Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917202427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5917202427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa - Q. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, maloletého syna rodičov: matka - Q. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., J. Z. XX,
v zastúpení právne - JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom G., ul. V. XXXX/XO., otec - Q. O.
nar. X.X.XXXX, bytom J. I. I. XX, v zastúpení právne - JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom
Q. ul. U. S. XX, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému,
na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/86/2017-319 zo dňa 7. marca

2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch:

1/ zverenia maloletého Q. O., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
2/ oprávnenia oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
3/ o oprávnení otca stretávať sa s maloletým Q.:
- každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

- každý druhý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov vo vymedzenom rozsahu,
- počas veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin vo vymedzenom rozsahu
- počas letných prázdnin vo vymedzenom rozsahu

4/ o uloženej povinnosti rodičom maloletého jeden druhému odovzdať, prevziať dieťa pri začatí a
ukončení stretnutí s dieťaťom,

5./ o povinnosti matky maloleté dieťa pripraviť riadne na stretnutie s otcom.
6./ o povinnosti rodičov znášať priznané znalečné znalcovi, každý v jednej polovine.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať výživným na maloletého Q. tak, že:
- otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q., nar. X.X.XXXX vo výške 90 eur mesačne vždy
do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň m e n í aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/59/2015-228 zo dňa 15.7.2016 v
časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému Q..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd") napadnutým rozsudkom zveril maloletého Q. do osobnej
starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške 100 eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V ďalších
výrokových vetách rozsudku okresný súd určil rozsah oprávnení otca stretávať sa s maloletým Q.
v konkrétne vymedzených dňoch v priebehu jednotlivých týždňov, počas vianočných sviatkov, počas
jarných prázdnin, počas veľkonočných sviatkov, počas letných prázdnin, s tým, že v rámci uloženej
povinnosti rodičom stanovil, akým spôsobom odovzdajú jeden druhému maloleté dieťa, ďalej matke

povinnosť maloletého na stretnutie s otcom v konkrétne vymedzených dňoch pripraviť. V prípade oboch
rodičov súd konštatoval povinnosť ( každý z nich v 1 - polovici ) nahradiť trovy priznané znalcovi titulom
znalečného. V samostatnom výroku konštatoval aj zmenu rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
3P/59/2015-228 zo dňa 15.7.2016 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa posudzoval okresný súd návrhy oboch rodičov, obaja totiž
( otec návrhom podaným u OS Ružomberok dňa 28.03.2017 a matka návrhom podaným u OS Žilina dňa
28.7.2017) domáhali zverenia maloletého Q. do svojej osobnej starostlivosti a druhého rodiča zaviazať
na platbu výživného, zároveň upraviť rozsah stretnutí s maloletým dieťaťom. Rodičia zhodne tvrdili, že
striedavá rodičovská starostlivosť ( v zmysle pôvodnej súdnej úpravy ) nie je v záujme maloletého Q..

Okresný súd návrhy rodičov spojil na pojednávaní konanom dňa 27.9.2017 na spoločné konanie.

3. Po právnej stránke súd posudzoval návrhy oboch rodičov z pohľadu ustanovení § 28 ods. 1, ods.
2, § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu okresný súd vychádzajúc

z ust. § 49 ods.3 Civilného mimosporového poriadku mal za to, že rodičia na náhrade týchto trov štátu
( titulom vyplateného znalečného ) treba, aby participovali podľa pomeru účastníctva na veci. Podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Okresný súd Ružomberok v konaní č.k.

3P/59/2015-228zodňa15.7.2016,ktorýmmanželstvorodičovmaloletéhorozviedol,schválil rodičovskú
dohodu o úprave práv a povinností k maloletému Q. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva tak, že ho zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

5. Okresný súd v aktuálne súdenej veci nariadil a vykonal dokazovanie znaleckým posudkom

znalca PhDr. Jozefa Ďanovského (ktorého pre účely súdneho konania ustanovil) a jeho výsluchom na
pojednávaní, z uvedených dôkazov zistil, že u maloletého Q. prebieha vývoj ADHD syndrómu, zvýšená
nepozornosť, hyperaktivita, hoc zatiaľ bez vážnejších dôsledkov na proces adaptácie na školské
prostredie, aj keď už začínajú mierne problémy s pozornosťou v školskom prostredí a s najväčšou
pravdepodobnosťou pri navštevovaní dvoch škôl súčasne je otázkou času, kedy môžu nastať problémy,

či už so správaním, alebo zvládaním školských povinností kvôli zhoršenej pozornosti. Znalec poukázal
na kladný vzťah maloletého dieťaťa a vytvorené primerané citové puto k obom rodičom, rovnako
pozitívne ako starostlivý a emočne pozitívne sýtiaci hodnotil citový vzťah oboch rodičov k dieťaťu.
Dodal, že v rámci vekovej úrovne vývoja dieťa nedokáže zaujať objektívny postoj k svojim rodičom,
totižto k obidvom má dobrý vzťah, nemusí byť ani ovplyvňované jedným z rodičov a prirodzene sa

prikláňa na stranu rodiča, s ktorým aktuálne trávi čas. Znalec zámerné ovplyvňovanie dieťaťa zo strany
rodičov nezistil, obidvaja majú vytvorené adekvátne podmienky na plnohodnotnú starostlivosť o maloleté
dieťa, nemajú vážnu osobnostnú patológiu, majú dostatočné osobnostné, sociálne ako aj ekonomické
predpoklady, aby svojmu dieťaťu zabezpečili primeranú starostlivosť. Znalec zdôraznil, že prebiehajúca
striedavá starostlivosť má negatívny dopad na vývoj maloletého dieťaťa z viacerých dôvodov: prvým

dôvodom je prílišná vzdialenosť rodičov, dve základné školy a syndróm ADHD. Navštevovať súčasne
dve základné školy sú nadbytočná záťaž na psychiku maloletého, ktorá môže zvýrazňovať syndróm
ADHD,čomôževbudúcnostiviesťkadaptívnymformámsprávania.Prebiehajúcastriedavástarostlivosť
sa v tomto prípade javí ako nevhodná a môže časom viesť k ohrozeniu zdravého duševného vývoja
maloletého Q.. Vzhľadom na uvedené považuje znalec za dôležitý konsenzus rodičov, aby zabezpečili

návštevu jednej školy a naďalej aby boli pre maloletého rodičovskou oporou a boli obidvaja pri jehovýchove dostatočne prítomní. Maloletý je adaptovaný na prostredie u matky, má už aj kamarátov v
škole. Sám uvádza, že by radšej chodil do školy u matky, že sa tam má dobre. V čase psychologického
vyšetrenia bol 2 týždne u matky a to mohlo zohrať úlohu vo výrokoch maloletého. Je pravdepodobné aj

to, že keby bol u otca pred psychologickým vyšetrením uvedie, že by chcel byť u otca. Maloletý nie je
dostatočne spôsobilý objektívne zhodnotiť, u ktorého z rodičov mu je lepšie, keďže u obidvoch rodičov
sa cíti byť prijatý a je mu u nich dobre.

