Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Janka Majerčíková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/357/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5905205534
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2006:5905205534.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Ružomberku samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa:

M. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. X,. Ž., proti odporcovi: S. R., zast. M. S. SR, v konaní o zaplatenie
600.000,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde v Žiline dňa 19.4.2005 a v zmysle uznesenia Krajského súdu v
Žiline č. k. 6NcC 43/05 zo dňa 5.9.2005 postúpeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2005 sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 600.000,- Sk s prísl., pričom po skutkovej stránke svoj

návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vo veci evidovanej pod zn. 8C 237/2004 na Okresnom súde v
Žiline dňa 27.1.2005 podal sťažnosť pre nečinnosť zákonného sudcu, na ktorú dňa 12.4.2005 obdržal zo
súdu písomné vyjadrenie zo dňa 7.4.2005. Súd nesprístupnil navrhovateľovi na základe jeho sťažnosti
v potrebnom rozsahu riadne a včas požadované informácie v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov
od jej doručenia, v zmysle § 25 zákona č. 80/1992 Zb., čím si nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu
povinnosť a spôsobil navrhovateľovi vážnu ujmu na jeho základných právach a slobodách. Rozsah
spôsobenej škody navrhovateľ odôvodňuje tým, že súd uprel okrem iného navrhovateľovi právo na

informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd a tiež spôsobilosť na práva v zmysle čl. 14 Ústavy SR i čl. 5 Listiny, čím mu spôsobil vážnu ujmu
len preto, že si uplatňoval svoje základné práva a slobody v zmysle čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, čl. 3 ods.
3 Listiny. Navrhovateľ je presvedčený, že tiež i pre sociálny pôvod (predseda súdu bol oboznámený o
tejto skutočnosti vo viacerých konaniach, napr. v konaní pod sp. zn. 17C 301/04). Súd týmto spôsobom
neuznal navrhovateľa ako riadneho občana, slobodného a rovného pred zákonom
5C 357/2005

v dôstojnosti i právach. Takáto forma diskriminácie sa dotkla jeho ľudskej dôstojnosti a osobnej cti v
zmysle čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 Listiny i § 11 Občianskeho zákonníka. Správanie súdu
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože znevýhodnilo a
poškodilo osobu navrhovateľa pred zákonom. Navrhovateľ nie je povinný takúto ujmu opomenúť, či
trpieť, je riadnym občanom Slovenskej republiky i Európskej únie, preto sa dožaduje ochrany svojich
demokratických práv a bráni svoje práva súdnou cestou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.Odporca v písomnom vyjadrení, ako aj prostredníctvom poverenej zástupkyne na pojednávaní žiadal
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že dňom 1.4.2005 bol zákon č. 80/1992 Zb.
zrušený a nahradený zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pričom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. môže sťažnosť podať účastník konania alebo strana v
konaní, pričom sťažnosť musí byť v zmysle § 65 ods. 1 vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu
príslušnému na jej vybavenie. Pokiaľ navrhovateľ bol názoru, že sťažnosť, ktorú podal predsedovi
okresného súdu, nebola ním riadne vybavená, mohol požiadať predsedu krajského súdu o prešetrenie
vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu v zmysle ustanovenia § 27 zákona č. 80/1992 Zb.,

resp. v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.4.2005.
Odporca sa domnieva, že zo strany Okresného súdu Žilina nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
ako jednej z podmienok pre možnosť odškodnenia podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. S poukazom na § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom
s poukazom na § 10 ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Navrhovateľ však vznik škody nepreukázal, nie je
splnená podmienka pre možnosť náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., do úvahy neprichádza
ani náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z..

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so sťažnosťou

navrhovateľa pre nečinnosť zákonného sudcu zo dňa 27.1.2005, adresovanú predsedovi Okresného
súdu v Žiline vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 8C 237/2004, v zmysle ktorej
navrhovateľ podal dňa 8.12.2004 žalobu na ochranu osobnosti, pričom ku dňu podania sťažnosti
zákonná sudkyňa v predmetnej veci nezačala konať, čo navrhovateľ považuje za zaujatosť súdu voči
jeho osobe. Ďalej sa súd oboznámil s odpoveďou predsedu Okresného súdu v Žiline zo dňa 7.4.2005

adresovanou navrhovateľovi, v zmysle ktorej jeho vec bola vybavená postúpením na príslušný súd,
pričom súd konal vo veci už 19.1.2005, ešte pred podaním sťažnosti. Ani v čase podania sťažnosti o
prieťahoch však nebolo možné hovoriť.

Na základe uvedeného sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške

600.000,- Sk s prísl., spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresným súdom v Žiline, ktorým mal
príslušný Okresný súd v Žiline podľa navrhovateľa uprieť navrhovateľovi právo na informácie, Okresný
súd v Žiline si nesplnil

5C 357/2005

svoju zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, a tým spôsobil navrhovateľovi vážnu ujmu na jeho
základných právach a slobodách.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 uvedeného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán

povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.V súdenom prípade sa navrhovateľ domáha voči štátu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, možnosť domáhať sa prejednania
nároku pred súdom je daná v prípade, že nebude uspokojený tento nárok úplne alebo čiastočne v

rámci predbežného prejednania nároku v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia sťažnosti. Až po uplynutí
6 mesačnej lehoty môže vec prejednať a rozhodnúť o nej súd, ide o hmotnoprávnu podmienku konania
stanovenú zákonom, ktorá musí byť splnená, aby mohol byť nárok prejednaný v občianskom súdnom
konaní. Navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že písomne požiadal príslušný orgán o predbežné
prerokovanie nároku, ale obrátil sa so svojím nárokom priamo na súd. Z uvedeného dôvodu súd potom

návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
je zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v
občianskom súdnom konaní. Navyše navrhovateľ ani nepreukázal a nekonkretizoval, aká škoda mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na ich náhradu
nepriznal, keď tento sa náhrady trov konania výslovne vzdal.

Pokiaľ ide o opakovanú žiadosť navrhovateľa o pridelenie zástupcu z radov advokátov, doručenú

tunajšiemu súdu dňa 12.9.2006, súd o tejto nerozhodoval, nakoľko o rovnakej žiadosti bolo rozhodnuté
uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C 357/2005-42 zo dňa 4.4.2006, ktoré bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Žiline, č. k. 23Co 217/2006 zo
5C 357/2005

ňa 30.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20.7.2006, teda o procesnom návrhu navrhovateľa
už bolo právoplatne rozhodnuté a navrhovateľ svoju opätovnú žiadosť neodôvodnil novými
skutočnosťami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.