Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216205024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná
18, 058 01 Poprad, IČO: 36 810 894, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému M.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 3.005,04 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu N. č.k. 1Csp 63/2016-91 zo dňa 28. marca 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že:

„Súd žalobu z a m i e t a .

Stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. f/ a j/, § 11 odsek 1 písm.
a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.9.2011, na základe

ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6.000 Eur za podmienok uvedených v zmluve a VZP.
Súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsob
uzavretia zmluvy ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy
v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom
zákonníku. Taktiež sa na predmetnú zmluvu o úvere vzťahuje aj osobitná právna úprava, a to Zákon o
spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentovalo riadne uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru žiadaného podľa ustanovenia § 9 odsek 2

písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
podľa ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia týchto náležitosti
zmluvy má za následok, že úver sa v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomtoprípade bol úver poskytnutý vo výške 6.000 Eur. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 4.758,35 Eur a
suma 2.163,44 Eur bola poskytnutá na úver ako poistné plnenie ( zápočet na úver nebol medzi stranami
sporu sporný, vyplýva aj z konečného vyúčtovania úveru ), teda spolu 6.921,79 Eur. Výška poistného

na havarijné poistenie činila za 24 mesiacov trvania zmluvného vzťahu sumu 856,08 Eur (24 mesiacov
x 35,67 Eur). Keďže žalovaný zaplatil viac ako bol povinný, prvoinštančný súd žalobu považoval za
bezdôvodnú (vrátane uplatnených úrokov z omeškania, tým pádom omeškanie so splácaním počnúc
žiadaným dátumom ani nemohlo vzniknúť) a pre splnenie dlhu (aj nad rámec povinnosti) ju zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie. Žalobca súčasne so žalobou a zmluvou predložil súdu aj Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol podpísaný súčasne do zmluvou. Podľa bodu
2 je konečná splatnosť úveru 48 mesiacov, počet splátok 48 a termíny splatnosti sú stanovené podľa
splátkového kalendára. Celková čiastka úveru bola v bode 3 formulára, a to 9.386,40 Eur. Zákon ani

nepredpisujeformu,akomábyuvedenákonečnásplatnosť.Voformulárijeuvedenáajkonkrétnarovnica
výpočtu RPMN. Predpoklady výpočtu RPMN vyplývajú zo zmluvy, pričom výška splátky je uvedená
bez poistného. Žalovaný odo dňa uzatvorenia zmluvy uhradil splátky, ktoré činili spolu 4.358,35 Eur. Z
prehľadu úhrad síce vyplýva vyššia čiastka, avšak táto v sebe zahŕňa aj zmluvné pokuty.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 28.09.2011 uzatvorená Zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“).
Predmetom financovania podľa Zmluvy o úvere bolo ojazdené motorové vozidlo zn. S. A. S.. Zmluve o
úvere bola uvedená výška úveru (6.000 Eur), výška pravidelnej splátky (231,22 Eur), dátum splatnosti
1. splátky (28.10.2011), počet splátok (48), ročná úroková sadzba (26,80 %), priemerná RPMN (19,05

%) a RPMN (26,80 %).

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.13. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanoveniach § 9
odsek 2 písm. f/ a j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa týchto ustanovení zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskehozákonníkamusíobsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN.

14.VsamotnejZmluveoúvereboliuvedenéinformácieovýškeúveru,výškepravidelnejsplátky,dátume

splatnosti 1. splátky, počte splátok, ročnej úrokovej sadzbe, priemernej RPMN (19,05 %) a RPMN (26,80
%).

15. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že ďalšie náležitosti boli obsiahnuté vo Formulári o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený Formulár, na ktorý odkazuje však žalobca
nepredložil ani pred súdom prvej inštancie a ani v rámci podaného odvolania. Ako už súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, súdu boli okrem Zmluvy o úvere predložené aj VOP
žalobcu č. 03/10, Záznam o rokovaní a sprostredkovania finančnej služby pred uzavretím zmluvy o
spotrebnom úvere zo dňa 28.9.2011, Splátkový kalendár, Žiadosť o financovanie ojazdeného vozidla zo
dňa 28.9.2011, Oznámenie Kooperativa poisťovňa, a.s. zo dňa 16.9.2013 adresované žalobcovi, ktorým
bolo oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti, Oznámenie žalobcu o zániku zmluvného vzťahu

zo dňa 20.9.2013, Faktúra - vyúčtovanie predčasného splatenia Z. a Prehľad úhrad. Žiaden Formulár, na
ktorý odkazuje žalobca v podanom odvolaní a z ktorého by vyplývalo individuálne dojednanie zmluvných
podmienok absentujúcich v Zmluve o úvere, však súdu nebol predložený.

16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

17. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z ustanovenia § 132 odsek 1 a § 150 C.s.p. je unesenie

dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu
na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom
procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté

dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkovýzákladpresvojerozhodnutie.Vtakomprípademusírozhodnúťvsituáciídôkaznejnúdze,ktorej
dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

18. Žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že so žalovaným ako spotrebiteľom
individuálne dojednal všetky zmluvné podmienky, ktoré upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch.

19. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru v tom smere, že Zmluva o úvere neobsahovala
údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru, o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky predpoklady použité na výpočet
RPMN.20. S neuvedením vyššie uvedených náležitostí Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/ následok v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. f/ a j/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k odvolacím námietkam
týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí (§ 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch). Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová
a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca obdŕžal plnenie od poisťovne vo výške 2.163,44 Eur (č.l.
20 súdneho spisu). Odvolateľ následne uvádza, že žalovaný uhradil sumu 4.358,35 Eur a nie sumu
vyplývajúcu z Prehľadu úhrad, nakoľko niektoré platby boli len technického charakteru a neboli zo
strany žalobcu nikdy zrealizované a navyše niektoré platby v sebe zahŕňali aj zmluvné pokuty. Žalobca
však aj na preukázanie týchto tvrdení mal predložiť dôkazy. Z Prehľadu úhrad, ktorý predložil žalobca

totiž vyplýva, že žalovaný uhradil vyššiu sumu než žalobcom tvrdených 4.358,35 Eur. Súd prvej
inštancie viackrát vyzval žalobcu k objasneniu predloženého Prehľadu úhrad, čo však žalobca náležitým
spôsobom neurobil. Nemožno preto súdu prvej inštancie vyčítať, pokiaľ skutkový stav založil na
písomných dôkazoch predložených samotným žalobcom.

23. Nakoľko z Prehľadu úhrad v spojení s prijatým poistným plnením vyplýva, že žalovaný uhradil
žalobcovi viac než poskytnutú istinu a výška nezaplateného havarijného poistenia, súd prvej inštancie
rozhodol správne pokiaľ žalobu zamietol.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

25. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).