6. Znaleckým dokazovaním, výsluchom znalca, vyjadrením obidvoch rodičov považoval okresný súd za

preukázané, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého Q.. V čase posledného rozhodovania
súdu maloletý navštevoval materskú školu. Od septembra 2017 začal navštevovať základnú školu.
Už v čase posledného rozhodovania súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov
bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalec v tom čase neodporúčal striedavú starostlivosť o
maloletého, vyjadril sa, že lepšie podmienky na starostlivosť o dieťa má otec z dôvodu, že matka v tej
dobe nemala zabezpečené stabilné bytové podmienky, kde maloletý nemal priateľov stále výchovné

prostredie, a preto sa znalec priklonil k zvereniu dieťaťa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva rodičov do starostlivosti otca. Podľa názoru súdu už v tom čase rodičia mali konať v záujme
dieťaťa a riešiť situáciu jeho zverením do starostlivosti jednému z rodičov. Znalec sa jednoznačne
vyjadril, že nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť, návšteva dvoch základných škôl s poukazom
aj na to, že maloletý je neposedný, hyperaktívny. Tieto skutočnosti uvádza aj sám otec vo svojom návrhu

a taktiež si ich uvedomovala matka, ktorá svoj návrh o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti
oprela o zhodné skutočnosti. Súdu preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu rodičia súhlasili so striedavou
starostlivosťou o maloletého, keďže v roku 2017 mal už nastúpiť na základnú školu. Podľa názoru
súdu rodičia nekonali v záujme maloletého, ale každý z rodičov presadzoval svoj záujem a riadil sa
svojimi potrebami. Súd rozhodoval v júli 2016 a už v marci 2017 bol podávaný návrh zo strany otca na

zverenie Q. do jeho výlučnej starostlivosti s poukazom na nevhodnosť striedavej starostlivosti a závery
znalca. Keďže rodičia sa nedokázali dohodnúť o zverení maloletého do starostlivosti jednému z nich, za
nutné považoval okresný súd pre účely aktuálneho konania opätovne nariadiť znalecké dokazovanie,
ktorému maloletý Q. musel byť opätovne podrobený. Súd zdôrazňuje prvoradý záujem dieťaťa, rodičia
by sa mali prispôsobiť najmä dieťaťu a nie naopak, aby dieťa sa prispôsobovalo svojim rodičom, ktorí

nedokázali vytvoriť riadne stále rodinné prostredie pre maloletého, keďže ich partnerský vzťah skončil.
Súd zdôrazňuje právo dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov, nabáda ich, aby pristupovali k
svojmu dieťaťu veľmi opatrne a povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania
a potreby.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd nepochyboval o tom, že obaja rodičia spĺňajú predpoklady
pre riadnu starostlivosť o maloletého Q., ktorý má oboch rodičov rovnako rád, dobre sa cíti u každého z
nich, tiež v školskom prostredí u jedného aj u druhého rodiča. Maloletý jednoznačne nevie vyjadriť svoj
názor a nie je ani v jeho záujme, aby od neho súd zisťoval, u ktorého z rodičov by chcel zostať, vzhľadom
na pozitívny vzťah dieťaťa k obom rodičom. Je zrejmé, že pokiaľ sa maloletý nachádza v starostlivosti

matky, chce ostať u nej a pokiaľ je v starostlivosti otca, chce ostať u neho, čo vyplýva aj zo znaleckého
posudku, z vyjadrenia znalca a tiež z pohovoru s maloletým vykonaného na pojednávaní. Napokon,
súd sa priklonil k zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, vychádzal z vyjadrenia znalca, že
vzhľadom na vek maloletého ( vo veku 7 rokov ) jeho potreby lepšie naplní matka, vzhľadom na citovú
oporu z jej strany. Matka má vytvorené stabilné prostredie pre výchovu, maloletý navštevuje základnú

školu v bydlisku matky, kde má priateľov. Aj kolízny opatrovník a zástupca Okresnej prokuratúry Žilina
sa priklonili k názoru znalca. Pokiaľ však maloletý bude starší, vzhľadom na to, že je chlapec, je možné,
aby väčšiu starostlivosť v období dospievania maloletého zabezpečoval otec. Je na rodičoch ako sa
prispôsobia potrebám svojho dieťaťa, ktoré tak veľmi majú radi.

8. Súd dodal, že pokiaľ matka v minulosti neumožňovala stretnutia maloletého s otcom, bolo to v
období, keď odišla zo spoločnej domácnosti v roku 2015, zabezpečovala starostlivosť o maloletého a
mala obavu, že otec jej maloletého nevráti, avšak po nariadení neodkladného opatrenia už dodržiavala
riadne stretnutia maloletého s otcom. Aj v dobe rozhodovania v aktuálnej veci sa realizuje na základe
vzájomného konsenzu rodičovská dohoda o stretnutiach s maloletým ( napríklad počas vianočných

sviatkov ) čo potvrdzuje aj otec. Z toho pre súd bolo zrejmé, že matka bude dodržiavať úpravu styku otca
s maloletým a riadne pripravovať dieťa na stretnutie. Tým, že okresný súd zveril maloletého do osobnej
starostlivostimatky,chcelzabezpečiťotcovičonajširšístyksdieťaťom,čiužvpriebehubežnýchtýždňov,
cez obdobie vianočných sviatkov, prázdnin (jarných, letných a podobne). Zohľadnil aj technickú stránkurealizovania s dopadom aj na materiálnu stránku, ale aj, aby otec čo najdlhšie mohol realizovať svoje
stretnutie s dieťaťom, z tohto pohľadu riešil aj participačnú povinnosť obidvoch rodičov pri odovzdaní
a prevzatí dieťaťa, cestovania s ním.

9. V ďalšej časti rozhodovania okresný súd zdôraznil, že i v prípade zverenia dieťaťa osobnej
starostlivosti jednému z rodičov sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov,
ktorému dieťa do tejto osobnej starostlivosti zverené nebolo. Účasť na výchove dieťaťa, udržiavanie
rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov ten rodič realizuje v rámci styku ( stretnutí ) s

dieťaťom, súd preto pri vymedzení rozsahu, intenzity stretnutí dieťaťa s otcom zohľadnil a rešpektoval
jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

10. Pri určení vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov a
odôvodnené potreby maloletého.

11. Z dokazovania zistil, že matka býva v 3-izbovom nájomnom byte, platí za nájom 210 eur, za elektrinu
25 eur a plyn 12 eur, internet a Magio 26 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, životné poistenie si
platí 13 eur mesačne, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je
zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 630 eur.

