda, ak „prvostupňový" súd rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu z dôvodu prehodnotenia
výpovedí detí účastníkov konania, ktoré tvrdili, že to vedia od mamky - teda žalovanej, že ešte pred
rozvodom manželov malo dôjsť údajne k ústnej dohode o vysporiadaní ich BSM, žalobca poukazuje na

skutočnosť, že je namieste citácia judikátu NS ČR, teda konkludentná dohoda, ktorá mala byť - podľa
názoru „prvostupňového" súdu uzavretá medzi účastníkmi tohto konania, je neplatná. Aj keby žalobca
pripustil, že by bolo došlo medzi manželmi k takejto dohode o vysporiadaní BSM (aj keď by táto dohoda
by bol neplatná, podľa § 39 OZ a neplatná by bola teda aj následná tzv. dohoda uzavretá konkludentne,ako rozhodol „prvostupňový" súd v napadnutom rozsudku), táto dohoda by nebola právne účinná voči
peňažnému ústavu, ktorý poskytol účastníkom tohto konania za trvania ich manželstva úver, t.j. voči
Slov. sporiteľni, a.s., pretože obaja bývalí manželia sa nemôžu dohodnúť v dohode o vysporiadaní BSM,

že predmetný úver prejde len na jedného z nich. Takáto dohoda by nemala účinky voči spoločnosti alebo
banke, v ktorej si úver obaja manželia počas manželstva zobrali - pretože tento spôsob vyporiadania
BSM, resp., pôžičky sa nedá len tak dohodnúť v dohode o vysporiadaní BSM. Občiansky zákonník
neustanovuje pre dohodu o vysporiadaní BSM písomnú formu. Preto takáto dohoda môže byť uzavretá
písomne alebo ústne, môže však byť uzavretá aj konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne

usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali k tomu , aby bolo (a akým spôsobom) vysporiadané ich
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( R 42/1972, s. 131 ods. 3). Okolnosť, že si každý
z manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci približne v
rovnakej hodnote), neodôvodňuje ešte bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 73/1968). Zároveň poukázal na nesprávne
vyhodnotenie jeho konania zo strany „prvostupňového" súdu, keď tento vyhodnotil správanie žalobcu,

že tento splácal a splatil úver patriaci do BSM účastníkov konania bez toho, aby vyzýval žalovanú k
plneniu, a teda na základe tohto jeho prejavu, že po dobu splácania tohto úveru ním samotným, malo
dôjsť k uzavretiu konkludentnej dohody. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na tieto právne relevantné
skutočnosti: Predmetný úver a teda jeho pohľadávka voči žalovanej, patrí do BSM účastníkov konania
a je bezpredmetné na aký účel tento úver bol použitý. Mimochodom nieje pravdou tvrdenie žalovanej,

že tento bol použitý len na kúpu motorového vozidla (ktoré za trvania manželstva používal výlučne
on - dôvod nevyužívania tohto vozidla žalovanou v konaní preukázal - táto síce vlastnila vodičský
preukaz, ale zo zdravotných dôvodov - porucha zraku - dvojité videnie - ho používať nemohla). Za
predmetný úver neboli zakúpené počítače, ako tvrdí žalovaná a okrem motorového vozidla bol zakúpený
aj nábytok a niektoré veci do domácnosti, ktoré ostali po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti

ešte pred rozvodom manželstva účastníkov konania a odvtedy túto spoločnú domácnosť nenavštívil.
Medzi účastníkmi konania nedošlo v zákonom stanovenej lehote k žiadnej dohode o vysporiadaní ich
BSM, preto je namieste § 149 ods.4 O. z., a teda nemožno sa stotožniť so stanoviskom súdu, v zmysle
ktorého tým, že užíval (správne má byť používal) toto mot. vozidlo ako aj počítače, a preto aj splácal
predmetný úver, malo dôjsť k uzavretiu konkludentnej dohody o vyporiadaní BSM účastníkov konania.

Súc si vedomý, že v prípade, ak by nebol začal splácať predmetný úver bez toho, aby došlo k udeleniu
súhlasu veriteľa - Sl. sporiteľne, a.s. k dohode účastníkov konania o vysporiadaní ich BSM, bola by zo
strany veriteľa súdne vymáhaná takto nesplácaná pohľadávka, resp. predmetný úver, a bolo by došlo
zo strany veriteľa k navýšeniu sporného úveru o sankcie v nemalej výške cestou následného súdneho
sporu a exekučného konania voči obom dlžníkom, teda voči nemu aj žalovanej. Samotná skutočnosť, že

