Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7Pc/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318205662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v právnej veci

navrhovateľa: G.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR, bytom H. XX, Bratislava proti osobe,
ktorej má navrhovateľ povinnosť platiť výživné: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR bytom
H. XX, W., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej plnoletej dcére Q.B. L., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 8C/117/2007 zo dňa
13.05.2010 ku dňu 12.09.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.09.2018, sa povinný otec domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti voči t.č. už plnoletému dieťaťu, uloženú mu naposledy rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 8C/117/2007 zo dňa 13.05.2010, ktorým bol zaviazaný na platenie výživného
sumou 200 eur mesačne počínajúc dňom 01.09.2018. Povinný otec uviedol, že stanovené výživné
platil, pričom má vedomosť, že dcéra ukončila štúdium na Obchodnej akadémii Imricha Karvaša v
Bratislave a v súčasnosti je evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave. O ukončení vyživovacej povinnosti predložil uzatvorenú dohodu zo dňa 31.08.2018 medzi

účastníkmi konania, potvrdenie o ukončení štúdia Obchodnej akadémii Imricha Karvaša v Bratislave zo
dňa 27.08.2018 a Kontrolný preukaz, že dcéra je v súčasnosti evidovaná ako nezamestnaná na Úrade
práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

2. Oprávnená plnoletá dcéra, ktorej bol návrh doručený súdom na vyjadrenie dňa 21.03.2019 k návrhu
sa nevyjadrila.

3. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére,
Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bola upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
8C/117/2007 zo dňa 13.05.2010, na základe ktorého bol otec povinný platiť výživné plnoletej dcére vo
výške 200 eur .

4. Z obsahu Dohody zo dňa 31.08.2018 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená dohoda o ukončení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére Q. L., nar. XX.XX.XXXX.

5. Z potvrdenia o ukončení štúdia Obchodnej akadémii Imricha Karvaša v Bratislave zo dňa 27.08.2018,
mal súd preukázané, že ukončila štúdium maturitnou skúškou.6. Z Kontrolného preukazu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave mal súd preukázané,
že dcéra je od 01.09.2018 evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave.

7. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine
č.36/2005 Z. z. v platnom znení.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

14. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa
začína na návrh.

15. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo
všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, pričom

rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného
a odôvodenými potrebami oprávneného ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť
rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% zo sumy
životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká
narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca a matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo

v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné náklady. Táto schopnosť
najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj
základný zdroj príjmov, potrebných pre zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu
prípravu, ktorou je štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej

povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď
zákonnýdôvod-neschopnosťdieťaťasamosaživiť,pominieaibananávrh(§78ods.1Zákonaorodine)
a pri plnoletých oprávnených deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej
povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného otca voči
plnoletému dieťaťu trvala do ukončenia štúdia v septembri 2018, kedy ukončila vzdelanie úspešným
absolvovaním maturitnej skúšky. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne
živiť a tým uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaná na
starostlivosť a výživu zo strany svojich rodičov, ktorých zákonná vyživovacia povinnosť k deťom trvá do

času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ku dňu rozhodovania
súdu zanikol zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa si zabezpečiť výživu, čím zanikla aj zákonná
vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.18. Čo sa týka časového údaju, od ktorého dňa žiadal navrhovateľ zrušenie svojej vyživovacej povinnosti
voči plnoletému dieťaťu, v žalobnom petite návrhu ju navrhoval zrušiť počínajúc dňom 01.09.2018. Platí,
že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne

dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení§ 77
a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená
zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a
najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Tzn. že zrušenie skôr súdom
určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, je možné najskôr odo dňa

podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu
uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko navrhovateľ žiadal zrušenie vyživovacej
povinnosti od 01.09.2018, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 12.09.2018, súd z vyššie uvedených
dôvodov, ktoré existovali už pri podaní návrhu a trvali aj v čase rozhodovania súdu, zrušil vyživovaciu
povinnosť povinného otca odo dňa podania žaloby, tzn. od 12.09.2018.

19. Z uvedených dôvodov, súd vyhovel návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči
oprávnenému dieťaťu, ktorý trval po dobu štúdia a prípravy na zamestnanie a zanikla ukončením
vysokoškolského štúdia a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 12.09.2018.

20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.