12. Otec býva v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkom je v 1/2, obýva jednu bytovú jednotku, na
poschodí bývajú jeho rodičia. Za elektrinu, internet platí 60 eur mesačne, mobilný telefón platí 28 eur
mesačne, za tuhé palivo platí 25 eur mesačne, pohonné hmoty 120 eur mesačne, spláca spotrebný úver
použitý na rekonštrukciu rodinného domu vo výške 80 eur mesačne. Je zamestnaný, jeho priemerný
mesačný čistý príjem predstavuje 639 eur.

13. Maloletý Q. je žiakom prvého ročníka základnej školy, má výdavky so stravou, ošatením a školou,
školské poplatky, stravu v školskej jedálni, poplatok za školský klub.

14. Vychádzajúc zo súhrnu týchto zistení určil okresný súd výživné vo výške 100 eur mesačne

na maloletého Q. a otcovi uložil povinnosť prispievať uvedenou výškou výživného k rukám matky
od právoplatnosti rozsudku. Určená výška výživného podľa názoru okresného súdu zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého aj možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím aj na jeho
príjem a nevyhnutné výdavky. Zohľadnil, že otec bude cestovať pre maloletého, taktiež, že aj matka
bude dvakrát do mesiaca cestovať k otcovi pre maloletého, ďalej, že rodičia majú približne rovnaký

príjem a matka svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu bude plniť aj osobnou starostlivosťou a
zabezpečením jeho bytových potrieb. Napokon, časť odôvodnených potrieb maloletého matka bude
uhrádzať z rodinného prídavku, ktorý je na maloletého vyplácaný vo výške 23,68 eur.

15. V ďalšej časti rozhodnutia okresný súd zdôraznil význam vyživovacej povinnosti rodiča/ rodičov

k maloletému dieťaťu, zaistiť čo najoptimálnejšiu výživu a potrebu svojho dieťaťa. Podľa faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine pritom každý rodič prioritne je
povinný zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

16. V rozsahu zmenenej úpravy okresný súd zmenil pôvodný rozsudok v časti úpravy práv a povinností
k maloletému Q. - t. j. rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/59/2015-228 zo dňa 15.7.2016.

17. Obidvoch rodičov zaviazal znášať trovy znaleckého dokazovania, každého v 1-ici, keďže sa títo

nedokázali dohodnúť na úprave práv a povinností k dieťaťu, z tohto dôvodu bolo potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie, pričom uvedeným dokazovaním bolo preukázané, že obidvaja rodičia sú
spôsobilí starostlivosť o dieťa riadne zabezpečiť.

18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiadnemu z účastníkov súd nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

19. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhal sa zrušenia rozsudku a žiadal
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V úvode odvolania otec namietamiestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina rozhodovať vo veci. Bol názoru, že vzhľadom na ustanovenia
§ 36 ods. 1, § 37 Civilného sporového poriadku mal o jeho návrhu na zverenie maloletého Q. do
jeho osobnej starostlivosti, podaný dňa 26.3.2017 u Okresného súdu Ružomberok dňa 28.3.2017,

rozhodovať Okresný súd Ružomberok. Maloletý Q. sa rovnako dlhú dobu totiž zdržuje v I. (okres Y.),
ako aj v G., pričom jeho pobyt bol dohodnutý rodičmi po ich vzájomnej dohode a bol schválený zo strany
Okresného súdu Ružomberok. Neexistoval tak relevantný dôvod na postúpenie spisu z Okresného súdu
Ružomberok na Okresný súd Žilina. V prípise o postúpení veci Okresný súd Ružomberok uviedol, že
opatrovnícky spis po maloletom vedie Okresný súd Žilina, jeho príslušnosť trvá, uvedené konštatovanie

ale nekorešponduje so skutočnosťou. Je pravdou, že Okresný súd Žilina rozhodoval vec vedenú pod
sp. zn. 30P/389/2015, avšak v dobe pred rozvodom ich manželstva, nikdy maloletý nemal obvyklý
pobyt v územnom obvode Okresného súdu Žilina, ktorý by bol určený dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom. Podľa názoru otca vec mal prejednávať a rozhodovať Okresný súd Ružomberok,
zákonným sudcom mal byť sudca Okresného súdu Ružomberok pre konanie pod sp. zn. 9C/21/2017
a nie sudca Okresného súdu Žilina pre konanie pod sp. zn. 30P/86/2017. Preto namietal, že v súdenej

veci nerozhodoval zákonný sudca.

20. Po vecnej stránke okresný súd argumentuje v rozhodnutí záverom, že kľudnejšie výchovné
prostrediezistilumatky,čozdôvodňujenajmävekomdieťaťa,ktorémá7rokovaztohtopohľadupotreby
maloletého vzhľadom na citovú oporu lepšie naplní matka, navyše, matka má stabilné prostredie pre

výchovu dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu aj v bydlisku matky, kde má priateľov. K uvedenému
záveru otec uvádza, že prostredie u neho je maloletému Q. dôverne známe, maloletý žil v jeho prostredí
od svojho narodenia, t.j. od útleho veku, mal u neho vytvorené stabilné výchovné prostredie nepretržite
(stále). Aj u neho má takisto kamarátov, navštevuje základnú školu. Má vytvorený pozitívny vzťah aj
k jeho rodičom, teda k starým rodičom. Obrovským pozitívom pre maloleté dieťa je aj to, že sa môže

realizovať na dvore, je manuálne zručný, čo pri pobytoch u otca aj v hojnej miere využíva. U neho má
niekoľko psov, ktoré patria starým rodičom a papagáje, ktoré chová on. V byte svoje záujmy realizovať v
takom širokom rozsahu s určitosťou nemôže. Nie je možné stotožniť sa ani s konštatovaním, že vo veku
Q. dieťa viac potrebuje matku. V čase prvého znaleckého dokazovania v roku 2016 (Znalecký posudok č.
18/2016 zo dňa 9.6.2016 PhDr. Jána Šútovca) bol maloletý mladší a jednoznačne vyjadril svoju vôľu žiť

u neho. To isté sa zopakovalo aj v tomto súdnom konaní, keď pri svojom výsluchu na súde taktiež vyjadril
svoju vôľu žiť s ním. Argumentovať vekom 7 rokov maloletého je neadekvátne, keďže maloletý Q., nar.
X.X.XXXX, dosiahne už vek 8 rokov (o 5 týždňov, v dobe podania odvolania) a podľa právneho názoru
otca je už schopný vyjadriť svoju vôľu, ktorú je potrebné zo strany štátnych orgánov aj rešpektovať.

