Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/373/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207184
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115207184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenýsplnomocnenkyňou:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, V., 2/ H. H., nar.
XX.XX.XXXX, N. D.. D. XXXX/X, V., o zaplatenie 2.838,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 18C 152/2015-99 zo dňa 7. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd žalobu zamietol a žalovaným, ktorí majú nárok na náhradu
trov konania, trovy konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 546, § 548 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2, 3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, § 39 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ existoval občianskoprávny
záväzkový vzťah, za ktorý prevzal ručiteľský záväzok žalovaný 2/, titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože sa jedná o typovú zmluvu uzatváranú vo viacerých
prípadoch, ktorej obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňoval a pri jej uzatváraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a dodávateľ tak konal. Žalobca sa v
konaní od žalovaných domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť zmluvou

o postúpení od banky, a preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel
k záveru, že nie je daná, pretože v konaní nebolo preukázané, že postupca t.j. Slovenská sporiteľňa,
a.s. písomne vyzval žalovaného a upozornil ho na omeškanie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a
teda platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou. Súd sa
postupom podľa § 295 CSP pokúsil o obstaranie tohto dôkazu, avšak bezúspešne, lebo žalobca ním
nedisponoval a žalovaní na dotaz súdu, či im bola doručená výzva od banky, nereagovali. Žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie) takejto

pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu oprávneného
podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo
vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie, ale ani zaslanie písomnej výzvy
veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jehopohľadávky postupníkovi. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8
veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je

bankou aj bez súhlasu jej klienta. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, nemôže byť platná
ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu.
Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku (ktorá je predmetom tohto sporu)
voči žalovanému 1/ (a po nesplnení voči žalovanému 2/) žalobcovi len po tom, ak bol klient napriek jej
písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu klienta (§ 92 ods. 8 zákona o bankách v znení
účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky). V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne
z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako
na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto
dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej
pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní

ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/445/2015 z 19.4.2016).
Žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je
vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky z
úverovej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní,

ktorú súd zisťoval prioritne zo zákona a ďalej už z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal premlčanie
nároku, resp. splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď boli dané predpoklady pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu z tohto dôvodu.
Vzhľadom na úplný úspech žalovaných v spore súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že hoci majú
nárok na náhradu trov konania voči protistrane, sa im trovy nepriznávajú, lebo im žiadne nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti
s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní
predložil oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení
vychádzať, bez toho, aby ako prejudicionálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Dlžník sa v tomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
ani jej prípadnej neexistencii. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 spis.
zn. Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co 228/2016 zo dňa 30.06.2016,

uznesenie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 1Co 387/2015 zo dňa 04.05.2016 ako aj uznesenia
ďalších krajských súdov. Súd preto pochybil a vec nesprávne právne posúdil aj napriek predloženým
oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca zastáva názor, že
aktívnu legitimáciu v konaní preukázal v oznámeniami postupcu o postúpení pohľadávky. Poukázal na
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách

nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického
zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,
že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia

pohľadávky.Žalobcazastávanázor,žeajprípadnéporušeniepovinnostivyplývajúciz§92ods.8zákona
o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
keďže aj norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť
vo vzťahu ku klientovi banky v tomto prípade žalovanému 1/, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. V tejto súvislosti

žalobca poukazuje aj na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha PhD., LL.M. v časopise Súkromné právo č.
1/2015. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu
byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a s nedoručením takejto výzvy nemôže byť
spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo

zákona o bankách. Z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného
1/ trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu vykonal v súlade s
§ 92 ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade ak by písomnú výzvu žalovanému 1/ nezasielal. V
tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016 spis. zn. 12Co223/2015. Odvolateľ preto zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia a pokiaľ ide o
otázkuaktívnulegitimáciužalobcupredmetnúskutočnosťžalobcapreukázalpredloženýmioznámeniami

o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou
časťou príloh k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok preskúmal
a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe žalobcu a v zmysle § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil i trovy
odvolacieho konania do výšky 313,75 eur.

4. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0284273632 zo dňa 25.11.2005,

ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným podľa §§ 497 až
507 nasl. Obchodného zákonníku, sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému 1/
bezúčelový spotrebný úver v hotovosti vo výške 100.000,- Sk. Žalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.527,- Sk vždy k 20. dňu každého mesiaca so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.12.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.11.2015, bola dohodnutá výška

úrokovej sadzby 12,60% ročne a poplatok za poskytnutie úveru 2.000,- Sk splatný v deň podpisu
zmluvy. Podľa čl. III bodu 7. zmluvy v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník
povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným 2/ bola dňa 25.11.2005 uzavretá Dohoda o ručení. Podľa čl. IV bodu 5. bola
dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 6,35%. Podľa čl. V bodu 3. zmluvy sa všetky právne

vzťahy vyslovene neupravené v zmluve budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou
Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.

7. Podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom
úvere, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany

klienta vymedzenej v písmenách a) až q) banka je oprávnená okrem iného podľa písm. a) vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,
podľa písm. b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť c) započítať pohľadávku u úveru banky
vočiakejkoľvekpohľadávkeklienta,d)zastaviťposkytnutiealebočerpanieúveru.Akojedenzospôsobov

porušenia zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta je v bode 7.6.1. písm.
a) Všeobecných obchodných podmienok uvedený prípad, ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.

8. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 spolu s prílohou spoločnosť Slovenská

sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný žalobca, pohľadávku voči
žalovaným1a2uplatňovanúvtomtokonaní.Zpokusuozmieržalobcuzodňa10.03.2015adresovaným
žalovanému 1 a 2 vyplýva, že žalobca zaslal výzvu, v ktorej im oznámil dlžnú sumu 8.995,27 eur a žiada
splnenie povinnosti úhradou dlžnej sumy najneskôr do 13.3.2015.9. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu adresovanú
žalovaným, odvolací súd k uvedenému uvádza, že takáto výzva nebola predložená, pričom na

pojednávaní konanom na súde prvej inštancie žalobca uviedol, že výzvou Slovenskej sporiteľne a.s.
žalovaným nedisponuje.

10. Tak ako súd prvej inštancie správne skonštatoval, aj podľa odvolacieho súdu bolo potrebné, aby sa
súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

11. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobcovi
nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok,
nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným ako dlžníkom.

13. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol

inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

15. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda bankapostúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku

z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby
podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,

počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

17. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky

a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých

je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú
zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč.
zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané),
potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,
voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej

identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.
zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

18. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupca v súdnom konaní pred súdom prvej

inštancie,vktoromtaktopostúpenúpohľadávkuuplatňuje,povinnývzmysle§120ods.1O.s.p.účinného
do 30.06.2016 tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienokplatnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysle
uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku

aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.19. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli
tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového

omeškania, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona)
vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby
zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať

pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal
veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a
preto bolo potrebné z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.

20. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami
žalobcu, poukazujúcimi na dostatočné preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie, a s tým spojenú

rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky
nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa,
pričom všeobecne záväzný charakter nemajú ani judikáty. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry
však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup
všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný

korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť
eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc
(pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom). Preto vo svetle
eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobkyňou uvádzanými

rozhodnutiaminapodporujejtvrdení(vdanomprípade)stotožniť.Uvedenésavzťahujeajnažalobkyňou
citovanú odbornú literatúru ako aj rozhodnutia odvolacích súdov vo vzťahu k preukázaniu aktívnej
legitimácie žalobcu na základe postúpenia pohľadávky.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane

závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovaníbolivodvolacomkonanívcelomrozsahu

úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).