neoslovil po dobu splácania tohto úveru žalovanú, nezakladá dôvod vyvodiť záver, že mal takto konať na
základe údajnej konkludentnej dohody o vysporiadaní BSM účastníkov tohto konania. V tejto súvislosti
poukázal aj na stanovisko MUDr. L., psychologičky, z ktorého je zrejmé, že bol žalovanou týraný a je,
resp. v tejto dobe bola vylúčená akákoľvek jeho vôľa dohodnúť sa žalovanou a ktoré „prvostupňový"
súd neakceptoval a ani nezohľadnil a ani neskúmal pred rozhodnutím vo veci samej skutočnú jeho vôľu

ani dôvody splácania tohto sporného úveru. Je toho názoru, že aj keby malo dôjsť k takejto dohode
ústnej podľa tvrdení detí bývalých manželov pred rozvodom manželstva (ktorá je podľa § 39 O. z.
absolútne neplatná) a údajnej následnej dohode medzi účastníkmi konania (konkludentným konaním
žalobcu ) s prihliadnutím na už uvedenú neplatnosť tejto následnej dohody v zmysle cit. uznesenia NS
ČR a má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu 1. „stupňa" je zmätočné a v rozpore so zákonom. Je

toho názoru, že právny úkon musí byť pri každom jeho uplatnení vyložený, pričom účelom výkladu je
zistiť skutočnú vôľu konajúceho v čase vzniku právneho úkonu. „Prvostupňový" súd sa v konaní týmto
výkladom jeho skutočnej vôle vôbec nezaoberal. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že
v konaní dostatočne preukázal relevantné dôkazy doložené právne relevantnými listinami ako dôkazmi
preukazujúcimi oprávnenosť jeho nároku voči žalovanej v zmysle § 149 ods.4 O. z., preto navrhol

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu 1. „stupňa" zmeniť a vyhovieť žalobe v znení upraveného
petitu , príp. zrušiť a vec vrátiť súdu 1. „stupňa" na ďalšie konanie.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdomprvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
6.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

7.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
9.Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v
celom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2)
možno doplniť nasledovné: Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi účastníkmi počas

trvania manželstva vzniklo BSM, ktoré rozvodom zaniklo. Rovnako je zrejmé, že vyporiadanie BSM
nebolo riešené v súdnom konaní. Je nepochybné, že úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý zobrali na
zakúpenie motorového vozidla a počítačov patril do pasív BSM a do jeho aktív patrili veci zakúpené z
tohto úveru (motorové vozidlo a počítače). Nepochybná bola aj skutočnosť, že žalobca splácal úver aj
po rozvode manželstva.

10.Podľa § 149 ods.1 O. z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.
11.Podľa § 149 ods.2 O. z. ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
12.Podľa § 149 ods.3 O. z. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.
13.Podľa § 149 ods.4 O. z. ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
14.Tvrdenie žalobcu, že nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM nijako žalobca preukázal,
ale naopak z dokazovania a konania samotných strán sporu vyplynul opak. Aj keď žalobca pripúšťa, že
dohodu uzatvorili pred rozvodom manželstva, ale súčasne namieta, že táto je bez ďalšieho neplatná.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že akákoľvek dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená pred jeho

zánikom je neplatná. Keďže by išlo o neplatný právny úkon od počiatku hľadí sa na neho, že vôbec
nevznikol, neexistoval. V súdenej veci však niet pochýb o tom, že účastníci uzatvorili konkludentnú
dohodu o vyporiadaní BSM, po jeho zániku, lebo žalobca užíval veci patriace do BSM bez toho, aby
žalovaná si na ne akýmkoľvek spôsobom nárokovala a súčasne žalobca platil úver, za ktorý boli veci
nadobudnuté. Je nepochybné, že žalovaná sa nedomáhala svojich spoluvlastníckych práv k autu a
počítačom, nežiadala za užívanie auta resp. počítačov od žalobcu nájomné a ani žalobca nežiadal od

žalovanej, aby ako spoluvlastníčka prispievala ich udržiavanie (opravy), poistenie. Žalobca nepreukázal,
žebyonsadomáhalodžalovanejúhradyplatenýchsplátokúveru.Jenepochybné,žeakákoľvekdohoda
medzi dlžníkmi vo vzťahu k banke je právne neúčinná, ale z konania žalobcu vyplývalo, že on dohodu
medzi nimi (stranami sporu) akceptoval a dlh splatil. Žalobca nepreukázal, čo žalovaná mala z úveru
získať. Je neprípustné a nemorálne, aby žalobca získal všetky veci a súčasne žiadal zaplatiť polovicu

úveru, z ktorého boli veci získané.
15.V prípade, ak žalobca túto dohodu neakceptoval, ale len čakal, pokiaľ uplynie trojročná doba na
podanie žaloby na vyporiadanie BSM, konal nielenže v rozpore s dobrými mravmi ale takéto chovanie
nemôže požívať pred súdom ochranu, lebo ide o zjavné zneužitie práva (čl.5 CSP).
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.