21. Konajúci súd mal prihliadať aj na to, že matka v čase keď opustila spoločnú domácnosť, sa mu
snažila zabrániť, až úplne znemožniť stretnutia s maloletým synom bez toho, aby na to mala právny
dôvod. V rozvodovom konaní sa zaviazala, že bude s maloletým navštevovať detského psychológa,
čo nedodržala, napriek tomu, že maloletý Q. má ADHD syndróm, je hyperaktívny a podľa záverov
znaleckého skúmania má občasné nočné mory a je mierne anksiózny.

22. Súd svoje rozhodnutie založil najmä a predovšetkým na záveroch Znaleckého posudku č. 21/2017
zo dňa 14.12.2017 PhDr. Jozefa Ďanovského, pred ktorým sa mal maloletý vyjadriť, že by radšej chodil
do školy u matky, že sa tam má dobre. Samotný súdny znalec však potvrdil, že v čase psychologického
vyšetrenia bol 2 týždne u matky, čo mohlo zohrať úlohu vo výrokoch maloletého a je pravdepodobné aj

to, že keby bolo dieťa u neho pred psychologickým vyšetrením, chcel by byť u neho. Znalecký posudok je
jedným, nie však jediným kritériom na stanovenie vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté dieťa.
V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním poukazuje aj na to, že súdny znalec bol vymenovaný
za súdneho znalca pred relatívne krátkym časom, a to dňa 24.5.2016. Podľa dostupných údajov na
internete pracoval na Prednej Hore so závislými ľuďmi a nie s maloletými. V súčasnej dobe pracuje

vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch, naproti tomu súdny znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. je
súdnym znalcom s viac ako 30-ročnou praxou v oblasti psychológie a klinickej psychológie detí.

23. Otec v odvolaní vyjadril svoje presvedčenie, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil. Maloleté dieťa

prejavilo svoju vôľu žiť s ním, pričom súd prejavenú vôľu dieťaťa nerešpektoval a neprihliadol na ňu.
Súčasne sa otec maloletého dieťaťa domnieva, že má vytvorené vhodnejšie podmienky na výchovu
maloletého Q. aj s prihliadnutím na jeho záujmy a pohlavie.24. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdí účelovosť podania odvolania v snahe otca docieliť
zverenie maloletého výlučne do svojej osobnej starostlivosti, čo rozhodne s poukazom na všetky
vykonané dôkazy a z nich vyvodený skutkový stav nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého Q..

25. Počas trvania manželstva aj ona i maloletý mali trvalý pobyt evidovaný v G., K. G. č. XX, G. - O..
Otec maloletého námietky nemal proti tomu, aby ona i maloletý mali obaja trvalé bydlisko v G.. Medzi
rodičmi bolo dohodnuté, že ich bydlisko bude v G., preto i spoločne konali v záujme získania bytu v
G.. V dôsledku postupných vážnych rozporov v manželstve otec maloletého trval na požiadavke, aby

sa odsťahovala z dovtedy užívaného bydliska v rodičovskom dome jeho rodičov. Ešte počas trvania
manželstva jej bol pridelený rozhodnutím Mesta G. byt v G. na J. Z. XXXX/XX, 3-izbový s príslušenstvom
s tým, že byt bude užívať spolu s maloletým Q., obaja s dovtedajším bydliskom K. G. XXX/XX, G. - O..

26. Na konanie o rozvod manželstva bol miestne príslušný Okresný súd Ružomberok, s konaním o
rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu na čas po právoplatnosti rozsudku, v takomto type konania bolo naposledy rozhodované o
výkone rodičovských práv a povinností k maloletému Q.. Všetky konania o právach a povinnostiach
rodičov k dieťaťu, či už pred ako aj po rozvode manželstva prebiehali na Okresnom súde Žilina. Miestnu
príslušnosť Okresného súdu Žilina otec maloletého nikdy nenamietal napriek tomu, že bol v konaní
zastúpený totožnou právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Kľačanovou - advokátkou. Tým, že Okresný

súd Ružomberok neuznal miestnu príslušnosť konať o návrhu otca vo veci zmeny úpravy práv a
povinnostírodičovatútopreniesolnaOSŽilina,ktorýsúdsúhlasil sprenesenímpríslušnosti,uznalsvoju
miestnu príslušnosť a žiaden z účastníkov konania - rodičia maloletého ani kolízny opatrovník miestnu
príslušnosť Okresného súdu Žilina nenamietali, rozhodnutie v aktuálnej veci vydal miestne príslušný súd
aajkonanieonávrhuobochrodičovvaktuálnejveciprebehlopredmiestnepríslušnýmokresnýmsúdom,

rozhodnutie vydal zákonný sudca. Matka zdôrazňuje, že otec nikdy nenamietal príslušnosť Okresného
súdu Žilina v aktuálnej veci konať a pokiaľ tvrdí, že postupom OS Žilina došlo k svojvoľnému procesnému
postupu a zásahu do jeho práv na spravodlivý proces, tieto jeho tvrdenia je možné považovať za
nedôvodné invektívy voči súdu prvej inštancie, ktorý konal vo veci zákonne.

27. Matka má za to, že nie sú dané odvolacie dôvody ani vo vzťahu k aplikácii hmotného práva. Aj
námietky otca voči osobe súdneho znalca PhDr. Jozefa Ďanovského spochybňujúce jeho závery v
znaleckom posudku majú charakter nedôvodných invektív. Otec maloletého nemá právo posudzovať
kvalifikáciu súdneho znalca a už rozhodne nie skúmať jeho životopis. Navyše, hoc bol oprávnený,
nenamietal vhodnosť výberu osoby súdneho znalca pri nariadení znaleckého dokazovania. Je právne

irelevantné porovnávať závery súdneho znalca PhDr. Jozefa Ďanovského v aktuálnej veci so závermi
súdneho znalca PhDr. Jána Šútovca, ktorý vyhotovil Znalecký posudok č. 18/2016 dňa 9.6.2016.

28. Súd rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania, od posudzovania vhodnosti výchovného prostredia
a spôsobilosti toho-ktorého z rodičov pre starostlivosť o maloletého znalcom PhDr. Jánom Šútovcom

došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého. Voči záverom súdneho znalca PhDr. Jána
Šútovca v Znaleckom posudku č. 18/2016 zo dňa 9.6.2016 aj vzniesla vážne námietky, ktoré nedokázal
označený súdny znalec na pojednávaní vyvrátiť a dostatočne svoje závery obhájiť. Napokon, obaja
rodičia na čas po rozvode uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú obaja rešpektovali.

29. Súdny znalec PhDr. Jozef Ďanovský posudzoval situáciu maloletého Q., výchovné prostredie,
spôsobilosť toho-ktorého z rodičov zabezpečiť v najlepšom záujme maloletého starostlivosť a výchovu,
ako aj ich predpoklady vzhľadom na starostlivosť o neho s ohľadom na vek, schopnosti maloletého a
jeho zdravotný stav. Rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru matky nad akúkoľvek pochybnosť v
najlepšom záujme maloletého.

30. Ona zabezpečila výchovné prostredie synovi, ktorý má svoju samostatnú izbu, starostlivosť o
maloletého zabezpečuje osobne, spôsobilosť maloletého nastúpiť povinnú školskú dochádzku bola
preskúmaná psychológom pri jeho prechode z materskej školy do základnej školy. Jedná sa o plynulé
zaradenie maloletého z materskej školy do základnej školy v tom istom prostredí, nakoľko sa jedná o

základnú školu s materskou školou. Vzdelávací proces nadväzuje na prípravu v materskej škole. Veľkú
rolu hrá aj situácia, že maloletý mal v prvom ročníku základnej školy tých istých spolužiakov ako v
materskej škole. Nie je potrebná zvýšená príprava na vyučovanie z jej strany. Jedná sa o kmeňovú
školu, učivo naplávané počas vyučovacích hodín, kedy maloletý školu navštevuje v mieste bydliskaotca, je oznámené tejto škole. Mala vedomosť o tom, že starostlivosť o maloletého v čase, kedy je u
otca, zabezpečujú starí rodičia, ktorí suplujú starostlivosť otca a riadnu starostlivosť nemôže nahradiť
ani pobyt maloletého na dvore rodinného domu a hra maloletého so zvieratkami. Napokon, maloletý má

u nej tiež zvieratká - rybičky a papagája, trávi zmysluplnejšie a kultúrnejšie voľný čas, pohybuje sa v
širokej rodine z jej strany, a to starých rodičov, súrodencov, svojich sesterníc a bratrancov.

31. Zákonnosť rozhodovania okresného súdu bola sledovaná i zo strany okresného prokurátora v Žiline,
zúčastňujúceho sa pojednávania, na ktorom boli vykonané všetky dôkazy v predmetnej veci. Aj z jeho

stanoviska, v ktorom navrhol maloletého zveriť do jej výlučnej starostlivosti s úpravou širokého styku s
otcom je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého Q..

32. V súhrne všetkých uvádzaných dôvodov žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu.

33. Okresná prokuratúra Žilina v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky poukazuje

na to, že svoje stanovisko k zákonnosti konania rozsudku vo veci vyjadrila už tým, že proti nemu
nepodala odvolanie. Napokon, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/86/2017-319 zo dňa
7.3.2018 považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

34. Po hore uvedenom vyjadrení Okresnej prokuratúry Žilina oznámila Krajská prokuratúra Žilina
(podanie na č. l. 365 spisu zo dňa 19.6.2018), že preberá vstup do konania, ktorý doposiaľ realizovala
Okresná prokuratúra Žilina.

35. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje na

správu zo šetrenia pomerov zo dňa 15.6.2017 vypracovanú na základe vykonaného šetrenia v rodine
maloletého u matky, kde samotný maloletý Q. vyjadril opakované prianie žiť s ňou, uviedol, že „maminu"
má veľmi rád, bez „maminy" mu je smutno, vzápätí dodal, že keby bol u ocina, bol by veľmi smutný.
Kolízny opatrovník žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania.

36. Otec v písomnej reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu považuje jej tvrdenia za účelové. Dodáva,
že matka vo všetkých súdnych konaniach, ktoré medzi sebou viedli osobne na neho útočila vyslovene
nechutným spôsobom hraničiacim až s ohováraním. Opätovne navrhuje, aby mu maloleté dieťa bolo
zverené do výlučnej starostlivosti z dôvodu, že to korešponduje s vôľou a názorom dieťaťa, ktoré je

dostatočne vyspelé na to, aby vedelo vyjadriť svoju vôľu. Maloletý Q. mal X.X.XXXX osem rokov, chlapec
potrebuje mať pozitívny mužský vzor s ohľadom na svoj vek, pohlavie a vývinové potreby.

37. Matka uvádza, že maloletý Q. mal od svojho narodenia trvalý pobyt evidovaný v G. z dôvodu, že
rodina žiadala o pridelenie nájomného bytu v meste, čo on nerozporuje. Pre súdne konania vo veciach

starostlivosti o maloleté dieťa je ale podstatný nie trvalý, ale obvyklý pobyt dieťaťa, ktorý bol od jeho
narodenia v I., teda do doby kým ho matka odtiaľ v mesiaci september 2015 bez jeho vedomia a súhlasu
nezobrala.

38. Pokiaľ matka argumentuje, že okrem rozvodového konania všetky ostatné konania vo veciach

starostlivosti o maloletého prebiehali pred Okresným súdom Žilina, „všetky konania" predstavuje iba
jedno konanie o úpravu práv a povinností k maloletému Q. na čas do rozvodu manželstva vedené
pod sp. zn. 30P/389/2015, v ktorom však súd meritórne rozhodnutie nevydal z dôvodu, že konanie o
rozvod manželstva bolo Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 3P/59/2015 právoplatne ukončené dňa
12.8.2016 a z tohto dôvodu konanie o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva

vedené u OS Žilina pod sp. zn. 30P/389/2015 bolo zastavené, práve to bol dôvod, prečo on v tomto
konaní miestnu príslušnosť nenamietal - pre zastavenie konania. Vzhľadom na okolnosť, že právna
zástupkyňa matky už v konaní o rozvod manželstva na Okresnom súde Ružomberok zdôrazňovala,
že 20 rokov pôsobila ako sudkyňa OS Žilina, je to podľa názoru otca jediný dôvod, pre ktorý sa
snaží o to, aby vec maloletého Q. rozhodoval Okresný súd Žilina. On zotrváva v celom rozsahu na

svojej právnej argumentácii o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina a stále je presvedčený, že
zákonným sudcom v predmetnej právnej veci je sudca Okresného súdu Ružomberok v konaní pod sp.
zn. 9P/21/2017.39. On počas spolužitia zabezpečoval rodinu ako z finančnej stránky aj osobnou starostlivosťou o
domácnosť, nebol však ochotný tolerovať matke maloletého jej mimomanželskú známosť, s ktorou
trávila prevažnú časť svojho voľného času na úkor rodiny. Znalec v súdnom konaní sp. zn. 30P/86/2017

bol ustanovený v rodinnej veci, nie vo veci trestnej, v ktorej sa postupuje podľa iného procesného
predpisu. Aj toto svedčí o tom, že súdny znalec je viac zameraný na prácu so závislými osobami v
intenciách trestného práva, má v tejto oblasti zrejme viac skúseností než s prácou s maloletými deťmi
vo veku maloletého Q.. Naďalej preto spochybňuje závery znaleckého dokazovania, že v súčasnej
dobe viac maloletý Q. potrebuje matku ako jeho ako otca. Maloletý Q. má osem rokov, už vyrástol z

veku, kedy nevyhnutne potreboval prítomnosť matky a všetku jej pozornosť, už je samostatný, s ním
má vytvorený blízky a vrúcny vzťah, aj keď matka robí všetko, aby ich vzťah oslabil, napríklad tým, že
dieťa stabilne zaťažuje tým, čo odznelo na súdnych pojednávaniach, zaťahuje dieťa do problémov, ktoré
rodičia maloletého medzi sebou majú zatiaľ nedoriešené.

40. On si myslí, že má vytvorené lepšie podmienky pre výchovu maloletého Q. v rodinnom dome, v

prostredí, ktoré je maloletému známe, pozná ho od narodenia a v ktorom vyrastal od útleho veku. Pre
dieťa z rozvedenej rodiny je dôležitá stabilita výchovného rodinného prostredia, ktorú mu matka vie
zabezpečiť v nižšej miere. Opakovane zdôraznil manuálnu zručnosť dieťaťa, jeho záujem v starostlivosti
o zvieratá, ktoré možnosti v G. dieťa určite mať nebude. On ako otec vie o neho zabezpečiť osobnú
starostlivosť, pracuje len v pracovné dni v jednozmennej prevádzke v čase od 7.00 hod. do 14.00 hod.,

čiže osobne vozí dieťa do školy aj zo školy, jeho zdravotný stav je dobrý. Na rozdiel od matky nikdy
nebol liečený na psychiatrii, alkohol nepije na rozdiel od matky dieťaťa, ktorá záťažové situácie rieši vždy
konzumácioualkoholickýchnápojov,chodsvojejdomácnostizabezpečujeonsám.Dieťanapojednávaní
28.2.2018 pred sudkyňou prejavilo svoj názor, uviedlo, že chce bývať s ním, mal súd prvej inštancie
želanie a názor dieťaťa rešpektovať aj s prihliadnutím na to, že dieťa tento svoj názor uviedlo opätovne.

Zotrváva preto v súhrne všetkých skutočností na podanom odvolaní, teda navrhuje, aby odvolací súd
zrušil rozsudok okresného súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. V ďalšom štádiu predložila písomné vyjadrenie aj Krajská prokuratúra Žilina. V podaní (na č. l.
378 - 379) hodnotí odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a zákonný vo všetkých

jeho výrokoch, bol názoru, že rozsudok bol vydaný na podklade dostatočne zisteného a preukázaného
skutkového stavu, aj v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň zotrváva aj na vyjadrení, ktoré predložila
Okresná prokuratúra Žilina zo dňa 12.6.2018.

42. Matka v písomnej reakcii k vyjadreniu otca k jej podaniu - vyjadreniu k odvolaniu otca - zotrvávala

na tom, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Vyjadrila svoje
presvedčenie, že otec maloletého nemá skutočný záujem o dieťa, ale predovšetkým o úspech v konaní z
dôvodu vytvoreného negatívneho vzťahu voči nej. Starostlivosť o maloletého suplujú jeho rodičia, on nie
je schopný samostatne bez pomoci svojich rodičov postarať sa o maloletého. Aktivity otca s maloletým
nezodpovedajú výchovným potrebám dieťaťa vo veku 8 rokov. Otec proti nej bojuje, čo zdôraznila aj

v prvostupňovom konaní a nejde mu o úpravu výkonu rodičovských práv v najlepšom záujme dieťaťa.
Za účelom dosiahnutia svojho cieľa otec bez zábran označuje vo veci skutočnosti, ktoré nemajú žiaden
právny význam v konaní a rozhodovaní vo veci samej. Samotná skutočnosť, že jej advokátka pôsobila
na Okresnom súde Žilina ako sudkyňa ( bolo tomu tak pred 25 rokmi, ) je bezvýznamná v súdenej veci.

43. Otec v písomnom vyjadrení k stanovisku Okresnej a Krajskej prokuratúry Žilina predloženému v
odvolacom konaní zotrvával naďalej na svojom odvolaní. Poukazoval na to, že práve on navrhoval
vstup prokuratúry do prebiehajúceho súdneho konania o úpravu práv a povinností k maloletému Q. O. z
dôvodu, že Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina podľa jeho presvedčenia v súdnom konaní nedostatočne
zastupoval záujmy a práva dieťaťa. Nemôže sa ale stotožniť s právnym názorom prokuratúry o

zákonnosti a správnosti rozsudku okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch, keďže tento rozsudok
nebol podľa jeho názoru vydaný zákonným sudcom, keďže súdny spis bol postúpený z Okresného
súdu Ružomberok na Okresný súd Žilina bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady pre zmenu v
osobe zákonného sudcu. Nesúhlasí preto s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Podľa jeho mienky si verejné prejednanie predmetnej veci vyžaduje dôležitý verejný

záujem. Ak odvolací súd bude o jeho odvolaní rozhodovať bez nariadenia pojednávania, žiada podľa §
219 ods. 3 CSP, aby odvolací súd prostredníctvom jeho právnej zástupkyne mu oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia aj elektronickými prostriedkami.44. Krajská prokuratúra Žilina v písomnom podaní na predchádzajúce podanie otca uviedla, že nebude
ani k vyjadreniu matky maloletého, ani k vyjadreniu otca maloletého zaujímať osobitné stanovisko a
zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

45. V ďalšom podaní zo dňa 26.8.2018 (č. l. 401 spisu) otec zotrváva na tom, že súdne rozhodnutie
v nedostatočnej miere reflektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa, že súd pred vydaním svojho
rozhodnutia nedôsledne zistil skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú výchovu dieťaťa.
Dodáva, že maloleté dieťa je bytosťou jedinečnou, ktorá je obdarená neodňateľnými, nescudziteľnými,

nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, a teda bytosťou, ktorá by pri
svojom vývine mala dostať to najlepšie. Dieťa od útleho veku žilo s ním v I., s prostredím u neho je
zžitý, citovo spätý, má u neho možnosť sa realizovať po fyzickej stránke, aj so starými rodičmi z jeho
strany a on vykazuje rovnakú spôsobilosť na výchovu dieťaťa ako matka. V jeho prostredí dieťa dobre
prospieva, úplná zmena výchovného prostredia dieťaťa bude pre neho rušivá a výrazne zasiahne do
procesuvýchovy.Vyjadrilpresvedčenieotom,žesúdmaluplatniťzásadustálostivýchovnéhoprostredia

maloletého Q., čo neurobil.

46. V ďalšej písomnej reakcii zo dňa 11.9.2018 (č. l. 407 - 408 spisu) matka zdôrazňuje, že otec dieťaťa
počas konania nenamietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Žilina. Tento inštitút využil až potom,
čo súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktorým jej zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti, otcovi

určil výživné a vymedzil rozsah stretnutí otca s dieťaťom. Za účelovú označuje snahu otca spochybniť
miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, sledujúce predĺžiť
súčasný stav - striedavú starostlivosť oboch rodičov, nakoľko tento stav mu poskytuje širší priestor pre
stretávanie sa s maloletým, než mu bol určený rozhodnutím okresného súdu. Má za to, že vo veci
rozhodoval miestne príslušný súd, rozhodnutie bolo vydané zákonným sudcom, je správne a zákonné.

47. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník proti rozsudku, ktorému odvolanie je prípustné,
odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (keďže v súdenej veci ide o konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať i bez návrhu), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch zverenia maloletého Q. O. do osobnej
starostlivosti matky, oprávnenia oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a o
oprávnení otca stretávať sa s maloletým Q. v konkrétne vymedzenom rozsahu, nadväzne aj o povinnosti
matky maloleté dieťa pripraviť riadne na stretnutie s otcom. Potvrdil rozsudok aj vo výroku o povinnosti

rodičov znášať priznané znalcovi - znalečné, každý v 1-ici. Podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku
o povinnosti otca prispievať výživným na maloletého Q..

48. V súdenej veci je nepochybne preukázané, že obaja rodičia podaným návrhom (otec u Okresného
súdu Ružomberok, matka u Okresného súdu Žilina, po postúpení návrhu otca OS Žilina a spojení návrhu

oboch rodičov na jedno konanie) žiadali zveriť maloletého Q. do svojej osobnej starostlivosti, obaja v
podanom návrhu argumentovali podstatnou skutočnosťou, že pôvodným rozhodnutím určená úprava
rodičovských práv a povinností k dieťaťu (rozsudkom na čas po rozvode ich manželstva) - tvorená
dohodou rodičov a schválená súdom, a to tak, že maloleté dieťa na základe dohody rodičov bolo zverené
do striedavej rodičovskej starostlivosti, nie je vhodná a nie je v záujme dieťaťa. Obidvaja rodičia na

tejto svojej podstatnej vecnej argumentácii, ktorá ich viedla k podaniu návrhu o zmenu pôvodného
rozhodnutia v časti úpravy rodičovských práv a povinností, zotrvávali nielen v konaní pred okresným
súdom, ale aj v konaní pred odvolacím súdom.

49. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že už v dobe pôvodnej úpravy na čas po rozvode manželstva

znalecké závery konštatovali, že striedavá rodičovská starostlivosť nie je v prospech a v záujme
maloletého dieťaťa. Totožný záver vyslovil v znaleckom posudku aj v aktuálnej veci súdom ustanovený
znalec PhDr. Ďanovský.

50. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že za danej situácie výchova

dieťaťa v starostlivosti u jedného z rodičov ( za rozsiahlej úpravy stretnutí rodiča s dieťaťom ) sleduje
najlepší záujem dieťaťa. Rodičia dieťaťa sa rozviedli, nežijú spolu, obaja zotrvávali na tom, že práve
on je najhodnejší poskytovať svojmu dieťaťu plnohodnotnú starostlivosť argumentujúc obidvaja tým,že svoje dieťa majú radi, majú pozitívny vzťah k nemu a každý z rodičov tvrdil, že dieťa práve v jeho
prostredí sa cíti najlepšie a má vytvorené najlepšie záruky pre svoj ďalší budúci vývoj.

51. Dokazovanie preukázalo, že obidvaja rodičia vo svojich podmienkach majú vytvorené vhodné
osobnostné, materiálne, výchovné, podmienky pre to, aby poskytli svojmu dieťaťu čo najlepšiu
starostlivosť a výchovu. Nepochybuje odvolací súd o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú, myslia si a
aj tvrdia, že sledujú jeho najlepšie dobro, najkomplexnejší vývin a chcú mu poskytnúť zázemie, ochranu
a bezpečie vo svojej starostlivosti. Práve uvedené rezonuje aj z odvolania otca, pritom odvolací súd

nepochybuje o úprimnom záujme otca poskytnúť osobnú starostlivosť synovi, ani o tom, že rovnako
ako matka aj otec pre svoje dieťa má vytvorené kvalitné výchovné zázemie.

52. Dieťa je ale iba jedno a rodičia dvaja, navyše rodičia spolu nežijú a je vylúčené aby dieťa bolo
vychovávané za súčasného spolužitia oboch rodičov. Hoc otec argumentuje, že súd mal vychádzať z
prejavenej vôle dieťaťa, rešpektovať jeho vôľu, že chce byť v jeho starostlivosti, dieťa však rovnako sa

vyjadrilo aj vo vzťahu k matke - uviedlo, že chce byť v starostlivosti jej. Odvolací súd považuje vzhľadom
na vek dieťaťa ( maloletý Q. v dobe rozhodovania odvolacieho súdu približne vo veku 9 rokov ) za
preukázanej situácie, že k obom rodičom má rovnaký pozitívny vzťah, obaja rodičia ho chcú do osobnej
starostlivosti a obaja spĺňajú podmienky pre jeho výchovu - za nesprávne a napokon aj za nespravodlivé
požadovať od maloletého Q., aby muselo rozhodnúť ktorého z rodičov si vyberie ako lepšieho rodiča,

ktorého chce viac, ktorého preferuje. Je povinnosťou súdu v takomto prípade autoritatívne rozhodnúť
( tak sa stalo aj v tejto konkrétnej veci po zohľadnení všetkých individuálnych okolností prejednávanej
veci) ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

53. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom ( v podstate ide o rozhodnutie o zmene

rodičovských práv a povinností k dieťaťu ) vychádzajúc aj zo záverov znaleckého dokazovania a
z odporučení znalca PhDr. Ďanovského učinil podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodnutie
pokiaľ maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, výrazne pri rozhodovaní sledoval najlepší
záujem dieťaťa. V tejto časti rozhodovania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s písomným
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a iba v záujme zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia a

plniac svoju povinnosť aj voči odvolateľovi považuje za vhodné uviesť nasledujúci argument. V danom
období vývoja maloletého Q. je stále dominantná výchova emočná, ktorú môže svojmu dieťaťu odovzdať
iba matka, iba matka dokáže najcitlivejším spôsobom viesť svoje dieťa k citovým hodnotám, hodnotám
lásky a uvedené hodnoty dieťaťu odovzdať v štádiu detstva - v akom sa maloletý aj aktuálne nachádza.
Aj odvolací súd považuje v aktuálnom štádiu vývoja maloletého citovú výchovu za významnú pre ďalší

osobnostný vývoj dieťaťa. Aj v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky otec môže na
komplexnej výchove svojho dieťaťa kvalitatívne participovať v rámci v súdnom rozhodnutí vymedzených
( a to dosť v rozsiahlom rozsahu ) stretnutí a uplatňovať svoj otcovský vplyv a vzor ( tzv. mužský prvok )
pri výchove dieťaťa. Nie je vylúčené, že v budúcnosti, v období dospievania ( puberty ) práve otcovská
výchova v starostlivosti o maloletého bude prioritná a v prípade takejto zmeny nič nebráni rodičom riešiť

potreby dieťaťa napr. rodičovskou dohodou .
54. Všetky rozhodujúce súvislosti okresný súd aj v rovine právnej aj podľa výsledkov dokazovania
správne premietol do rozhodovania, keď maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti matke a vymedzil
rozsah stretnutí otca s ním.

55. Iný názor však ako okresný súd prijal odvolací súd v otázke výšky určeného výživného. Priemerný
mesačný príjem oboch rodičov je v zásade rovnaký a dosahuje okolo 630 - 650 eur mesačne, obaja
majú vyživovaciu povinnosť iba k tomuto dieťaťu. Podľa názoru odvolacieho súdu treba zohľadniť tú
okolnosť, že maloletý v rámci realizovaných stretnutí s otcom bude v jeho starostlivosti na jeho náklady,
vzhľadom na túto skutočnosť ale aj v súhrne s poukazom na odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti a

schopnosti otca odvolací súd považoval výživné vo výške 90 eur mesačne na maloletého od otca za
primerané a v rámci zmeny rozsudku okresného súdu v tomto výroku, uložil povinnosť otcovi platiť
výživné na maloletého v sume 90 eur mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

56. Vzhľadom na zmenu v právach a povinnostiach rodičov k maloletému bolo nutné konštatovať

aj zmenu pôvodného ( posledného ) rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
3P/59/2015-228 zo dňa 15.7.2016 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému Q..57. Krajský súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu otca procesného charakteru - v ktorom namietal
nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina konať vo veci - za nedôvodnú.

58. V súdenej veci - konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je zaradené do druhej časti
( osobitná časť ), prvej hlavy ( piaty diel ) Civilného mimosporového poriadku. V takomto type konania
miestna príslušnosť súdu upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 112, v zmysle ktorého
na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

59. Ak je miestna príslušnosť súdu raz určená (pre prvý zásah súdu tzv. zásada perpetuatio fori), zostáva
tento súd aj naďalej miestne príslušným, a to aj v prípade, ak došlo k zmene podmienok (zmena bydliska
maloletého).

60. Aj otcovi je veľmi dobre známe, že v minulosti konanie vo veci starostlivosti o maloletého bolo začaté

(a to v dobe ešte pred rozvodom manželstva rodičov) vo veci úpravy práv a povinností rodičov na čas do
rozvodu manželstva pred Okresným súdom v Žiline. V uvedenom tzv. poručenskom konaní bolo vydané,
resp.nariadenéneodkladnéopatrenie.Hocpredmetnékonanievmeriteveciboloprávoplatnezastavené
z dôvodu, že medzičasom sa uskutočnilo rozvodové konanie a boli vyriešené práva a povinnosti rodičov
na čas po rozvode, platí, že Okresný súd Žilina zostal naďalej miestne príslušným súdom v konaní vo

veci starostlivosti o maloleté dieťa ( vrátane zmeny rodičovských práv a povinností ). Odvolací súd
vyhodnotil za správny postup Okresného súdu Ružomberok, pokiaľ postúpil návrh otca o zmenu úpravy
práv a povinností rodičov k maloletému Okresnému súdu Žilina na konanie, keďže u tohto súdu už
samotná matka iniciovala podaným návrhom začatie konania tiež o zmenu úpravy práv a povinností
rodičovkdieťaťuavzhľadomnarazužurčenúpríslušnosťvminulostiazáujemmaloletéhodieťaťa,ktoré

v dobe začatia konania malo bydlisko aj v obvode Okresného súdu Žilina bolo správne, aby konanie
o oboch návrhoch rodičov prebehlo pred miestne príslušným - Okresným súdom Žilina. Pokiaľ otec
argumentuje tým, že na čas po rozvode manželstva boli riešené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, pokiaľ ide o rozvod manželstva a spojené konanie o úpravu
práv a povinností rodičov na čas po rozvode, miestna príslušnosť súdu je upravená odlišne, riadi sa

ustanovením § 92 Civilného mimosporového poriadku, teda obvodom súdu, v ktorom mali manželia
posledné spoločné bydlisko - čo je procesný inštitút odlišne určujúci miestnu príslušnosť súdu, než
miestna príslušnosť súdu v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Je jednoznačný záver,
že v aktuálnej veci konal a rozhodoval miestne príslušný súd.

61. Odvolací súd vyhodnotil za neakceptovateľné otcom v odvolaní vznesené námietky spochybňujúce
odbornú spôsobilosť, odborný profil znalca PhDr. Jozefa Ďanovského, resp. závery ním uvádzané v
znaleckom posudku podanom v súdenej veci. Odborné závery ustanoveného znalca môže preskúmať
a relevantne hodnotiť ich vecnú správnosť v kontrolnom znaleckom posudku znalec z daného
odboru, otec návrh na kontrolné znalecké dokazovanie neuplatnil a podľa názoru odvolacieho súdu

ani to nebolo z hľadiska dokazovania potrebné, pretože znalec v súdenej veci so znalosťou pomerov
účastníkov, osobnosti dieťaťa, existujúcich vzťahov, sledujúc najlepší záujem dieťaťa zodpovedal aj
v rovine odbornej všetky rozhodujúce otázky, o správnosti odborných záveroch ustanoveného znalca
odvolací súd vôbec nepochyboval.

62.Ďalšieodvolacieargumentácieotcanebolianiskutkovo,aniprocesneaanihmotnoprávnevýznamné
preto sa s nimi odvolací súd nezaoberal a ich nevyhodnocoval.

63. V dôsledku zmeny rozhodnutia - čo do výroku o určenie výživného - odvolací súd rozhodoval o
trovách celého konania - prvoinštančné a odvolacie a postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania
pretože predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a odvolací súd výnimku z
ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku pre rozhodovanie o náhrade trov konania nezistil.

64. Obdobne za vecne správny vyhodnotil odvolací súd súvisiaci výrok v rozsudku o povinnosti obidvoch

rodičov rovnakou mierou participovať na náhrade nákladov súvisiacich s vykonaním znaleckého
dokazovania, v tejto súvislosti odkazuje na písomné odôvodnenie rozhodnutia.

65. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.